Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Františka Kováča v právnej veci žalobcu AB Chemicals Limited so sídlom Simon Menandrou, 8, Ria Court 8, 1 st floor, Flat/Office 101, , 6015, Larnaka, Cyprus, právne zastúpeného Natlacen Walderdorff Cancola advokáti s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovaným 1/ O.. O. S., správcovi zapísanému v zozname správcov pod č. S bydliskom B. XXXX/XXX, XXX XX Z. Bystrica, 2/ Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správcovi úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M.R. Štefánika 1, 972 01 Nováky, IČO: 31 616 755, právne zastúpenému BOĽOŠ Advokátska kancelária, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, o určenie, že prihláška do konkurzu bola podaná riadne a včas a o jej zápis do zoznamu pohľadávok, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -401 zo dňa 29. októbra 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, v ktorých súd určil, že na prihlášku pohľadávky žalobcu zo dňa 18.11.2009 vo výške 453 700,54 eur do konkurzného konania úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 01 Nováky, IČO: 31 616 755 vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. sa prihliada, žalovanému 2/ uložil povinnosť zapísať pohľadávku veriteľa - žalobcu uplatnenú prihláškou zo dňa 18.11.2009 vo výške 453 700,54 eur do zoznamu pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 01 Nováky, IČO: 31 616 755 vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 511,82 Eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia s povinnosťou jej zaplatenia Natlacen Walderdorff Cancola advokáti s.r.o. so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. určil, že na prihlášku pohľadávky žalobcu zo dňa 18.11.2009 vo výške 453 700,54 eur do konkurzného konania úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 01 Nováky, IČO: 31 616 755 vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. sa prihliada, vo výroku II. uložil žalovanému 2/ povinnosť zapísať pohľadávku veriteľa - žalobcu uplatnenú prihláškou zo dňa 18.11.2009 vo výške 453 700,54 Eur do zoznamu pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu Novácke chemické závody, a.s., v konkurze so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 01 Nováky, IČO: 31 616 755 vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. uložil žalovanému 2/

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 511,82 Eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalovaný 2/ povinný zaplatiť Natlacen Walderdorff Cancola advokáti s.r.o. so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku IV. žalobu v časti proti žalovanému 1/ zamietol a vo výroku V. žalovanému 1/ náhrada trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -15367 zo dňa 02.10.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Novácke chemické závody, a.s. so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 31 616 755, do funkcie správcu ustanovil O.. O. S. so sídlom kancelárie S. XX/XX, XXX XX Z. I., správcovi uložil povinnosť bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike spôsobom podľa článku 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 zo dňa 29.05.2000 o konkurznom konaní a veriteľov vyzval s poučením na prihlásenie svojich pohľadávok v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp.zn. a v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07.10.2009, účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 08.10.2009. Uznesením č.k. -16075 zo dňa 29.12.2009 bola do funkcie správcu ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom kancelárie Gen. M.R.Štefánika 379/19, 911 01 Trenčín. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 05.01.2010, účinky ustanovenia do funkcie nového správcu v konkurze nastali dňa 06.01.2010. Konštatoval, že žalovaný 1/ mal vo vyhlásenom konkurze postavenie správcu majetku úpadcu od 08.10.2009 do 05.01.2010, žalovaný 2/ je správcom majetku úpadcu od 06.01.2010. Dňom 05.01.2010 zanikli žalovanému 1/ všetky práva a povinnosti správcu ustanovené ZoKR a jeho vykonávacími vyhláškami v konkurze, v ktorom bol príslušným konkurzným súdom ustanovený za správcu. Pre účely súdneho konania práva a povinnosti, ktoré vykonal žalovaný 1/ ako správca platia od 06.01.2010 za práva a povinnosti vykonané žalovaným 2/. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vo veciach, ktoré súvisia s konkurzom, je naliehavý právny záujem žalobcu podľa daný tým, že ZoKR neposkytuje veriteľovi v tomto prípade žiadnu ochranu a na uplatnenie jeho práva v konkurze nie je daná iná možnosť poskytnutia právnej ochrany, keď z obsahu žaloby vyplýva, že žalobou sa žalobca domáhal určenia, že na jeho prihlášku pohľadávky sa v konkurze prihliada a prihláška bola podaná včas a riadne. Konštatoval, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou založenou a vzniknutou podľa práva Cyperskej republiky, je existujúcou právnickou osobou, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti a v tomto rozsahu má spôsobilosť samostatne konať pred súdom ako účastník. Aktívna legitimácia žalobcu je daná podľa článku 39 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 v spojení s a ZoKR a vyplýva zo skutočnosti, že žalobca prihlásil v konkurzom konaní svoju pohľadávku prihláškou. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ je daná podľa , ZoKR a vyplýva z jeho postavenia ustanoveného správcu majetku úpadcu v konkurze. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v konaní nebolo medzi žalobcom a žalovaným 2/ sporné, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vznikla pred vyhlásením konkurzu, že v čase jej prihlásenia bola táto pohľadávka splatná, že žalobca prihlásil pohľadávku do konkurzu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní iba u správcu, prihlášku spolu s listinami preukazujúcimi údaje uvedené v prihláške nedoručil súdu a že správca (v tom čase žalovaný 1/) prihlásenú pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok podľa ZoKR a že písomným podaním zo dňa 03.11.2009 správca vydal žalobcovi potvrdenie o nezaplatených faktúrach, prípadne o ich čiastočnom zaplatení, ktoré vystavil žalobca úpadcovi a ktoré sú aj naďalej splatné. Dňa 11.12.2010 sa uskutočnilo na Okresnom súde Trenčín v konkurznej veci úpadcu porovnanie údajov zapísaných do zoznamu pohľadávok s prihláškami doručenými súdu pod dohľadom poverenej vyššej súdnej úradníčky. Pri porovnaní údajov zapísaných do zoznamu pohľadávok s prihláškami doručenými súdu bolo zistené, že prihláška veriteľa AB Chemicals Limited so sídlom Simon Menandrou, 8, Ria Court 8, 6015, Larnaka, Cyprus bola v zákonnej lehote doručená len správcovi. V zmysle ZoKR prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. Príslušný list zoznamu pohľadávok, na ktorom bola predmetná prihláška zapísaná sa v každom rovnopise prečiarkol trvalým spôsobom a trvalým spôsobom sa na ňom uviedlo "Na prihlášku sa neprihliada" z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v ZoKR, nakoľko prihláška nebola doručená súdu. Podľa ZoKR posúdil súd prvého stupňa právnu vec podľa článku 4 ods.1, článku 4 ods.2 písm. g/ a h/, článku 40 ods.1, 2, článku 41, článku 40 ods.2, článku 42 ods.1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe citovaných právnych noriem súd prvého stupňa vyslovil, že na konkurzné konanie s cudzím prvkom vo vzťahu k členským štátom Európskej únie sa priamo aplikuje Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní, pretože vo vyhlásenom konkurze na majetok úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M.R. Štefánika 1, 972 01 Nováky, IČO: 31 616 755 má jeho veriteľ - žalobca registrované sídlo v inom členskom štáte Európskej únie. Poukázal na to, že toto Nariadenie sa stalo vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie súčasťou slovenského právneho poriadku a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a niektorými ustanoveniami zasahuje do úpravy konkurzného práva Slovenskej republiky. V súvislosti s priamou aplikáciou Nariadenia a dôvodmi, pre ktoré bola prihlásená pohľadávka žalobcu vyčiarknutá zo zoznamu pohľadávok, do ktorého bola zapísaná správcom podľa údajov uvedených v prihláške pohľadávky doručenej iba správcovi, bola v konaní podľa názoru súdu prvého stupňa sporná otázka, či správca právne účinnou formou a spôsobom informoval žalobcu ako zahraničného veriteľa úpadcu o vyhlásenom konkurze podľa článku 40 ods.1 v rozsahu údajov podľa článku 40 ods.2 a článku 41 v jazyku podľa článku 42 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000. Súd prvého stupňa ako nespornú skutočnosť zistil, že správca úpadcu doručoval "Výzvu na prihlásenie pohľadávky"

- "Information letter to the creditor about bankruptcy proclamation" podľa článku 40 ods.1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 na adresu žalobcu označenú úpadcom AB CHEMICALS LIMITED "WHITE EAGLE", Bahnhofplatz 9, CH - 80001 Zurich, Švajčiarsko a na doručenke o prevzatí tejto výzvy je ako adresát uvedený Mr. T. I., AB, I. 9, CH - XXXXX Y., K. (konateľ žalobcu). Konateľ žalobcu Mr. T. I. výzvu na prihlásenie pohľadávky neprevzal. Podľa názoru súdu prvého stupňa oznam obsahujúci informácie o vyhlásenom konkurze podľa článku 40 ods.1, 2, článku 41 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000, ktorý bol preukázateľne doručovaný na inú adresu zahraničného veriteľa úpadcu ako je adresa jeho registrovaného sídla, nespôsobil účinky predpokladané citovanými ustanoveniami Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000. Žalobca dňa 18.11.2009 doručil prihlášku pohľadávky v písomnej forme iba správcovi (nie súdu). Žalobca ako veriteľ podľa článku 39 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 postupoval pri prihlasovaní pohľadávky do konkurzu vyhláseného na území Slovenskej republiky na majetok úpadcu - slovenskej právnickej osoby v súlade s týmto Nariadením. Pre uplatnenie pohľadávky podaním prihlášky do konkurzu podľa Nariadenia sa nevyžaduje použitie predpísaného tlačiva prihlášky, pre prihlášku postačuje písomná forma. Z hľadiska obsahu prihlášky pohľadávky platí článok 41 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000. Prihláška pohľadávky žalobcu bola podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu včas a riadne a na túto prihlášku pohľadávky žalobcu sa v konkurze prihliada. Žalobca má v konkurze postavenie veriteľa so zistenou pohľadávkou. Nariadenie určuje podanie prihlášky len u jedného orgánu, ktorým je v danom prípade správca. Žalovaný 2/ ako správca je preto povinný zapísať pohľadávku žalobcu do zoznamu pohľadávok s právom jej uspokojenia. Túto povinnosť súd prvého stupňa uložil žalovanému 2/ samostatným výrokom z dôvodu, že v danej právnej veci ide o spor súvisiaci s konkurzom (nie o spor vyvolaný konkurzom). V konaní sa súd prvého stupňa zaoberal skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli podľa jeho názoru pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Uviedol, že pokiaľ žalovaný 2/ poukazoval na znenie § 47 ods.4 ZoKR v tom zmysle, že po vyhlásení konkurzu je možné začať súdne a iné konania len na návrh správcu, že voči správcovi, ktorý v sporovom konaní bude na strane žalovaného, je možné podať žalobu len vtedy, ak to umožňuje ZoKR (konanie voči správcovi o určenie popretej pohľadávky, tiež z podnetu príslušného orgánu, ak to vyplýva z procesného alebo iného predpisu) a že žaloba žalobcu o určenie účasti žalobcu v konkurznom konaní je podaná v rozpore s § 47 ods.4 ZoKR, poukázal súd prvého stupňa na to, že ide o konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu, teda majetku, ktorý sa v konkurze speňažuje za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov úpadcu. Určenie, či sa na prihlášku pohľadávky podanú v konkurze prihliada alebo neprihliada, teda či konkrétna osoba má alebo nemá v konkurze postavenie veriteľa, sa netýka majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu a preto úprava podľa citovaného zákonného ustanovenia nevylučuje uplatnenie práva žalobcu proti správcovi v postavení žalovaného bez toho, aby došlo aj k zákonným účinkom prerušenia konania. Súd prvého stupňa ustálil, že určením, že na prihlášku pohľadávky žalobcu sa prihliada nebol dôvod na postup súdu prvého stupňa podľa článku 267 Zmluvy o Európskej únii k výkladu článku 40 Nariadenia o vydanie predbežného nálezu. Po zistení skutkového stavu veci, po zhodnotení dôkazov podľa a za použitia príslušných ustanovení právnych predpisov dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovanému 2/ je dôvodná a žalobe v rozsahu primárneho petitu vyhovel. Žalobu žalobcu proti žalovanému 1/ súd prvého stupňa zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodil súd prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 2/ a vo vzťahu k žalovanému 1/ aplikáciou

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorým napadol výroky I., II. a III. rozsudku z dôvodov podľa , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na skutočnosti tvrdené aj v konaní pred súdom prvého stupňa, poukázal žalovaný 2/ predovšetkým na to, že ešte pred odoslaním Informačného listu žalobcovi kontaktoval úpadca prostredníctvom svojej zamestnankyne X. G. elektronicky dňa 12.10.2009 o 14:17 hod. žalobcu s oznámením o výzve obsahujúcej informáciu o prihlasovaní pohľadávok so žiadosťou o uvedenie adresy, na ktorú sa má táto výzva zaslať. Odpoveď bola úpadcovi doručená elektronicky o 14:25 hod. a adresa na odoslanie výzvy bola určená „AB CHEMICALS Ltd“, c/o „WHITE EAGLE AG“, Mr. T. I., I. 9, CH-XXXX Y., SCHWEIZ. Na tejto adrese prebiehala aj písomná komunikácia v rámci obchodnej spolupráce so žalobcom pred vyhlásením konkurzu, a nie na adrese na Cypre. Žalovaný 2/ na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu prvého stupňa poštové podacie hárky zo dňa 17.06.2009, 30.07.2009, 14.08.2009. Argumentom svedčiacim v prospech toho, že žalobca vykonával svoju činnosť zo švajčiarskej adresy je aj fakt, že písomnosti, ktoré po vyhlásení konkurzu zasielal žalobca žalovanému 2/, zasielal práve zo švajčiarskej adresy. Všetky žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií o prihláške pohľadávky doručené žalovanému 2/ dňa 24.05.2010, 26.05.2010 a 01.06.2010 majú túto adresu. Teda presne tú adresu, na ktorú žalovaný 1/ zaslal žalobcovi Informačný list o vyhlásení konkurzu zo dňa 14.10.2009. Žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že z právnych predpisov upravujúcich konkurzné konania vrátane ZoKR, Nariadenia Rady, nevyplýva povinnosť správcu zisťovať adresu (zapísaného) sídla veriteľa v cudzom štáte a to ani vtedy, ak by existovala možnosť elektronického prístupu k zápisom v registri cudzieho štátu obdobne ako pri elektronickom obchodnom registri v Slovenskej republike, keďže správca nepozná právo tohto štátu a nevie posúdiť charakter, hodnovernosť a aktuálnosť takéhoto registra a zároveň nevie ani či v danom štáte platí teória zapísaného sídla alebo sídla ako skutočného centra ekonomických aktivít a riadenia. Súd prvého stupňa sa touto otázkou vôbec nezaoberal a uspokojil sa s neovereným konštatovaním o nejakom zapísanom sídle, a teda zaslaniu listiny nielen na obvyklú adresu, ale dokonca na adresu oznámenú na tento špecifický účel veriteľom - žalobcom. Žalovaný 2/ má preto za to, že žalobca ako zahraničný veriteľ bol riadne informovaný v zmysle článku 40 Nariadenia Rady o vyhlásení konkurzu ako aj o tom, ako postupovať pri prihlasovaní pohľadávky. Za týmto účelom žalovaný 2/ navrhol dôkaz výsluchom svedkov, zamestnancov úpadcu, ktorí komunikovali so žalobcom. Tieto dôkazy súd prvého stupňa nevykonal. Žalovaný 2/ vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa, že zahraničný veriteľ má v zmysle Nariadenia Rady povinnosť/právo doručiť prihlášku pohľadávky jedinému orgánu. Poukázal na to, že právna úprava cezhraničných konkurzov je v Európskej únii upravená predovšetkým Nariadením (ES) 1346/2000, okrem ktorého sa v určenom rozsahu v každom členskom štáte aplikuje národná úprava konkurzného práva. S poukazom na článok 4 ods. 1, 2 písm. h/ nariadenia Rady a § 28 ods. 5 ZoKR žalovaný 2/ zdôraznil, že prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. V žiadnom ustanovení Nariadenia Rady nie je stanovená výnimka z úpravy obsiahnutej v článku 4 ods. 2 písm. h/ Nariadenia Rady, týkajúca sa podania prihlášky pohľadávky zahraničného veriteľa jednému alebo dvom orgánom, ktorú by bolo možné chápať ako lex specialis nielen voči článku 4 ods. 2 písm. h/ Nariadenia Rady, ale aj voči slovenskej právnej úprave. Preto žalovaný 2/ zastáva názor, že zahraničný veriteľ je povinný podať prihlášku pohľadávky správcovi a rovnako aj súdu podľa § 28 ods. 5 ZoKR. V odvolaní poukázal žalovaný 2/ aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -13 o právnej relevancii účinkov úradného záznamu spísaného vyšším súdnym úradníkom s tým, že tento úradný záznam má charakter súdneho rozhodnutia siu generis a podľa názoru žalovaného 2/ sa žalobca mal domáhať účinnej ochrany svojich práv formou opravného prostriedku proti úradnému záznamu príslušného konkurzného súdu. Žalovaný 2/ napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania z dôvodu, že svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby. O vyradení prihlášky zo zoznamu pohľadávok rozhodol príslušný konkurzný súd úradným záznamom zo dňa 11.12.2009 a túto skutočnosť nemal žalovaný 1/ ako správca v tom čase, ako ovplyvniť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/ vyjadril k jednotlivým bodom odvolania s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný 2/ v odvolaní uvádza argumenty, ktoré uvádzal aj v konaní pred súdom prvého stupňa a na ktoré žalobca už reagoval predovšetkým vo svojom stanovisku zo dňa 06.06.2012. Žalobca opätovne zdôraznil, že oznámenie nebolo žalobcovi nikdy doručené. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že správca nezaslal výzvu na adresu registrovaného sídla žalobcu uvádzanú na obchodných dokumentoch úpadcu. Žalobca považuje za irelevantné argumenty žalovaného 2/ o tom, že zákon a ani európska legislatíva neukladá správcovi povinnosť zisťovať a overovať adresu sídla veriteľa vo verejných registroch cudzích štátov a či v štáte veriteľa platí teória zapísaného sídla alebo sídla jeho skutočného riadenia. Poukázal na to, že bez ohľadu na to, akou teóriou sa riadia vnútorné vzťahy v obchodnej spoločnosti, je relevantnou adresou na doručovanie adresa registrovaného sídla uvádzaná v obchodných dokumentoch. Podľa názoru žalobcu súd nemal povinnosť a ani dôvod zaoberať sa otázkou teórie sídla a obsahom cudzieho práva. Povinnosťou žalovaného 2/ bolo iba preukázať doručenie na adresu sídla žalobcu. Doručenie oznámenia žalobcovi na inej adrese žalovaný 2/ nepreukázal. Žalovaný 2/ predložil doručenku, na ktorej je nečitateľný podpis nepatriaci konateľovi žalobcu, čo sa dá porovnať s podpisom na plnomocenstve. Za spôsob doručovania a výber doručovateľa zodpovedá správca. Žalobca v tomto smere doručovanie/príjem zásielky nemohol ovplyvniť. Žalovaný 2/ nijako nepodložil a nepreukázal svoju domnienku, že švajčiarska pošta nemohla pochybiť a doručenie bolo vykonané správne. Nariadenie má za každých okolností prednosť pred vnútroštátnym právom. S poukazom na cieľ Nariadenia žalobca ďalej uviedol, že v prípade, že je vnútroštátne právo v rozpore s európskym právom, má sa namiesto vnútroštátnej normy aplikovať norma európskeho práva, resp. vnútroštátna norma sa má vykladať tak, aby sa v čo najbližšej miere približovala účelu, ktorý sleduje norma európskeho práva. Žalobca sa domnieva, že úprava, ktorá ukladá povinnosť doručovania prihlášky dvom orgánom pod sankciou straty vymožiteľnosti pohľadávky v prípade doručenia iba jednému z nich nie je v súlade so zmyslom a účelom Nariadenia. V súvislosti s argumentáciou žalovaného 2/ týkajúcou sa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -13 žalobca poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v bode 3 stanoviska. Podľa názoru žalobcu výsluch U.. X. G. a U.. O. Z., ktorých výsluch navrhoval žalovaný 2/, by nepriniesol žiadne nové relevantné informácie. Skutočnosť, ktorú uvedené svedkyne mali potvrdiť nebola vo vzťahu k otázke sporu kľúčová a ich opätovné predvolávanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V súvislosti s náhradu trov konania poukázal žalobca na zásadu úspechu, ku ktorej prihliadal súd prvého stupňa bez ohľadu na to, či žalovaný 2/ dal alebo nedal príčinu na podanie žaloby. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, na základe ktorého žalobe v napadnutých častiach vyhovel. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza tieto dôvody :

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že spornou otázkou vo veci bola otázka, či správca právne účinnou formou a spôsobom informoval žalobcu ako zahraničného veriteľa úpadcu o vyhlásenom konkurze podľa článku 40 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní v rozsahu údajov podľa článku 40 ods. 2 a článku 41 v jazyku podľa článku 42 ods. 1 Nariadenia (takto spornú otázku vymedzil v odvolaní aj žalovaný 2/).

V právnej veci je nepochybné, že žalobca má postavenie zahraničného veriteľa vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 01 Nováky, IČO: 31 616 755, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. . Postavenie zahraničného veriteľa, teda veriteľa s registrovaným sídlom v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom sa konkurzné konanie začalo, určuje v konkurznom konaní cudzí prvok. Na konkurzné konanie s cudzím prvkom vo vzťahu k členským štátom Európskej únie sa aplikuje Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní priamo ako súčasť slovenského právneho poriadku, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa na právny vzťah žalobcu a žalovaného 2/ ako správcu úpadcu v konkurze správne aplikoval Nariadenie pred národnou úpravou o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov účinných do 31.12.2011 (žaloba došla súdu dňa 27.01.2011). Nariadenie niektorými ustanoveniami zasahuje do úpravy konkurzného práva Slovenskej republiky.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o tom, že oznam obsahujúci informácie o vyhlásenom konkurze podľa článku 40 ods.1, 2 a článku 41 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000, ktorý bol preukázateľne doručovaný na inú adresu zahraničného veriteľa úpadcu ako je adresa jeho registrovaného sídla, nespôsobil účinky predpokladané citovanými ustanoveniami Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000. Vychádzajúc z článku 4 ods. 1 Nariadenia, za situácie absencie účinkov oznamu podľa článku 40 ods. 1, 2 Nariadenia, aplikácia národnej úpravy podľa článku 4 ods. 2 písm. h/ Nariadenia o pravidlách prihlasovania, overovania a schvaľovania pohľadávok v konkurze sa nepoužije.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca uplatnil svoje právo písomne prihlásiť pohľadávku do konkurzného konania založené hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v článku 39 Nariadenia spôsobom v rozsahu tohto Nariadenia, predovšetkým spôsobom podľa článku 40 ods. 1 Nariadenia, keď prihlášku pohľadávky doručil orgánu oprávnenému prijímať prihlášky pohľadávok vo vyhlásenom konkurze, v danom prípade správcovi. Odvolací súd je toho názoru, že rovnaká situácia by nastala, ak by žalobca doručil prihlášku iba konkurznému súdu. Argumentáciu žalovaného 2/ týkajúcu sa doručovania oznamu na adresu „AB CHEMICALS Ltd“, c/o „WHITE EAGLE AG“, Mr. T. I., I. 9, CH-XXXX Y., S., ktorú mal žalobca za týmto účelom oznámiť úpadcovi, a ktorej oznámenie vrátane skutočnosti, že na tejto adrese prebiehala aj písomná komunikácia v rámci obchodnej spolupráce so žalobcom pred vyhlásením konkurzu, nepovažoval ani odvolací súd za právne významnú. V konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný 2/ nepreukázal, že oznam doručovaný správcom na označenú adresu žalobcu prevzala oprávnená osoba žalobcu. Odvolací súd je v tejto súvislosti toho názoru, že výsluch svedkýň U.. X. G. a U.. O. Z., bol ako dôkazný prostriedok vzhľadom na zistený skutkový stav nadbytočný. Táto nadbytočnosť spočíva v tom, že komunikácia medzi žalobcom a úpadcom na označenej adrese nebola sporná a spornosť prevzatia doručovaného oznamu oprávnenou osobou žalobcu zostala sporná až do rozhodnutia veci súdom prvého stupňa. Na preukázanie doručenia oznamu oprávnenej osobe žalobcu výsluch svedkýň v právnej veci nebol významný a podstatný pre iné posúdenie veci.

Námietka žalovaného 2/ týkajúca sa tvrdenia, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal tým, že z právnych predpisov upravujúcich konkurzné konania vrátane ZoKR a Nariadenia Rady, nevyplýva povinnosť správcu zisťovať adresu (zapísaného) sídla veriteľa v cudzom štáte a to ani vtedy, ak by existovala možnosť elektronického prístupu k zápisom v registri cudzieho štátu obdobne ako pri elektronickom obchodnom registri v Slovenskej republike, keďže správca nepozná právo tohto štátu a nevie posúdiť charakter, hodnovernosť a aktuálnosť takéhoto registra a zároveň nevie ani či v danom štáte platí teória zapísaného sídla alebo sídla ako skutočného centra ekonomických aktivít a riadenia a súd prvého stupňa sa uspokojil s neovereným konštatovaním o nejakom zapísanom sídle, nie je dôvodná. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou Nariadenia, ktoré používa pojem pri subjektoch akým je žalobca „registrované sídlo“. Preskúmaním obsahu súdneho spisu a spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa vzhľadom na hmotnoprávnu úpravu Nariadenia otázka registrovaného sídla žalobcu nebola sporná a v súvislosti s touto otázkou žalobca netvrdil žiadne skutočnosti o rozsahu povinností správcu na zistenie registrovaného sídla.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného 2/ o tom, že v žiadnom ustanovení Nariadenia Rady nie je stanovená výnimka z úpravy obsiahnutej v článku 4 ods. 2 písm. h/ Nariadenia Rady, týkajúca sa podania prihlášky pohľadávky zahraničného veriteľa jednému alebo dvom orgánom, ktorú by bolo možné chápať ako lex specialis nielen voči článku 4 ods. 2 písm. h/ Nariadenia Rady, ale aj voči slovenskej právnej úprave a preto žalovaný 2/ zastáva názor, že zahraničný veriteľ je povinný podať prihlášku pohľadávky správcovi a rovnako aj súdu podľa § 28 ods. 5 ZoKR. Splnenie povinnosti zahraničného veriteľa podať prihlášku pohľadávky do konkurzu vo forme, spôsobom a v rozsahu s vnútroštátnou, národnou úpravou štátu, v ktorom sa vedie konkurzné konanie, je možné v danej veci posudzovať len za splnenia podmienok stanovených v článku 40 a 41 Nariadenia. V danej veci podmienky pre uplatnenie § 28 ods. 5 ZoKR ako ustanovenia národnej úpravy podľa článku 4 ods. 2 Nariadenia neboli splnené.

Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje s argumentáciou žalovaného 2/, v ktorej žalovaný 2/ poukázal v súvislosti s úradným záznamom a jeho účinkami na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -13 zo dňa 13.12.2011. V predmetnom Náleze Ústavný súd poukázal predovšetkým na skutočnosť, že úradný záznam spísal vyšší súdny úradník za účasti ďalšieho vyššieho súdneho úradníka a zástupcu správcu (obdobne ako v danej veci). S poukazom na článok 142 ods. 2 poslednej vety Ústavný súd uviedol, že proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Ústavný súd uznesením č. k. PLz. -3 zo 16. januára 2008 podľa o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu prijal stanovisko, že vyšší súdny úradník je podľa o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov štátnym zamestnancom.

Proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vydanému v súdnom konaní je v zmysle čl. 142 ods. 2 poslednej vety vždy prípustný opravných prostriedok, o ktorom vždy rozhoduje sudca, a to aj vtedy, ak osobitný zákon odvolanie alebo iný opravný prostriedok nepripúšťa (m. m. ). Úlohou Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti bolo posúdiť, či úradný záznam (porovnanie prihlášok pohľadávok do reštrukturalizácie) vzhľadom na svoj obsah možno považovať za rozhodnutie, ktorým okresný súd mohol zasiahnuť/porušiť práva označené sťažovateľkou, a či sťažovateľka v nadväznosti na takto posúdený obsah úradného záznamu a vzhľadom na to, že úradný záznam spísal vyšší súdny úradník, mala k dispozícii účinný prostriedok ochrany svojich práv v systéme všeobecných súdov. Ústavný súd po posúdení obsahu úradného záznamu dospel k záveru, že vzhľadom na právnu relevanciu účinkov takto spísaného úradného záznamu vyšším súdnym úradníkom má tento záznam charakter rozhodnutia súdu sui generis. Tento právny názor ho viedol k záveru o tom, že aj keď zákon výslovne nedáva možnosť sťažovateľke domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom podania opravného prostriedku, podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno vylúčiť jej právo domáhať sa ochrany ňou napadnutých základných práv práve opravným prostriedkom v systéme všeobecných súdov. Iný výklad by odporoval ústave.

Odvolací súd posúdením tejto námietky žalovaného 2/ poukazuje na to, že žalobca sa domáhal ochrany svojich práv prostredníctvom uplatnenia svojho práva na všeobecnom súde. Podanie žaloby o určenie, že prihláška do konkurzu bola podaná riadne a včas a o jej zápis do zoznamu pohľadávok považuje odvolací súd práve z pohľadu názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky za opravný prostriedok na ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu v konkurznom konaní so zohľadnením času uplatnenia práva žalobcom na súde (dňa 27.01.2011) a vydaním Nálezu Ústavným súdom Slovenskej republiky (dňa 13.12.2011).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery, keď určil, že prihláška pohľadávky žalobcu bola podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu včas a riadne a na prihlášku pohľadávky žalobcu, ktorá bola doručená len správcovi dňa 18.11.2009, sa v konkurze prihliada. Žalobca má v konkurze postavenie veriteľa so zistenou pohľadávkou. Správnosť právneho záveru súdu prvého stupňa v konečnom dôsledku potvrdzuje aj novela ZoKR vykonaná s účinnosťou od 01.01.2012, ktorá v upravila, že prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu s účinkami včasného prihlásenia. Toto ustanovenie síce stanovilo, že prihláška sa doručuje aj súdu, ale doručenie prihlášky súdu nemá na účinky prihlásenia pohľadávky žiaden vplyv.

Za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania s uplatnením zásady zodpovednosti za výsledok podľa Názor žalovaného 2/ o tom, že svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby a o vyradení prihlášky zo zoznamu pohľadávok rozhodol príslušný konkurzný súd úradným záznamom zo dňa 11.12.2009, čo žalovaný 2/ (v tom čase žalovaný 1/ ako správca) nemal ako ovplyvniť, nie je významný. Prejednávaná vec má sporový charakter, postavenie a činnosť súdu a správcu v konkurze je dané zákonom, zákon určuje okruh aktívne a pasívne vecne legitimovaných účastníkov konania v spore. Posúdenie a porovnanie prihlášok pohľadávok do konkurzu vyžaduje aktívny prístup súdu a správcu postupu podľa ZoKR v spojení s a vyhlášky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátane aplikácie príslušného hmotného práva.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalobca postupom podľa uplatnené trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Trovy odvolacieho konania predstavujú trovy právneho zastúpenia. Podľa odvolací súd žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.