Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoKR-13-2013.pdf
PDF · 71.76 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoKR/13/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu PROCAR, a.s., Demänovská 8, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 384 992, právne zastúpeného JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom X. C., XXX XX U. U., proti žalovanému Ing. Mgr. Miroslav Šperka, LL.M, so sídlom kancelárie X. XX, XXX XX U. U., správcovi úpadcu DONIVO TD, s.r.o. „v konkurze", Zvolenská cesta 165, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 746 321, zastúpeného Advokátska kancelária Kadlubiec, Starzyk a partneri, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o určenie pohľadávok vo výške 15.775,49 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cbi/16/2012 - 213 z 3. septembra 2013 v časti trov konania žalobcu, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 66Cbi/16/2012 - 213 z 3. septembra 2013 v napadnutej časti, ktorou okresný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 475,66 Eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Diany Hrončekovej, advokátky, Advokátska kancelária so sídlom X. C., XXX XX U. U., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný súd“) rozsudkom č. k. 66Cbi/16/2012 - 213 z 3. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) určil oprávnenosť pohľadávok vo výške uvedenej v prvej časti výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalej uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 475,66 Eur a trovy konania štátu vo výške 13,48 Eur na účet konkurzného súdu.
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania podal žalobca odvolanie v lehote stanovenej v § 204 O.s.p. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie konkurzného súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci, keď pri určení výšky uplatnených trov právneho zastúpenia vychádzal z 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2013 v platnom znení. Podľa tohto ustanovenia základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Žalobca konštatuje, že predmetom tohto konania bolo preukazovanie právneho dôvodu a výšky jeho pohľadávok, ktoré si žalobca prihlásil do konkurzného konania a ktoré boli žalovaným popreté ako sporné a neexistujúce. V predmetnom konaní bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, či už listinnými dôkazmi ako aj výsluchmi, ktoré boli zamerané na existenciu právneho dôvodu a výšky jednotlivých pohľadávok. Nemožno sa preto stotožniť s názorom konkurzného súdu, že v danom prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Z týchto dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozhodnutie konkurzného súdu tak, že mu prizná náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. „655/2004“ Z. z. v rozhodnom znení tak, ako sú vyčíslené v
jeho podaní zo 4. septembra 2013, a to vo výške 2.352,87 Eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 201,57 Eur.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd v konaní zistil, že žalobca si uplatnil žalobou podanou 28. decembra 2012 na konkurznom súde, určenie pohľadávky vo výške 727,37 Eur, vo výške 6.697,19 Eur, vo výške 2.944,26 Eur, vo výške 4.815,50 Eur, vo výške 93,42 Eur a vo výške 497,75 Eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že tieto pohľadávky boli prihlásené v konkurznom konaní voči úpadcovi DONIVO TD, s.r.o., Zvolenská cesta 165, Banská Bystrica, IČO: 36 746 321 v konkurze. Rovnako nebol sporný ani rozsah popretia pohľadávok správcom konkurznej podstaty.
Žalobca si vyčíslil trovy konania podaním zo 4. septembra 2013, ktoré bolo doručené konkurznému súdu 5. septembra 2013 v celkovej výške 2.352,87 Eur. Trovy konania pozostávali z odmeny za 5 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava vrátane prvej porady, vypracovanie a podanie žaloby o určenie pohľadávok, a 3 x účasť na pojednávaní. Ďalej si vyúčtoval režijný paušál a DPH. Žalobca sa vo vyúčtovaní sa odvolával na § 14 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), § 13 ods. 1 písm. d.) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „odmeňovacia vyhláška“).
Z odôvodnenia napadnutej časti posudzovaného rozhodnutia vyplýva, že konkurzný súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože mal neúspech len v nepatrnej časti. Konkurzný súd priznal hodnotu úkonu právnej služby podľa § 11 ods. 1 psím. a) odmeňovacej vyhlášky, a to vo výške 1/13 výpočtového základu, pretože predmetom tohto konania je určovacia žaloba.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie o náhrade trov konania, a to pokiaľ ide o ich výšku. Počet úkonov právnej služby a ani ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkali výšky trov konania, neboli sporné. Pre rozhodnutie o výške trov konania bolo potrebné určiť, z čoho sa počíta tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a za iné úkony právnej služby. Z vyúčtovania žalobcu vyplýva, že hodnotu úkonu právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 odmeňovacej vyhlášky, a to podľa výšky uplatnených pohľadávok, ktoré boli predmetom sporu. Konkurzný súd priznal výšku tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) odmeňovacej vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno určiť len s nepomernými ťažkosťami.
Odvolací súd konštatuje, že konkurzný súd rozhodol v zmysle konštantnej judikatúry odvolacieho súdu, Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR.
Odvolací súd poukazuje na to, že ide o určovací spor pričom v prípade konaní o určenie pohľadávky judikatúra považuje predmet sporu za taký, ktorý nie je možné oceniť a nie podľa výšky pohľadávok, ktoré sú predmetom určovacieho konania. Odvolací súd pokračuje v tejto judikatúre v záujme jej jednotnosti a predvídateľností súdnych rozhodnutí, rešpektujúc tak princíp právnej istoty ako základného atribútu právneho štátu, pri zachovaní požiadavky na ústavne konformný výklad. K hodnote predmetu konania v spore o určenie pohľadávky pre účely konkurzného konania a k základnej tarifnej odmene za úkon právnej služby zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR, napr. v konaní sp. zn. III ÚS 534/2011 z 13. decembra 2011.
Z tohto pohľadu je právne irelevantné aké dokazovanie je potrebné na určenie tej-ktorej spornej pohľadávky. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, právo na ich náhradu by mal žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný. Žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil a v konečnom dôsledku mu ani žiadne nevznikli. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.