Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/85/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: E. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XX/X., F. S., zastúpený advokátom Mgr. Vladimírom Ľuptákom, so sídlom Námestie slobody 10, Prievidza, proti odporcom: 1. R. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. nad F. XXX, 2. S. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, Q., o vydanie hnuteľných vecí alebo zaplatenie 4.278,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2012, č. k. -86, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 157,76 eur, do rúk Mgr. Vladimíra Ľuptáka, do troch dní.

odôvodnenie:

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom uložil odporcovi v 1. rade vydať navrhovateľovi špecifikované hnuteľné veci alebo mu zaplatiť 4.278,70 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 15.02.2011, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh proti odporcovi v 2. rade zamietol. Odporcovi v 1. rade uložil zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.043,74 eur, jeho zástupcovi Mgr. Vladimírovi Ľuptákovi, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol skutkové zistenia, podľa ktorých navrhovateľ a odporcovia uzatvorili 23.10.2009 nájomnú zmluvu o prenájme hnuteľných vecí - zariadenie diskotéky, na dobu určitú - na tri mesiace za cenu 750 eur. V bode 14 nájomnej zmluvy sa nájomcovi zaviazali predmet nájmu vrátiť po uplynutí dohodnutej doby nájmu. V nájomnej zmluve sú špecifikované predmety pod bodom 1. až 15., ktoré boli predmetom prenájmu a tento zoznam korešponduje s vecami, ktoré navrhovateľ žiada vydať. V zmluve je ako dodatok uvedené, že účastníci sa dohodli, že po vypršaní nájomnej zmluvy vyplatí nájomca prenajímateľovi sumu 221.700 Sk, t. j. 7.359 eur a tým sa stane výhradným vlastníkom zariadenia. Zariadenie odkúpi za kúpnu cenu podľa dodatku najneskôr dňa 01.02.2010. Zmluvu podpísali navrhovatelia a obaja odporcovia. Zo zoznamu vecí odporca v 1. rade vrátil niektoré veci, ktoré mal podľa dodatku kúpiť. Tieto veci prevzal navrhovateľ s p. J. E. v areáli kempingu F. S., posledné veci 20.06.2011, o čom boli vyhotovené listiny, ktoré účastníci podpísali. Z výsluchu odporcu v 1. rade vyplynulo, že ďalšie veci existujú, tieto sa nachádzajú u neho doma na povale a niektoré sú v pôvodnej prevádzkarni. Z výsluchu odporcu v 2. rade vyplynulo, že po skončení nájomnej zmluvy všetky veci z diskobaru odviezol odporca v 1. rade so svojou firmou do svojej reštaurácie v C. nad F.. Počas doby nájmu odporca v 1. rade robil vedúceho. Navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo k veciam kúpnou zmluvou, na základe ktorej uvedené veci kúpil v roku XXXX od A. B. za kúpnu cenu 480.000 Sk. Navrhovateľ výzvami zo dňa 07.02.2010 a 14.02.2010 žiadal odporcov, aby odkúpili zariadenie diskotéky, zaslal im aj kúpne zmluvy, ktoré však zrejme odporcovia neakceptovali. Okresný súd mienil

opätovne vypočuť odporcu v 1. rade, preto nariadil termín pojednávania na deň 06.09.2012, na ktoré sa ani jeden z odporcov nedostavil. Odporca v 1. rade prevzal predvolanie prostredníctvom polície 17.08.2012 Neprítomnosť ospravedlnil práceneschopnosťou, čo osvedčil potvrdením od MUDr. D. P. zo dňa 30.08.2012. Na ďalší termín určeného pojednávania na 20.11.2012 sa ani jeden z odporcov nedostavil. Predvolanie na pojednávanie obaja odporcovia prevzali dňa 02.11.2012. Odporca v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 16.11.2012, v ktorom uviedol zdravotné dôvody a pripojil lekársku správu MUDr. D. E. so sídlom W. E.. Odporca v 2. rade neúčasť ospravedlnil e-mailom zo dňa 16.11.2012 z dôvodu vážnych zdravotných problémov - ortopedického vyšetrenia u MUDr. R. J. v Q.. V ospravedlnení prehlásil, že „si je vedomý marenia dôkazov a berie na seba všetky dôsledky“. Ani jeden z odporcov nežiadal pojednávanie odročiť, preto okresný súd konal v ich neprítomnosti. Zo skutkových zistení dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa je potrebné posudzovať podľa , ktorý upravuje ochranu vlastníckeho práva proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do tohto práva. Navrhovateľ preukázal existenciu svojho vlastníctva k hnuteľným veciam, uvedeným v petite a ktoré žiada vydať, a to kúpnou zmluvou s A. B.. Odporcovia, ktorým predmetné veci navrhovateľ prenajal na tri mesiace - od 01.11.2009 do 31.01.2010, tieto nevrátili. Až na výzvu navrhovateľa zo dňa 14.02.2011 odporca v 1. rade vrátil časť vecí. Zvyšné veci, ako to potvrdil samotný odporca v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní 20.10.2011, sa nachádzajú u neho na povale a na prevádzke, teda ich má bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že v dôsledku procesného správania odporcu v 1. rade, ktorý sa opakovane nedostavil na pojednávanie, nebolo možné zistiť, či veci aj reálne existujú, okresný súd vydal aj navrhovateľom žiadaný alternatívny výrok spočívajúci v náhradnom peňažnom plnení vo výške 4.278,70 eur. Uvedený nárok by predstavoval náhradu škody podľa , v dôsledku porušenia povinnosti veci vrátiť navrhovateľovi po skončení nájmu. Odporca v 1. rade zavinil, že bez akéhokoľvek dôvodu veci nevrátil a má ich u seba. Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa a úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.043, eur, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, špecifikovaných podľa vyhl. č.

Proti tomuto rozsudku odporca v 1. rade podal včas odvolanie. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa ,,, a V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že nepovažuje za správne, keď okresný súd len jemu uložil vydať veci navrhovateľovi a nahradiť mu trovy konania. On v konaní vypovedal, že niektoré hnuteľné veci sú uskladnené u neho na povale, a to po dohode s odporcom v 2. rade, s ktorým sa dohodli, že potom ako museli vypratať priestory bývalého diskoklubu a nemali ich kde dať, tak ich uskladnili na povale jeho domu. Ostatné hnuteľné veci ako stoly, stoličky, lavice odviezol na viackrát navrhovateľovi do areálu autokempingu na priehrade F. S.. Elektroniku a elektrické zariadenia spolu s ostatnými vecami neodviezol navrhovateľovi preto, lebo odporca v 2. rade týmto veciam rozumel, on bol hudobník a mal tieto veci na starosti, on mal tieto veci skompletizovať, skontrolovať a odovzdať. Taká bola dohoda medzi ním a odporcom v 2. rade. Takto postupoval až potom, ako navrhovateľ na list zo dňa 06.04.2010, ktorým bol vyzvaný na prevzatie celého zariadenia diskotéky, nereagoval a toto si do 09.04.2010, ani neskôr neprevzal z priestorov diskotéky, a preto muselo byť zariadenie - rôzne elektrické a osvetľovacie zariadenia demontované a uskladnené na povale jeho domu. Tie časti zariadenia, ktoré sa demontovať nedali, pretože boli súčasťou panelov, tie zostali na konštrukcii stropu v priestoroch diskotéky a tieto sú zrejme uložené u L. P.. Pokiaľ ide o sadrokartónovú stenu, táto sa nedala zdemontovať, ale len zbúrať, preto nie je možné, aby bola navrhovateľovi vrátená. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť k tomu, aby mu veci odovzdal, tiež mu po prvom pojednávaní telefonoval, aby si prišiel elektro veci prevziať k nemu, že sú uskladnené na povale jeho domu. Odpoveďou navrhovateľa bolo, aby komunikoval s jeho zástupcom. Domnieva sa, že navrhovateľ sa vyhýbal prevzatiu vecí, pretože jeho záujmom bolo získať namiesto nich peniaze, a to v neprimeranej výške, pretože hodnota vecí je zanedbateľná a ani zďaleka nedosahuje žalovanú istinu. Nepovažuje za správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, pretože ak by on mal zodpovedať za vrátenie vecí navrhovateľovi, čo nepovažuje vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti od navrhovateľa, za správne, rovnakú zodpovednosť ako on, má aj odporca v 2. rade. Povala jeho domu slúžila len na uskladnenie vecí, neznamená to, že povinnosť odporcu v 2. rade z nájomnej zmluvy tým zanikla a vznikla len jeho výlučná povinnosť. Podľa jeho názoru, okresný súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a svojím postupom mu odňal aj možnosť konať pred súdom. On sa na pojednávaní zúčastniť chcel, ale sa nemohol dostaviť pre ochorenie, čo súdu aj zdokladoval. Argumentácia súdu, že súčasne nepožiadal o odročenie pojednávania neobstojí, pretože

na pojednávaní sa chcel zúčastniť, veď načo by inak dokladoval svoju neschopnosť dostaviť sa na pojednávanie potvrdením o práceneschopnosti. Okresný súd ho nevypočul, aj keď chcel a rozhodol bez toho, aby sa vyjadril k vykonaným dôkazom. Takýmto postupom došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu a súd preto aj dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam i k nesprávnemu právnemu názoru pri posúdení návrhu navrhovateľa vo vzťahu k nemu a vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom budú vykonané dôkazy, a to jeho výsluch v zmysle dôvodov tohto odvolania, a tak aj ku skutkovým tvrdeniam navrhovateľa, ako aj odporcu v 2. rade, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, ďalej výsluch navrhovateľa k obsahu ich komunikácie po prvom súdnom pojednávaní, keď opätovne neposkytol žiadnu súčinnosť ani záujem o prevzatie hnuteľných vecí, ako aj k obsahu dohody medzi ním a odporcom v 2. rade ohľadne uskladnenia veci potom, ako navrhovateľ nereagoval na výzvu zo dňa 06.04.2010 na ich prevzatie.

Navrhovateľ vo svojom písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu v 1. rade navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 157,76 eur. Tvrdenie odporcu v odvolaní, že mu neposkytol žiadnu súčinnosť na prevzatie vecí, keď mu zaslal výzvu zo dňa 09.04.2010, nie je pravdivé. V tom čase mal síce trvalý pobyt na adrese F. S., R. 13/2, ale žil a zdržiaval sa v skutočnosti v H., na P. ulici XX/X, o čom odporca v 1. rade veľmi dobre vedel a mal aj číslo jeho mobilného telefónu. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 23.10.2009 odporcom prenajal hnuteľné veci

- zariadenie diskotéky v F. S. na obdobie od 01.11.2009 do 31.01.2009. V tejto zmluve bolo dojednané, že odporcovia po skončení prenájmu hnuteľné veci od neho kúpia. Na každú jeho výzvu, aby veci za dojednanú sumu 7.359 eur odkúpili, alebo mu ich vrátili, ho odporca v 1. rade ubezpečoval, že predmetné veci kúpia, tak ako sa dohodli. Veľmi preto pochybuje, že odporca v 1. rade mu poslal list, v ktorom ho vyzval na prevzatie vecí, pretože v tom čase bolo aktuálne, že tieto veci odkúpi za dojednanú cenu. Až neskoršie zistil, že odporca v 1. rade zámerne naťahuje túto záležitosť, pretože predmetné zariadenie diskotéky používal vo svojich zariadeniach v A. a v C. nad F.. Bol dostatok času na vrátenie vecí, pretože 11.02.2011 vyzval odporcov na vrátenie vecí a títo nereagovali. Až potom, keď bol podaný návrh a začalo sa súdne konanie, mu odporca v 1. rade vydal časť hnuteľných vecí, ktoré od neho prevzal, napriek tomu, že boli považované odporcom v 1. rade od skončenia nájomnej zmluvy až do ich vydania. Pri prevzatí vecí mu odporca v 1. rade tvrdil, že ostatné veci má v užívaní odporca v 2. rade. Aj toto jeho tvrdenie, ako všetky ďalšie, sa ukázalo ako klamstvo, pretože sa jednoznačne preukázalo, že všetky veci, ktoré okresný súd prikázal odporcovi v 1. rade, mal tento v držbe a užívaní. Po doručení rozsudku okresného súdu má odporca v 1. rade eminentný záujem na vydaní vecí, vyhráža sa, že ich uskladní doslova na ulici. Mal však dostatok času, aby mu tieto veci vydal. Vzhľadom na to, že odporca v 1. rade sa mu sám priznal, že tieto veci skladoval vonku, domnieva sa preto, že väčšina týchto vecí je už zničená. V priebehu konania bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že odporca v 2. rade sa na vypratávaní vecí z diskobaru v F. S. nijako nepodieľal. Všetky veci odviezol odporca v 1. rade do svojej reštaurácie v C. nad F., kde ich používal po skončení nájmu. Odporcovi v 2. rade tieto okolnosti potvrdil odporca v 1. rade aj v telefonickom rozhovore dňa 19.06.2012 a uviedol, že je to jeho záležitosť a on dá celú vec do poriadku. Z jeho výpovede vyplynulo, že nikdy nebola medzi nimi dohoda, že by on mal odovzdať nejaké veci navrhovateľovi, keďže odišiel pracovať do cudziny. Vzhľadom na tieto skutočnosti a hlavne vzhľadom na to, že odporca v 1. rade na pojednávaniach pred okresným súdom ani slovom nepoprel, že všetky veci má vo svojej držbe, že ich vlastne používa on, nebol dôvod uložiť povinnosť ich vydať odporcovi v 2. rade, ktorý nimi nedisponoval.

Odporca v 2. rade sa k odvolaniu odporcu v 1. rade písomne nevyjadril.

Odporca v 1. rade v písomnom stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa trval na dôvodoch svojho odvolania a akcentoval, že navrhovateľovi ide len o peniaze a on nevidí dôvod, prečo by mal za celú záležitosť s vrátením vecí niesť len on, vrátane rizika zaplatiť cenu týchto vecí, keď veci spolu s ním preberal aj odporca v 2. rade. Uviedol ďalej, že navrhovateľ chce od neho veci preberať so znalcom, ktorý však nebol prítomný, keď ich od navrhovateľa preberali. Ide mu skutočne len o peniaze. Nevidí žiadny dôvod, aby navrhovateľovi mal platiť za veci, ktoré sú jeho a ktoré už tretí rok skladuje, zavadzajú mu a tieto navrhovateľ nechce prevziať ani v súčasnosti. Okolnosť, že navrhovateľ opakovane odmietol hnuteľné veci prevziať, je možné preukázať aj svedecky, napr. svedkom R. P., u ktorého museli byť veci uskladnené na prechodný čas, E. P., ktorý časť vecí navrhovateľa demontoval, keďže si tento neprišiel veci prevziať po opakovaných výzvach a časť sadrokartónových dosiek vyhodil a pevné časti rampy z

drevotriesky, na ktorej boli umiestnené svetlá, tiež musel demontovať a vyhodiť, lebo boli nepoužiteľné, keďže boli prispôsobené na tento účel.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa

V prejednávanej veci okresný súd rozhodol na základe správneho skutkového záveru, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu. Odôvodnenie rozsudku je správne, úplné a presvedčivé, zodpovedá kritériám v ustanovení , preto podľa odvolací súd na tieto dôvody poukazuje. Súčasne k dôvodom odvolania odporcu v 1. rade považuje za potrebné uviesť nasledovné.

Odporca v 1. rade uplatnil vo svojom odvolaní ako jeden z odvolacích dôvodov, taxatívne uvedených v ust. , odňatie možnosti konať pred súdom ( v spojení s ust. ).

Odňatie možnosti konať pred súdom spočíva v prejednávanej veci, podľa názoru odporcu v 1. rade, v postupe okresného súdu, ktorý napriek tomu, že sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu nemoci, čo osvedčil lekárskym potvrdením, vo veci konal a rozhodol.

Odňatie možnosti konať pred súdom je taký postup súdu v konaní, v dôsledku čoho sú účastníkovi odňaté procesné práva, ktoré mu právna úprava priznáva.

Procesným právom účastníka konania je právo na verejné prejednanie jeho veci v primeranom čase.

Takéto procesné práva majú obaja účastníci konania, a preto súd má povinnosť práva účastníkov zabezpečiť, a to prostriedkami, ktoré procesné predpisy umožňujú.

Obaja účastníci sú pritom tiež povinní prispieť k naplneniu tohto práva, jednak poskytnutou súčinnosťou súdu, ale najmä procesnou disciplinovanosťou, rešpektovaním pokynov súdu - dostaviť sa na určené pojednávanie, v prípade neúčasti sa riadne a včas ospravedlniť.

Ak má súd dostatok dôkazných prostriedkov, zákonná úprava mu umožňuje konať aj v neprítomnosti účastníka, ktorý sa síce z neúčasti ospravedlnil, ale súčasne nežiadal odročenie pojednávania ( ), ako to bolo aj v prejednávanej veci.

Odporca v 1. rade na určený termín pojednávania na deň 06.09.2012, ospravedlnil až podaním z 03.09.2012, doručeným súdu 05.09.2012, pričom dôvod neprítomnosti osvedčoval dokladom o práceneschopnosti, vystavenom už 30.08.2012. Nežiadal zároveň o odročenie pojednávania.

Na ďalší určený termín pojednávania na deň 20.11.2012 sa odporca v 1. rade znova nedostavil, ospravedlnenie predložil 16.11.2012 zo zdravotných dôvodov - osvedčených lekárskou správou z 15.11.2012. O odročenie pojednávania nežiadal.

Pre úplnosť treba dodať, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania 31.08.2011. Odporca v 1. rade sa zúčastnil na pojednávaní 20.10.2012. Na pojednávaniach 26.04.2012, 31.05.2012, 19.06.2012, sa odporca v 1. rade nedostavil, nepreberal zásielky súdu a ospravedlnenie z pojednávania 31.05.2012 nebolo včasné (30.05.2012), ale ani na to neboli preukázané vážne dôvody (odcestovanie do ČR za účelom zabezpečenia práce). Predvolanie pritom prevzal ešte 07.05.2012.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď odporcovia v 1. rade a v 2. rade boli vypočutí ako účastníci konania, odporca v 1. rade sám svojím procesným správaním odďaľoval rozhodnutie vo veci a nebolo sporné, že medzi účastníkmi existovala nájomná zmluva, z 23.10.2009, ako aj písomný zoznam vrátených vecí, nemožno považovať postup okresného súdu na uvedenom pojednávaní 20.11.2012 za vadný, keď vo veci bez prítomnosti oboch odporcov konal a rozhodol, a to na základe dôkazov, ktoré boli nesporné a vychádzal aj z účastníckych výpovedí oboch odporcov a navrhovateľa.

Navrhovateľ sa domáhal viadikačnou žalobou podľa ako vlastník vecí, ich vydania od oboch odporcov, ktorí predmetné veci prenajali od navrhovateľa na základe písomnej zmluvy z 23.10.2009 s dohodnutou cenou 250 eur na mesiac, a to na dobu určitú - tri mesiace. V dodatku dohodli, že odporcovia po skončení nájmu prenajaté veci kúpia, a to za kúpnu cenu 7.359 eur, ktorú uhradia do 01.02.2010.

Z výsluchu oboch odporcov, ako aj navrhovateľa a napokon to logicky vyplýva aj zo správania odporcu v 1. rade, ktorý časť vecí odovzdal navrhovateľovi 20.06.2011, je preukázané, že po skončení nájomného pomeru nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ako to predpokladal dodatok k nájomnej zmluve a ďalej to, že predmetné veci po skončení nájmu mal vo svojom dispozičnom oprávnení odporca v 1. rade.

Navrhovateľ, ktorý preukázal svoje vlastníctvo k predmetným veciam a z výsledkov dokazovania nepochybne vyplynulo, že predmetné veci navrhovateľa, z ktorých časť navrhovateľovi vydal, má odporca v 1. rade, a to bez právneho dôvodu, je opodstatnene uplatnený nárok navrhovateľa iba voči nemu a nie ja odporcovi v 2. rade, ktorý z vyššie uvedených dôvodov s vecami navrhovateľa nedisponuje, teda nie je vo veci pasívne legitimovaným subjektom, ako správne uviedol okresný súd, keď návrh proti nemu zamietol.

K tvrdeniu odporcu v 1. rade, že navrhovateľ odmietol súčinnosť a veci na jeho výzvu z apríla 2010 neprevzal, je potrebné uviesť, že len samotná listina - výzva, ktorú predložil ako dôkaz na svoje tvrdenie, nie je spôsobilým dôkazom, keďže neprodukoval žiadny ďalší dôkaz o tom, že uvedená listina sa dostala aspoň do dispozičnej sféry navrhovateľa, aby ju bolo možné považovať za kvalifikovanú výzvu.

S poukazom na uvedené, vychádzajúc zo správnych a vyčerpávajúcich dôvodov rozsudku okresného súdu, boli odporcom v 1. rade uplatnené odvolacie dôvody neopodstatnené, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov, ktorá pozostáva z odmeny za právnu službu advokáta - jeden úkon právnej služby za písomné vyjadrenie k odvolaniu á 149,95 eur + 7,81 eur paušálna náhrada (, a vyhl. č. ), spolu 157,76 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .