Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cob-123-2012.pdf
PDF · 78.28 KB
Case nature
Subarea
16Cob/123/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., G. č. XXX/XX podnikajúceho pod obchodným menom Milan Rakyta - MIRA, IČO: 40950433, s miestom podnikania v Partizánskom, Komenského č. 202/11, proti odporcovi RAKY stav, s.r.o., IČO: 36615323, so sídlom v Raslaviciach, Hlavná č. 387/87, zastúpenému Mgr. G. S., advokátom so sídlom v A., C. č. XX, o povolenie obnovy konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 5Cb/1/2012-23 zo dňa 25. Júna 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 66,32 Eur k rukám Mgr. G. S., advokáta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/10/2010-101 zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2011, zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 132,64 Eur na účet Mgr. G. S., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak v neprítomnosti odporcu postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy. Vychádzal zo zistenia, že pod zn. 3Cb/10/2010 sa na Okresnom súde Partizánske viedlo konanie na základe návrhu odporcu zo dňa 23.02.2010 (tam v pozícii navrhovateľa), ktorým sa voči navrhovateľovi (tam v pozícii odporcu) domáhal zaplatenia sumy
2.221,97 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2.221,97 Eur od 02.09.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania na základe faktúry č. 2008/03/0173 zo dňa 25.08.2008 na sumu 66.939,- Sk (2.221,97 Eur) vystavenej na základe objednávky č. PD81-08-04; navrhovateľ s návrhom nesúhlasil, bránil sa kompenzačnou námietkou, v konaní netvrdil, že uplatnenú sumu odporcovi už zaplatil; o návrhu rozhodol súd rozsudkom č.k. 3Cb/10/2010-101 zo dňa 02.06.2011, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o trovách konania; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2011. Navrhovateľ v návrhu na obnovu vyššie uvedeného konania tvrdil, že v pôvodnom konaní nemohol použiť listinné dôkazy na preukázanie skutočnosti, že svoje záväzky voči odporcovi si riadne splnil, lebo omylom ich mal založené nie v zložke odporcu, ale v zložke iného obchodného partnera, pána G. Tieto doklady našla jeho ekonómka pri hľadaní podkladov pre daňové priznanie niekedy v januári 2012. O týchto dokladoch teda počas pôvodného konania nemal vedomosť. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že pokiaľ na predloženom príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 12.09.2008 je uvedený M. O. a na predloženej faktúre zo dňa 25.08.2008 je ako dodávateľ uvedený odporca, M. O. bol obchodným zástupcom odporcu pre Prievidzu, všetky obchody, ktoré mal s odporcom išli cez neho, na príjmový pokladničný doklad vždy dával svoju pečiatku. Menovaný M. O. mal aj svoje obchody, teda nie pre odporcu, pri týchto s ním tiež spolupracoval. Peniaze pre odporcu sa vždy vyplácali v hotovosti cez menovaného M. O., tak to bolo dohodnuté, v podstate nikdy nič nešlo na účet odporcu. Všetky jeho
zákazky pre odporcu odsúhlasoval O.. Bežný spôsob platenia faktúr odporcovi bol taký, že O. potvrdil na faktúre vyplatenie sumy, preto to pokladal za uhradené. Z príjmového dokladu zo dňa 12.09.2008 v spojení s faktúrou zo dňa 25.08.2008 na sumu 66.939,- Sk (2.221,97 Eur) vystavenou na základe objednávky č. PD81-08-04 súd zistil, že dňa 12.09.2008 zaplatil navrhovateľ na faktúru odporcu sumu 60.000,- Sk do rúk M. O., IČO: 44200587, s miestom podnikania v A., C. č. XX. Pri skúmaní, či sú splnené zákonom stanovené podmienky pre povolenie obnovy konania, súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., § 230 ods. 1 O.s.p., § 234 ods. 1 O.s.p. a § 232 ods. 2 O.s.p. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania nie je dôvodný. Konštatoval, že dôvodom podania návrhu na obnovu konania bola skutočnosť, že navrhovateľ dodatočne po právoplatnom skončení konania tamojšieho súdu sp. zn. 3Cb/10/2010 našiel vo svojej evidencii nové dôkazy, z ktorých vyvodzoval, že pohľadávka odporcu uplatnená a prisúdená v pôvodnom konaní, bola už uhradená. Súd prvého stupňa zdôraznil, že navrhovateľ predložil spolu s návrhom na obnovu konania nové dôkazy, ktoré neboli predložené v pôvodnom konaní, avšak z dokazovania vyplýva, že tieto nové dôkazy boli aj v čase pôvodného konania v dispozícii navrhovateľa (nachádzali sa v jeho účtovníctve), len boli podľa tvrdenia navrhovateľa založené v zložke iného obchodného partnera než odporcu a k ich nájdeniu došlo náhodne pri hľadaní podkladov pre daňové priznanie. Zdôraznil, že návrh na obnovu konania je v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. prípustný len vtedy, ak nové dôkazy nemohol účastník konania v pôvodnom konaní predložiť bez svojej viny. V tomto prípade je nepochybné, že navrhovateľ predmetnými dôkazmi mal možnosť disponovať a v pôvodnom konaní ich nepredložil len z dôvodu nesprávnej archivácie predmetných účtovných dokladov. Hoci vo svojej výpovedi uviedol, že v pôvodnom konaní o existencii týchto dôkazov nevedel, je zrejmé, že boli súčasťou jeho účtovníctva, tak o nich vedieť mal a mohol a z procesného hľadiska zavinil ich nepredloženie v pôvodnom konaní. Vychádzajúc z uvedených zistení, súd prvého stupňa vyvodil záver, že nie je splnená podmienka na povolenie obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., i napriek tomu, že z predložených dôkazov sa javí, že pre navrhovateľa by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 132,64 Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia v sume 58,69 Eur spolu s režijným paušálom v sume 7,63 Eur, vyjadrenie k návrhu v sume 58,69 Eur spolu s režijným paušálom v sume 7,63 Eur).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd znovu prešetril skutočnosti týkajúce sa spisu sp. zn. 3Cb/10/2010, kde už vec o zaplatenie sumy 2 221,97 Eur bola právoplatne skončená. Opätovne zdôrazňoval, že pri kontrole faktúr boli nájdené doklady, ktoré preukazujú, že spoločnosti RAKY stav s.r.o. zaplatil sumu 60 000 Sk. Dôkazy o tom v čase pôvodného konania boli omylom založené v dokladoch týkajúcich sa inej zákazky, pričom ide o doklady, z ktorých nepochybne vyplýva, že peniaze, ktoré od neho žiada spoločnosť RAKY stav s.r.o., jej už boli zaplatené. K odvolaniu priložil kópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.09.2008 na sumu 60 000 Sk a faktúru vystavenú spoločnosťou RAKY stav s.r.o. na sumu 66 939 Sk.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania potvrdiť ako vecne správne. Poukázal na to, že sám navrhovateľ v návrhu na obnovu konania priznal, že uvedené doklady mal vo svojej dispozícii už počas konania vedenom na Okresnom v Partizánskom pod sp. zn. 3Cb/10/2010, z čoho je zrejmé, že nie je splnený predpoklad pre povolenie obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.09.2008 nevyplýva, že by sumu 60 000 Sk zaplatil jemu, ale túto sumu zaplatil M. O.. Odporca si zároveň uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vecne správne. Odvolací súd preskúmal námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami i právnymi závermi prvostupňového súdu, na ktorých založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Okruh rozhodnutí spôsobilých byť predmetom obnovy konania ustanovuje zákon, rovnako ako objektívnu a subjektívnu lehotu na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 228 ods. 1 O.s.p. Takýmto dôvodom je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov ( § 228 ods. 1, písm. a/ O.s.p.), ktoré sú spôsobilým dôvodom obnovy konania len vtedy, ak je nimi možné preukázať skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, priaznivejšie rozhodnutie, a ktoré nemohol bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní, hoci tieto objektívne existovali (napríklad preto, že o nich nevedel), a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Môže ísť pritom o dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu. Ďalším dôvodom obnovy konania (§ 228 ods. 1, písm. b/ O.s.p.) je možnosť vykonania dôkazov, ktoré môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie a nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, a to z objektívnych dôvodov (strata listiny, neznámy pobyt svedka a pod.).
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ predmetnými dôkazmi (účtovnými dokladmi) mal možnosť disponovať a v pôvodnom konaní ich nepredložil len z dôvodu ich nesprávnej archivácie. Je však nesporné, že boli súčasťou jeho účtovníctva, takže o nich vedieť mal a mohol a z procesného hľadiska sám zavinil ich nepredloženie v pôvodnom konaní.
Na základe uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., lebo existencia účtovných dokladov nie je dôkazom, ktorý by navrhovateľ bez svojej viny objektívne nemohol uplatniť v pôvodnom konaní. Navrhovateľovi totiž nič nebránilo, aby si tieto účtovné doklady zadovážil už v pôvodnom konaní (napr. skontrolovaním všetkých účtovných dokladov), a je len na jeho ťarchu, že takto neurobil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,32 Eur, a to za jeden úkon právnej služby a 58,69 Eur, paušálna náhrada 7,63 Eur, a to za písomné vyjadrenie právneho zástupcu k odvolaniu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.