Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-35-2023.pdf
PDF · 95.64 KB
Case nature
Subarea
1Cob/35/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, právne zastúpenému: MGA IURIS s. r. o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 2.484,- eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/57/2021-145 zo dňa 17.02.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/57/2021-145 zo dňa 17.02.2023 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp.zn. 25Cb/57/2021 zo dňa 26.11.2021 a to s poukazom na ustanovenia § 278, § 281 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 26.11.2021 rozhodol spor zamietnutím žaloby z dôvodu, že žalovaná na pojednávaní konanom 26.11.2021 navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie totiž považoval za preukázané, že v danom spore ide o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, t.j. o žalobu na plnenie - zaplatenie peňažnej sumy, žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bol poučený a toto poučenie mu bolo doručené 19.10.2021 spolu s predvolaním na pojednávanie. V čase vyhlásenia rozsudku teda boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 278 CSP. Predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený 16.12.2021, pričom podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.12.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie. Návrh odôvodnil tým, že na pojednávanie vytýčené na 26.11.2021 o 12:00 hod. mal právny zástupca žalobcu naplánovanú účasť, avšak v noci z 25.11.2021 na 26.11.2021 dostal vysoké horúčky, akútny zápal hrdla a bolesti celého tela. Intenzita bolesti bola taká, že mal ťažkosti vstať z postele a realizovať základné úkony dennej potreby a nebol v stave zhotoviť a zaslať ospravedlnenie na pojednávanie. Stav nevládnosti až dezorientácie (spôsobený vysokými teplotami a bolesťami svalov) pretrvával u konateľa právneho zástupcu žalobcu až do 29.11.2021, pričom nič nenasvedčovalo, že by sa rozvíjalo akékoľvek ochorenie, keďže sa ešte 25.11.2021 pripravoval na blížiace sa pojednávanie. Podľa všetkého išlo o akútnu virózu, pretože AG testy určené na preukázanie ochorenia COVID - 19 sa ukázali ako negatívne.
Keďže po telefonickej konzultácii s lekárom, ktorú zrealizovala jeho rodina, bolo odporučené tíšenie teploty a sledovanie zdravotného stavu, právny zástupca žalobcu nedisponuje lekárskym potvrdením ohľadom ochorenia (predložil svoje čestné vyhlásenie). V prípade zdravotného stavu ide o tak závažnú skutočnosť, že žalobca predpokladal, že súd bude akceptovať takéto čestné prehlásenie ako dôkaz o tom, že sa zdravotné komplikácie vyskytli v opísanom rozsahu. Zastúpenie substitútom nebolo v tejto veci možné, pretože A. A. B., ktorý spolupracuje s advokátskou kanceláriou vo veciach klienta - žalobcu, bol v danom termíne v karanténe pre podozrenie na ochorenie COVID-19 jedného z jeho rodinných príslušníkov. Poverenie koncipienta na zastúpenie v tomto prípade rovnako tak nebolo možné, pretože klient s takýmto poverením nesúhlasil a vo veci zastupovania na pojednávaniach trvá na účasti advokáta. Podľa žalobcu náhle a neočakávané zhoršenie zdravotného stavu je objektívnou skutočnosťou, ktorá je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní, keďže nebolo v jeho silách osobne sa dostaviť na pojednávanie, vypracovať a zaslať ospravedlnenie neúčasti, ani zabezpečiť substitučné zastúpenie. Poukázal aj na to, že návrh nepodal skôr, lebo nemal vedomosť, či sa pojednávanie uskutočnilo, resp. s akým výsledkom, nakoľko sa mu napriek opakovanej snahe nepodarilo zistiť stav konania a rovnako tak sa žiadna aktuálna informácia nenachádzala ani v elektronickom súdnom spise.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že procesnú pasivitu treba posudzovať tak, že žalobca subjektívne, aj napriek tomu, že mohol, vo veci nekonal, nemal o pojednávanie záujem, a preto je na mieste „sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie. Nemožno ale vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle § 281 ods. 1 CSP nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 CSP sú preto podľa súdu prvej inštancie len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (porovnaj R 53/2020). Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalobca žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Aj keď sporová strana uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru že išlo o „ospravedlniteľný dôvod“, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to hlavne bez zohľadnenia širších aspektov konania vo vzájomných súvislostiach. Príčina zmeškania pojednávania žalobcom musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).
4. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, čo je jediný relevantný dôvod, pre ktorý môže súd v danej veci rozsudok pre zmeškanie zrušiť. Chorobu právneho zástupcu žalobcu nepovažoval súd prvej inštancie za preukázanú a v tomto smere predkladané čestné prehlásenie predstavovalo len ničím nepodložené tvrdenia právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že ak skutočne bol telefonicky kontaktovaný lekár právneho zástupcu žalobcu, tak nič nebránilo tomu, aby tento lekár vydal potvrdenie, ktorým by potvrdil minimálne okolnosť, že bol vo veci svojho pacienta kontaktovaný jeho rodinou. Ak lekára skutočne kontaktovala rodina právneho zástupcu žalobcu, nič nebránilo tomu, aby boli súdu predložené vyhlásenia príslušných členov rodiny právneho zástupcu žalobcu. Okrem toho, ak rodina kontaktovala lekára, rovnako mohla kontaktovať podľa súdu prvej inštancie aj koncipienta právneho zástupcu, aby ten súdu oznámil chorobu právneho zástupcu žalobcu. Navyše kontaktovať súd (napr. obyčajným e-mailom zaslaným do podateľne) v dobe technologického pokroku zaberie pár minút a táto činnosť určite život v prípade virózy neohrozuje. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu preto považoval súd prvej inštancie len za ničím nepodložené tvrdenia, ktoré neodôvodňujú zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie poukázal na R 53/2020, v zmysle ktorého ospravedlniteľným dôvodom nie je ničím nepreukázaná údajná choroba právneho zástupcu, pretože táto bola právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá aj keby síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, žiadne objektívne okolnosti
nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Súd prvej inštancie považoval celkový postup právneho zástupcu žalobcu po pojednávaní a aj jeho konanie po doručení rozsudku pre zmeškanie za účelové. V prvom rade podľa súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu porušil svoje povinnosti (ospravedlniť svoju neúčasť a požiadať o odročenie pojednávania), resp. mu nič nebránilo doručiť súdu neskôr, či už v deň pojednávania, alebo v nasledujúcich dňoch po ňom ospravedlnenie (ak právny zástupca žalobcu tvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav trval do 29.11.2021 mohol kedykoľvek po 29.11.2021 kontaktovať súd), avšak právny zástupca žalobcu tak účelovo urobil až po doručení predmetného rozsudku pre zmeškanie (tri týždne po nariadenom pojednávaní), kedy podal návrh na jeho zrušenie a predložil čestné prehlásenie. Právny zástupca pritom 07.12.2021 kontaktoval súd o stave konania, a teda namiesto toho, aby súdu prvej inštancie oznámil dôvody, pre ktoré sa nezúčastnil pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, tak len zisťoval stav konania, o ktorom sám napísal, že sa uskutočnilo. Právny zástupca žalobcu je povinný vykonávať právne služby s odbornou starostlivosťou, chrániť záujmy svojho klienta a súdu včas oznamovať skutočnosti dôležité pre vedenie konania, t.j. namiesto zisťovania stavu konania bolo namieste súdu zaslať dodatočné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, čo platí o to viac, že právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie podľa svojich tvrdení riadne pripravoval. Súd prvej inštancie preto aj s prihliadnutím na práva a oprávnené záujmy druhej strany sporu musel vyhodnocovať dodržanie zásady objektívnosti pri posudzovaní opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti tvrdeného dôvodu zmeškania pojednávania, t.j. nemôže ísť len o subjektívne tvrdenia bez existencie relevantných dôkazov nesporne preukazujúcich ich pravdivosť a opodstatnenosť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/69/2020 z 25.02.2021 – „žalobca bol povinný preukázať relevantnými listinnými dôkazmi existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania.“). Súd netvrdí, že strana sporu, resp. právny zástupca strany nemôže zisťovať stav konania, avšak za daných okolností už táto žiadosť mala v sebe obsahovať dôvody, pre ktoré sa právny zástupca nezúčastnil pojednávania s dodatočným ospravedlnením neúčasti. Právny zástupca žalobcu tvrdí, že nevedel o stave konania, avšak nie je zrejmé z čoho vôbec usudzoval, že pojednávanie mohlo byť odročené, keď sám ospravedlnenie nepodal a súd prvej inštancie stranám sporu nedal žiadnu informáciu o tom, že by sa pojednávanie konať nemalo. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania vo veci.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 písm. h) CSP, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval pojem „ospravedlniteľný dôvod“ na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Bol názoru, že právny zástupca má povinnosť ospravedlniť svoju neprítomnosť včas a nie dodatočne po pojednávaní. Neskoré ospravedlnenie neprítomnosti by bolo tiež dôvodom na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Civilný sporový poriadok však nikde neustanovuje, že pre naplnenie pojmu ospravedlniteľný dôvod je potrebné dodatočne ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Dodatočné ospravedlnenie neúčasti je totižto ospravedlnenie urobené neskoro. Právny zástupca neporušil svoju povinnosť tým, že dodatočne (neskoro) neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Povinnosťou právneho zástupcu je ospravedlniť svoju neúčasť včas. Len včasné ospravedlnenie neprítomnosti môže zabrániť sankciám ustanovených v CSP. Neskoré ospravedlnenie má totižto rovnaké následky ako neospravedlnenie sa vôbec. V prejednávanom prípade nebolo možné ospravedlniť sa včas, keďže choroba právneho zástupcu nastala neočakávane a nebola mu pred pojednávaním známa. Nastala v noci pred pojednávaním. Žalobca mal za to, že náhle a neočakávané zhoršenie zdravotného stavu je objektívnou skutočnosťou, ktorá je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní. Náhla choroba bránila právnemu zástupcovi žalobcu zúčastniť sa pojednávania. Nakoľko právny zástupca ochorel noc pred pojednávaním, nemohol svoju neúčasť včas ospravedlniť. Na základe uvedeného žalobca navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 14.03.2023, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, so závermi ktorými sa žalovaný plne stotožnil. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že pojednávania sa nezúčastnil z ospravedlniteľného dôvodu. Rovnako nepreukázal existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by mu bránila v účasti na pojednávaní. Žalobca ani po pojednávaní svoju neúčasť aspoň dodatočne neospravedlnil. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
9. Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
10. Podľa § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje, že súd prvej inštancie sa vecne a právne správne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými v návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a svoje rozhodnutie dostatočne a náležitým spôsobom odôvodnil.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 26.11.2021 o 12.00 hod. (č.l. 112 súdneho spisu) bolo právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.10.2021 úspešne doručené do jeho elektronickej dátovej schránky, a to spolu s podrobným poučením o rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovení § 274, § 278 CSP (č.l. 114 súdneho spisu). Zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 26.11.2021 o 12.00 hod., na ktoré sa žalobca, resp. jeho právny zástupca nedostavil, je zrejmé, že prítomný právny zástupca žalovaného navrhol spor rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalobca bol predvolaný na pojednávanie a tohto sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu sa emailovým podaním zo dňa 07.12.2021 dopytoval na aktuálny stav prejednávanej veci, kedy sám uviedol, že dňa 26.11.2021 sa uskutočnilo pojednávanie, z ktorého však nemá k dispozícii zápisnicu, ani zvukovú nahrávku, preto nevie, či prišlo k rozhodnutiu, alebo odročeniu pojednávania. V uvedenej žiadosti žalobca neospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, napriek skutočnosti, že vedel o nariadenom termíne pojednávania a o svojej absencii na pojednávaní. Následne žalobca až v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvádzal dôvody, pre ktoré zmeškal pojednávanie.
15. Úspešnosť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovení § 281 ods. 1, ods. 2 CSP predpokladá nielen splnenie podmienky jeho včasného podania, ktorá v danom prípade splnená bola, ale aj splnenie podmienky uvedenia a preukázania ospravedlniteľného dôvodu, ktorý sa vzťahuje na konkrétne pojednávanie, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie vyhlásený a ktorý objektívne možno vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci opodstatnenosť ospravedlnenia zmeškania procesného úkonu, v danom prípade pojednávania, ktorý nastal náhle a neočakávane bezprostredne pred pojednávaním a tak zabránil strane sporu v účasti na pojednávaní a v realizácii včasného ospravedlnenia neúčasti, pričom dotknutá strana sporu jeho vznik nemohla predvídať a nezavinila ho svojím nedôsledným konaním. Tak z predmetného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ako aj z odvolania žalobcu proti napadnutému uzneseniu o jeho zamietnutí nepochybne vyplýva, že žalobca existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania odvodzuje predovšetkým od skutočnosti, že došlo k nepredvídateľnej a nečakanej situácii, keď večer pred pojednávaním dostal právny zástupca vysoké horúčky, akútny zápal hrdla a bolesti celého tela v takej intenzite, že mal ťažkosti vstať z postele a realizovať úkony dennej potreby, pričom uvedenú skutočnosť preukazoval priloženým čestným vyhlásením, ktoré si napísal sám právny zástupca žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že čestné vyhlásenie právneho zástupcu, je stále len tvrdením právneho zástupcu, kedy je možné
sa stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto smere neposkytol súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval danú skutočnosť. Žalobca ani v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ani v odvolaní nepredložil či už písomné prehlásenie rodiny, ktorá telefonovala s lekárom o tom, že právny zástupca žalobcu vôbec nejaké zdravotné problémy mal, ale ani dodatočné potvrdenie lekára, či už o telefonickej konzultácii zdravotného stavu, alebo o ochorení. V tejto súvislosti sa potom javí ako irelevantná argumentácia žalobcu v odvolaní, či porušil alebo neporušil svoju povinnosť tým, že dodatočne (neskoro) ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. I v prípade včasného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní je totiž nevyhnutné dôvod neprítomnosti, ktorý vznikol zjavne v dôsledku objektívnych príčin vopred nepredvídateľných, náležite preukázať. Nad rámec odvolací súd uvádza, že je možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že ak rodina kontaktovala lekára, rovnako mohla kontaktovať či už súd prvej inštancie, alebo koncipienta právneho zástupcu, aby ten súdu oznámil chorobu právneho zástupcu žalobcu. Navyše kontaktovať súd (napr. obyčajným e- mailom zaslaným do podateľne) v dobe technologického pokroku nie je problém ani v prípade akútnej virózy.
16. Odvolací súd preto s poukazom na okolnosti prípadu a podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý sa s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vysporiadal po právnej stránke správne, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v súvislosti so svojím návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, a teda nepreukázal naplnenie dikcie ustanovenia § 281 ods. 1 CSP, pričom aj s prihliadnutím na práva a oprávnené záujmy druhej strany sporu, musí byť existencia akéhokoľvek tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu vyhodnocovaná zo strany súdu za dodržania zásady objektívnosti posudzovania opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti stranou sporu tvrdeného dôvodu zmeškania pojednávania, t.j. nemôže ísť len o subjektívne alebo všeobecné tvrdenia bez existencie relevantných dôkazov nesporne preukazujúcich ich pravdivosť a opodstatnenosť. Žalobca tak v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako ani v odvolaní proti napadnutému uzneseniu neuviedol a najmä nepreukázal ani žiadne iné relevantné dôvody, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody spôsobilé založiť ospravedlniteľnosť zmeškania pojednávania vo veci. Keďže tvrdený dôvod zmeškania pojednávania nebol súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom preukázaný, nebolo možné návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania v súvislosti s návrhom žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).