Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-110-2013.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. F., I.. XX.X.XXXX, I. Z. O. N.R., B. XX, zast. opatrovníkom O. Š., I.. X.X.XXXX, Z. O. N., R. XX proti odporcovi: W. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. N., R. X, v konaní o určení výživného pre rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.8.2013 žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačnou sumou 90,00 eur od 28.8.2013 do budúcna.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené dňa 15.7.2010 rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 28C/191/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.9.2010. Je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Súdu sa nepodarilo zistiť, napriek vykonanému šetreniu pobyt navrhovateľa, preto mu uznesením zo dňa 11.12.2013 ustanovil opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
Na pojednávanie nariadené na 25.2.2014 boli riadne a včas predvolaní opatrovník navrhovateľa aj odporkyňa. Odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, preto súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporkyne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 28C/191/2008 zistil, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 15.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.9.2010. Návrh na rozvod manželstva podávala odporkyňa. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí sumou 30 % zo životného minima.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 31.1.2014 (č.l. 33) vyplýva, že navrhovateľ poberá sociálne dávky vo výške 62,50 eur mesačne od 1.6.2013. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy vedený od 8.10.2013 do 14.1.2014. Dňom 15.1.2014 bol vyradený pre nespoluprácu.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve deti F. F., I.. X.X.XXXX v súčasnosti už dospelá a F. F., I.. X.X.XXXX. Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti ARKUS - špecializované zariadenie pre seniorov so sídlom v Košiciach, Skladná 4 od 1.10.2010.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 31.1.2014 vyplýva, že odporkyňa poberá prídavok na dieťa od 1.4.2004 do trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 23,52 eur.
Zamestnávateľ odporkyne listom zo dňa 30.1.2014 oznámil, že odporkyňa bola v roku 2003 dočasne práceneschopná od 11.2.2013 do 11.5.2013, od 21.5.2013 do 30.9.2013 a od 27.11.2013 práceneschopnosť trvá (č.l. 34).
Zo mzdového listu odporkyne predloženého jej zamestnávateľom vyplýva, že od januára do decembra 2013 bol celkový čistý príjem odporkyne vo výške 1.871,40 eur.
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listami zo dňa 11.9.2013 a zo dňa 5.2.1014 oznámila, že odporkyňa poberala nemocenské dávky v období od februára do júla 2013 v celkovej výške 1.468,60 eur a v období od septembra 2013 do januára 2014 v celkovej výške 889,30 eur. (č.l. 20 a 37)
Opatrovník navrhovateľa O. Š. na pojednávaní dňa 25.2.2014 uviedol, že s navrhovateľom boli od detstva najbližší kamaráti, avšak posledných 5 rokov sa už vôbec nestýkajú. Podľa jeho posledných informácii navrhovateľ je bezdomovcom a nie sú vôbec v kontakte. Vzhľadom k tomu, že ho zastupoval ako opatrovník v konaní o rozvode jeho manželstva s odporkyňou, nemal výhrady voči tomu, aby ho súd ustanovil za opatrovníka aj v tomto konaní. Avšak uviedol, že k veci samej sa vyjadriť nevie. Ďalej uviedol, že o odporkyni mu je známe, vzhľadom k tomu, že asi raz do roka sa navštevujú kvôli svojim deťom, že je zamestnaná, s priateľom býva v podnájme a okrem svojej mzdy zo zamestnania iný príjem nemá. Odporkyňa má dve dcéry, staršia už pravdepodobne doštudovala, avšak opatrovník nevedel uviesť, či je zamestnaná, ale býva s matkou a mladšia dcéra študuje, čiže je svojou výživou odkázaná na odporkyňu.
Podľa ust. § 72 ods. 1 - 3 Zákona o rodine ( zák.č. 36/2005 Z.z. ), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predlžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť, ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa mala za obdobie od januára do decembra 2013 priemerný čistý mesačný príjem zo mzdy od svojho zamestnávateľa vo výške 155,95 eur. Od februára 2013 až do januára 2014 jej boli vyplácané nemocenské dávky v priemernej mesačnej výške 296,43 eur. Deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania boli po rozvode zverené do starostlivosti odporkyne, ktorá sa o ne riadne stará. Staršia dcéra účastníkov konania je plnoletá a podľa názoru súdu vzhľadom k tomu, že odporkyňa na ňu nepoberá detské prídavky, súd má za to, že svoje štúdium ukončila. Mladšia dcéra účastníkov konania je doposiaľ maloletá. Rozsudkom o rozvode manželstva účastníkov konania bola navrhovateľovi uložená povinnosť prispievať na výživu svojich detí vo výške 30 % zo sumy životného minima, teda minimálne výživné na každé z detí. Navrhovateľ od podania tohto návrhu na začatie konania bol nezamestnaný, striedavo vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že bol vyradený pre nespoluprácu a od 1.6.2013 je poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne.
Súd po zohľadnení príjmov aj výdavkov oboch účastníkov konania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Zákon o rodine priznáva rozvedenému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť právo žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na zásadne rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom dávok v hmotnej núdzi v mesačnej výške 62,50 eur. Odporkyňa zo svojho príjmu v priemere 450,00 eur mesačne zabezpečuje výživu dvoch dcér pochádzajúcich z manželstva s navrhovateľom. Za tejto situácie podľa názoru súdu odporkyňa nie je objektívne schopná vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery prispievať na primeranú výživu navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní bol navrhovateľ neúspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.