Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Co-121-2013.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/121/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. XXXX/XX, občianka SR, zastúpená JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou v Považskej Bystrici, Tatranská 300/8 proti odporcovi P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., B. XX/XX, občan SR, zastúpenému JUDr. Dušanom Divkom, advokátom, spol. s r.o. Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. februára 2013, č.k. 10C/100/2009-246, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,45 Eur, do troch dní, na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Anny Kubovičovej, advokátky.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k rodinnému domu súpisné číslo XX kat. úz. A., postavenom na parcele KNC XXX o výmere 383 m2 zastavané plochy a nádvoria, vedený na liste vlastníctva XXXX kat. úz. A., k pozemkom, a to parcela KNC XXX o výmere 36 m2 záhrady a KNC XXX o výmere 383 m2 zastavané plochy a nádvoria, obe parcely vedené na LV XXXX kat. úz. A. a k príslušenstvu postavenom na parcele XXX kat. úz. A. a vyporiadal ho tak, že prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele KNC XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2 ako aj parcelu KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2 vytvorenú z KNC parcely XXX kat. úz. A. vedenej na LV č. XXXX kat. úz. A., geometrickým plánom J.. H. B., vyhotoveným dňa 25.10.2011 a overeným Správou katastra v Považskej Bystrici 07.11.2011 pod č. XXX/XXXX. Ďalej prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky parcelu KNC záhrada XXX o výmere 36 m2, dreváreň , kurín, prístupový chodník, okapový chodník, vonkajšie WC a oplotenie nachádzajúce sa na parcele XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2 vytvorenej z KNC parcely XXX kat. úz. A.. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal parcelu KNC XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 vytvorenú z KNC parcely XXX kat. úz. A., ďalej žumpu a oplotenie postavené na parc. KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 vytvorenej z KNC parcely XXX kat. úz. A.. Ďalej zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskej siete, vodovodu, kanalizácie, elektrického vedenia na parcelu č. XXX/X a práve vstupu na túto parcelu za účelom údržby a opravy inžinierskych sietí v prospech vlastníka parcely XXX/X v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne J.. H. B. zo dňa 25.10.2011. Ďalej zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskej siete, vodovodu, kanalizácie, elektrického vedenia na parcelu č. XXX/X a práve vstupu na túto parcelu za účelom údržby a opravy inžinierskych sietí v prospech vlastníka parcely XXX/ X v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne J.. H. B. vyhotovenom 25.10.2011. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 4.356 Eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že súčasťou rozsudku je geometrický plán J.. H. B. vyhotovený dňa 25.10.2011 a overený Správou katastra v Považskej Bystrici dňa 07.11.2011 pod č. XXX/XXXX. V závere vyslovil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX a parciel KNC XXX a XXX kat. úz. A., každý v podiele 1. Nevidel existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nevyhovenie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Skúmal, či je možné predmet spoluvlastníctva reálne rozdeliť a na základe záveru znaleckého posudku zistil, že rodinný dom súp. č. XX kat. úz. A. nie je možné reálne rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov tak, aby vznikli dve samostatné nehnuteľnosti. Dom prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke, keď mal preukázané, že navrhovateľka poskytovala svojej matke v uvedenom dome v posledných rokoch jej života starostlivosť a aj po smrti matky sa starala o údržbu okolia domu. Odporca už aj v dedičskom konaní prejavil len záujem na predaji predmetných nehnuteľností. V priebehu konania obaja účastníci účelovo previedli svoje byty na iné osoby, aby tak deklarovali odkázanosť na bývanie v rodinnom dome. Navrhovateľka však kontinuálne od dedičského konania prejavovala záujem o užívanie rodinného domu a tento aj užívala. Navrhovateľku zaviazal doplatiť podiel odporcu tak, ako bol všeobecnou hodnotou ustálený znalcom, pričom výšku znaleckého posudku v tejto časti účastníci nenamietali. Pokiaľ ide o parcele č. XXX a XXX, ktoré sú taktiež predmetom spoluvlastníctva, tak zistil zo znaleckého posudku znalca J.. H. B., že parcela KNC XXX o výmere 383 m2 je reálne deliteľná. Vzhľadom na usporiadanie stavieb na novovzniknutých parcelách prikázal parcelu KNC XXX/X navrhovateľke, pretože práve na tejto parcele je umiestnený rodinný dom a drobné stavby, ktoré jej boli prikázané. V záujme jednoty vlastníctva domu a pozemku, na ktorom je postavený, prikázal parcelu KNC 986/4 o výmere 174 m2 navrhovateľke. Parcelu KNC XXX/X prikázal do vlastníctva odporcu, pretože na nej stojí hospodárska budova v jeho vlastníctve. Vyslovil názor, že takéto reálne rozdelenie parcely KNC XXX a prikázanie novovzniknutých parciel medzi účastníkov umožní využívanie rodinného domu č. XX navrhovateľkou a zároveň využívanie hospodárskej budovy vo vlastníctve odporcu. Pri rozdelení zohľadnil práve umiestnenie rodinného domu, ako aj hospodárskej stavby. Takýto spôsob rozdelenia parcely KNC XXX považoval za najvhodnejšie aj vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi sú výrazným spôsobom narušené vzájomné vzťahy a rozdelením pozemku každý získa do vlastníctva časť parcely, ktorá mu zároveň umožní nielen nerušene užívať túto parcelu, ale aj nehnuteľnosti na nich umiestnené. Vzniknutý rozdiel medzi výmerami pozemkov uložil navrhovateľke nahradiť v prospech odporcu. Vyporiadal sa aj s námietkami, ktoré vzniesol odporca ku geometrickému plánu znalca J.. H. B. zo dňa 25.10.2011, s tým, že znalec zotrval na svojom stanovisku, že výmera na geometrickom pláne je správna, pričom prístrešok, vybetónovanú plochu WC a zajačinec a kurín nezakreslil, pretože tieto podkultúry druhu pozemkov nie sú predmetom takéhoto grafického zakreslenia. Rovnako z vyjadrenia znalca vyplynulo, že rozmery prístavby pred humnom, tak, ako sú zakreslené na geometrickom pláne, zodpovedajú skutočnosti, pričom stavba vo výlučnom vlastníctve odporcu na parcele KNC XXX/X je v stavebnom povolení charakterizovaná ako hospodárska budova, resp. šopa a nie garáž. Z geometrického plánu je zrejmé, že dvere o celkovej šírke 2,66 m pri šírke pozemku medzi bodom 18 a 17 môže odporca bezproblémovo otvoriť a používať. Vyslovil názor, že znalec sa vyjadril odborne k námietkach odporcu, a preto ich súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Z vysvetlenia znalcom vyplynulo, že výmery uvedené na geometrickom pláne sú správne a boli prevzaté z údajov katastra nehnuteľností, pričom znalec vysvetlil zalomenie hraničnej čiary a rozdelenie parciel o výmere 209 a 210 m2, a preto konštatoval, že geometrický plán bol vyhotovený odborne a riadne bez pochybení, ktoré mu vytýkal odporca. Po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskej siete, vodovodu, kanalizácie, elektrického vedenia na parcele XXX/X a práve vstupu na túto parcelu po zohľadnení správy Y., z ktorej vyplýva, že v obci sa buduje kanalizácia, ktorá je v štádiu rozostavanosti. Pre prípad vzniku sporov pri realizácii práva z tohto vecného bremena je zrejmé, že situáciu bude možné riešiť vybudovaním kanalizačnej prípojky na pozemku vo výlučnom vlastníctve vlastníka parcele č. XXX/X.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/, h/, c/, d/. Súdu prvého stupňa vyčítal, že pri rozhodovaní o spôsobe zrušenia podielového spoluvlastníctva neprihliadol na všetky okolnosti, najmä tú skutočnosť,
že na dom bol odkázaný, tento udržiaval a užíval a navrhovateľka býva v A., pričom sa formálne vzdala vlastníctva svojho bytu. Reálnym rozdelením pozemkov vznikol zlý užívací stav, ktorý bude spôsobovať len neustále konflikty, a preto žiadal zrušenie podielového spoluvlastníctva tak, aby všetky spoločné nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty pre navrhovateľku. Zotrval na svojich pripomienkach a ku znaleckému posudku znalca J.. B., a to najmä pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena ohľadne uloženia inžinierskych sietí, vodovodu, kanalizácie, inžinierskej siete elektrického vedenia. Poukazoval na to, že J.. B. vyhotovil geometrický plán, pričom zakreslil „zlé“ rozmery domu č. XX, zakreslil hranicu vo vnútri dvora bez udania mier. Súd nebral do úvahy jeho námietky, že v hospodárskej budove, ktorá sa nazýva rôzne ako šopa, garáž, existuje objektívne garáž, ktorá má vchodové dvere a túto využíva ako garáž, avšak nebude mať do nej riadny prístup. Napokon súdu prvého stupňa vyčítal, že nesprávne posúdil aj dĺžku oplotenia pozemku, ktoré má pripadnúť jemu.
Navrhovateľka vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť z jeho správnych dôvodov. Zotrvala na svojom stanovisku s poukazom na vykonané dôkazy o tom, že sporné nehnuteľnosti užívala najmä po smrti ich právnej predchodkyne navrhovateľka, ktorá sa o ne starala. Vyslovila názor, že nehnuteľnosti je možné po reálnom rozdelení bez problémov oplotiť a riadne užívať. Predmetné nehnuteľnosti nepotrebuje na bývanie, pretože má možnosť bývať sám vo svojom byte.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Odporca vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je opodstatnene uplatnený v prípade, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. V ust. § 221 ods. 1 O.s.p. sú uvedené dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, a to pod písmenami a/ až j/. Odporca považuje za dané dôvody na zrušenie uvedené v § 221 ods. 1 pod písmenami f/, h/.
Dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je konštatovanie, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa súdnej praxe sa odňatie možnosti konať pred súdom postupom súdu považuje také znemožnenie práv účastníka konania, ktoré predstavuje v nemožnosti uplatňovania jeho procesných práv ako účastníka konania (nepredvolanie na pojednávanie, neumožnenie vyjadriť sa k dôkazom, prípadne stanoviskám protistrany alebo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia).
V prejednávanej veci odporca neuvádza a zo spisu nie je zrejmé, aké jeho procesné právo mu bolo súdom prvého stupňa odopreté, v dôsledku čoho by bolo možné konštatovať, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Preskúmaním veci pritom odvolací súd nezistil, že by takéto odopretie výkonu procesných práv odporcu zo spisu vyplývalo.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.
Z odvolania odporcu vyplýva, že za takéto nevykonanie navrhnutých dôkazov považuje nevykonanie opakovanej ohliadky na mieste samom za účasti znalca.
V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dňa 31.01.2011 miestnu ohliadku, ktorej sa zúčastnili obaja účastníci konania. Odporca na mieste ukázal prístup k hospodárskej budove, v ktorej garážuje auto, otvoril vráta na tejto hospodárskej budove a súd zistil možnosť prístupu. Na základe toho následne súd uložil znalcovi J. vyhotovenie geometrického plánu, na ktorom vyznačí právo prechodu k hospodárskej budove pre odporcu peši a prejazdom osobným motorovým vozidlom pozdĺž pri hranici so susediacou parcelou v šírke 2,5 m a po celej šírke parcele XXX kat. úz. A. a odčlení z parcele XXX diel pod hospodárskou budovou a vytvorí novú parcelu pre odporcu, s tým, že zvyšná časť parciel XXX a XXX a rodinný dom č. XX budú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Znalec následne takýto geometrický plán vyhotovil a predložil súdu prvého stupňa. Znalec z odboru geodézie J. následne na výzvu súdu predložil geometrický plán zo dňa 25.10.2011, ako aj znalecký nákres.
Odporca vo vyjadrení, ktoré predložil prostredníctvom svojho právneho zástupcu 24.11.2011 vzniesol k znaleckému posudku pripomienky. K týmto pripomienkam sa znalec J. písomne vyjadril listom zo dňa 08.12.2011. Súd prvého stupňa následne 18.06.2012 vykonal miestnu ohliadku, ktorej sa zúčastnili účastníci konania a ich právni zástupcovia, ako aj znalec J. a po ohliadke a doplnení dokazovania správou z obce A. znalec podal doplnok znaleckého posudku.
Z uvedeného postupu je zrejmé, že pokiaľ odporca ako účastník konania navrhoval vykonať dôkaz, a to vykonaním ohliadky za účasti znalca, táto bola vykonaná, pričom následné pripomienky, v ktorých prejavuje odporca svoju nespokojnosť s konečným geometrickým plánom vyhotoveným znalcom J., nie je možné považovať za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť vo veci samej. Tým, že takýto dôkaz, t.j. opakovanú ohliadku miesta samého za účasti znalca, súd nevykonal, nejde o taký nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý by bolo treba odstrániť, a tým ani o dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
V prejednávanej veci odporca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa dôvodov pre prikázanie predmetu zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam výlučne do jeho vlastníctva.
Preskúmaním veci zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o tom, ktorý zo spôsobov zrušeného podielového spoluvlastníctva tak, ako sú upravené v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je na danú vec potrebné aplikovať. V otázke využitia nehnuteľnosti na bývanie ustálil v súlade s obsahom spisu, že obaja účastníci v priebehu konania účelovo previedli svoje byty na iné osoby v záujme dôvodenia svojej bytovej potreby. Záver o tom, že nehnuteľnosti, a to dom č. XX, je potrebné prikázať navrhovateľke, vyvodil z dôkazov, ktorými bolo preukázané, že navrhovateľka v predmetnej nehnuteľnosti zabezpečovala starostlivosť o poručiteľku na konci jej života, o údržbu nehnuteľnosti a okolia sa aj po smrti právnej predchodkyne účastníkov stará. Odporca má pritom byt, nachádzajúci sa v W. A., t.j. v blízkej vzdialenosti od predmetných nehnuteľností, naproti tomu navrhovateľka býva v A.. Odporca taktiež užíva hospodárske budovy, ako aj časť pozemku, ktorá mu preto následne bola prikázaná rozdelením veci do výlučného vlastníctva. Z postupu súdu prvého stupňa, týkajúceho sa hodnotenia dôkazov významných pre uvedený záver nezistil tak odvolací súd rozpor s ust. § 132 O.s.p., t.j., že by súd prvého stupňa nehodnotil tieto dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti alebo že by neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Zo spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými námietkami, ktoré vzniesol odporca, najmä vo vzťahu k znaleckému posudku, v dôsledku čoho opakoval miestnu ohliadku aj za účasti znalca, opakovane vyzýval znalca o písomné stanovisko a doplnky znaleckých nákresov a návrhu geometrického plánu. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom uvádza, na ktoré z námietok odporcu ku znaleckému posudku a konečnému geometrickému plánu znalca Ing. Františka Skušeka nie je možné prihliadnuť a z akých dôvodov. S týmto vysvetlením a stanoviskom súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje, pretože zodpovedá obsahu spisu a vykonaných dôkazov.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistení skutkového stavu alebo použitie právne normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa na vec správne aplikoval ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku aj cituje. Ďalej je z odôvodnenia zrejmé, že v súlade so znením citovaného zákonného ustanovenia aj v konaní postupoval, keď sa vyporiadal aj s otázkou možnosti zamietnutia návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a ďalej postupoval dôsledne podľa poradia spôsobov na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako je upravené v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozdelenie veci ako prvý spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva vykonal v súvislosti s rozdelením jedného z pozemkov, a to s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania umožňujúce účelné využitie takto rozdeleného pozemku oboma účastníkmi. Ohľadne domovej nehnuteľnosti nezistil dôvod na reálne rozdelenie, ale v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré súdna prax vyžaduje pre prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov so záverom účelného využitia pôvodného predmetu spoluvlastníctva jedným z bývalých spoluvlastníkov.
Odvolací súd tak nezistil nesprávny výklad ani aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia pri rozhodnutí o spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva ani pri zriadení vecného bremena na pozemkoch.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
V odvolacom konaní bola tak úspešná navrhovateľka, preto jej odvolací súd priznal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (s prihliadnutím na výrok súdu prvého stupňa o priznaní trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %), podľa § 224 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie, a to 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH 13,57 Eur, spolu 81,45 Eur.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .