Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-313-2013.pdf
PDF · 70.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/313/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľa L., štátneho občana SR, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Kežmarok, Hradné námestie 29, proti odporkyni v 1. rade A., štátnej občianke SR, a odporkyni v 2. rade maloletej B., štátnej občianke SR, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Kežmarok, Dr. Alexandra 61, o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
III. Vracia navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 59,30 eur a na jeho vrátenie upravuje Daňový úrad Prešov.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd 26. 9. 2013 navrhovateľ žiadal súd o určenie, že nie je otcom maloletej odporkyne v 2. rade B., trvale bytom u odporkyne v 1.rade na adrese O.
Návrh odôvodnil tvrdeniami, že odporkyňa v 2. rade pochádza z jeho mimomanželského vzťahu s odporkyňou v 1. rade. S odporkyňou v 1. rade nikdy nemali spoločnú domácnosť, ani spolu nežili ako druh a družka. Otcovstvo k maloletej odporkyni v 2. rade priznal vyhlásením na Matričnom úrade Kežmarok. Po tomto vyhlásení sa časom dozvedel, že odporkyňa v 1. rade udržiavala v čase ich intímneho vzťahu intímne vzťahy aj s inými partnermi. Z tohto dôvodu už nie je presvedčený, že je otcom maloletej odporkyne v 2. rade. Žiadal, aby súd za účelom určenia jeho otcovstva nariadil znalecké dokazovanie.
V rámci prípravy pojednávania súd doručil odporkyni v 1. rade rovnopis návrhu spolu s výzvou na vyjadrenie. Odporkyňa v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu 19. 11. 2013 podrobne rozviedla okolnosti vzťahu s navrhovateľom. Tiež uviedla, že nakoľko sa navrhovateľ po narodené dcéry k otcovstvu nepriznával, dala si vypracovať DNA testy otcovstva s navrhovateľom. Tieto testy potvrdili otcovstvo navrhovateľa k odporkyni v 2. rade na 99,9997358 %. Ako dôkaz priložila k podaniu overenú fotokópiu Správy o vyšetrení otcovstva navrhovateľa z 23. 11. 2011 vypracovanú spoločnosťou MedGene, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ondrejovova 30, IČO: 36 550 931.
Po oboznámení sa so stanoviskom odporkyne v 1. rade právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným tunajšiemu súdu 17. 2. 2014 vzal žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu zo späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie.
V prejednávanej veci zobral navrhovateľ návrh späť v celom rozsahu pred začatím prvého pojednávania. Súd preto rešpektoval tento jeho dispozitívny úkon s návrhom a konanie v súlade s citovanou právnou úpravou v celom rozsahu zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd v danej veci zastáva názor, že navrhovateľ späťvzatím žaloby procesne zavinil, že konanie bolo zastavené. Preto je povinný uhradiť trovy konania odporkyni v 1. a v 2. rade. Keďže základným predpokladom priznania nároku na náhradu trov konania je uplatnenie nároku na náhradu a odporkyne v 1.a 2. rade si v priebehu konania nárok na náhradu trov neuplatnili, súd im žiadnu náhradu trov nepriznal.
Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo pred prvým pojednávaním. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa § 1, sa poplatok vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch ak sa má vrátiť poplatok súd zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok vráti.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd súčasne so zastavením konania vo veci rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ zaplatil za podaný návrh vo výške 66 eur, po jeho krátení o zákonom upravenú výšku 6,70 eur. Na vrátenie tohto poplatku upravil súd daňový úrad príslušný podľa bydliska navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.