Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-38-2013.pdf
PDF · 96.64 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: H. D., trvale bytom J. XX, XXX XX U., o zaplatenie 33,19 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 33,19 eura zastavuje.
Súd žalobcovi priznáva vrátenie súdneho poplatku za žalobu v sume 9,80 eura, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do 15 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia príslušnému daňovému úradu.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10,75 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za krátenú časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 6,70 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 33,19 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p.a. od 28.10.2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa T-Mobile Slovensko, a.s. zaviazal žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvou a žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu, platiť za ňu riadne a včas poplatky a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,19 eura, ktorú však do dnešného dňa neuhradil. Preto mu vznikla tiež povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy. Napokon poukázal na to, že žalovanú pohľadávku voči žalovanému nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") zrušil.
Pred začatím pojednávania písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2013 žalobca oznámil súdu, že svoju žalobu berie späť v časti žalovanej istiny 33,19 eura, nakoľko žalovaný uhradil žalovanú istinu po podaní žaloby, a to dňa 03.06.2013. Naďalej však zotrval na žalobe v časti uplatnených úrokov z omeškania, ktoré vyčíslil na sumu 10,75 eura.
Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny 33,19 eura ešte pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti zastavil a zároveň žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu krátený o 6,70 eura v zmysle § 11 ods. 3 prvá veta v spojení s § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na 25.02.2014, na ktoré právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného riadne predvolal, avšak títo sa na pojednávanie nedostavili, pričom nepožiadali ani z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.
Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovaný dňa 20.10.2008 uzatvoril so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. zmluvu o pripojení s dodatkom (č.l. 3-4 spisu), na základe ktorej sa T- Mobile Slovensko, a.s. zaviazal žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvou a žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu, platiť za ňu riadne a včas poplatky a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. V prípade porušenia svojich zmluvných povinností sa žalovaný v dodatku k zmluve o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1 000,- Sk/33,19 eura. Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. faktúrou č. 7909407064 (č.l. 7 spisu), splatnou dňa 27.10.2009, vyfakturovala žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 33,19 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 15 spisu) v spojení s jej prílohou (č.l. 8 spisu) spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako právny nástupca spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému vo výške 33,19 eura na žalobcu.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 O.z. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 524 ods. 1 O.z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, ktoré sa zaviazal dodržiavať podľa zmluvy o pripojení a jej dodatku zo dňa 20.10.2008 (ako aj podľa všeobecných podmienok spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. ako súčasti zmluvy o pripojení), čím mu vznikla povinnosť zaplatiť spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. zmluvnú pokutu vo výške 33,19 eura (ktorú si účastníci dohodli v dodatku k zmluve o pripojení). Uvedenú zmluvnú pokutu žalovanému spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. vyfakturovala faktúrou č. 7909407064 splatnou dňa 27.10.2009. Žalovaný zmluvnú pokutu v lehote splatnosti neuhradil, preto sa nasledujúcim dňom (28.10.2009) dostal do omeškania a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť okrem zmluvnej pokuty aj úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 9 % p.a. (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.). Uvedenú pohľadávku s príslušenstvom následne nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čím sa stal aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie predmetnej pohľadávky spolu s príslušenstvom žalobou na súde. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu splnil voči žalobcovi až dňa 03.06.2013, avšak úroky z omeškania za jej oneskorenú úhradu (od 28.10.2009 do 03.06.2013 v sume 10,75 eura) do dnešného dňa žalobcovi neuhradil. Vzhľadom na to súd dôvodne podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu (po čiastočnom späťvzatí žaloby) vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. v spojení 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca vzal svoju dôvodne podanú žalobu čiastočne späť (v časti zmluvnej pokuty) pre správanie žalovaného, ktorý si túto svoju povinnosť splnil až po podaní žaloby, pričom v zostávajúcej časti (v časti úrokov z omeškania) mal žalobca v konaní plný úspech, preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania za krátenú (nevrátenú) časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 6,70 eura. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že v jeho prípade nemožno trovy právneho zastúpenia vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považovať za účelne vynaložené trovy konania tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Právo dať sa v konaní pred súdom zastupovať advokátom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.). Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. To platí aj v prípade, ak je účastníkom konania právnická osoba. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, resp. že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu (tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva) zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 2777/11 z 27.12.2011, tiež sp. zn. III. ÚS 2984/09 z 23.11.2010). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti, rovnocenne, ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakotvuje účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom splnené súčasne a súd môže úspešnému účastníkovi priznať náhradu iba tých trov, ktoré možno považovať za účelne vynaložené. Ak potom súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., (no aj podľa iných ustanovení, ako napr. § 146 ods. 2 O.s.p.), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, ale musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne. Ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať účastníkovi bez skúmania účelnosti ich vynaloženia. Na podporu správnosti týchto záverov možno poukázať na doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, rovnako tak Ústavného súdu SR (napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9.9.2004, podľa ktorého samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Vychádzajúc z formulácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., no tiež z podstaty civilného procesu, ktorého účelom je poskytovať spravodlivú ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov vyplývajúcim z hmotného práva, možno vysloviť záver, že za účelne vynaložené trovy konania možno v zásade považovať len také trovy, ktoré bolo zo strany účastníka konania skutočne nevyhnutné vynaložiť na to, aby mal možnosť riadne uplatňovať, alebo brániť svoje práva v konaní na súde (na podporu správnosti uvedeného záveru možno poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 z 25.7.2012).
Či v určitom konaní možno trovy považovať za účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vždy závisí od konkrétnych okolností danej veci. V prejednávanej veci bola žalobcom spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava. Pôvodne boli v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi uvedenej spoločnosti JQ.Ako vyplýva z výpisu obchodného registra predmetnej spoločnosti, od 16.11.2012 sa namiesto uvedených spoločníkov jediným spoločníkom BL Telecom debt, s.r.o., stala spoločnosť BL Consulting, s.r.o. V tejto spoločnosti (BL Consulting, s.r.o.) sú pritom rovnako jedinými spoločníkmi a konateľmi R.Právnym zástupcom žalobcu v prejednávanej veci je spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., kde sú v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi Y. Oprávnenie tejto spoločnosti zastupovať žalobcu pred súdom v prejednávanej veci bolo preukázanie plnomocenstvom, ktoré za žalobcu podpísal I. a za spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. prokurista P.
Jedným zo znakov každej právnickej osoby (keďže ide o umelú /fiktívnu/ osobu) je, že nemôže konať sama, ale vždy len prostredníctvom fyzických osôb, štatutárnych orgánov, či zamestnancov, ktorí navonok (teda vo vzťahoch s tretími osobami) vystupujú a ktorých konanie danú právnickú osobu zaväzuje. To platí aj pre právne úkony, ktoré právnická osoba vykonáva v konaní pred súdom. Ak potom posudzujeme otázku, či možno trovy právneho zastúpenia hodnotiť ako účelne vynaložené, treba takéto posúdenie vztiahnuť na osoby, ktoré v mene právnickej osoby konajú (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným predovšetkým na osoby konateľov). V prejednávanej veci bolo preto pre vyhodnotenie účelnosti trov právneho zastúpenia rozhodujúce zodpovedanie otázky, či na to, aby žalobca - spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o. (v ktorej mene konajú konatelia T.) mohol riadne uplatniť svoje právo voči žalovanému na zaplatenie peňažnej sumy (ktoré získal postúpením pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom, a.s.) bolo potrebné (či skôr nevyhnutné), aby bol zastúpený advokátskou spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. (v ktorej mene konajú konatelia N. Súd pritom dospel k záveru, že na uplatnenie práva žalobcu za popísaných okolností nebolo nevyhnutné, ani potrebné (a tým ani účelné), aby bol žalobca zastúpený uvedenou advokátskou spoločnosťou. Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že konatelia žalobcu, ktorí sú dlhoročnými advokátmi a súčasne vedú advokátsku spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. s počtov viac ako 50 zamestnancov (podľa vlastných údajov na internetovej stránke predmetnej spoločnosti ide o najväčšiu slovenskú advokátsku kanceláriu), disponujú (musia disponovať) dostatočnými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, aby mohli (reprezentujúc žalobcu) riadne uplatňovať práva žalobcu aj v konaní pred súdom, teda kvalifikovane ako konatelia žalobcu vystupovať pred súdom a vykonávať všetky procesné úkony, a to aj so zreteľom na obsah hmotného práva, ktorý im musí byť zrejmý, pokiaľ majú riadne zastupovať svojich klientov pri výkone advokácie v rámci spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.
Pre úplnosť treba uviesť, že nie je celkom vylúčené, aby takéto zastúpenie bolo napriek okolnostiam týkajúcim sa konateľov žalobcu potrebné, či nevyhnutné. Muselo by však ísť o celkom výnimočnú situáciu a potrebu (či skôr nevyhnutnosť) zastúpenia, ktorú by odôvodňovali mimoriadne okolnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Za takéto mimoriadne okolnosti však nemožno považovať okolnosti, ktoré nemajú pôvod priamo v prejednávanej veci.
V nadväznosti na uvedené súd pri posudzovaní účelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu nemohol opomenúť ani charakter a povahu prejednávanej veci. Možno pritom konštatovať, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti ide v princípe jednoduchú vec. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca podal na súdy SR množstvo obdobných žalôb smerujúcich k uplatneniu práv, ktoré na neho postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (čo je súdu známe z jeho úradnej činnosti), pričom len na tunajšom súde prebieha v súčasnosti takmer 200 takýchto konaní. Žaloby žalobcu sa pritom odlišujú v zásade len v identifikačných údajoch žalovaných, v číselnom označení zmlúv, faktúr a uplatnenej peňažnej sumy (v závislosti od toho, či žalobca uplatňuje len zmluvnú pokutu, alebo aj neuhradené platby za poskytnuté elektronické komunikačné služby). Jedná sa teda o tzv. hromadné formulárové žaloby, ktorých skutkový základ, vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú v zásade totožné. Spísanie takejto formulárovej žaloby možno považovať skôr za administratívny úkon. Uvedené teda nepochybne odôvodňuje charakterizovanie prejednávanej veci ako typovo jednoduchej a poukazuje na jej hromadný charakter.
Ak potom žalobca za všetkých vyššie uvedených okolností splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní pred súdom označenú advokátsku spoločnosť, nemožno podľa názoru súdu tieto trovy právneho zastúpenia považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a preto ich náhradu žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.