Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cpr-4-2013.pdf
PDF · 140.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky N. Q., štátnej občianky N. republiky, bytom S. G. X/X, Y., zastúpenej S.. Jozefom Kukučom, bytom pred Poľom 376/19, Trenčín proti odporcovi Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody , Súdna 15, Trenčín o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné takto
rozhodol:
U r č u j e s a, že výpoveď odporcu označená ako "Skončenie pracovného pomeru výpoveďou" doručená navrhovateľke dňa 30.01.2013 j e n e p l a t n á.
Návrh v časti o doplatenie rozdielu medzi vyplatenými dávkami z dočasnej práceneschopnosti a dávkami v nezamestnanosti a mzdou, ktorú by poberala navrhovateľka, ak by trval pracovný pomer naďalej, a to odo dňa skončenia pracovného pomeru až do dňa právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede sa v y l u č u j e na samostatné konanie.
V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a.
O trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcovi domáhala určenia neplatnosti výpovede zo dňa XX.XX.XXXX, že pracovná zmluva č. XXXX zostáva nezmenená a zostáva v pracovnom pomere na dobu neurčitú resp. že pracovný pomer trvá. S. sa domáha určenia, že O. o zmene pracovných podmienok uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi ňou a odporcom je neplatná, pracovná zmluva N. Q. č. 1631 zo dňa 1. apríla XXXX zostáva nezmenená alebo alternatívne určenia, že O. o zmene pracovných podmienok uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi ňou a odporcom je neplatná len v časti bodu X.X a ten si strany dohodli, tak, že znie: "O. druh práce: pracovníčka na recepcii alebo pracovníčka v bufete". W. náhradu trov konania.
V návrhu uviedla, že v žalovanej organizácii pracovala na základe pracovnej zmluvy č. XXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX už XX rokov, druh práce čašník. Q. jej dal dňa XX.XX.XXXX najskôr podpísať O. o zmene pracovných podmienok na nový druh práce: čašník úseku proviantných činností X.-rehabilitačného strediska L. v Q. a Q. oddelenia so sídlom v X.. V dobrej viere dohodu podpísala. I. asi minútu po podpise O. jej dal riaditeľ odporcu výpoveď na tento druh práce. Až vo výpovedi sa dočítala, že druh práce, na ktorý bola povýšená je zrušený rozkazom ministra, čo považuje za konanie v omyle. J., že z výpovede danej jej zamestnávateľom vyplýva, že mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX V. ministra spravodlivosti, v ktorom sa ruší miesto a druh práce "čašník úseku proviantných činností X.-rehabilitačného strediska L. v Q. a Q. oddelenia so sídlom v X.. J. tomu dal riaditeľ pokyn
vypracovať dohodu, ktorá znela dosadiť ju na toto zrušené pracovné miesto, i keď vopred vedel, že miesto bude zrušené. O., že v porovnaní s ostatnými občianskymi pracovníkmi je služobne takmer najstaršia a pracuje u odporcu už od roku XXXX. I. na jej služobne vyšší vek a fyzický vek sa domnieva, že je vekovo diskriminovaná v zmysle antidiskriminačného zákona. Y. je osamelá rozvedená žena a matka študujúceho dieťaťa žijúceho v spoločnej domácnosti. O. XX.XX.XXXX podpísala O. o zmene pracovných podmienok podľa § 54 ZP a tento právny dvojstranný úkon bol účinný od XX.XX.XXXX. D. ani nezačala robiť druh práce čašník na proviantnom úseku, a už dostala výpoveď na tento druh práce. O. XX.XX.XXXX jej riaditeľ na pracovisku doručil výpoveď z pracovného pomeru s odôvodnením, že došlo k zrušeniu druhu práce čašník na úseku proviantu, a že sa na základe rozkazu ministra, ktorým sa zrušilo pracovné miesto sa stala nadbytočnou. K. krátko pred výpoveďou, asi minútu, jej dal podpísať povýšenie na zrušené miesto s tvrdením, že je to pre ňu výhodné. G. jej ponúknuté dohodou už vopred zrušené miesto, čo považuje za obchádzanie zákona. I. orgán obišiel ustanovenie zákonníka práce, aby si splnil ponukovú povinnosť, ktorá je nevyhnutnou podmienkou platnosti výpovede. O. sa, že výpoveď daná jej zamestnávateľa mala byť najskôr prerokovaná s odborovým orgánom a odborový orgán to mal podpísať na výpovedi, pretože neprejednanie pracovnoprávnych vzťahov sankcionuje L. práce neplatnosťou výpovede. S výpoveďou, nemôže súhlasiť, považuje ju za neplatnú a domáha sa a aj zrušenia O. o zmene pracovných podmienok uzavretej medzi ňou a odporcom. Má za to, že i táto dohoda je neplatná pre porušenie § XX OZ, keďže ju podpísala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Y. rozumie vyjadrenie nadriadeného, že ak nepodpíše, končí v práci ihneď a aj časovú tieseň, nakoľko jej nebol poskytnutý dostatočný čas na rozhodnutie. Za nápadne nevýhodné podmienky považuje to, že stratou zamestnania by neuživila svoje nezaopatrené študujúce deti. K. odstupuje od "O. o zmene pracovných podmienok zo dňa XX.XX.XXXX spisová značka J. - X-X/XX-XXXX (ďalej len O.) v zmysle § 39 Q. zákonníka. K. nútenie okamžite podpísať považuje za minimálne nekorektné a v rozpore s dobrými mravmi. Y. dohoda bola len zastierací právny úkon, pretože miesto čašník na úseku proviantu bolo deň predtým zrušené rozkazom ministra spravodlivosti. W. bolo vopred pripravené a nainscenované na legálny výpovedný dôvod. H. toto namietla dodatočne bola o tri dni na to urobená O. o zmene pracovných podmienok aj s ostatnými pracovníkmi. J. druh práce nie je pre ňu priaznivejší pretože znamená pre ňu prepustenie z práce, spôsobil opodstatnenosť jej výpovede. Z. doterajší druh práce nebol zrušený, ale ide o obchádzanie zákona, aby sa iným úkonom zastrela svojvôľa zamestnávateľa. K. pomer v pôvodnej pracovnej zmluve bol dojednaný na dobu neurčitú a podpísaním predmetnej dohody malo za následok zmenu jeho trvania len do 1. mája XXXX. L. sa aj druhá ďalšia podstatná náležitosť pracovnej zmluvy, ohraničil sa pracovný pomer časovo do 1. mája XXXX. L. uviedla, že bola porušená ústava SR nakoľko má ako zamestnanec má právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní. J. a domáha sa, aby bola preradená na také alternatívne pracovné miesto, ktoré sa neruší ale je obsadené dôchodcom pričom súhlasí s preradením na recepciu alebo do bufetu.
Z vyjadrenia odporcu k návrhu doručeného súdu dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že navrhuje, aby súd O. o zmene pracovných podmienok a i výpoveď, obe zo dňa XX.XX.XXXX uznal za platnú. W., že touto dohodou o zmene pracovných podmienok (ďalej len "dohoda") sa mení len názov funkčného miesta a neprišlo ňou k zmene platových a ani iných dojednaní, ani k zmene popisu pracovných činností. K., resp. neplatnosť dohody nemá priamu súvislosť na podanú výpoveď, pretože sa nejednalo o preradenie na inú prácu. V pracovnej zmluve vydanej služobným úradom je uvedený v dojednaniach bode X.X. O. druh práce: - názov funkčného miesta a konkrétne činnosti sú uvedené v K. pracovných činností, ktoré vyplývajú z Q. poriadku odporcu. V prípade, že by navrhovateľka odmietla podpis dohody ako prejav slobodnej vôle, služobný úrad by ju formou oznámenia upovedomil, že došlo k zmene názvu funkčného miesta. M. dohoda, ani prípadné oznámenie by nemali priamu súvislosť a žiadny vplyv na výpoveď a spolu nesúvisia. J. je možné, aby navrhovateľka zotrvala v pracovnom pomere, nakoľko z organizačných dôvodov V. ministra spravodlivosti N. republiky - K. rozkazom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa vydávajú Y. zloženia a počtov služobných úradov v II. časti čl. XX došlo k zrušeniu jedného systemizovaného funkčného miesta p. č. XXX k XX.XX.XXXX s názvom "P. úseku proviantných činností X.-rehabilitačného strediska L. v Q. a Q. oddelenia so sídlom v X.", čím došlo k poklesu týchto funkčných miest zo X na 3. V čase do doručenia výpovede zamestnávateľ navrhovateľky nemal voľné žiadne iné miesto v pracovnom pomere, na ktoré by mohol niektorého z dotknutých zamestnancov preradiť. I. funkčné miesta boli obsadené a preto musel pristúpiť k najkrajnejšiemu riešeniu, podaniu výpovede. K. na výber zamestnancov zamestnávateľom je hlavnou zásadou zákona č. XXX/XXXX Z. z. (ďalej len "L. práce"), stanovenou v Čl.X a toto právo štatutárny orgán využil i pri výbere zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď. J. je ani predmetom skúmania podaného návrhu navrhovateľky.
K. výpoveď bola doručená navrhovateľke osobne na pracovisku dňa XX.XX.XXXX vedúcim personálnej skupiny za účasti zástupcu vedúcej X.-rehabilitačného strediska ZV JS v Q. a Q. oddelenia so sídlom v X. (ďalej len "X. v Q."), výpovedný dôvod je jasne uvedený vo výpovedi. I. bola vopred prerokovaná s predsedom L. organizácie Q. zväzu. V kancelári zástupcu vedúcej X. v Q. bola navrhovateľka najmenej XX minút a počas tejto doby jej bolo viackrát vysvetlené, že sa dohodou mení len názov funkčného miesta, nemení sa popis pracovných činností a nemenia sa ani jej platové podmienky. L. bola oboznámená s tým, že jej bude doručená výpoveď vzhľadom na organizačné zmeny. I. sa domáhala, aby výpoveď bola daná nejakému dôchodcovi na recepcii alebo inde a ona bola preradená na toto miesto. G. jej vysvetlené, že takáto možnosť neexistuje, že organizačná zmena sa týka funkčného miesta čašníka. Na jej otázku čo sa stalo keby to všetko odmietla podpísať jej vedúci personálnej skupiny vysvetlil, že nič by sa tým nezmenilo, nakoľko dohodou sa mení len názov funkčného miesta, nedochádza k preradeniu na inú prácu a v prípade odmietnutia podpisu by jej bola oznámená zmena názvu funkčného miesta. Q. odmietnutia podpisu doručenia výpovede bola poučená o doručovaní i o tom, že by sa o odmietnutí podpísania doručenia výpovede pred svedkom spísal úradný záznam a výpoveď by sa považovala za doručenú. K. navrhovateľka namietala, že bola úmyselne "dosadená" na pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ vedel (z rozkazu MS SR), že bude následne zrušené a nazvala to úmyselným činom a pripraveným aktom ako v návrhu uvádza pracuje ako čašníčka v X. v Q. XX rokov a tak musí priznať, že počas týchto rokov sa viac krát menil názov funkcie čašník a vždy dohodou o zmene pracovných podmienok v bode dohodnutý druh práce. I. však vykonávala rovnaké činnosti čašníka, či už ako čašník úseku stravovacieho, alebo úseku proviantných činností. J. nebola "dosadená", XX rokov vykonávala rovnaký druh práce pod inými názvami. Q. jednoznačne odmieta diskrimináciu navrhovateľky z hľadiska veku, keďže ostatné čašníčky sú ročníky narodenia XXXX, XXXX, XXXX a navrhovateľka je ročník XXXX. I. bola vopred prerokovaná s Q. organizáciou o čom svedčí predložená písomnosť. L. nemá povinnosť prerokovanie urobiť písomne a vyznačiť na výpovedi, ktorá je doručovaná zamestnancovi. N. úrad prerokoval výpoveď navrhovateľky pred jej doručením, a to dňa XX.X.XXXX dopoludnia, pričom prerokovanie vyznačil predseda odborovej organizácie na dokumente v registratúre služobného úradu. O. výpovede boli v tom okamihu pripravené už na distribúciu dotknutým zamestnancom, čo bolo· v poobedňajších hodinách i doručené. I. bola vopred prerokovaná a teda je platná.
L., že pokiaľ ide o uplatnenie dôvodu výpovede je to možné už vtedy, keď sa o organizačnej zmene písomne rozhodne, čo sa stalo XX.XX.XXXX písomným rozhodnutím ministra spravodlivosti N. republiky č. X/XXXX, ktoré bolo doručené služobnému úradu odporcu dňa XX.XX.XXXX. G. vytvorený trojdňový časový priestor pre hľadanie riešení a uplatnenie výpovede s prihliadnutím na uplynutie výpovednej doby, ktorá bola v tomto prípade trojmesačná. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. X písm. b) L. práce, ak má ísť o výpoveď pre organizačné zmeny, je skutočnosť, že k tejto organizačnej zmene došlo (i keď ešte nemuselo dôjsť k jej realizácii); pritom bola splnená podmienka, že o tejto organizačnej zmene rozhodol príslušný orgán organizácie. K. ide o ponukovú povinnosť v prípade, keď nemá zamestnávateľ žiadnu možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, t. j. nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. I. na uvedené nemal zamestnávateľ možnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. P. miesto p.č. XXX čašník úseku proviantných činností X.- rehabilitačného strediska v Q. a Q. oddelenia so sídlom v X. bolo zrušené V. ministra spravodlivosti č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a iné miesto čašníka nie je v organizačnej zložke systemizované. Vo výpovedi je výpovedný dôvod jasne definovaný a nezameniteľný s iným dôvodom. Je vymedzený minimálne tromi faktormi súčasne, ktoré sú uvedené vo výpovedi a to: písomným rozhodnutím oprávneného orgánu o zrušení jedného funkčného miesta "čašník .... " a tým znížením počtov funkčných miest, nemožnosťou zamestnávateľa ďalej zamestnanca zamestnávať, z dôvodu ,že nemá pre zamestnanca voľné funkčné miesto, na ktoré by mohol byť preradený, s tým spojená nadbytočnosť, ako hlavný dôvod uvedený aj v paragrafovom znení. F. navrhovateľky o zrušení iného funkčného miesta sú pravdivé, nakoľko
organizačnou zmenou sa rušilo celkovo X funkčných miest, avšak medzi nimi bolo i predmetné funkčné miesto čašníka. J. nespĺňa podmienky § 64 ods. X písm. c) L. práce. L., že navrhovateľka nekonala v omyle, viackrát jej bolo podrobne vysvetlené, že sa nejedná o preradenie na inú prácu. To, že chápala svoju situáciu svedčí i fakt, že viackrát navrhla, aby prepustili nejakú dôchodkyňu, napríklad na recepcii a ju preradili na jej miesto, ako aj fakt, že sa pýtala na stav, aký by nastal v prípade, že by nepodpísala ani dohodu, ani výpoveď.
K. ide o návrh na určenie neplatnosti O. o zmene pracovných podmienok uzavretej dňa XX. XX. XXXX poukázal na to, že štatutárny zástupca služobného úradu pripravil O. o zmene pracovných podmienok, nakoľko podľa I. časti V. ministra spravodlivosti N. republiky č.X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa vydávajú Y. zloženia a počtov jednotlivých služobných úradov (ďalej len Y.") sa zmenil dňom XX.XX.XXXX názov úseku z "B. stravovacieho" na " B. proviantných činností". Keďže vo všetkých pracovných zmluvách je v dojednaniach v bode 1.1.- dohodnutý druh práce uvedený aj názov funkčného miesta, bolo nutné zosúladiť pracovné zmluvy s rozhodnutím ministra spravodlivosti N. republiky a zmeniť u všetkých funkčných miest na uvedenom úseku ich názvy. Štandardne sa vždy tieto zmeny robia O. o zmene pracovných podmienok. Takto to bolo vysvetľované nielen navrhovateľke, ale i ostatným zamestnancom a všetci zamestnanci na úseku proviantných činností túto zmenu názvu pochopili a na znak pochopenia dohodu o zmene pracovných podmienok podpísali. K. dohody nemá súvislosť s plnením pokynov nadriadených.
Podaním zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako doplnenie dôkazov navrhovateľka požiadala, aby súd určil odporcovi povinnosť doplatiť jej rozdiel medzi vyplatenými dávkami z dočasnej práceneschopnosti a dávkami v nezamestnanosti a mzdou, ktorú by poberala, ak by trval pracovný pomer naďalej, a to odo dňa skončenia pracovného pomeru až do dňa právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka Z. Jasnického, oboznámením žaloby o neplatnosť výpovede, dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa XX.XX.XXXX, skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.01.2013, sťažnosti navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX vrátane podacieho lístka a odpovede odporcu zo dňa 19.02.2013, odstúpenia od dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa XX.XX.XXXX vrátane podacieho lístka, stanoviska odporcu k oznámeniu o odstúpení od Dohody o zmene pracovných podmienok, sťažnosti navrhovateľky k vybaveniu zo dňa XX.XX.XXXX vrátane doručenky, vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 06.05.5013, vyjadrenia odporcu k žalobe, dohody o zmene pracovných podmienok zamestnankyne H., Gavendovej, H., pracovnej zmluvy navrhovateľky zo dňa 01.04.1989, výpisu z personálneho rozkazu ministra spravodlivosti SR zo dňa XX.XX.XXXX, vrátane Tabuľky zloženia a počtov služobných úradov L., popisu pracovnej činnosti navrhovateľky, podania navrhovateľky zo dňa 31.01.2014 a zistil tento skutkový stav veci:
Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že si myslí že jej výpoveď je neplatná, nakoľko úzko súvisí so zmenou miesta podľa O. o zmene pracovných podmienok. Názov miesta sa zmenil, a hneď došlo aj zrušenie tohto miesta. K. podpisovala v zlom psychickom stave, nakoľko si bola vedomá, čo sa aj neskôr potvrdilo, že v súčasnej situácii na pracovnom trhu má problém sa zamestnať a nejakým spôsobom sa uplatniť, pričom som u odporcu pracovala 24 rokov a predtým aj jej matka. I. síce, že sa nejaké miesta budú rušiť z organizačných dôvodov resp. nadbytočnosti, ale myslí, že názov jej miesta sa zrušil preto, aby to bola ona. Vzhľadom na to, akú funkciu zastáva, mohla a aj reálne zastupovala aj v bufete, mohla byť preto preradená aj na nejaké iné miesto. J., že v čase, keď dostala výpoveď, iné voľné miesta na stravovacom úseku ani iné voľné miesto v celom zariadení nebolo. M. do skončenia jej výpovednej doby sa žiadne voľné miesto neuvoľnilo, i keď vie, že v lehote dvoch mesiacov sa uvoľnilo jedno miesto (v dôsledku presunu konkrétnej pracovníčky na iné miesto) a zamestnal sa tam niekto iný. L., že zneužitím práva odporcu bolo to, že konal nedovolene v rámci toho, čo zákon dovoľuje sa a snažil ju dosadiť na miesto, o ktorom vedel, že bude zrušené a po XX rokov keď pracovala ako "stravovateľka" sa dohodou o zmene pracovnej zmluvy stala "provianťáčkou". I., že je zrušené miesto, a predsa ju tam dosadil. K., že rozdiel je v tabuľkovom pomenovaní funkcie.. Z. motív, nebol čestný ani v súlade s dobrými mravmi. O. vidí v tom, že ostatní zamestnanci sa stali zamestnancami na úseku proviantnom až o deň neskôr, nakoľko podpísali tieto dohody až o deň neskôr. K. na to, že výpoveď z pracovného pomeru je zo dňa XX.XX.XXXX čo znamená, že v deň keď podpísala O. o zmene pracovnej zmluvy bola "provianťáčkou" a museli len ju prepustiť.
Z výsluchu odporcu bolo zistené, že od XX.XX.XXXX došlo k zmene názvu funkčného miesta, na ktorom bola zamestnaná navrhovateľka a bolo rozhodnuté na zmene počtu - znížení funkčných miest, pričom odporca musí toto rozhodnutie rešpektovať. L. názvu úseku na ktorom bola navrhovateľka zamestnaná, nedošlo k zmene jej pracovnej činnosti, ani k zmene miesta výkonu práce. O. o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX bola predložená navrhovateľke vzhľadom k tomu, že názov úseku je uvedený v bode č. X.X pracovnej zmluvy pri každej zmene názvu konkrétneho úseku, dochádza aj k zmene pracovnej zmluvy toho ktorého zamestnanca. K. OZ L. je pán Z. I. bola prerokovaná s predsedom OZ L. p. Z. telefonicky, nakoľko bol dňa XX.XX.XXXX mimo Y., s tým, že menovaný s touto výpoveďou súhlasil a oznámil to štatutárnemu zástupcovi odporcu, s tým, že uvedené vyznačil na dokumente, ktorý mu vedúci personálneho ponechal v kancelárii, nakoľko odchádzal pracovne do Q.. Y. originál bol následne uložený v osobnom spise navrhovateľky. Y. prerokovanie bolo zaznamenané v registratúre. J. požiadavky na organizačné zmeny došli XX.XX.XXXX o XX.XX hodine, následne boli kontaktovaní vedúci jednotlivých odborov, a boli oboznámení s tým, ktorých pracovníkov sa to bude týkať prvom rade sa pripravovali dokumenty týkajúce sa pracovníkov mimo Y.. S predsedom OZ ZO hovoril asi päťkrát. L. výslovne neuvádza, že prerokovanie má byť písomné, je potrebné prerokovanie vopred, čo aj bolo a nie je ani potrebné oznámenie o prerokovaní doručiť tomu, komu výpoveď bola daná. K. ide o voľné miesto v čase dania výpovede navrhovateľke v Q. žiadne voľné miesto nebolo, odporca mal voľné miesto len na organizačno-právnom odd. na N. ul. XX v Y., kde však bol predpoklad úplné stredné odborné vzdelanie, čo však nespĺňala. F. žiadne voľné miesta neboli, čo nespochybňuje ani navrhovateľka. K. ide o voľné miesto uvádzané navrhovateľkou, bolo to po skončení jej výpovednej doby, keď na recepcii skončila zamestnankyňa na ktorej miesto bola preradená pani z bufetu zo zdravotných dôvodov.
Z výsluchu svedka Z. Z., zamestnanca odporcu a do XX.XX.XXXX vykonávajúceho funkciu predsedu ZO OZ odporcu vyplynulo, že organizácia má pohyblivý počet členov okolo XXX, výbor ZO má X členov, predseda, podpredseda a traja členovia. O tom, že má dôjsť k organizačným zmenám sa dozvedel "narýchlo", celá situácia bola hektická. G. doma po nočnej zmene 30.dňa v predmetnom mesiaci, keď ho kontaktoval vedúci personálneho, že jeho oddelenie musí spracovať príslušné pracovno-právne dokumenty, a že sa má k tomu vyjadriť. E. spolu o tom, že je daný príkaz do dvoch dní spracovať materiály a predložiť ich na generálne riaditeľstvo, spravidla na tieto veci býva iba takáto krátka doba. Bol s celou vecou nespokojný, nemal radosť, že sa musí niekto prepustiť, ako mu bolo oznámené, išlo o viac ľudí, netýkalo sa to len navrhovateľky. G. mu oznámené konkrétne mená, ktorým je daná výpoveď z organizačných dôvodov a konkrétne sa s vedúcim personálneho o týchto ľuďoch zhovárali. Ústne si s ním vykonzultoval tieto veci a potom sa dostavil na ďalší deň, aby sa vyjadril aj písomne. G. to na ďalší deň, 31. dňa v mesiaci, mal dennú zmenu. K. na pracovisko a podpísal dokument, na ktorom bola poznámka vyjadrenie odborovej organizácie svojim menom, opatril písomnosť pečiatkou. Išlo i o predmetnú výpoveď danú navrhovateľke. J. uviesť, či pod podpis dal aj dátum, spravidla tam dáva aj dátum, aj tento dátum je napísaný jeho písmom. Konzultované toto bolo XX.XX. 2013 i keď to podpísal až na druhý deň. K. na to, že rozhodnutie sa tvorí v systemizačnej komisii a odporcovi príde pokyn z generálneho riaditeľstva. Aj v minulosti pokiaľ bol fyzicky prítomný na pracovisku, osobne sa dostavil na personálne oddelenie na prerokovanie, v prípade, keď nebol na pracovisku, bolo to prerokované telefonicky.
Odporca uzavrel s navrhovateľkou pracovnú zmluvu č. XXXX dňa 01.04.1989. K. pomer bol uzavretý na dobu neurčitú a navrhovateľka vykonávala ku dňa 30.01.2013 druh práce - čašník úseku stravovacieho X.-rehabilitačného strediska ZVJS v Q. a Otvoreného oddelenia so sídlom v X. a od 01.02.2013 čašník úseku proviantných činností X.-rehabilitačného strediska ZVJS v Q. a Otvoreného oddelenia so sídlom v X..
Z výpisu z personálneho rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 01/2013 zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že dňom 01.02.2013 boli vydané Y. zloženia a počtov služobných úradov ZVJS na rok XXXX vrátane odporcu a zmenené tabuľky odporcu tak , že bolo zrušené k 01.05.2013 jedno funkčné miesto p.č. XXX čašník úseku proviantných činností Liečebno-rehabilitačného strediska L. v Omšení a Q. oddelenia so sídlom v LRS na základe rokovania systematizačnej komisie. L. bolo rozhodnuté, že služobné úrady vykonajú k 01.02.2013 opatrenia, ktoré vyplývajú z týchto tabuliek.
Z výpisu Y. zloženia a počtov služobných úradov ZVJS X.-rehabilitačného strediska ZVJS v Q. a Otvoreného oddelenia so sídlom v X. platných do 31.01.2013 a ku dňu XX.XX.XXXX bolo zistené, že úsek stravovací bol zmenený na úsek proviantných činností.
Zo skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.01.2013 vyplynulo, že uvedený deň prevzala navrhovateľka výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. X písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením, že dňa XX. januára 2013 bol služobnému úradu doručený K. rozkaz ministra spravodlivosti č. 1/2013 zo dňa XX. januára 2013, podľa ktorého sa z dôvodu aktuálnej potreby
plnenia pracovných úloh zboru zrušuje dňom XX. mája 2013 jedno funkčné miesto "čašník úseku proviantných činností X.-rehabilitačného strediska ZVJS v Q. a Otvoreného oddelenia so sídlom v X.". Touto organizačnou zmenou dochádza k poklesu funkčných miest zamestnancov zboru, čím sa stala nadbytočnou, nakoľko odporca nemá voľné funkčné miesto v pracovnom pomere, na ktoré by mohla byť preradená. L. jej bolo oznámené, že výpovedná doba je podľa § 62 ods. 3 písm. b/ vzhľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru X mesiace, začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, t.j. dňa 30. apríla 2013.
Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.
Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods.1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 63 ods. 2 písm. a) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
Podľa § 74 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 30.01.2013 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 17 ods.2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 79 ods.1 veta prvá Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Výpoveď je jednostranný právny úkon a podmienkou jeho platnosti je písomná forma, jej doručenie druhej strane pracovnoprávneho vzťahu a ak ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa, zákon vyžaduje presné skutkové vymedzenie dôvodov výpovede. Zákonník práce v prípade výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce malo písomnú formu. Ak zamestnávateľ z
dôvodu zvýšenia efektívnosti práce ruší určité pracovné miesto (funkciu), môže dať výpoveď z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste (funkcii). Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je, že dôvod musí existovať najneskôr v čase dania výpovede. Predpokladom výpovedného dôvodu nadbytočnosti je, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v dohľadnom čase (spravidla vo výpovednej dobe) stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. Uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti je teda možné už vtedy, keď sa o organizačnej zmene rozhodne. Pri výpovedi podľa tohto dôvodu musia byť splnené viaceré predpoklady, a to nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, nemožnosť zamestnávateľa zamestnanca zamestnávať inou vhodnou prácou a splnenie ostatných hmotnoprávnych predpokladov platnej výpovede. Súd má skúmať, či sa zamestnanec stal v dôsledku zníženia stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce skutočne nadbytočným, pričom je na zamestnávateľovi, aby v konaní preukázal, že po skončení pracovného pomeru počas obdobia troch mesiacov znovu neutvoril zrušené pracovné miesto a na toto pracovné miesto neprijal iného zamestnanca. Ustanovením § 63 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľovi daná tzv. ponuková povinnosť, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a zamestnávateľ je povinný ju uskutočniť pred daním výpovede. O výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nebude daný, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami. Súd dôsledne skúma a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pred výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný tieto zamýšľané opatrenia prerokovať so zástupcom zamestnancov. Predmetom prerokovania je právny úkon - výpoveď, ktorý zamestnávateľ prejavil vôľu vykonať. Materiálny predpoklad platnosti na tento právny úkon predstavuje okrem iného aj jeho prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Prerokovanie je preto jedným z čiastkových úkonov, ktoré musí (v tomto prípade) zamestnávateľ vykonať, aby privodil vznik platného, resp. perfektného právneho úkonu. Ak tak zamestnávateľ prerokovanie neurobí, výpoveď je z tohto dôvodu neplatná. Zákon zástupcom zamestnancov ustanovuje lehotu, dokedy sú povinní prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Sú povinní tak urobiť do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote nedôjde k prerokovaniu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, platí zákonný predpoklad, že k ich prerokovaniu došlo. Pri hodnotení všetkých týchto okolností prihliada súd aj na čl. 2 Zákonníka práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, bol podaný dôvodne, preto mu vyhovel.
Pracovnoprávny vzťah účastníkov konania bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.1989. Navrhovateľka pracovala na pracovnej pozícii čašník na úseku stravovacom a následne úseku proviantných činností. Pracovný pomer ukončil odporca s navrhovateľkou výpoveďou zo dňa 30.01.2013, doručenou navrhovateľke dňa 30.01.2013, podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Trojmesačná výpovedná doba (§ 62 ods. 3 písm b) Zákonníka práce) začala plynúť dňa 01.02.2013 a uplynula dňa 30.04.2013. Navrhovateľka s danou výpoveďou nesúhlasila, čo oznámila odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi oznámila pri ústnom pohovore. Vyplýva to i z jej sťažnosti na podanej Generálne riaditeľstvo ZVJS a Ministerstvo spravodlivosti SR. . Za oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní súd považoval aj podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru voči odporcovi ako zamestnávateľovi v ktorej sa prideľovania práce výslovne domáhala. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013 v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce uplatnila navrhovateľka svoje právo na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde.
Odporca bol toho názoru, že výpoveď daná navrhovateľke bola vopred riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že táto výpoveď nebola na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa vopred riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Za prerokovanie výpovede tak ako má na mysli § 74 ods.1 ZP nemožno považovať telefonický rozhovor( jednostranné
oznámenie zamestnávateľa) a touto formou vyjadrenú požiadavku zamestnávateľa o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru výpoveďou adresovanú predsedovi odborového zväzu zamestnancov väzenskej a justičnej stráže, nakoľko zákonné ustanovenie vyžaduje písomnú žiadosť a rovnako ani jeho podpis zo dňa nasledujúceho dňu kedy bola výpovede daná opatrený pečiatkou na poznámke o prerokovaní výpovede . Nebola preukázaná a odporca to ani netvrdil písomná žiadosť o prerokovanie, kedy, za akých okolností k prerokovaniu došlo, ani uplynutie siedmich pracovných dní odo dňa písomnej žiadosti o prerokovanie teda povinný postup zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou. V predmetnej veci tak súd nemal preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, a to jej riadne prerokovanie zamestnávateľom so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho úkonu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom, preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za zdanlivý výkon práva. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nedošlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení § 74 ods. 1 L. práce, ktorá má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Za prerokovanie výpovede totiž nemožno považovať len predloženie žiadosti o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru a návrhu výpovede. Y. konanie odporcu možno vyhodnotiť len ako jeho oznámenie odborovému orgánu o jeho úmysle rozviazať pracovný pomer s navrhovateľkou. W. § 74 L. práce o účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru nemožno totiž vykladať izolovane, ale v nadväznosti na ďalšie ustanovenia L. práce. U. zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje na ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. B. príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nemožno považovať len za formálny úkon bez materiálneho obsahu. Q. záver by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru, ktorej nesplnenie je sankcionované jej neplatnosťou, by bola výlučne formálna, bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k nej (uznesenie NS SR sp. Zn. XCdo XXX/XXXX). Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ má povinnosť predložiť vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie, či prekonzultovanie, a to pred tým, než vo veci rozhodne s tým, že forma prerokovania nie je zákonom stanovená, preto sa môže uskutočniť ústne, ale aj písomne.
V prejednávanej veci súd poukazuje na § 63 ods. 2 Zákonníka práce a v ňom zakotvenú povinnosť odporcu ako zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi (navrhovateľke) iné vhodné zamestnanie. Táto ponuková povinnosť platí pre všetky výpovedné dôvody, okrem výpovedného dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov a dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a prakticky aj v prípade, ak je dôvodom výpovede zrušenie zamestnávateľa ako celku alebo premiestnenie zamestnávateľa. Ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa a jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Ponuka vhodného zamestnania sa musí uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď. Odporca vo výpovedi zo dňa 30.01.2013 uviedol, že nemá možnosť navrhovateľku naďalej zamestnávať podľa pracovnej zmluvy a to ani na kratší pracovný čas a nemá pre ňu inú vhodnú prácu. Nemožnosť zamestnávateľa ďalej zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu a jedná sa o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, a nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácie. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedené v § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že
ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesto, je procesná obrana zamestnanca. V prejednávanej veci mal súd za to, že nemožnosťou odporcu ďalej navrhovateľku zamestnávať ponuková povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce odporcovi odpadla a navrhovateľka v konaní neuviedla a ani nepreukázala, že ku dňu výpovede mal odporca voľné pracovné miesto, ktoré jej mohol pred daním výpovede ponúknuť.
Na základe vyššie uvedeného sa súd žiadnymi ďalšími dôvodmi navrhovaného určenia neplatnosti nezaoberal a návrhu na určenie neplatnosti výpovede vyhovel. Vzhľadom k tomu určeniu súd návrh v časti v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia , že pracovná zmluva č. 1631 zostáva nezmenená, zostáva v pracovnom pomere na dobu neurčitú resp. že pracovný pomer trvá súd ako nadbytočný zamietol.
Pokiaľ ide o určenie neplatnosti Dohody o zmene pracovných podmienok alternatívne jej časti a to bodu X.X mal súd za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na tomto určení, ktorý navrhovateľka ani netvrdila ani nepreukázala. N. sa stotožnil s tvrdením odporcu v tom zmysle, že nedošlo k žiadnej zmene pracovnej zmluvy, nakoľko sa zmena netýkala žiadnej dohodnutej pracovnej podmienky ako podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy. J. o právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právny predpis s týmto prejavom spája. Išlo len o vypracovanie písomnosti aktualizujúcej názov- pomenovanie konkrétneho úseku(časti pracoviska) na základe rozhodnutia o zmene názvu oddelenia ako následok požiadavky formálne zosúladiť stav písomností zamestnancov s aktuálnym stavom organizačných zložiek služobného úradu. Z týchto dôvodov súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
V zmysle ustanovenia § 11X ods. 2 O. s. p. súd návrh v časti návrh v časti o doplatenie rozdielu medzi vyplatenými dávkami z dočasnej práceneschopnosti a dávkami v nezamestnanosti a mzdou, ktorú by poberala navrhovateľka, ak by trval pracovný pomer naďalej, a to odo dňa skončenia pracovného pomeru až do dňa právoplatnosti rozsudku vylúčil na samostatné konanie.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa §151 ods. 3 O. s. p. samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.