Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-580-2013.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/580/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: EURO PROVIDUS, a.s., IČO: 35 962 682, so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, právne zastúpený a/k/ z/a/ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 5, Žilina, proti odporcovi: O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, A., o zaplatenie 278,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/105/2013-47 zo dňa 17. septembra 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 14C/105/2013-47 zo dňa 17. septembra 2013 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 10,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 178,40 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom a právnom základe, že 1.10.2009 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej požičal žalovanému 400,- eur a žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnutý úver spolu s úrokom 20 % p.a. a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom v celkovej výške 548,4 eur vrátiť v 51 týždenných splátkach, každá vo výške 8,4 eur a poslednej, 52-hej splátke vo výške 120,- eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 72,22 %. Žalovaný svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s navýšením podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere napriek upomienkam zo strany žalobcu riadne neplnil, pretože žalobcovi uhradil len splátky č. 1 až 32, každú vo výške 8,4 eur a čiastočne splátku č. 33 vo výške 1,2 eur. Posledná splátka v zmysle zmluvy bola splatná k 30.9.2010. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou splátok, pričom ku dňu splatnosti poslednej dohodnutej splátky bol celkový dlh na splátkach vo výške 278,4 eur. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporca ako dlžník uzavrel s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanovením zák. č. 258/2001 Z.z. č. úveru 0170920154 zo dňa 1.10.2009, na základe ktorej mal byť poskytnutý odporcovi úver vo výške 400,- eur, ktorý sa zaviazal dlžník zaplatiť zvýšený o poplatok a úrok 20 % vo výške 548,40 eur, pričom celkové náklady dlžníka spojené s úverom podľa § 2 písm. c/ zák. č. 258/2001 Z. z. predstavujú 148,40 eur. Úver mal byť zaplatený v 51 rovnomerných týždenných splátkach po 8,40 eur a poslednej 52 splátke vo výške 120,- eur pri RPMN 72,22 % a priemernej RPMN 73,44 %. Súd v súvislosti v postupom pri uzatváraní zmluvy sa oboznámil s formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.10.2009. Z prehľadu úhrad zhotovených navrhovateľom zistil, že odporca uhradil splátky pod č.1 až 32 uhradil sumu 20,- eur dňa 1.10.2009 a 29.10.2009 sumu vo výške 250,- eur. Ďalej súd z prehľadu týždenného vyúčtovania Q. W., ktorý nemožno považovať za relevantný účtovný doklad, zistil, že odporcovi mala poskytnúť pôžičku 400,- eur, avšak ponechala si zálohy vo výške 20,- eur na splátky a vo výške 120,- eur na zmluvné pokuty, teda reálne mohla odovzdať odporcovi najviac 260,- eur, nie 400,- eur, ako tvrdil navrhovateľ. Uvádzanie sumy 400,- eur súd považuje za obchádzanie zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka s tým, že hoci je tvrdené požičanie 400,- eur, skutočne zostáva dlžníkovi len 260,- eur, avšak úrok a poplatky sú nárokované zo sumy 400,- eur. Teda požadovaný úrok v navýšení úveru 148,40 eur je omnoho vyšší ako 20%, a teda aj skutočná RPMN je ďaleko vyššia, pretože pri predpoklade započítania poslednej splátky 120,- eur ako zálohy na splatenie úveru, čo však navrhovateľ neurobil, už boli disponibilné prostriedky dávno splatené. Súd teda vzhľadom na úmyselne nesprávne uvedenú výšku RPMN a obchádzanie zákona, považoval zmluvu za platnú len z dôvodu poskytnutia prostriedkov podľa § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., avšak úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa mal preukázané, že podľa rozpisu navrhovateľa odporca zaplatil spolu 270,- eur (250,- eur vrátil 29.10.2009 a 20,- eur bolo započítané z preddavku), nebola mu poskytnutá suma 120,- eur, teda zostáva mu doplatiť 10,- eur. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka úroky z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 2 s poukazom na ust. § 502 Obč. zák. o 8 % vyššej, ako je základná sadzba ECB platná ku dňu omeškania, avšak v rozsahu uplatneného nároku, avšak až od splatnosti celého úveru, teda doby, do kedy mal vrátiť odporca požičané prostriedky. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods.2 O.s.p., v ktorom sa uvádza, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prevažnom rozsahu bol úspešný odporca, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil a súd z obsahu spisu vznik trov konania na jeho strane nezistil, preto mu tento nárok nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý vytýkal prvostupňovému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, neodôvodnené a zmätočné. Súd prvého stupňa uvádza, že týždenné vyúčtovanie obchodného zástupcu nie je relevantným účtovným dokladom. Tento interný dokument obsahuje všetky potrebné náležitosti vrátane označenia daňový doklad č. 04240940 a ide o dokument riadne používaný v účtovníctve spoločnosti pre interné, ako aj daňové účely ako o príjmový a výdavkový doklad. Odovzdanie a prevzatie sumy úveru vo výške 400,- eur bolo na súde preukázané predloženým daňový dokladom, podľa ktorého veriteľ prenechal dlžníkovi peňažné prostriedky (400,- eur) a dlžník podpisom potvrdil ich prijatie. Závery súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ si ponechal finančné prostriedky vo výške 140,- eur, sú nesprávne a nevychádzajú z preukázaného skutkového stavu. Taktiež tvrdenie súdu, že úrok v navýšení je vyšší ako 20 % a skutočná RPMN je omnoho vyššia, odvolateľ uvádza, že vzhľadom na vzorec výpočtu celkového navýšenia vo forme RPMN, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 258/2001 Z.z., výška úroku nemá žiadny vplyv na výpočet RPMN, nakoľko sa nenachádza ako premena v tomto vzorci. Navrhovateľ má za to, že RPMN je vypočítaná správne a v súlade so vzorcom, pričom do jej výpočtu boli započítané všetky príslušné výdavky odporcu v zmysle zákona. Tvrdenie o obchádzaní zákona a úmyselnom uvedení nesprávnej RPMN, odvolateľ považuje za nesprávne a za dôsledok súčasného negatívneho vnímania nebankových spoločností v dôsledku nástupu uplatňovania neprimeranej ochrany spotrebiteľa. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na nové konanie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Súd prvého stupňa o návrhu rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 O.s.p.), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu. Odôvodnenie je podrobné a komplexné, tak pokiaľ ide o skutkový stav, ale aj právne zdôvodnenie. Preto odvolací súd v celom rozsahu naň odkazuje. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov a vec správne právne posúdil. Správne okresný súd vec správne posúdil za zmluvu spotrebiteľskú a pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania postavenia dodávateľa ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočností, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd považoval za nedôvodné.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.