Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cbi-32-2011.pdf
PDF · 128.52 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cbi/32/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: FERROFON, s.r.o., Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 425 192, proti odporcovi: JUDr. Jaroslav Plichta, správca konkurznej podstaty úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom správcu Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, o určenie pohľadávky (incidenčná žaloba) 3.587,42 €, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 35,38 eur, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 13.10.2011, domáhal voči odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu T.M.W. s.r.o., určenia právneho dôvodu vymáhateľnosti a poradia pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3K 8/2011 vo výške 3.587,42 eur. Podanú žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že prihláškou pohľadávky zo dňa 9.8.2011 si navrhovateľ uplatnil voči úpadcovi v konkurznom konaní pohľadávku z titulu neuhradených faktúr podľa zmluvy o postúpení pohľadávky č. 21/07/2011 zo dňa 21.7.2011 voči úpadcovi vo výške istiny 3.587,42 eur. K prihláške pohľadávky navrhovateľ pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky č. 21/07/2011. Správca dňa 22.8.2011 poprel v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku navrhovateľa s odôvodnením, že prihlásená pohľadávka neobsahuje formálne náležitosti, nie je uvedená mena v kolónke istina, ani v kolónke celková suma a z dôvodu, že označený dlžník v Obchodnom registri neexistuje. Pohľadávku prihlásenú navrhovateľom správca označil za nepreskúmateľnú, a preto túto pohľadávku čo do výšky a právneho dôvodu poprel v plnom rozsahu. Navrhovateľ mal za to, že popretie prihlásenej pohľadávky zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu je nedôvodné a v rozpore s príslušnými ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len "ZKR"). Navrhovateľ spolu s prihlásením pohľadávky predložil všetky potrebné prílohy a vyhlásenia na to, aby mohol v plnej miere uplatňovať práva konkurzného veriteľa. Uviedol, že náležitosti prihlášky pohľadávky veriteľa voči úpadcovi v konkurze upravuje ustanovenie § 29 ods. 1 ZKR, z obsahu ktorého vyplýva, že mena medzi povinnými údajmi sa nenachádza. Podľa ustanovenia § 29 ods. 5 ZKR, pohľadávka sa uplatňuje v eurách a v prípade, ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu. Z dikcie ustanovenia § 29 ods. 5 ZKR vyplýva, že pokiaľ nie je v prihláške uvedená iná mena, je prihláška v súlade s prvou vetou podaná v eurách. V podrobnostiach navrhovateľ poukázal na obsah prílohy č. 4 k vyhláške 665/2005 Z.z., v ktorej je predpísaný formulár prihlášky a podrobné pokyny na jej vyplnenie podľa očíslovaných kolóniek. Podľa pokynov pre vyplnenie prihlášky sa uvedenie meny nevyžaduje, čo podporuje výklad ustanovenia § 29 ods. 5 ZKR, podľa ktorého ak nie je uvedené inak, prihláška je v eurách. Navrhovateľ uviedol, že žiadne iné ustanovenie ZKR alebo vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neupravuje povinnosť uviesť v príslušných kolónkach menu. Napriek tomu navrhovateľ uviedol vo svojej prihláške pohľadávky v kolónke č. 26 pri uvedení právneho dôvodu aj čiastku a menu "€". K námietke nesprávneho označenia dlžníka navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 107 Obchodného zákonníka, podľa ktorého názov obchodnej spoločnosti musí obsahovať aj jej právnu formu. Zákon neupravuje formu, akou sa má označenie právnej formy stať súčasťou obchodného mena spoločnosti, ale spravidla sa používa skratka " s.r.o." priamo k menu spoločnosti, alebo oddelene označenia právnej formy od mena spoločnosti čiarkou. Navrhovateľ uviedol, že spoločnosť T.M.W. s.r.o. používala v svojej praxi obidva spôsoby označenia obchodného mena, a teda navrhovateľ pri vypĺňaní prihlášky použil spôsob jemu známy z obchodnej praxe obchodnej spoločnosti. Nemožnosť preskúmať prihlásenú pohľadávku v dôsledku chyby v obchodnom mene spoločnosti vyvracia uvedenie identifikačného čísla v kolónke č. 20 prihlášky, ktoré je jedinečné identifikačné číslo organizácie zapísanej v Obchodnom registri. Formálny nedostatok označenia obchodného mena dlžníka nemôže byť dôvodom na nepreskúmateľnosť a popretie prihlásenej pohľadávky navrhovateľa zo strany správcu. Popretie prihlásenej pohľadávky správcom preto navrhovateľ označil za nedôvodné a v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZKR. Na základe výzvy súdu navrhovateľ upresnil žalobný petit návrhu podaním zo dňa 11.4.2012, ktorým formuloval žalobný návrh v časti vymedzenia rozsahu určenia popretého práva pohľadávky.
Správca v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že predmetnú prihlášku preskúmal s odbornou starostlivosťou, pričom zistil, že táto neobsahuje formálne náležitosti v súlade s ustanovením § 29 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a rovnako k prihláške neboli pripojené podklady preukazujúce právny dôvod vzniku pohľadávky, t.j. za akú službu, resp. tovar, boli dlžné sumy fakturované, nebolo preukázané ani dodanie a prevzatie služby alebo tovaru za fakturované sumy. V zmluve o postúpení pohľadávky absentovali údaje preukazujúce právny dôvod vzniku pohľadávky. Zmluva bola uzatvorená medzi osobami spriaznenými, v zmysle § 9 ZKR, kde konatelia obidvoch subjektov sú osoby totožné. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam správca mal dôvodné pochybnosti o existencii právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky, a preto aj z uvedeného dôvodu v zmysle § 32 ods. 3 ZKR bolo povinnosťou správcu predmetnú pohľadávku poprieť. Správca preto poprel prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky prihlásenej sumy ako nepreskúmateľnú. Správca vychádzal z výkladu Y.. L.. U. Ď., v zmysle ktorého sa na prihlášku, v ktorej nie je uvedená mena, neprihliada. Správca tak nemal pohľadávku popierať, ale nemal na ňu vôbec prihliadať. Popretím pohľadávky bola veriteľovi daná možnosť domáhať sa určenia pohľadávky na súde. K označeniu úpadcu správca uviedol, že zákon predpokladá, že označenie veriteľa a dlžníka bude uvedené správne, v súlade s údajmi zapísanými v Obchodnom registri. Obchodné meno dlžníka T.M.W. s.r.o. sa nezhoduje s obchodným menom tohto subjektu podľa Obchodného registra, keď navrhovateľ pri prihlásení pohľadávky uviedol obchodné meno T.M.W., s.r.o., ktorý údaj sa nezhoduje s obchodným menom tohto subjektu podľa Obchodného registra. Správca uviedol, že neobstojí tvrdenie, že prihláška sa mala preskúmať podľa ďalších údajov, napr. podľa identifikačného čísla spoločnosti. Podľa ustanovenia § 29 ods. 9 ZKR správca nie je povinný vyzvať veriteľa na doplnenie alebo úpravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky. Za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške pritom zodpovedá veriteľ. Správca uviedol, že k prihláške neboli pripojené podklady preukazujúce právny dôvod vzniku pohľadávky v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 ZKR, t. j. za akú službu resp. tovar boli dlžné sumy fakturované, nebolo preukázané ani dodanie ani prevzatie služby alebo tovaru za fakturované sumy. V zmluve o postúpení pohľadávky absentujú údaje preukazujúce právny dôvod vzniku pohľadávky, pričom zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená medzi osobami spriaznenými, kde konateľom obidvoch subjektov je osoba totožná. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená takmer mesiac po vyhlásení konkurzu, a je teda dôvodné podozrenie, že išlo o účelové konanie konateľa úpadcu, s cieľom zabezpečiť si v danom konkurznom konaní čo najviac hlasovacích práv. Vzhľadom na to, že nebola riadne preukázaná existencia právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky, správca postupoval v zmysle § 32 ods. 3 ZKR a prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprel. Žiadal preto návrh v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietnuť.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania oboznámením návrhu na začatie konania, písomného vyjadrenia odporcu, prečítaním prihlášky pohľadávky vrátane jej príloh, konečného zoznamu pohľadávok, zmlúv, faktúr a ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovné:
Navrhovateľ si prihláškou pod por. č. 1 prihlásil v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina spis. zn. 3K 8/2011 voči úpadcovi pohľadávku v celkovej sume 3.587,42 eur, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol neuhradené faktúry s označením ich čísla a sumy v celkovej výške 3.587,42 eur s uvedením prílohy, ktorou je zmluva o postúpení pohľadávky č. 21/07/2011. Správca konkurznej podstaty úpadcu prihlásenú pohľadávku navrhovateľa poprel dňa 22.8.2011 z dôvodu absencie formálnych náležitostí - chýbajúcej meny v kolónke "istina" a v kolónke "celková suma" a z dôvodu nesprávneho označenia dlžníka, ktorý podľa údajov v Obchodnom registri neexistuje. Prihlásenú pohľadávku správca označil za nepreskúmateľnú, pre ktorú správca pohľadávku poprel čo do výšky aj právneho dôvodu v plnom rozsahu.
Navrhovateľ sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a vo väzbe na skutočnosti uvedené v návrhu uviedol, že neuvedenie meny a nesprávne označenie obchodného mena dlžníka nemôžu byť dôvodom na popretie pohľadávky navrhovateľa, resp. na jej neurčenie súdom. Vo vzťahu ku konkrétnej prihlásenej pohľadávke navrhovateľ uviedol, že v konkurznom konaní navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi z titulu neuhradených faktúr úpadcom za prenájom nebytových priestorov od C.. U. M., ktoré navrhovateľ nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky č. 21/07/2011, ktorá tvorí súčasť prihlášky. Jedná sa o neuhradené faktúry úpadcu č. 2010182, 2010188, 2010206, 2010218, 2010132, 2011013, 2011080 a 2011095. Kópie faktúr navrhovateľ predložil do obsahu spisového materiálu. Tieto faktúry boli zaúčtované v účtovníctve úpadcu ako náklady a rovnako v evidencii DPH, z ktorých si úpadca uplatnil odpočet DPH. Navrhovateľ predložil súdu saldokonto z účtovníctva úpadcu, z obsahu ktorého vplýva evidencia predmetných záväzkov voči C.. U. M. a prehľad saldokonta navrhovateľa, kde je zaevidované postúpenie týchto pohľadávok navrhovateľovi a vyplývajúci záväzok navrhovateľa voči C.. U. M..
Odporca zotrvával na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.8.2012 v časti týkajúcej sa neuvedenia meny a nesprávneho označenia dlžníka a ďalej uviedol, že navrhovateľ nepripojil k prihláške ani jednu faktúru, na ktoré sa v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2011 odvoláva. Takto uplatnená pohľadávka je nepreskúmateľná, pričom zmluva o postúpení pohľadávky je až sekundárnym právnym vzťahom, odvodeným od primárneho vzťahu, ktorým je dodanie tovaru alebo služby, a ktorý veriteľ v čase do uplynutia 45-dňovej prekluzívnej lehoty od vyhlásenia konkurzu v prihláške doručenej správcovi nepripojil, a teda nepreukázal. Odporca je názoru, že v incidenčnom konaní nie je možno konvalidovať chybu veriteľa, ktorý si neuplatnil svoju pohľadávku riadne a včas. Správca v súlade so zákonnom o konkurze a reštrukturalizácii preskúmal opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky a na základe uvedených zistení prihlásenú pohľadávku poprel. Vykonávanie dôkazov v súdnom konaní, ktoré navrhovateľ k prihláške nepripojil pri prihlásení pohľadávky, by bolo v rozpore s ustanovením § 29 ods. 6 v spojení s ustanovením § 28 ods. 5 a ustanovením § 197 ods. 3 ZKR, v zmysle ktorých je veriteľ povinný v lehote na prihlasovanie pohľadávok k prihláške pripojiť všetky dôkazy preukazujúce vznik pohľadávky, a to do uplynutia 45-dňovej prekluzívnej lehoty od vyhlásenia konkurzu, pričom odpustenie zmeškania lehoty je neprípustné.
Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade konkurzné konanie začalo ku dňu 8.2.2011, je potrebné na úpravu práv a povinností účastníkov použiť ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011.
Podľa § 28 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 /ďalej ZKR/: Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.
Podľa § 29 ods. 1, 6, 9 ZKR: Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.
K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu.
Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno podľa odseku 1 alebo odseku 2 považovať za úplnú; o prípadných nedostatkoch prihlášky je správca povinný veriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
Podľa § 30 ods. 1 veta prvá ZKR: Veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške.
Podľa § 32 ods. 1, 3, 4, 6 ZKR: Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30-tich dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 30.6.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky bol deň 15.8.2011. Navrhovateľ prihlášku pohľadávky podal dňa 11.8.2011 a správca túto poprel dňa 22.8.2011. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol deň 14.9.2011 a posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby bol deň 14.10.2011. Navrhovateľ podal incidenčnú žalobu v predmetnej veci osobne dňa 13.10.2011, a tak možno konštatovať, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty, vrátane lehoty určenej na podanie incidenčnej žaloby.
Vo vzťahu k námietke odporcu, že k prihláške neboli pripojené listiny preukazujúce právny dôvod vzniku pohľadávky, súd konštatuje, že tieto listiny boli predkladané navrhovateľom v incidenčnom konaní. V žiadnom ustanovení ZKR nie je uvedené, že pri prihlasovaní pohľadávok platí koncentračná zásada, podľa ktorej sa na neskôr uvedené skutočnosti a neskôr predložené dôkazy neprihliada. Navrhovateľ ako veriteľ popretej pohľadávky je preto oprávnený predkladať nové dôkazy a uvádzať nové skutočnosti na preukázanie ním prihlásenej pohľadávky, čo nepriamo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 118a O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia je potrebné najneskôr do skončenia prvého pojednávania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vymedzuje náležitosti prihlášky v ustanovení § 29 ods. 1 a zároveň v ustanovení § 29 ods. 9 zakotvuje zásadu, podľa ktorej prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Toto zákonné obmedzenie veriteľa sa týka len samotnej prihlášky a netýka sa príloh, ktoré veriteľ k prihláške v rámci konkurzného konania prikladá. Tieto prílohy zákon definuje v ustanovení § 29 ods. 6, kde ustanovuje, že k prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške, a zároveň stanovuje, aké prílohy je treba v jednotlivých prípadoch predložiť. V tomto ustanovení však zákon neobsahuje žiadne obmedzenie, ktoré by veriteľovi bránilo dodatočne, či už pred podaním incidenčnej žaloby alebo aj v priebehu súdneho konania predkladať ďalšie doklady, ktorými by veriteľ preukázal dôvodnosť prihlásenej pohľadávky. Uvedená možnosť je limitovaná len obsahom ustanovenia § 118a O.s.p. tak, ako bolo konštatované vyššie. Vo vzťahu k namietanému nedostatku chýbajúceho označenia meny a nesprávneho označenia dlžníka súd uvádza nasledovné:
Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi určenia pohľadávok, pričom voči navrhovateľom prihlásenej pohľadávke odporca namietal nedostatok formálnych náležitostí prihlášky spočívajúci v neuvedení meny a nesprávneho označenia úpadcu. Vo vzťahu k týmto námietkam odporcu, a to nedostatku označenia meny prihlásenej pohľadávky a nepresného označenia dlžníka súd uvádza nasledovné: V prihláške pohľadávky navrhovateľ uviedol menu peňažného záväzku v časti kolónky 26 pri označení právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Údaj o mene v kolónke 27 pri uvedení istiny prihlásenej pohľadávky a v kolónke 33 pri uvedení celkovej sumy prihlásenej pohľadávky chýba. Ustanovenie § 29 ods. 1 a ods. 5 ZKR vyžaduje, aby prihláška pohľadávky bola uplatnená tak, že sa suma pohľadávky rozdelí na istinu a príslušenstvo. Suma prihlásenej pohľadávky môže byť dostatočne vymedzená len pri uvedení jej číselného vyjadrenia a konkrétnej meny, pričom tieto dva údaje dostatočným spôsobom identifikujú prihlásenú pohľadávku. V posudzovanom prípade sa súd prikláňa k výkladu, ktorý uplatnil navrhovateľ v tom smere, že z predloženej prihlášky vrátane jej príloh musí byť nepochybné a určiteľné, v akej mene je prihlásená pohľadávka uplatnená. Aj keď zákon vychádza z priority údajov uvedených v prihláške pohľadávky s tým, že listiny, ktoré sú k nej pripojené, v skutočnosti v prihláške len preukazujú, súd je toho názoru, že tento formálny nedostatok by nemal byť dôvodom na popretie pohľadávky alebo dôvodom, pre ktorý sa na prihlášku neprihliada. Špecifický spôsob uplatňovania práva v konkurznom konaní vyplýva z osobitosti konkurzného konania, pre ktorý je typický veľký počet účastníkov, ktorí uplatňujú svoje pohľadávky voči dlžníkovi, množstvo zákonných lehôt upravujúcich podmienky uplatnenia pohľadávok v konkurznom konaní a vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty úpadcu pre posúdenie dôvodnosti prihlásených pohľadávok, s ktorými zákon spája významné hmotnoprávne účinky. Prihláška je procesným úkonom určeným na uplatnenie práva, pre ktorú zákon ustanovuje osobitné formálne a obsahové náležitosti, ktoré je možné rozdeliť na obligatórne a fakultatívne. Za obligatórne náležitosti sa považujú tie, pri ktorých absencii sa na prihlášku v konkurze neprihliada. Právnym dôsledkom sankcie, podľa ktorej sa na prihlášku pohľadávky neprihliada, je zánik postavenia účastníka v konkurznom konaní, pričom právne dôsledky prihlášky, ktorá nie je podaná riadne a včas, nastávajú ex lege, pričom zákon neposkytuje veriteľovi žiadnu právnu ochranu. Veriteľ má možnosť dosiahnuť právnu ochranu pred subjektívnym názorom a stanoviskom správcu len podaním v určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p., v ktorej sa môže domáhať určenia, že prihláška bola podaná riadne a včas, a že má všetky ustanovené náležitosti. V posudzovanom prípade je zrejmé, že odporca v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu prihliadal na prihlášku pohľadávky, keďže túto napriek namietaným formálnym nedostatkom poprel. Rozhodnutie o tom, či prihláška obsahuje zákonom predpísané náležitosti je posudzovaná správcom, pričom ak tento zistí, že prihláška predpísané náležitosti neobsahuje, je oprávnený vyhodnotiť prihlášku tak, že sa na ňu neprihliada. Odporca ako správca na prihlášku prihliadal, avšak pri vyhodnocovaní prihlášky podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR prihlásenú pohľadávku poprel z dôvodu jej formálnych nedostatkov, avšak obsah zákonného ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR správcovi popretie z takéhoto dôvodu neumožňuje, nakoľko popretie prihlásenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR je možné len vo väzbe na sporný právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradím zabezpečovacieho práva. Nedostatok chýbajúcej meny v kolónke 27 a 33 prihlášky súd vyhodnotil vo väzbe na obligatórne stanovené náležitosti prihlášky a účel konkurzného konania, ktorým je dosiahnuť pomerné uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov z majetku úpadcu, ako okolnosť, ktorá nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre popretie prihlásenej pohľadávky. Zo skutočnosti, že odporca prihliadal na obsah prihlášky s týmto formálnym nedostatkom, pričom ako popretú sumu jednoznačne uviedol prihlásenú sumu v eurách, je zrejmé, že ani správca nemal akékoľvek pochybnosti o výške a mene prihlásenej pohľadávky. Súd preto vyhodnotil popretie pohľadávky odporcom z tohto dôvodu ako nedôvodné a pohľadávku prihlásenú navrhovateľom súd posúdil ako uplatnenú v mene EUR. Takýto výklad práva súd považuje za ústavne konformný, ktorý uprednostňuje zabezpečenie plnohodnotnej realizácie ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich znenia, ale tiež s prihliadnutím na účel a zmysel zákona, nakoľko prílišné formalizovanie prihlasovania pohľadávok by mohlo viesť k odopretiu práva veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky a súdnej ochrany na súde. Obdobným výkladom súd posudzoval požiadavku na náležité označenie veriteľa a dlžníka a v tejto súvislosti uvedené interpunkčné znamienko - čiarku oddeľujúcu v danom prípade názov obchodnej spoločnosti a označenie jej právnej formy. V súvislosti s ostatnými identifikačnými údajmi úpadcu, kde identifikačné číslo je nesporne správne, nespôsobuje akúkoľvek pochybnosť ohľadne toho, o aký subjekt na strane dlžníka sa jedná. Súd opätovne poukazuje na obsah zákonného ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, ktoré umožňuje správcovi popretie pohľadávky len z dôvodov v zákone taxatívne uvedených. Z prihlášky pohľadávky súd zistil, že navrhovateľ v prihláške nesprávne uviedol obchodné meno dlžníka T.M.W., s.r.o. zatiaľ čo v Obchodnom registri je obchodné meno úpadcu uvedené ako T.M.W. s.r.o., teda bez čiarky za obchodným menom úpadcu. Uvedený nedostatok však nemá za následok nemožnosť identifikovať dotknutého dlžníka, keď obchodné meno je doplnené nezameniteľným spôsobom identifikujúcu osobu dlžníka uvedením identifikačného čísla. V dôsledku uvedenia identifikačného čísla dlžníka aj v prípade nesprávne uvedeného obchodného mena, je možné jednoznačne identifikovať, že v prípade dlžníka sa jedná o úpadcu, a preto súd vyhodnotil námietku odporcu v tejto časti ako nedôvodnú.
V súvislosti s namietanou existenciou právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, súd posúdil obsah prihlášky vrátane pripojených príloh, a to najmä zmluvu o postúpení pohľadávky č. 21/07/2011 zo dňa 21.7.2011, z ktorej navrhovateľ odvodzuje právny dôvod uplatnenej pohľadávky. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že postupca U. M. MZK, postúpil navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávky na podklade faktúr špecifikovaných číslom faktúry a uvedením sumy postúpene pohľadávky,, v celkovej výške 3.587,42 eur. Podľa obsahu zmluvy postupca postupuje pohľadávku uvedenú v čl. I dňom podpísania zmluvy, pričom postupca sa zaväzuje oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Postúpením pohľadávky vzniká záväzok postupníka voči postupcovi, ktorý bude vysporiadaný postupne do 30.9.2011 bankovým prevodom. Z textu predloženej listiny ako aj z výpovede navrhovateľa na pojednávaní nepochybne vyplýva, že navrhovateľ mal nadobudnúť prihlásenú pohľadávku na základe odplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej kompletné znenie vyplýva z predloženej listiny - zmluvy o postúpení pohľadávky č. 21/07/2011 zo dňa 21.7.2011. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky súd poukazuje na obsah zákonného ustanovenia § 29 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého právny dôvod vzniku pohľadávky je obligatórnu náležitosťou každej prihlášky pohľadávky v konkurznom konaní. Pokiaľ navrhovateľ za tohto stavu označil ako právny dôvod vzniku pohľadávky neuhradené faktúry s uvedením ich čísla a fakturovanej sumy a ako prílohu označil zmluvu o postúpení pohľadávky č. 21/07/2011, takto vymedzený právny dôvod prihlásenej pohľadávky neumožňuje súdu v incidenčnom konaní posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky. Obsah prihlášky v kolónke 26 vo väzbe na obsah pripojenej prílohy k prihláške neumožňuje súdu posúdenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky vyplývajúceho z hospodárskeho dôvodu jej vzniku. Z objektívneho hľadiska hospodársky dôvod vzniku pohľadávky je súčasťou právneho úkonu a tento je spätý s právnym dôvodom (právnym titulom), ktorým je právny úkon, a to najčastejšie zmluva. Napriek tomu, že ZKR ako aj podzákonné právne normy vyžadujú pre perfektnosť prihlášky v konkurznom konaní uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky ako obligatórnej náležitosti prihlášky, v záujme ústavno-konformného výkladu zákona a zabezpečenia účelu konkurzného konania, je pre súd akceptovateľné jasné a určité vymedzenie hospodárskeho dôvodu a kauzy prihlásenej pohľadávky, z ktorej by bolo možné nespochybniteľným spôsobom dovodiť právny dôvod jej vzniku, hoci kauza právneho dôvodu a právny titul je potrebné vzájomne od seba odlišovať . Faktúra v rovine práva je účtovným dokladom, ktorým na základe zmluvného alebo iného vzťahu jeden z účastníkov uplatňuje voči druhému právo na zaplatenie fakturovanej sumy. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je pritom právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi konkrétna pohľadávka (kúpna zmluva, náhrada škody, nájomná zmluva, bezdôvodné obohatenie atď.). Dôsledkom nesprávnej právnej kvalifikácie nároku alebo jej neuvedením podľa názoru súdu nemôže dôjsť k popretiu práva veriteľa domáhať sa v konkurznom konaní uspokojenia svojej prihlásenej pohľadávky, avšak za predpokladu, že veriteľ dostatočne určitým spôsobom vymedzí kauzu právneho vzťahu, z ktorého možno právny titul uplatnenej pohľadávky dovodiť. Právny titul je nevyhnutný uvádzať v prihláške z dôvodu, aby správca mal možnosť v pomerne krátkej zákonnej lehote posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť.
Podľa ustanovenia § 32 ods. 6 ZKR sa veriteľ môže domáhať v incidenčnom konaní len toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky. Oprávnenosť prihlásenej pohľadávky správca posudzuje podľa hmotného práva, pričom správca musí zistiť, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a v akej výške. V prejednávanej veci navrhovateľ ako právny dôvod prihlásenej pohľadávky označil neuhradené faktúry s uvedením ich čísla, fakturovanej sumy a celkovej sumy 3.587,42 eur a z prílohy prihlášky, ktorá je označená ako príloha k právnemu dôvodu pohľadávky, vyplýva postúpenie pohľadávky podľa označených faktúr. Tieto faktúry boli vystavené dodávateľom C.. U. M. pre odberateľa T.M.W. s.r.o.. Právny dôvod prihlásenej pohľadávky a rovnako dôvod kauzálneho vzťahu, z ktorého pohľadávka vznikla, ako obligatórna náležitosť prihlášky podľa ustanovenia § 29 ods. 1 v prihláške absentuje a v incidenčnom konaní nemožno tento právny dôvod dodatočne dopĺňať, nedostatok konvalidovať a žiadať o určenie podľa ustanovenia § 32 ods. 6 ZKR. Súd je toho názoru, že v takomto prípade správca nemá na prihlásenú pohľadávku vôbec prihliadať. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že z dôvodu nesprávne vyplnenej prihlášky, v ktorej chýbalo uvedenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ako obligatórne zákonom požadovanej náležitosti, navrhovateľ nemôže byť úspešný ani v incidenčnom konaní, v ktorom žiada určiť jeho prihlásenú pohľadávku v konkurznom konaní ako nespornú. Na identifikáciu prihlásenej pohľadávky je nevyhnutné, aby pohľadávka bola špecifikovaná dostatočne určitým a nezameniteľným spôsobom. Prihláška pohľadávky ani jej príloha, ktorou je zmluva o postúpení pohľadávky, takýto právny dôvod vzniku nekonkretizuje a v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 ZKR, tento dôvod nie je možné v incidenčnom konaní dopĺňať ani meniť. Súd preto posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný a postup správcu, ktorým poprel navrhovateľovi prihlásenú pohľadávku za dôvodný.
Nad rámec uvedených skutočností súd poznamenáva, že zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene účastníkov právneho vzťahu, a to k zmene v osobe veriteľa. Jej podstatou je dohoda medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobu (postupníkom) o tom, že táto tretia osoba nastúpi na miesto pôvodného veriteľa bez toho, aby tu došlo k zmene v obsahu záväzku. Predpokladom zmeny v osobe veriteľa je iba platná zmluva o postúpení pohľadávky, keď nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpenie pohľadávky patrí označenie účastníkov zmluvy, t. j. postupcu - pôvodného veriteľa a postupníka - nového veriteľa a postúpenej pohľadávky. Napriek tomu, že dojednanie o tom, či zmluva o postúpení pohľadávky je odplatná alebo neodplatná, nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, v prípade, ak ide o odplatné postúpenie, v zmluve o postúpení musí byť výslovne vyjadrená cena za postúpenie pohľadávky. V opačnom prípade je tento právny úkon absolútne neplatný pre neurčitosť zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Úspešné uplatnenie pohľadávky na súde a jej vymožiteľnosť v súdnom a exekučnom konaní je podmienená platným nadobúdacím titulom, t. j. platnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Z povahy subjektov záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o postúpení pohľadávok ako podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti, je pre uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky typická odplatnosť právneho úkonu, ktorú účastníci vyjadrili v zmluve vznikom záväzku postupníka voči postupcovi, ktorý podľa dohody mal byť vysporiadaný postupne do 30.9.2011 bankovým prevodom. Z takto formulovanej dohody jednoznačne vyplýva odplatnosť uzavretej zmluvy, ktorej oddelením od ostatného textu zmluvy by došlo k popretiu základného dôvodu vzniku tejto zmluvy. Vymedzenie dojednanej odplaty za postúpenie pohľadávky ako povinnej náležitosti odplatnej zmluvy vyplýva aj zo zákonnej úpravy ručenia postupcu za vymožiteľnosť pohľadávky a za vady postúpenej pohľadávky, ktoré je dané iba v prípade, ak ide o odplatný prevod podľa § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť postupcu za vymožiteľnosť pohľadávky je ohraničená výškou prijatej odplaty spolu s úrokmi. V prípade bezodplatného postúpenia pohľadávky zodpovednosť postupcu podľa ustanovenia § 527 Občianskeho zákonníka vôbec nevzniká. Preto ak zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvoria účastníci ako odplatnú zmluvu, stáva sa výška odplaty povinnou náležitosťou zmluvy pod sankciou jej neplatnosti.
Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu cestovného v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 25.2.2014 pri použití osobného motorového vozidla v celkovej sume 35,38 eur. Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom priznal odporcovi náhradu trov konania nasledovne:
Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania vyúčtované dňa 26.02.2014 (odoslané poštou dňa 27.02.2014), pričom priznal odporcovi náhradu trov nasledovne.
1. - titulom cestovného v sume 35,38 eur za použitie osobného motorového vozidla za účasť na pojednávaní v dňoch 25.02.2014 v zmysle § 73 ods. 1 a 2 a § 74 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, a to:
- náhradu za spotrebovaný benzín v zmysle § 7 ods.4 písmena c) v spojení s § 7 ods.6 písm. b) zákona č.283/2002 (7,0 l/100km, čo pri prejdených 128km a cene paliva 0 Kč (prepočítané kurzom 1,335 eur) je 11,96 eur
- náhradu za použitie osobného motorového vozidla v zmysle § 7 ods. 2 zákona
č.283/2002 v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č.632/2008 (cestovná náhrada za jeden kilometer je 0,183 eur), čo pri 128 km predstavuje sumu 23,42 eur.
Súd pri priznávaní cestovnej náhrady zohľadnil postavenie správcu ako účastníka konania a účelnosť vynaložených trov, pričom tieto posúdil v uplatnenom rozsahu ako dôvodné a účelné.
Súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 35,38 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.