Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/15/2023

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: H. X., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, U., zastúpená: JUDr. Peter Milec, advokát, so sídlom Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovanému: Z.. J. K., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, U., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:

I. Súd zriaďuje v prospech žalobkyne na zabezpečenie jej pohľadávky proti žalovanému vo výške 93.558,34 eur záložné právo k peňažným prostriedkom na účte žalovaného vedenom v W. banke, a.s. číslo účtu (Z.): Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 93.558,34 eur.

II. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 02.03.2023 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech navrhovateľky na zabezpečenie jej pohľadávky proti žalovanému vo výške 93.558,34 eur záložné právo k peňažným prostriedkom na účte žalovaného vedenom v W. banke, a.s. číslo účtu (Z.): Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 93.558,34 eur. Návrh odôvodnila tým, že na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. , D not 44/2011 zo dňa 16.11.2011 vydaného H.. J. E., v dedičnej veci po nebohom: Z.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. záhradami XXXX/XX, U., zomretom 09.04.2022 za účasti žalobkyne a žalovaného ako detí poručiteľa a ich matky: P. K., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. záhradami XXXX/XX, U. ako pozostalej manželky, došlo k vyporiadaniu BSM poručiteľa a matky a to tak, že matke patria z majetku v BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese U. IV, obci U.-D., katastrálnom území D., zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXXX, záhrady, XXX m2, parc.č. XXXX, zastavené plochy a nádvoria, 16 m2, v jednej polovici (1/2), v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 25.000 eur, LV č. XXXX, na prac. č. XXXX/X bytový dom, súp. č. XXXX, byt č. XX, 5. mezan., R. záhradami XX, v jednej polovici (1/2), podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške XXXXX/XXXXXX a LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, zastavené plochy a nádvoria, 961 m2, v podiele XXXXX/XXXXXX, v jednej polovici (X/X), v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 75.000 eur a uzavretiu dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva (aktíva dedičstva po poručiteľovi tvoril najmä 1 nehnuteľnosti: Pozemok o veľkosti podielu 1/2 a byt so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2) medzi žalobkyňou, žalovaným a matkou ako účastníkmi konania o dedičstve, a to tak, že pozemok v jednej polovici (1/2) v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 25.000 eur nadobudla matka v celosti s povinnosťou výplaty ostatným spoludedičom: žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného dedičského podielu jedna tretina (1/3), v prípade obdržania akéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja alebo inej formy scudzenia pozemku, v lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí; byt so spoluvlastníckym podielom v jednej polovici (1/2) v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 75.000 eur nadobudla

matka v celosti s povinnosťou výplaty ostatným spoludedičom: žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného dedičského podielu jedna tretina (1/3), v prípade obdržania akéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja alebo inej formy scudzenia byt so spoluvlastníckym podielom, v lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí. Aktíva dedičstva po poručiteľovi tvorili tiež spoluvlastnícke podiely k pozemkom v okrese R., k. ú. Q. (parc. č. XXX/X na LV č. XXX, parc. č. XXX/XX na LV č. XXXX, parc. č. XXX na LV č. XXX a parc. č. XXX/XX na LV č. XXX) v hodnote spolu 441,14 Eur a vozidlo zn. T. A., EVČ: BA XXXKI, r.v. XXXX, bez zostatkovej hodnoty. Na základe kúpnej zmluvy V-16487/2022 zo dňa 20.05.2022 došlo k scudzeniu bytu so spoluvlastníckym podielom za kúpnu cenu vo výške 311.300 eur, ktorá bola kupujúcimi uhradená na bankový účet matky ako predávajúceho vedený v W. banka, a. s., číslo (Z.): Y prostredníctvom notárskej úschovy peňazí dňa 25.05.2022. Keďže matka pre svoj zhoršený zdravotný stav súvisiaci okrem iného aj s jej vyšším vekom nebola schopná zabezpečiť všetky potrebné úkony súvisiace s predajom bytu so spoluvlastníckym podielom, a nakoľko manžel žalobkyne v tomto období utrpel vážny úraz (vedúci napokon k jeho smrti), preto sa žalobkyňa na týchto úkonoch rovnako nemohla podieľať, matka svojím zastupovaním vo veci predaja bytu so spoluvlastníckym podielom splnomocnila žalovaného, a to plnomocenstvom zo dňa 13.11.2020, pričom z rovnakých dôvodov udelila matka žalovanému taktiež dispozičné oprávnenie k bankovému účtu. Po predaji bytu so spoluvlastníckym podielom na základe kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena po jej pripísaní na bankový účet v súlade s dedičskou dohodou obsiahnutou v Osvedčení o dedičstve do jedného mesiaca rozdelená medzi dedičov po poručiteľovi tak, že matka mala obdržať sumu 207.533,33 eur, žalobkyňa sumu 51.833,33 eur a žalovaný sumu 51.833,33 eur. V rozpore uvedeným ale žalovaný, využijúc svoje dispozičné oprávnenie k bankovému účtu a zhoršený zdravotný stavy matky, postupne previedol z bankového účtu v prospech svojho bankového účtu vedeného v W. banka, a. s. číslo (Z.):Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - dňa30.05.2022 sumu 30.000 eur, dňa 31.05.2022 sumu 30.000 eur, dňa 02.06.2022 sumu 30.000 eur, dňa 03.06.2022 sumu 30.000 eur, dňa 04.06.2022 sumu 30.000 eur, dňa 05.06.2022 sumu 29.000 eur, dňa 07.06.2022 sumu 30.000 eur, dňa 08.06.2022 sumu 30.000 eur, teda spolu sumu 239.000 eur tak, že na bankovom účte matky zostala ku dňu 31.12.2022 suma vo výške 25.306,97eur. Napriek uvedeným skutočnostiam, keď žalovaný bezprostredne potom, ako bola na bankový účet pripísaná kúpna cena, prakticky na dennej báza začal realizovať prevody finančných prostriedkov na účet žalovaného vo výške maximálneho denného limitu transakcie (30.000 eur ) spolu v celkovej sume 239.000 eur podiel z predaja bytu so spoluvlastníckym podielom vo výške zákonného dedičského podielu (1/3) prislúchajúci žalobkyni, t.j. v sume 51.833,33 eur v rozpore s dohodou dedičov žalobkyni do jedného mesiaca po zaplatení kúpnej ceny (t. j. do 25.06.2022) vyplatený nebol, ale stalo sa tak až na základe jej opakovaných výziev a urgencií adresovaných žalovanému. Žalovaným bola prevedená z bankového účtu na bankový účet žalobkyne vedený v mU. S.A., pobočka zahraničnej banky číslo (Z.): Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX až dňa 19.09.2022 suma 25.000 eur (platba označená: „pod zahradami 1/2“) a následne dňa 26.09.2022 suma 25.000 eur (platba označená: „pod zahradami X/X“), teda spolu suma 50.000 eur. Zvyšná časť podielu žalobkyne vo výške 1.833,33 Eur jej nebola do dnešného dňa vyplatená. V tejto súvislosti poznamenala, že zdravotný stav matky sa v priebehu mesiaca september 2022 výrazne zhoršoval, preto žalobkyňa svoje výzvy na vyplatenie podielu z predaja bytu so spoluvlastníckym podielom adresovala práve žalovaného ako jedinej osobe, ktorá bola v danom čase fakticky schopná s bankový účtom disponovať. Keď sa koncom mesiaca január 2023 žalobkyňa dozvedela o prevodoch, ktoré boli realizované žalovaným z bankového účtu v prospech účtu žalovaného v sume spolu 239.000 eur, t. j. v sume o 187.116,67 eur prevyšujúcej podiel žalovaného, na ktorý mal po predaji bytu so spoluvlastníckym podielom nárok v zmysle dohody dedičov obsiahnutej v Osvedčení o dedičstve, žalobkyňa žalovaného opakovane telefonicky, prostredníctvom e-mailovej a SMS komunikácie žiadala o vrátenie peňažných prostriedkov v uvedenom rozsahu na bankový účet, ako to preukazuje aj e-mail žalobkyne zo dňa 26.01.2023 v znení: „J., prečo si previedol mamine peniaze na svoj účet, nemáš na to právo, hneď ich vráť.“, na ktorý žalovaný reagoval e-mailom zo dňa 31.01.2023 v znení: „neboj hned ich vratime naspat“. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že suma 187.116,67 eur žalovaným nebola do dnešného dňa poukázaná späť na bankový účet, a to napriek jeho prísľubom. Dňa 02.02.2023 došlo k úmrtiu matky a teda peňažné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom účte budú tvoriť aktívna dedičstva po matke ako poručiteľovi rovnako, ako peňažné prostriedky vo výške 187.116,67 eur, ktoré žalovaný z bankového účtu previedol na účet žalovaného bez akéhokoľvek právneho titulu. Napokon žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedla, že ako už bolo uvedené vyššie, nárokom, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť (provizórna) ochrana, a ktorý má byť pre zmiernenie obáv ohľadom budúcej exekúcie zabezpečený súdom zriadeným záložným právom, je pohľadávka, ktorá bude tvoriť podstatnú časť aktív dedičstva po matke ako poručiteľke, pričom

medzi dedičov zo zákona v I. dedičskej skupine patrí popri žalovanom práve žalobkyňa. Vzhľadom k uvedenému, a keďže úspech návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je podľa (popri naplnení ďalších predpokladov) podmieňovaný osvedčením dôvodnosti nároku, pričom z pohľadu žalobkyne je dôvodnosť nároku úplne zrejmá a vyplýva v potrebnom rozsahu z opisu skutkového stavu veci uvedenom v tomto návrhu, žalobkyňa považuje za nepochybné, že dôvodnosť a trvanie pohľadávky je v rozsahu vyžadovanom pre rozhodnutie o jej zabezpečení prostredníctvom záložného práva zriadeného podľa ust. , plnohodnotne osvedčené. Otázka ohrozenia budúcej exekúcie je otázkou objektívnou. Zjednodušene povedané, ak vzhľadom na objektívne skutočnosti prípadu hrozí (je obava), že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, postihnutím ktorých oprávnený svoj nárok bude môcť uspokojiť, je tento zákonný predpoklad naplnený. Z hľadiska jazykovej interpretácie „obavu z ohrozenia exekúcie“ môže vyvolávať akákoľvek skutočnosť nasvedčujúca tomu, že žalobkyňa nemusí byť v budúcnosti schopná účinne svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému vymôcť. Z povahy veci pritom plynie, že spôsobilosťou nasvedčovať úsudkom o predpokladanom budúcom priebehu či výsledku exekúcie vedenej na uspokojenie práva žalobcu po jeho autoritatívnej deklarácii súdom, disponujú predovšetkým informácie týkajúce sa výšky nároku, rozsahu a štruktúry a aj z plynúcej hodnoty majetku žalovaného, a tiež rozsah ďalších záväzkov žalovaného (teda nárokov iných osôb na totožný majetok). Napokon, aj keď ich existencia nie je pre naplnenie zákonných podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhnutná, obavu z ohrozenia exekúcie môžu bez ďalšieho vyvolávať tiež skutočnosti ohľadne nakladania s majetkom žalovaného, znižujúceho, či už jeho hodnotu, alebo likviditu. Aktuálna výška nároku žalobkyne voči žalovanému predstavuje najmenej sumu vo výške jednej polovice pohľadávky, t. j. sumu vo výške 93.558,34 eur, ktorú žalovaný previedol na účet žalovaného bez existencie akéhokoľvek právneho titulu. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že podľa jej presvedčenia niet rozumných pochybností o tom, že okruh dedičov po matke ako poručiteľovi, budú tvoriť práve žalobkyňa a žalovaný, ako jej deti, t. j. zákonní dedičia v I. dedičskej skupine podľa ust. , ktorí budú dediť rovnakým dielom, každý v rozsahu jednej polovice, pričom nehrozí ich vydedenie, ani dedičská nespôsobilosť. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti vyjadrila presvedčenie, že otázku obáv z ohrozenia exekúcie na účely rozhodnutia o podávanom návrhu na zabezpečenie pohľadávky je nevyhnutné posudzovať nielen vo svetle výšky pohľadávky ale aj krokov, ktoré žalovaný podnikol bezprostredne potom, ako bola kúpna cena pripísaná na bankový účet. Vo vzťahu k identifikácii majetku žalovaného je žalobkyňa limitovaná výlučne na informácie a údaje vyplývajúce z verejne prístupných zdrojov, najmä informatívnej evidencie katastra nehnuteľností, z ktorej nevyplýva, že by bol žalovaný vlastníkom alebo spoluvlastníkom akýchkoľvek nehnuteľností. Žalovaný je zároveň viac ako 10 rokov nezamestnaný, a jeho príjem je preto obmedzený, pričom tento tvoria zrejme len štátne sociálne dávky. Žalobkyni sa preto s výnimkou finančných prostriedkov na účte žalovaného nadobudnutých prevodom z bankového účtu matky nepodarilo identifikovať žiadny ďalší majetok Žalovaného, čo umocňuje jej presvedčenie, že obavy z ohrozenia budúcej exekúcie na majetok žalovaného nie sú len v teoretickej rovine. Žalobkyňa uviedla, že podľa názorov prezentovaných v odbornej literatúre má zabezpečovacie opatrenie slúžiť k posilneniu pozície veriteľa, alebo zabráneniu, aby sa postavenie veriteľa v budúcnosti zhoršilo. Oba uvádzané účely pritom logicky determinujú tiež povahu obáv z ohrozenia exekúcie, ktoré potrebu dosiahnutia každého z nich vyvolávajú, keď posilnenie pohľadávky zabezpečením (získaním majetku, z ktorého sa je veriteľ oprávnený prednostne uspokojovať) je namieste najmä vtedy, ak hodnota majetku dlžníka nepokrýva rozsah všetkých jeho záväzkov, a ochrana pred zhoršením pozície je naopak vyvolávaná rizikom, že existujúci stav faktorov s významom pre uspokojenia sa môže, v dôsledku úkonov dlžníka alebo inak, zhoršiť. Žalobkyňa je presvedčená, že skutočnosti a skutkové okolnosti popísané v predchádzajúcom texte tohto návrhu, osvedčené predkladanými dôkazmi, zakladajú reálne obavy z ohrozenia budúceho uspokojenia pohľadávky z majetku žalovaného a preto vedú k potrebe zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v oboch naznačených formách. Nielenže je totiž zrejmé, že budúca exekúcia nárokov žalobkyne je bez posilnenia jej postavenia ohrozená už i v stave, vakom sa majetok žalovaného nachádza v súčasnosti, ale zároveň existuje dôvodná obava, že vyhliadky efektívneho núteného výkonu rozhodnutia priznávajúceho pohľadávku, sa môžu v dôsledku životného štýlu žalovaného ešte výrazne zhoršiť, pretože žalovaný je prívržencom hnutia F. X., pričom nie je vylúčené ani jeho dlhodobé odcestovanie zo Slovenska do Indie, ktorú aj v minulosti s pomocou príspevkov od rodičov často navštevoval a dlhodobo sa tam zdržiaval. V súvislosti s prieskumom otázky primeranosti ujmy spôsobenej zriadením navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia poukazujeme predovšetkým na výšku pohľadávky a v neposlednom rade tiež na obmedzenia týkajúce sa poznatkov dostupných žalobkyni, v dôsledku ktorých nebola v pozícii identifikovať akékoľvek iné

veci, práva alebo majetkové hodnoty Žalovaného individualizačnými znakmi postačujúcimi pre pojatie takéhoto popisu do výroku rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení.

2. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listiny - osvedčenie o dedičstve, výpis z LV č. XXXX, k.ú. D., výpisy z bankového účtu za X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX, elektronická komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným, úmrtný list pani P. K., ako aj ďalšie listiny. 3. Podľa , (ďalej len ,,“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 7. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 8. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 10. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

12. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.

13. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené sú: a) existencia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

14. V danom prípade bol naplnený prvý predpoklad a to podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňou. Pokiaľ ide o preukázanie existencie spôsobilého predmetu záložného práva, žalobkyňa založila do spisu doklady (výpisy z účtu žalovaného), ktorými preukázala existenciu pohľadávky žalovaného voči nej. Žalovaný si z účtu matky na svoj účet previedol sumu 239.000 eur, t.j. v sume o 187.116,67 eur prevyšujúcej jeho podiel, na ktorý mal po predaji bytu so spoluvlastníckym podielom nárok v zmysle dohody dedičov obsiahnutej v osvedčení o dedičstve. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, čiže aj v poradí tretí predpoklad je splnený, keďže žalobkyňa má voči žalovanému pohľadávku, titulom neoprávnene prevedených peňažných prostriedkov na jeho účet v sume 187.116,67 eur. Rovnako je naplnený aj

posledný predpoklad pre nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia a to obava z budúceho zmarenia exekúcie, keď vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného (bezdôvodné prevody peňazí na jeho účet) nemožno vylúčiť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať relevantné aktíva, postihnutím ktorých oprávnený svoj nárok bude môcť uspokojiť a teda žalobkyňa nemusí byť v budúcnosti schopná účinne svoj súdom priznaný nárok voči žalovanému vymôcť. Obavu z ohrozenia exekúcie môžu bez ďalšieho vyvolávať tiež skutočnosti ohľadne nakladania s majetkom žalovaného, znižujúceho, či už jeho hodnotu, alebo likviditu. Aktuálna výška nároku žalobkyne voči žalovanému predstavuje najmenej sumu vo výške jednej polovice pohľadávky, t. j. sumu vo výške 93.558,34 eur, ktorú žalovaný previedol na jeho účet bez existencie akéhokoľvek právneho titulu. Otázku obáv žalobkyne z ohrozenia exekúcie na účely rozhodnutia o podávanom návrhu na zabezpečenie pohľadávky je nevyhnutné posudzovať nielen vo svetle výšky pohľadávky ale aj krokov, ktoré žalovaný podnikol bezprostredne potom, ako bola kúpna cena pripísaná na bankový účet. Posilnenie pohľadávky zabezpečením (získaním majetku, z ktorého sa je veriteľ oprávnený prednostne uspokojovať) je namieste najmä vtedy, ak hodnota majetku dlžníka nepokrýva rozsah všetkých jeho záväzkov, a ochrana pred zhoršením pozície je naopak vyvolávaná rizikom, že existujúci stav faktorov s významom pre uspokojenia sa môže, v dôsledku úkonov dlžníka alebo inak, zhoršiť. V súvislosti s prieskumom otázky primeranosti ujmy spôsobenej zriadením navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia súd poukazuje na výšku pohľadávky a v neposlednom rade tiež na obmedzenia týkajúce sa poznatkov dostupných žalobkyni, v dôsledku ktorých nebola v pozícii identifikovať akékoľvek iné veci, práva alebo majetkové hodnoty žalovaného.

15. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila splnenie zákonných náležitostí (osvedčila peňažnú pohľadávku voči žalovanému a skutočnosť, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, pričom bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality) na nariadenie ňou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalobkyni ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením podľa .