Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-15-2014.pdf
PDF · 63.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/15/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 25.02.2014 prejednal odvolanie obžalovaného H. E. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 25.11.2013, sp. zn. 9T 79/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. E., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný H. E. uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, škodu vo výške 320,- € a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola táto poškodená so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré smerovalo len do výroku o treste odňatia slobody. V dôvodoch v podstate argumentoval tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 118/2011 z 08.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 71/2012 z 13.11.2012 bol odsúdený podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov a bol mu tiež premenený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka na nepodmienečný, pričom tieto tresty považuje za dostatočné na jeho nápravu. Preto žiadal upustiť od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák.
Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, t.j. len výrok o treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že uložený trest nie je neprimeraným a nie sú splnené zákonné podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu a ďalšieho trestu podľa § 44 Tr. zák.
Z obsahu spisu vyplynulo, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní kladne odpovedal na otázky položené mu v zmysle ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., a preto okresný súd správne jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal a s poukazom na ustanovenie § 257 ods. 7 Tr. por. vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Ani krajský súd nezistil v rámci prieskumnej povinnosti zákonné podmienky na zmiernenie uloženého trestu vo výmere jedného roka alebo na upustenie od uloženia súhrnného trestu a ďalšieho trestu, keďže na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Prvostupňový súd totiž správne vychádzal aj z ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nie je možné uložiť iný druh trestu - len nepodmienečný trest, ak bol úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný totiž dopustil počas plynutia skúšobnej doby, ktorá trvala do 15.05.2013, a to na základe trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 29.04.2009, sp. zn. 2T 69/09, ktorým bol odsúdený pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, na skúšobnú dobu s probačným dohľadom štyroch rokov.
V tomto smere si preto krajský súd osvojuje podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku a len zdôrazňuje bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý začal páchať prevažne majetkovú trestnú činnosť od roku 2003. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že menovaný má 14 záznamov o odsúdení, a v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že inštitút - upustenia od uloženia súhrnného trestu, bol v jeho prípade v rokoch 2012 a 2013 použitý 5-krát a obžalovaného treba posudzovať ako špeciálneho recidivistu, ktorý má výrazné sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti.
Za takejto dôkaznej situácie, ani krajský súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by obžalovanému zmiernil trest, prípadne upustil od uloženia ďalšieho trestu a preto trest, ktorý mu bol uložený na úplne dolnej hranici trestnej sadzby, zodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 1 Tr. zák. Aj krajský súd má totiž za to, že len nepodmienečným trestom odňatia slobody je potrebné opakovane pôsobiť na prevýchovu obžalovaného, ktorý má skutočne výrazné sklony k páchaniu trestnej činnosti.
Keďže aj zaradenie obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia a výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu, krajský súd potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.