Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-49-2022.pdf
PDF · 204 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: M. G., G.. XX.XX.XXXX, K. W., I. XXXX/XXXA, zast. Mgr. Alžbetou Šišolák Némethovou, advokátkou so sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B, proti žalovanému: proti žalovanému: O. K., G.. XX.X.XXXX, K. L. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ivana Starzyková, s.r.o., so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, o zaplatenie 4200 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4200 Eur a úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.9.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.10.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.11.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.12.2019 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.1.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.2.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.3.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.4.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.5.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.6.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.7.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 16.8.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej tiež „upomínací súd“) dňa 19.08.2022 domáhal zaplatenia sumy 4200 Eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný boli bývalí kolegovia z práce, známi. Žalovaný prišiel v lete roku 2019 za žalobcom, ako svojím známym, s požiadavkou požičania peňazí. Žalobca na to pristal a dňa 23.07.2019 odovzdal žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.200 euro na spoločnom stretnutí v Malackách, na parkovisku pre kamióny. Žalobca mal vtedy firmu, kde parkoval kamióny. Na stretnutie priniesol aj zmluvu o pôžičke, ktorú uzavreli dňa 23.07.2019 (ďalej len „zmluva“ alebo „pôžička“) s vopred dohodnutými dátumami splatnosti. Na zmluve je uvedená aj chyba v dátume splatnosti 1. splátky, na ktorú žalobca žalovaného upozornil. Podľa čl. II zmluvy mal žalovaný platiť žalobcovi prevodom na jeho účet jednotlivé splátky a to nasledovne: 1. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.09.2019 (v zmluve zle uvedený dátum 15.09.2018), 2. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.10.2019, 3. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.11.2019, 4. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.12.2019, 5. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.01.2020, 6. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.02.2020, 7. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.03.2020, 8. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.04.2020, 9. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.05.2020., 10. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.06.2020, 11.
splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.07.2020, 12. splátka vo výške 350 euro mala byť zaplatená do 15.08.2020. Dňa 23.07.2019 podpísal žalovaný spolu so zmluvou o pôžičke aj písomnosť - Uznanie dlhu, kde uznáva svoj záväzok vyplývajúci mu z predmetnej pôžičky čo do dôvodu (Zmluva o pôžičke zo dňa 23.07.2019) ako aj výšky záväzky (4.200 euro) vrátane príslušenstva. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi ani jednu z uvedených splátok, vyzval žalobca žalovaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na úhradu všetkých splátok. Žalovaný adresoval PZ žalobcu odpoveď spísanú advokátom, v ktorej popiera existenciu zmluvy o pôžičke a aj prevzatie finančných prostriedkov vo výške 4.200 euro a žiadal zaslanie oboch listín. Odpoveďou na uvedenú písomnosť zaslala PZ žalobcu PZ žalovaného všetky potrebné listiny. Žalovaný, ani jeho právna zástupkyňa na uvedenú písomnosť do dnešného dňa nereagovali, hoci písomnosť obdržali a ani po telefonických výzvach právneho zástupcu žalobcu.
2. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca vyslovil súhlas s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej nie je nárok žalobcu v rozpore so zákonom (sadzba úroku z omeškania vo výške 5 % ročne namiesto žalovaných 9 %), pričom podľa § 8 ods. 2 Zákona o upomínacom konaní platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Upomínací súd následne vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 17Up/1143/2022 zo dňa 9.9.2022.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok čo do dôvodu ani výšky, že žalovaný nedlží žalobcovi sumu 4.200,- EUR, neprevzal od žalobcu fyzicky sumu 4.200,- EUR a žalobca mu ani fyzicky sumu 4.200,- EUR neodovzdal. Žalovaný nežiadal žalobcu o poskytnutie pôžičky v žiadnej sume. Z predloženej zmluvy o pôžičke vyplýva, že bola uzatvorená žalobcom a žalovaným dňa 23.7.2019. Podľa čl. III, predmet pôžičky mal veriteľ - žalobca previesť žalovanému do vlastných rúk pri podpise zmluvy o pôžičke. Z predloženého dokumentu Uznanie dlhu vyplýva, že tento dokument bol žalovaným podpísaný v Kostolišti dňa 23.7.2019, pričom žalovaný podpisom tohto dokumentu uznáva svoj záväzok vo výške 4.200,- EUR zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.7.2019. Žalovaný dňa 23.7.2019 nemohol podpísať žalobcom predložené dokumenty Zmluvu o pôžičke a Uznanie dlhu, nakoľko sa nenachádzal na území SR, v daný deň sa nachádzal v Nemecku. Vykonával pre žalobcu ako bývalého zamestnávateľa žalovaného pracovnú úlohu ako kamionista v turnuse od 15.7.2019 do 26.7.2019. Uvedené vyplýva aj zo záznamu stiahnutého z karty vodiča - žalovaného. Žalobca bol v danom období jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti MN point s.r.o., so sídlom Kostolište 568, 900 62 Kostolište, IČO: 51 307 146, podnikajúcou okrem iného aj v predmete činnosti medzinárodná preprava tovaru po ceste v prenájme alebo za úhradu. Žalovaný vykonával pre žalobcu prácu vodiča na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.5.2019, do dňa 23.10.2019, ku ktorému dňu skončil žalovaný so žalobcom pracovný pomer okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný mal so žalobcom počas trvania pracovného pomeru problémy a to z dôvodu, že ho žalobca ako zamestnávateľ nútil pri výkone práce porušovať právne predpisy. Uvedené riešil žalovaný aj podaním podnetu na Národný inšpektorát práce v Košiciach dňa 4.11.2019. Žalovaný má vedomosť o tom, že NIP Košice uložil žalobcovi za porušovanie právnych predpisov pokutu. V súčasnej dobe už žalobca nevlastní uvedenú spoločnosť, dňa 1.7.2020 ju previedol na tretiu osobu. Žalobca zneužil na spísanie dokumentu - Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.7.2019, osobné identifikačné údaje žalovaného a údaj o čísle občianskeho preukazu žalovaného, bez súhlasu a vedomia žalovaného, pričom žalovaný nežiadal žalobcu o vyhotovenie žiadnej zmluvy o pôžičke a na tento účel mu nedal súhlas na použitie jeho osobných údajov, keďže od žalobcu nežiadal žiadnu pôžičku a ani ju neobdržal. Žalobca v čase, kedy vyhotovoval Zmluvu o pôžičke, vychádzal z dokladu žalovaného - Občianskeho preukazu č. I. XXX XXX, ktorý mal od žalovaného k dispozícii z pozície zamestnávateľa na účely týkajúce sa výlučne pracovnoprávneho vzťahu v spoločnosti MN point s.r.o., ktorý však v čase údajného podpisovania predloženej Zmluvy o pôžičke žalovaný už nemal, lebo ho stratil a to dňa 16.7.2019 v Holandsku v prístave Rotterdam. O vydanie nového občianskeho preukazu z dôvodu straty predošlého OP požiadal žalovaný po jeho návrate na Slovensko po skončení turnusu a nový občiansky preukaz mu bol na polícii v Revúcej vydaný dňa 29.7.2019 pod novým číslom. Žalovaný sa snažil zabezpečiť z polície ako dôkaz doklad potvrdzujúci dátum vyžiadania nového OP aj s uvedeným dôvodom, avšak tento doklad mu nebol vydaný s odôvodnením, že takýto doklad vydá polícia na vyžiadanie súdu v súdnom konaní. Žalovaný má dôvodné podozrenie, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona v štádiu pokusu, nakoľko ho uviedol do omylu ohľadne dôvodu predloženia dokumentov k podpisu a zastrel mu jeho skutočný úmysel, ktorý mal smerovať k obohateniu žalobcu na úkor žalovaného. Zároveň žalobca porušil ust. zákona o ochrane osobných údajov, nakoľko bez súhlasu žalovaného použil osobné identifikačné údaje žalovaného, ktoré
mal k dispozícii ako zamestnávateľ výlučne na pracovnoprávne účely v rámci spoločnosti MN point s.r.o., pričom žalobca tieto údaje zneužil na svoje súkromné účely.
4. Vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného žalobca okrem iného uviedol, že je pravdou, že zmluva je datovaná dátumom 23.07.2019. Uvedený dátum mal byť čas príchodu žalovaného zo služobnej cesty. Žalovaný, tak ako tvrdí v odpore, totiž v tom čase pracoval pre obchodnú spoločnosť žalobcu, MN point s. r. o. ako šofér kamiónu. Po predchádzajúcej dohode žalobcu a žalovaného sa mal žalovaný dňa 23.07.2019 vrátiť zo služobnej cesty. Táto sa však predĺžila a žalovaný sa vrátil až dňa 26.07.2019. V teň deň mu bola na parkovisku pre kamióny v Malackách odovzdaná k jeho rukám finančná čiastka 4.200 euro. A na znak odovzdania podpísal žalovaný zmluvu o pôžičke. Na jej obsahu sa strany sporu vopred dohodli a nebol s tým problém. Problém nastal až po tom, čo mal žalovaný splatiť 1. splátku. Vtedy sa začal žalobcovi vyhýbať a nakoniec v jeho obchodnej spoločnosti aj skončil pracovný pomer tak, ako uvádza v odpore. Žalobca ostal jeho konaním vtedy zaskočený a jeho reakciu, ani to, že s jeho spoločnosťou žalovaný ukončí pracovný pomer spôsobom okamžitého skončenia (hoci na to podľa názoru žalobcu nemal absolútne žiaden dôvod), ani jeho správanie, nečakal. Žalobca to pripisuje práve tej skutočnosti, že žalovaný už v čase požičania si peňazí od žalobcu vedel, že mu ich nevráti a preto sa začal správať ako sa správal. Žalobca má za to a následné správanie žalovaného ho v tom utvrdzuje, že žalovaný nemal úmysel vrátiť žalobcovi požičané finančné prostriedky. Žalovaný už na začiatku roka 2019 zmieňoval žalobcovi o svojich finančných ťažkostiach, do ktorých sa dostal aj vďaka manželke, ktorá ho mala opustiť. Mal vtedy rodinné a finančné problémy. Žalovaný sa žalobcovi zmienil aj o tom, že má voči predchádzajúcemu zamestnávateľovi, pre ktorého tiež pracoval ako vodič kamióna, dlh, nakoľko si od neho požičal peniaze. V tom čase žalobca netušil, že sa k nemu žalovaný zachová tak, že sám ostane oklamaný a podvedený. Podanie trestného oznámenie pre trestný čin podvodu by v tejto súvislosti mal teda zvážiť žalobca a nie žalovaný, ako píše v odpore. Rozhodnutie žalobcu požičať žalovanému finančné prostriedky nebolo zo dňa na deň. Predchádzal tomu aj dobrý vzťah so žalovaným, s ktorým mal žalobca pocit, že sú kamaráti. Žalobca ho v komunikácií s ním ubezpečoval, že žalovanému v jeho ťažkostiach pomôže, ak bude potrebovať. Po následnom zvážení svojich finančných možností, dospel žalobca k záveru, že môže žalovanému poskytnúť 4.200 euro, ktoré mal doma schované ako poistku v rámci rodinnému rozpočtu. Svojej manželke dokonca v deň, kedy si z domu bral finančné prostriedky povedal, že ich ide požičať svojmu šoférovi. V čase skutočného požičania peňazí boli sporové strany dohodnuté na obsahu pôžičky ako aj na výške poskytnutých finančných prostriedkov. Pre daný prípad mal žalobca nachystanú zmluvu o pôžičke, ktorú mali podpísať v deň, keď sa mal žalovaný vrátiť z pracovnej cesty. To, že to nebolo podpísané dňa 23.07.2019 nemá vplyv na platnosť samotnej zmluvy o pôžičke. Žalobca žalovanému veril a veril aj jeho prísľubu na vrátenie požičanej sumy. Uvedený spôsob požičania peňazí neodporuje povahe zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a odovzdanie peňazí nastalo dňa 26.07.2019 o čom svedčí SMS konverzácia medzi sporovými stranami. Žalovaný tvrdí, že pôžičku nepodpísal a žalobca mu fyzicky peniaze nikdy nedal. Pokiaľ by však uvedené tvrdenie žalovaného bolo správne a žalovaný by predmet pôžičky neobdržal, prečo by potom podpisoval niečo, čo nie je pravdivé? A zaviazal sa k vráteniu peňazí, ktoré si reálne nikdy od žalobcu neprevzal? Uvedený krok zo strany žalovaného by sa tak javil celkom nelogický. Žalovaného nikto nikdy nenútil, aby podpísal zmluvu o pôžičke a dokonca aj uznal svoj dlh čo do výšky a dôvodu. Zdôrazňujeme, že sporové strany uzatvorili zmluvu o pôžičke v rámci svojej zmluvnej voľnosti a bez nátlaku a bezpochyby bol žalovanému obsah zmluvy známy už pred podpisom zmluvy. Správanie žalovaného voči žalobcovi sa zmenilo po tom, čo mal žalovaný zaplatiť prvú splátku svojho dlhu. To malo byť do 15.09.2019. V čase, keď sa blížila splatnosť 1. splátky sa zo žalovaného, ako dobrého známeho, stávala osoba, ktorá sa odmlčala, nekomunikovala, resp. nerespondovala na otázky žalobcu ohľadom splácania. Už vtedy žalobca tušil, že sa niečo deje. Následne, dňa 22.10.2019, adresoval žalobcovi, ako jedinému konateľovi a spoločníkovi spoločnosti, v ktorej pracoval písomnosť „okamžité skončenie pracovného pomeru“ s uvedeným nepravdivého dôvodu a to, že „musí pracovať pod veľkým stresom, vyhrážaním sa mu atď.“ čo nie je pravdou. Nakoľko žalobca v tom čase nemal iného šoféra a sám ostal zaskočený jednaním žalovaného, ktorý sa takto nekorektne voči nemu zachoval. Nehovoriac o tom, že žalovaný podal na obchodnú spoločnosť MN point s. r. o. podnet na Národný inšpektorát práce v Košiciach. Nie je pravdou, že osobné údaje žalovaného boli zneužité na spísanie zmluvy o pôžičke. Sám žalovaný vedel o tom, že sa taký dokument pripravuje, na jeho obsahu sa sporové strany dohodli. To, že neposkytol žalobcovi správne číslo občianskeho preukazu, resp. to v tom čase mohol opomenúť, nemá vplyv na platnosť záväzku a hlavne na práva a povinnosti z toho vyplývajúce. Pripomenul, že žalovaný nebol nijaký spôsobom donútený k podpísaniu uvedených dokumentov.
5. Nakoľko podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu a žalobca súhlasil s prejednaním veci na miestne a vecne príslušnom súde, upomínací súd dňa 12.10.2022 postúpil vec tunajšiemu súdu.
6. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 28.10.2022 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nepozná manželku žalobcu, s touto sa nikdy nestretol a pre toto konanie je Úplne irelevantné, čo povedal žalobca svojej manželke, prečo si berie z domu peniaze. Z tohto pohľadu je výsluch tohto svedka zbytočný a nehospodárny, pričom sa môže jednať o účelovú výpoveď. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu ani v podanej žalobe, ani v podanom vyjadrení k odporu žalovaného. Nesedí ani údaj o dátume podpisu zmluvy o pôžičke, nakoľko k podpisu tohto dokumentu nedošlo ani dňa 23.7.2019, ani dňa 26.7.2019. Žalobca si do ním vyhotoveného dokumentu Zmluvy o pôžičke sám vpísal dátum podľa svojej potreby a tomu prispôsobil aj text a dátum dokumentu Uznanie dlhu. Nie je však možné uznať dňa 23.7 .2019 dlh, ktorý preukázateľne neexistoval. Samotný žalobca potvrdil, že dňa 23.7.2019 nedošlo k podpisu zmluvy o pôžičke, keďže žalovaný sa dňa 23.7.2019 nenachádzal na Slovensku. Je teda preukázané, že žalovaný ani nemohol uznať dňa 23.7.2019 dlh z nevykonaného právneho úkonu a pri neexistencii dlhu vo výške 4.200,- EUR pri predkladaní rôznych pracovných dokumentov žalovanému k podpisu predložil žalovanému aj predmetné dokumenty, pričom pri ich podpise uviedol žalovaného do omylu o dôvode ich podpisu, žalovaný neprejavil záujem o spísanie a podpísanie Zmluvy o pôžičke, tento úkon si vymyslel žalobca a obsah týchto úkonov nebol žalovanému vopred známy, ani skutočný dôvod ich vyhotovenia zo strany žalobcu. Žalovaný žiadal od žalobcu predloženie Kúpnej zmluvy alebo zmluvy o prenájme motorového vozidla s právom jeho kúpy, ktoré žalovaný používal a jednalo sa o vozidlo žalobcu zn. ŠKODA Superb, bielej farby, rok výroby 2016. Za užívanie tohto vozidla platil žalovaný žalobcovi mesačné splátky, pričom spolu zaplatil dve splátky po 440,- EUR, ktoré mu žalobca hneď aj strhol zo mzdy tak, že o túto sumu automaticky ponížil mesačnú mzdu žalovaného. Kúpnu zmluvu na vozidlo resp. Zmluvu o prenájme vozidla s právom jeho kúpy chcel mat' žalovaný od žalobcu na papieri, ale žalobca takýto dokument nevyhotovil, namiesto neho vyhotovil zmluvu o pôžičke, bez toho, aby o tom riadne informoval žalovaného. Žalovaný stratil občiansky preukaz počas výkonu práce v zahraničí. O strate občianskeho preukazu a nutnosti zabezpečiť' si nový občiansky preukaz žalobca ako zamestnávateľ' žalovaného vedel, žalovaný ho o tom informoval, nakoľko žalovaný musel zostať' doma až do vybavenia občianskeho preukazu. Žalovaný požiadal súd o vyzvanie žalobcu na predloženie rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice o výsledku prešetrenia podnetu žalovaného zo dňa 4.11.2019, a to na preukázanie tvrdenia žalovaného a vyvrátenie tvrdení žalobcu v jeho vyjadrení k odporu ohľadne dôvodnosti ukončenia pracovného pomeru žalovaného v spoločnosti žalobcu MN point s.r.o.. Žalobca sa chcel pomstiť žalovanému za podanie podnetu a výsledkom je predmetné súdne konanie. Suma 4.200,- EUR uvedená v Zmluve o pôžičke korešponduje s výškou akontácie, ktorú zaplatila resp. mala zaplatiť spoločnosť MN point s,r.o., zastúpená žalobcom ako konateľom spoločnosti Tatra leasing, s.r.o., Bratislava, prostredníctvom ktorej financovala spol. MN point s.r.o. formou leasingu kúpnu cenu osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb, EČV: M., biela farba, rok výroby 2016. Predmetné vozidlo predal žalobca ako fyzická osoba svojej spoločnosti MN point s.r.o. ku dňu 22.7.2019, pričom kúpnu cenu financovala spoločnosť MN point s.r.o. cez spoločnosť Tatraleasing, s.r.o.
7. V reakcii na uvedené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne uviedol, že kúpnu zmluvu na predaj motorového vozidla Škoda Superb, EVČ: M. XXXDU už nemá k dispozícií, nakoľko všetky dokumenty obchodnej spoločnosti MN Point s. r. o. boli odovzdané vrátane účtovníctva ku dňu prevodu jednoosobovej obchodnej spoločnosti na nového nadobúdateľa Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 2.06.2020. Žalovaný mal v tom čase pôžičku od bývalého šéfa a problémy s partnerkou. To bol ten účel poskytnutia finančných prostriedkov. Pokiaľ aj žalovaný tvrdí, že sa ho žalobca snažil uviesť do omylu, alebo nebodaj že mu pri podpisovaní iných pracovných dokumentov podstrčil aj spomínanú zmluvu o pôžičke, to sú tvrdenia žalovaného, ktoré nijaký spôsobom nepreukázal. Žalobca priložil SMS medzi žalovaným a žalobcom, kde si o pôžičke a neľahkej situácií žalovaného píšu. Žalovaný sa zmieňuje napríklad o úrokoch, ktoré boli spomínané v zmluve o pôžičke a to správou zo dňa 13.06.2019 „To s tými úrokmi myslíš vážne?“, 24.07.2019 sa žalovaný pýta žalobcu „Ozaj Ti nevadí, že Ti dlžím toľko eur?“. Dôkaz: SMS komunikácia medzi žalovaným a žalobcom Nie je pravdou, žeby žalobca strhával žalovanému nejakú čiastku z výplaty.
8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že k odovzdaniu pôžičky, k podpisu pôžičky aj k podpisu uznania dlhu žalovaným došlo dňa 26.7.2019. Pôžičku poskytol žalovanému v hotovosti. Z sms komunikácie vedel, že peniaze mali žalovanému slúžiť na vysporiadanie rodinných problémov s manželkou, ktorá mala
predávať dom. Z sms komunikácie vie ja to, že žalovaný dlhoval predchádzajúcemu zamestnávateľovi nejaké peniaze
9. Žalovaný na pojednávaní cestou právnej zástupkyne doplnil skutkové tvrdenia, a to tak, že tvrdenie žalobcu, že k podpisu zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu peňazí došlo až 26.7.2019 nie je pravdivé, ani čo sa týka podpisu zmluvy ani ničomu inému pretože reálne k podpisu týchto dokumentov, ktoré predložil žalobca došlo dňa 14.8.2019, tiež na parkovisku v Malackách avšak k odovzdaniu peňazí nedošlo. Sms- komunikácia, ktorá bola predložená žalobcom a ktorou sa snaží to odvodniť opodstatnenosť žalovaného nároku sa netýka sumy 4200 Eur, ale týka sa inej zmluvy o pôžičke, ktorá reálne existovala a bola v sume 3000 Eur pričom na tejto pôžičke sa dojednávali v rámci sms-komunikácie, ktorá bola predložená tiež žalobcom ešte okolo januára-februára 2019, čo vyplýva z tých dôkazov, ktoré sú založené v spise a s tým, že žalovaný mal požičané peniaze od predchádzajúceho zamestnávateľa, a potreboval predchádzajúcemu zamestnávateľovi tieto finančné prostriedky zaplatiť ku skončeniu pracovnému pomeru k 30.6.2019. Tieto finančne prostriedky mu následne ešte v dlžnej sume požičal práve žalobca a na túto zmluvu o pôžičke reagoval žalovaný sms správou z 13.6.2019.. V čl. 3 zmluvy o pôžičke je uvedené zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ prevedie predmet pôžičky do vlastných rúk pri podpise zmluvy o pôžičke. Nie je tam ako to býva obvykle napísané, že žalovaný podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie finančných prostriedkov a iné možnosti sú také, že by vlastnou rukou na danom dokumente ešte mohol potvrdiť, že potvrdzuje že dňa toho a toho prevzal peniaze, alebo sa prikladá príjmový doklad. Vlastne ten reálny právny úkon doposiaľ nebol preukázaný. Dátum vzniku alebo podpisu zmluvy o pôžičke si preukázateľne tam dopisoval samotný žalobca. Žalovaný bol pri podpisovaní sporných dokumentov uvedený do omylu preto, že on podpísal nejaké dokumenty žalobcovi a žalobca mu reálne nepovedal aké. Boli to asi dokumenty súvisiace so vznikom pracovného pomeru, BOZP a nejaké ďalšie veci a pod tými dokumentami boli aj takéto dokumenty, ktoré mu dal žalobca podpísať a následne do ruky dal ďalšie originály, ktoré zostali zo strany žalovaného nepodpísané a nie je tam uvedený ani žiaden dátum. Pri tomto právnom úkone zmluvy o pôžičke absentujú základné pojmové znaky právneho úkonu ako je vôľa, prejav vôle, pretože žalovaný nemal vôľu podpisovať nejakú zmluvu o pôžičke. Na takomto úkone neboli ani dohodnutý. Všetko sa to dialo na benzínke v Malackách, kde tankujú kamióny. Žalovaný predložil dohodu o používaní motorového vozidla, ktorú podpísal žalobca ako konateľ spoločnosti MN point, a táto dohoda mu musí byť jednoznačne známa. Týka sa osobného motorového vozidla, ktoré vlastnil pán žalobca, ale previedol kúpnou zmluvou to motorové vozidlo do vlastníctva jeho firmy MN point prostredníctvom leasingovej spoločnosti a preto táto dohoda o používaní motorového vozidla bola daná k podpisu žalovanému toho dňa 26.7. Tá suma 4200 Eur, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke predstavuje akontáciu vo výške 4200 eur, ktorú údajne mala zaplatiť spoločnosť MN point leasingovej spoločnosti, takto to bolo tvrdené žalobcom ako konateľom spoločnosti MN point žalovanému. Suma 4200 Eur súvisí s tým motorovým vozidlom, ktoré si žalovaný po dohode so žalobcom chcel odkúpiť od žalobcu. Oni boli dohodnutí na podpísaní kúpno-predajnej zmluvy, nie na nejakej zmluve o pôžičke. Pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 21 000 Eur ako to vyplýva aj z tej dohody o používaní motorového vozidla. Faktom je, že nijakým spôsobom nepreukázal žalobca ten reálny faktický úkon prevzatie a odovzdanie finančných prostriedkov ani samotný ten zmysel toho prečo by si žiadal žalovaný požičať sumu 4200 Eur. Tá predchádzajúca sms-komunikácia sa týka predchádzajúcej pôžičky, aj sms-komunikácia z januára, februára 2019, kde žalovaný to uvádza, ale ja dlhujem svojmu zamestnávateľovi, a keď pred tým ako skončil pracovný pomer, ktorý bol skončený 30.62016 to mu musím zaplatiť. Zhodou okolností žalobca predložil žalovanému podobnú zmluvu o pôžičke, kde boli uvedené aj úroky z omeškania na čo práve žalovaný práve reagoval sms-kou z 13.6.2019, kde je napísané, že to s tými úrokmi myslíš vážne. Vzťahovalo sa to na tú prvú zmluvu o pôžičke.
10. Samotný žalovaný na prvom pojednávaní ohľadom spornej pôžičky uviedol, že čo sa týka žalobcu, od ich spoločnej práce v Belgicku, čo bolo v januári 2018, o ňom dlhodobo nepočul. Následne som nastúpil k vtedajšiemu zamestnávateľovi Autodoprava Petráš, s tým, že bol na jeseň 2018 kontaktovaný zo strany žalobcu ohľadom ponuky práce. Žalovaný v tom čase prácu meniť nechcel, nakoľko vtedy riešil rozvod a musel s deťmi chodiť na sociálku. Od leta 2018 prechádzal osobným bankrotom, čo trvalo do januára 2019. Vedel o tom aj žalobca. Ich komunikácia v r. 2019 nebola jediná. Jeho situáciu žalobca poznal. Čo sa týka pôžičky od pôvodného zamestnávateľa tak žalovaný tým, že prechádzal osobným bankrotom, správkyňa konkurznej podstaty predala autá a on v tom čase potreboval s chorým otcom chodiť na dialýzu, potreboval kúpiť auto. V tom čase mu vtedajší šéf ponúkol možnosť pôžičky. Žalovaný to využil a na základe toho si kúpil motorové vozidlo. Následne so žalobcom komunikoval o možnosti nástupu do jeho spoločnosti. Plánoval to až od r. 2020, chcel si riadne dokonca roka 2019 splatiť dlh u
svojho pôvodného zamestnávateľa. Avšak žalobca resp. aj tam pracujúci šofér, jeho kamarát U. Š. ho presviedčal, že sú tam dobré podmienky. Zároveň sa dohodli so žalobcom, keď mu opísal skutočnosť, že potrebuje splatiť pôžičku na automobil pôvodnému šéfovi, v prípade, keď by k nemu žalovaný nastúpil, za podmienok, že dá u pôvodného zamestnávateľa výpoveď v marci, s výpovednou lehotou do konca júna, že mu do tohto dátumu pomôže so splatením dlhu pôvodnému zamestnávateľovi. Na to sa dohodli a peniaze mu žalobca poslal cez druhého šoféra, známeho žalovaného U. Š., ktorý mu ich v hotovosti priniesol v júni, zrejme v deň, keď písal sms-ku ohľadom úrokov, teda 13.6.2019 resp. pred tým, kedy mu teda dal U. Š. uvedenú sumu a dal mu podpísať aj zmluvu o pôžičke podobnú ako zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, ale na sumu 3 000 Eur. Žalovaný tú zmluvu nemá, nakoľko ju zničil dňa 14.8.2019, keď sa vyrovnal so žalobcom a splatil mu uvedený dlh a to tým spôsobom, že mu dal 2500 Eur v hotovosti a zároveň mu dal svoju bankomatovú kartu s PIN kódom, s tým, že si 500 Eur môže vybrať. On si tú sumu vybral čo preukazuje aj to, že z karty vodiča z tachografu žalovaného vyplýva, že v čase výberu žalovaný šoféroval. Žalovaný toho dňa 14.8.2019 tú bankomatovú kartu odovzdal žalobcovi preto, lebo ešte potreboval pokračovať ďalej v jazde. Išiel sa okúpať, vykonať hygienu, a následne tú bankomatovú kartu mu mal žalobca nechať spoločne s malým technickým preukazom v automobile škoda Superb. Žalovaný teda dňa 30.6.2019, keď končil pracovný pomer u bývalého zamestnávateľa za pomoci pôžičky od žalobcu a peňazí od jeho mamy vyplatil dlh 3000 Eur pôvodnému zamestnávateľovi z peňazí, ktoré mu poskytol žalobca. Od 1.7. mal už pracovný pomer so spoločnosťou MN point, kam nastúpil 12.7. resp. 15.7.2019, nakoľko mal súdom určený styk s deťmi. V ten deň nástupu podpisoval v garáži v Malackách pracovnú zmluvu tak, že mu ju priniesol U. Š., dokonca so žalobcom pri podpise zmluvy ani neprišiel do kontaktu. Žalovaný už mal v deň nástupu, buď 12.7. alebo 15.7.2019, peniaze na vrátenie pôžičky žalobcovi, spomínaných 3 000 Eur pripravené. V tom čase sa ale žalobca nevedel dostaviť. Telefonicky sa so žalobcom dohadovali, on uviedol, že sa nemôže dostaviť, že tie peniaze má žalovaný dať U. Š., avšak žalovaný chcel tú sumu odovzdať priamo žalobcovi z dôvodu, že keď mu v júni, toho 13.6.2016, cez U. Š. dával sumu 3000 Eur, žalovaný podpisoval zmluvu o pôžičke tejto sumy, ktorú mu neodovzdal v tom čase U. Š., ale zobral si ju so sebou, a teda žalovaný chcel peniaze vrátiť žalobcovi preto, aby mu žalobca odovzdal aj svoj exemplár zmluvy o pôžičke, aby mal žalovaný istotou, že neexistuje žiaden papier, podľa ktorého by mohla byť suma od neho vymáhaná. Uviedol, že v júli bol na turnuse v zahraničí, zhruba 22.7. alebo 23.7.2019 v Rotterdame v Holandsku stratil občiansky preukaz o čom informoval žalobcu a následne, keď prišiel z turnusu, čo bolo toho 26.7. tak riešili so žalobcom odovzdanie a prebratie vozidla. Boli sa na motorovom vozidle previesť a vtedy dostal dohodu o používaní motorového vozidla, podpísal ju firme žalobcu, teda firma by mala týmto disponovať, žalovaný peniaze zo spomínanej pôžičky vo výške 3 000 Eur vrátiť chcel, ale nakoľko žalobca nemal u seba ten druhý exemplár zmluvy o pôžičke tak žalovaný tak neurobil, aj keď tie peniaze žalobca vtedy od neho chcel. Následne žalovaný nastúpil na ďalší turnus, to bolo 4.8.2019 v nedeľu, nakoľko 5.8. bol pondelok a následne prišiel na Slovensko a stretol sa so žalobcom 14.8. o čom sa vopred dohodli telefonicky toho dňa a následne žalovaný pri stretnutí s ním na tom parkovisku pre kamióny v Malackách podpisoval dokumenty o BOZP taktiež o hmotnej zodpovednosti za veci, ktoré boli v návese a tieto dokumenty podpisoval tým spôsobom, že žalobca ich držal na stene, boli pred sprchami nachádzajúcimi sa na tomto parkovisku a vtedy došlo k podpisu aj toho uznania dlhu aj tej zmluvy o pôžičke. Tých papierov v rámci dokumentov BOZP bolo viac, s tým, že žalobca mu uviedol, že najprv povybavujeme, popodpisujem veci ktoré potrebuje k práci a následne on mu vráti tú zmluvu, ktorú mal podpisovať pri poskytnutí pôžičky pre U. Š. v júni 2019. Toho 14.8. potom ako žalovaný podpisoval dokumenty o BOZP a o hmotnej zodpovednosti, následne vyplatil peniaze, sumu 2500 Eur, dal žalobcovi tú bankomatovú kartu, nech on si vyberie tie peniaze, a nech ju následne vráti, žalovaný nemal na to v tej chvíli čas, nakoľko bol s kamiónom. Následne po tomto odovzdaní peňazí a karty mu žalobca vrátil tú druhú kópiu zmluvy o pôžičke, ktorú podpisoval pred U. Š. a predložil mu uznanie dlhu a zmluvu o pôžičke, ktorých kópie žalovaný predložil na pojednávaní na čo mu žalovaný uviedol, že čo to má zasa znamenať. Nakoľko žalovaný očakával a chcel so žalobcom uzavrieť zmluvu o kúpe auta, kde malo byť dojednané to, že suma 4200 Eur bude vyplatená po splatení. Nakoľko boli dohodnutí na tom, že žalovaný to auto odkúpi za sumu 21 000 Eur tak, že bude splácať časť sumy po splátkach 440 Eur mesačne a poslednú splátku zaplatí v sume 4200 Eur. Nebola však medzi nimi dohoda, že si tú sumu má vziať ako pôžičku a že má žalovaný uzavrieť zmluvu o pôžičke tejto sumy, a túto sumu on ani neprevzal. Strany sporu sa toho 26.7.2019, keď žalovaný preberal to vozidlo dohadovali na podmienkach odkúpenia auta, na výške splátok a to bolo povedané len ústne, žalovaný preto dňa 14.8, po tom, čo mu boli dané dokumenty, ktoré predložil na pojednávaní o uznaní dlhu a pôžičke chcel aj spísať riadne nejaký právny dokument pred notárom, že za akú sumu bude kupovať motorové vozidlo, za akých podmienok, v akej výške splátok, na čo mu povedal žalobca, že k notárovi nemôžu ísť, tá jeho známa im spíše tú konkrétnu zmluvu, z
ktorej budú vyplývať aj splátky a podmienky za akých sa žalovaný dostane k vlastníctvu vozidla. Keď dostal tieto dokumenty, ktoré predložil žalovaný na pojednávaní, teda to nepodpísané uznanie dlhu a zmluvu o pôžičke, namietal, že takto sa nedohodli, že malo ísť o inú zmluvu, a zároveň, že tam nesedia dátumy splátok a je tam zlé číslo jeho občianskeho preukazu, na čo mu žalobca uviedol, že ide len o dokumenty medzi nimi, že len potrebuje mať podpísané to, že MN point zaplatila akontáciu za uvedené vozidlo. Žalovaný nemá vedomosť, že ich podpisoval, v ten deň, nakoľko zrejme boli medzi papiermi, ktoré podpisoval v rámci BOZP a ktoré boli žalobcom opreté o stenu a žalovaný len na uvedené listiny dával podpis. Nemá o tom vedomosť, že podpisoval uvedené listiny o uznaní dlhu a zmluvu o pôžičke v daný deň. Zároveň žalovaný po odovzdaní peňazí žalobcovi a po tom, čo on dal žalovanému zmluvu na pôžičku sumy 3 000 Eur, ktorú prevzal v júni od U. Š., túto zmluvu roztrhal za prítomnosti žalobcu. Uviedol tiež, že SMS -ka ktorú predložil žalobca zo dňa 13.10.2019, že žalovaný chce tie peniaze dať čím najskôr, sa týkala peňazí za motorové vozidlo Škoda Superb, ktoré plánoval a podľa dohody mal odkúpiť. Iné peniaze žalovaný v tom čase nemal požičané od žalobcu. O tomto všetkom vie aj U. Š., ktorý mu však povedal, že on proti žalobcovi na súd svedčiť nepôjde. Žalovaný s U. Š. v súčasnosti pracuje v Belgicku. Aj žalovanému povedal, že radšej má zaplatiť tie peniaze žalobcovi, že je to človek, ktorý ho môže zničiť. Pred tým, ako chcel z práce odísť sa mu aj žalobca vyhrážal, že použije údaje o jeho osobnom bankrote, že tým, keď odíde z práce a žalobca nemá šoféra, žalovaný ohrozuje jeho rodinu a bude od neho chcieť náhradu škody, zisku a takisto zaplatiť leasing kamiónu, keďže mu bude auto stáť. Dňa 26.7.2019, keď žalovaný preberal aj vozidlo tak od neho žiadal žalobca aj zaplatenie zákonnej poistky vo výške 170 Eur s tým, že žalovaný chcel mať papiere, doklady o tom, že to platí on, ale žalobca povedal, že nie, že to musí ísť cez firmu, tak mu uvedenú sumu dal žalovaný v hotovosti. Našiel si potvrdenie o zaplatení, tú zelenú resp. bielu kartu o poistení. Zároveň žalobca chcel aby žalovaný zaplatil aj havarijné poistenie vo výške 850 Eur, čo žalovaný odmietol, nakoľko chcel, aby to bolo spojené priamo s jeho menom. Uviedol, že z výplatných pások je problematické vypočítať sumu splátok za motorové vozidlo, ktoré mu žalobca strhol. Pôvodne boli aj telefonicky dohodnutí so žalobcom na diétach ako mu boli pred tým vyplácané v Belgicku 63 Eur. Malo mu byť 18 Eur vyplácané na ruku. Žalovaný však chcel, aby to bolo zarátané do základu, ako to mal ten druhý šofér, ktorý u neho pracoval. Nevie presne uviesť čo mu všetko žalobca strhával, nakoľko on dostal pokutu v zahraničí, ale vie, že júl, august mu strhol sumu za splátky za vozidlo vo výške 440 Eur mesačne. Doplnil,, že prítomnej právnej zast. žalobcu všetko uviedol, potom ako mu prišiel papier v novembri 2019, ktorá navrhla, aby sa spoločne stretli a ona tam bude pôsobiť ako mediátorka a takouto formou to vyriešili. Žalovaný prehlásil, že je to obyčajný podvod, on 4200 Eur od žalobcu nežiadal a nedosal.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: Zmluva o pôžičke zo dňa 23.7.2019 čl 6, Uznanie dlhu zo dňa 23.7.2019 čl 7, výzva na zaplatenie splátok zo dňa 31.10.2019 s doručenkami čl 8-9, odpoveď na výzvu na zaplatenie splátok čl 10, odpoveď na písomnosť zo dňa 8.11.2019 s doručenkou čl 11-12, Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2019, podnet na vykonanie kontroly v spol. MN point s.r.o. na Národný inšpektorát práce zo dňa 04.11.2019 čl 37, výpis z OR MN point s.r.o, čl 38, výpis z tachografovej karty žalovaného čl 39, fotografie komunikácie v mobilnom zariadení čl 69-72, nepodpísaná zmluva o pôžičke čl 76, nepodpísané uznanie dlhu čl 77, dohoda o používaní motorového vozidla z 23.7.2019,protokol o odovzdaní a prevzatí z 22.7.2019 čl 80, inzerát nzo dňa 9.10.2019 čl 81, potvrdenia o zrealizovaní transakcie platobnou kartou čl 82, prehľad transakcií z účtu žalovaného čl 83-93, Zmluva medzi spoločnosťami Tatraleasing a MN point s.r.o. č. LZL/19/01579 č.l. 105-106, Detail platby č.l. 107, Komunikácia č.l. 109, Výpis z karty vodiča č.l. 110, Výplatná páska č.l. 111, Výpis z karty vodiča č.l. 112, Výplatná páska č.l. 113, Výpis z karty vodič a.čl. 113-114, Výplatná páska č.l. 115, Výpis z karty vodič a.čl. 115-116, Výplatná páska 10/2012 č.l. 119, Výpis z karty vodič a.čl. 119-120, Čestné prehlásenie J. K. č.l. 121, Úradný záznam č.l. 123, Listina od zahraničnej spoločnosti Reifeisen lagerhaus Marchfelf zo dňa 31.1.2023, Komunikácia z aplikácie Wat´s up predložená žalobcom medzi žalobcom a žalovaným č.l. 131-151 zo dňa 30.5.2019-25.10.2019, Komunikácia v aplikácii Messenger č.l. 155-161 predložená žalovaným, Čestné vyhlásenie M. O. č.l. 162, Výpis z obchodného vestníka týkajúci sa konkurzu žalovaného č.l. 163, Komunikácia z aplikácie Messenger zo dňa 30.4.2019 č.l. 164-, Výpis z karty vodiča č.l. 165-169. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledujúci skutkový stav:
12. Podľa zmluvy o pôžičke datovanej k 23.7.2019 sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť peňažnú pôžičku vo výške 4200 Eur- Zmluvné strany sa v zmysle čl. III. Zmluvy dohodli, že veriteľ prevedie predmet pôžičky do vlastných rúk pri podpise zmluvy o pôžičke a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 350 eur splatných v 15. deň v mesiaci
od 15.09.2019 (v zmluve je uvedený chybne rok 2018) do 15.08.2020 a uhradiť úroky z omeškania vo výške 10 % ročne.
13. Z listiny Uznanie dlhu datovanej k 23.7.2019 vyplýva, že žalovaný ako dlžník na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.7.2019 uznal v celom rozsahu svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pôžičke čo do dôvodu ako aj výšky záväzku - 4200 Eur, vrátane príslušenstva.
14. Výzvou zo dňa 31.10.2019, ktorá bola žalovanému doručená dňa 4.11.2019, vyzval žalobca žalovaného na úhradu všetkých splátok, ktoré sú ku dňu prevzatia výzvy po splatnosti.
15. Listinou zo dňa 8.11.2019 žalovaný reagoval na vyššie uvedenú výzvu žalobcu tak, že nemá vedomosť o tom, že by dňa 23.7.2019 podpísal zmluvu o pôžičke vo výške 4200 Eur alebo akúkoľvek inú sumu titulom zmluvy o pôžičke. Nedisponuje žiadnymi listinami, ktoré by to preukazovali a požiadal o ich zaslanie.
16. V reakcii na uvedený list žalobca zaslal dňa 28.11.2019 žalovanému odpoveď s priloženými kópiami zmluvy o pôžičke a uznania dlhu z 23.7.2019.
17. Podľa listiny Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2019 žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že mu neboli vyplatené všetky cestovné náhrady a zákonom stanovené príplatky a pracovná pohotovosť v stanovenom termíne, nakoľko je v práci pod veľkým tlakom a je zo strany zamestnávateľa nútený k porušovaniu dopravných predpisov a sociálnej legislatívy používaním druhej karty vodiča do tachografu. Pod neustálym psychickým tlakom sa nemôže plne venovať pracovným povinnostiam čo môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia pri možnej kolízii.
18. Do spisu žalovaný doložil taktiež nepodpísaný podnet na vykonanie kontroly vo firme žalobcu (MN point s.r.o.) datovaný k 4.11.2019 v ktorom poukázal na vady pracovnej zmluvy v jeho neprospech, na to že zamestnávateľ požaduje vedome výkon práce v rozpore s legislatívou v doprave, čím dochádza k porušovaniu zákonov a predpisov zamestnancami, poukázal tiež na to, že mu konateľ firmy (žalobca) dal druhú kartu iného vodiča, ktorého žalovaný nepozná a nebol zamestnancom firmy a nútil ho porušovať dopravné pokyny a jazdiť po trasách, kde je jazda nákladným vozidlom zakázaná. Ďalej kontrolu zameral na mzdové podmienky.
19. V zmysle výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti MN point s.r.o., IČO: 51 307 146, bol v tejto spoločnosti žalobca konateľom od 20.01.2018 do 02.06.2020 a spoločníkom od 20.01.2018 do 01.07.2020.
20. Podľa výpisu z obchodného vestníka č. 9/2019 správkyňa konkurznej podstaty dňa 09.01.2019 splnila rozvrh výťažku, na základe tejto skutočnosti podľa § 167 v ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) oznamuje v OV, že konkurz na majetok dlžníka: O. K., G.. XX. XX. XXXX, E. K. L. XXX, XXX XX L., obchodné meno: O. K.A., A. M. O. I. - Š., XXX XX L., IČO: 32959290, pod sp. zn.: 5OdK/535/2018, sa končí.
21. Podľa dohody o používaní motorového vozidla zo dňa 23.7.2019 poskytla firma žalobcu MN point s.r.o. žalovanému ako zamestnancovi sporné motorové vozidlo Škoda Superb, ktoré mohol žalovaný ako zamestnanec používať na súkromné a služobné účely
22. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 22.7.2019 prevzal predmetné vozidlo MN point s.r.o. Ako preberajúci od M. G..
23. Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru medzi Tatra-Leasing s.r.o. a MN point s.r.o. z 22.7.2019 ako dlžníkom bola obstarávacia cena predmetu financovania - sporného motorového vozidla 21000 Eur a dlžníkom platená časť obstarávacej ceny 4200 Eur.
24. Podľa inzerátu na web stránke auto.bazos.sk zo dňa 9.10.2019 vyplýva , že sporné motorové vozidlo Škoda Suberb bolo ponúkané na predaj žalobcom.
25. V zmysle potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 12.12.2022 došlo dňa 14.08.2019 o 15:42 k výberu sumy 500 Eur kartou z bankomatu SLSP PM Malacky z účtu O. K..
26. V zmysle údajov zo softwaru Chipdrive diver Card Softwware 2 predložených žalovaným na pojednávaní dňa 11.1.2023 vyplýva, že v čase 15:39 -15:53 bola vykonaná jazda. Z nepopretého tvrdenia žalovaného vyplýva, že jazdu generuje systém sám.
27. Z výpisu z tachografovej karty žalovaného (čl 165-169 vyplýva, že v dňoch 25.7.2019 a 26.7.2019 došlo k vkladaniu karty druhého vodiča - bez špecifikácie osoby, v rôznych časových intervaloch, a taktiež z výpisu vyplýva, že dňa 26.7.2019 bol posledný údaj o lokalizácii karty žalovaného v čase 18.11 hod Slovensko.
28. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu v nemeckom jazyku vyplýva , že v auguste 2019 mal žalobca dovolenku v dňoch: 28. a 29.08.2019 - kvôli narodeniu dcéry a 30.08.2019. Z nepopretého tvrdenia žalobcu na pojednávaní vyplýva, že žalobca má pracovnú dobu do 16.30 hod a v lete je táto doba dokonca aj dlhšia, nakoľko sú žatvy a jeho zamestnávateľ podniká v poľnohospodárstve. Písomne tiež žalobca uviedol, že žalobca nemohol byť ako tvrdí žalovaný dňa 14.08.2019 o cca. 15:45 hod v Malackách a uskutočňovať výber jeho kartou, nakoľko bol v tom čase ešte v práci a cesta z práce do Malaciek mu zaberie cca. 30 minút podľa premávky. Takisto to znamená, že žalobca nemohol dať žalovanému podpísať dokumenty ako BOZP a pod. ako tvrdil žalovaný na pojednávaní.
29. Zo vzájomnej textovej komunikácie medzi stranami sporu prostredníctvom sms a mobilných aplikácií vyplýva, že dňa 31.12.2018 žalobca písal žalovanému: Bajko, keď pôjdeš ku mne, dám ti môjho superba nového a budeš mi ho splácať, čo ty nato? Nezlomím ta ani tak? Žalovaný napísal žalobcovi: Ty by si koľko chcel zaň. Žalobca: na internete stoji 27 t , tebe ho dáme za 25,5 t. Na otázku žalovaného, koľko by ho splácal žalobca uviedol, 4 roky určite nie, splátky by vyšli 500-550 eur mesačne Na otázku Žalovaného: zarobím u teba 2100 Eur? žalobca uviedol: Keď budeš jazdiť tak ako sme sa dohodli tak viacej ako 2100. Dňa 16.6.2019 sa žalovaný žalobcu pýta: to s tými úrokmi myslíš vážne. Dňa 24.7.2019 žalovaný odoslal žalobcovi správu: Ozaj Ti nevadí, že Ti dlžím toľko €? Na čo mu žalobca odpísal: nie ja to zvládam, keby áno, nepožičiam ti Dňa 7.8.2019 žalovaný napísal žalobcovi: ...Vieš mne je to aj tak blbé tie splátky atď, no mám aj iné veci, ale keď ti to súri ja pôjdem do B a môžem viac platiť. Na čo žalobca v ten deň odpísal: nikam nejdeš, to auto máš preto aby si jazdil u mňa, bez 4200 naraz sa zaobídem ver mi. taktiež: Hlavne sa kvôli tomu nemorduj nejako v hlave, keby som ti nechcel požičať, tak ti nepožičiam ver mi. Žalovaný v ten deň uviedol: vieš, mne to neni jedno že som si vzal také drahé auto a chcem tak platiť ako sme sa dohodli, len som to s akontáciou zle pochopil... Dňa 13.10.2019 žalovaný žalobcovi napísal: Ja ti chcem tie peniaze dať čím najskôr. Tak čím najskôr musím aj robotu riešiť lebo príde namiesto mňa iný. Dňa 25.10.2019 žalobca žalovanému napísal: teraz súkromne, neposlal si mi peniaze už 2 týždne a hovoril si , že v pondelok mi pošleš za dva týždne, máš podlžnosti voči mne.
30. Podľa čestného vyhlásenia M. O. mal žalovaný uzavretý pracovný pomer u neho ako vodič od 8.1.2018 do 30.6.2019. Menovaný ukončil pracovný pomer v marci 2019 a po 3 mesačnej výpovednej lehote v júni 2019 bol pracovný pomer ukončený. Poskytnuté finančné prostriedky mal žalovaný vyrovnané ku dňu ukončenia pracovného pomeru k 30.6.2019. Ak by to tak nebolo, pracovný pomer by zo strany zamestnávateľ ukončený nebol. Po tomto dátume už od žalovaného nežiadal žiadne finančné prostriedky, pretože na to už nebol dôvod.
31. Podľa Čestného vyhlásenia J. K. bol tento účastníkom rozhovoru medzi U. Š., O. Š., O. K., kde sa preberalo ako žalobca M. G. ponúkla U. Š. na predaj auto zn. Škoda Superb, ktoré mal O. K. v užívaní a za ktoré O. K. zaplatil niekoľko splátok M. G.. Podľa slov U. Š. mu bolo ponúkané už nie za sumu 21000 Eur ako O. K., ale za sumu 16000 Eur a tú zvyšnú sumu si žalobca nechá zaplatiť prostredníctvom súdu od O. K.. To nemal U. Š. prijať, nakoľko sú kamaráti a kolegovia nemohol by sa pozrieť O. K. do očí. U. Š. uviedol, že keď žalovaný skončil pracovný pomer u žalobcu a následne mu prišla kontrola z
inšpektorátu práce, za ktorú dostal žalobca pokutu sa žalobca vyjadril, že žalovaného zničí. Čo potvrdil aj O. Š., ktorý sa so žalobcom osobne stretol.
32. K uvedenému dôkazu sa vyjadril žalobca tak, že žalovaný a pán K. sú veľmi dobrí kamaráti a navyše dátum na čestnom prehlásení p. K. je uvedený dňa 22.12.2022. Nerozumie prečo uvedený dôkaz nemohol byť predložený na pojednávaní dňa 11.01.2023, kedy mal žalovaný dostatok času na jeho predloženie. Predmetné čestné prehlásenie mohlo byť spísané na podnet žalovaného v práci v Belgicku, kde žalovaný a svedok pracujú u jedného zamestnávateľa ako šoféri LKW. Tým pádom môže byť účelové. Aj jeho výpoveď na súde môže byť tendenčná, nakoľko svedok navrhovaný žalovaným môže byť ním ovplyvnený a za ďalšie žalobca nemá vedomosť o tom, žeby pán K. bol priamym svedkom pre nejakej udalosti alebo stretnutí žalobcu a žalovaného a teda nemôže priamo dosvedčiť.
33. Podľa výplatnej pásky za obdobie 7/2019 bolo žalovanému vyplatené 366,86 Eur. Z rukou dopísaného údaja vyplýva, že bolo vyplatené 6.8. 760 eur a 8.8. 500 eur, spolu 1260 Eur, z rukou vpísaného prepočtu vyplýva rozdiel súm 1563,86 Eur a 1260 Eur = 303 Eur. Podľa výplatnej pásky za obdobie 8/2019 bolo žalovanému vyplatené 500,06 Eur, rukou je vpísane, že dňa 5.9. vyplatené 500,06, dňa 10.9. 1095 Eur, spolu 1595,06 Eur. A ručne vpísaný prepočet rozdielu súm 2012,06 - 1595,06 = 417 Eur. Podľa výplatnej pásky žalovaného za obdobie 09/2019 bolo žalovanému vyplatené 1819,14 Eur, rukou vpísané vyplatené 2.10 496,4 Eur, 10.10. 1323 Eur, spolu 1819,14 Eur.
34. Z výpisov z účtu žalovaného vyplývajú platby na účet žalovaného spoločnosťou MN point s.r.o. dňa 6.8.2019 v sume 760 eur, dňa 8.8.2019 v sume 500 Eur, 5.9.2019 v sume 500 Eur, 10.09.2019 v sume 1095 Eur. 04.10.2019 v sume 496,14 Eur a dňa 10.10.2019 v sume 1323 Eur.
35. K výplatným páskam žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 5.2.2023 žalobca uviedol, že nerozumie, čo chcel uvedenými výplatnými páskami žalovaný potvrdiť, resp. ktoré skutočnosti tým chcel preukázať. K týmto páskam nebolo podané žiadne vysvetlenie zo strany žalovaného a ani nebol uvedený súvis s týmto sporom. Ak mal žalovaný nejaké pripomienky k údajným zrážkam zo mzdy, ako tvrdil na pojednávaní, žalobca nechápe, ako je možné, že sa voči nim neohradil vopred, keď vedel, že komunikácia medzi ním a žalobcom bola na kamarátskej úrovni a vedel mu napríklad aj vytknúť už predtým nočné príplatky a pod.
36. Vo vyjadrení doručenom súdu 6.2.2023 žalovaný uviedol, že vo výplatnej páske za júl a august je uvedené, o akú sumu bolo vyplatené žalovanému žalobcom menej, pričom žalovaný tvrdí, že táto nevyplatená časť mzdy a diét predstavuje splátky za motorové vozidlo. Na pojednávaní k prepočtu uvedenému na výplatných páskach žalovaný k prepočtom na výplatných páskach uviedol že nevie presne ako si to žalobca strhával. Ale bola tam určite pokuta čo mu aj žalobca písal, že prišla pokuta z Francúzska a on si strhával aj za tankovanie, mohli tam byť aj zálohy, financie, za ktoré sa tankovalo z firemných peňazí a ktoré mi nedali na ruku. Taktiež uvádzal, že mali zákonnú čiastku diét vo výške 45 Eur za deň s tým, že zvyšná suma bola už variabilná suma, kde sa s tým dalo nejakým spôsobom pracovať nakoľko sa to nezdaňovalo.
37. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní okrem iného vyplynulo, že sumu pôžičky odovzdal žalovanému v hotovosti, okrem uvedenej sumy 4200 eur žalovaný žalobcovi nedlhoval inú sumu. K výške akontácie a sume pôžičky uviedol, že ide o náhodu, dohoda na tejto sume bola urobená telefonicky na základe skoršej komunikácie zo dňa 26.6.2019 a k prevzatiu vozidla malo dôjsť až koncom júla, teda ide o náhodu. Zároveň uviedol, že dokumenty dňa 26.7.2019 boli podpisované v podvečerných hodinách. Vtedy najprv riešili otázky pôžičky, boli žalovanému vyplatené peniaze, tak mu bolo odovzdané vozidlo. Bol uzrozumený aj so skutočnosťami, že bol chybne uvedený dátum na uznaní a pôžičke.
38. Žalovaný pri jeho výsluchu na pojednávaní tiež uviedol, že začiatkom r. 2019 bol oddlžený, bol zbavený exekúcie. Nemal finančne problémy. To, že si požičiaval sumu na kúpu auta, od vtedajšieho šéfa, nepovažuje za to, že mal finančne problémy. Žalovaný doplnil, že dňa 26.7.2019. pri stretnutí so žalobcom boli spoločne na otočku v Nemecku, nočnú jazdu s kamiónom. Uviedol, že so žalobcom sa veľa nestretávajú, keď podpisoval listiny žalobcovi pri ich stretnutiach, tak to bolo len dva krát, toho 26.7. ale vie, že podpisoval dohodu o používaní auta a prevzatie auta. Tiež uviedol, že potom, čo si sporné dokumenty (zml. O pôžičke, uznanie dlhu) prečítal, tak nežiadal o ich zničenie, nakoľko mu zo strany žalobcu bolo uvedené, že ide o dokumenty len medzi nimi, že to
bude upravené pred právničkou, známou žalobcu. Rátal s tým, že normálne sa spíše zmluva týkajúca sa prevodu auta. Žalobca mu uviedol, že suma pôžičky je to vlastne suma akontácie, ktorú mala zaplatiť spoločnosť MN point leasingovej spoločnosti. Neskôr pri výsluchu žalovaný uviedol, že tú zmluvu o pôžičke v júni 2019, ktorú mu mal priniesť U. Š. podpísal v dvoch vyhotoveniach. Jednu si nechal žalovaný a jednu mal žalobca. Exemplár zmluvy, ktorý mal mať doma žalovaný, ten doma nenašiel. Prevrátil kvôli tomu celý byt. Tiež uviedol, že úver si na kúpu auta nevzal, nakoľko bol v osobnom bankrote, a aj žalobca vedel, že žalovanému nikto úver vzhľadom na uvedené skutočnosti nedá. Žalobca to mal urobiť tým spôsobom, že auto prepíše na firmu preto, aby mal náklady, aj žalovanému uviedol, že bude mať takto peniaze z leasingovky.
39. Z výsluchu U. Š. ako svedka súd zistil, že žalobca aj žalovaný sú jeho kamaráti. Žalobca je zároveň jeho bývalý zamestnávateľ a kolega. Taktiež žalovaný je bývalý aj súčasný kolega a momentálne pracujú v jednej firme v zahraničí ako vodiči kamiónu. Uviedol, že nemá vedomosť o tom či došlo k nejakému sprostredkovaniu peňazí z jeho strany medzi žalobcom a žalovaným. K ničomu takému nedošlo. Nespomína si, že doniesol v júni 2019 žalovanému peniaze od žalobcu. Vie, že u žalovaného bol, ale na peniaze si nespomína. Nespomína si, že by ho žalobca žiadal , aby odovzdal žalovanému určitú sumu peňazí, takýmto veciam by sa skôr vyhýbal. Nespomína si, že žalovaný podpísal u neho 2 zmluvy. Auto- Škodu Superb mu ponúkal tak žalobca ako aj žalovaný, nepamätá si za akú sumu peňazí, nespomína si na konkrétne podmienky, ale bolo to veľa peňazí, záujem nemal. Na formuláciu žalobcu o tom, že má byť splatená časť sumy cez súd si nepamätá. Vie, že žalovaný mal nejakú dlžobu u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa p. O., ktorú mal vyrovnať pred tým než mal odísť. Nespomína si, že si žalovaný peniaze na vrátenie tejto pôžičky od niekoho zabezpečil.. Má vedomosť o tom, že žalobca vlastnil motorové vozidlo škoda Superb a má vedomosť o tom, že ho jeden čas žalovaný užíval. Uvedené vozidlo bolo ponúkané aj svedkovi. Nepamätá si za akú kúpnu cenu, ale bolo to veľa. Nevie, akým spôsobom bolo financované toto motorové vozidlo, ale žalovaný mu vravel, že by ho chcel splácať. O tom, či ho aj splácal vedomosť nemá. O tom, aká bola akontácia za uvedené vozidlo svedok vedomosť nemal, nezaujímal sa, čo sa týkalo uvedeného vozidla. So žalobcom sa ohľadom pojednávania nestretol. Žalobca ho upovedomil,11.1 po tom pojednávaní, ktoré bolo vo veci, že bude zrejme vypočutý ako svedok. Z jednej aj z druhej strany mu bolo povedané, že sa viac bližšie o tom baviť nemôže. Že sa dozvie o tom, keď príde na súd. Nevie, že by mal p. K. pôžičku voči žalobcovi. Pred nástupom žalovaného do práce k žalobcovi boli všetci kamaráti. žalovaný u žalobcu robil krátko, svedok vie, že tam sa dohadovali o tej skutočnosti ohľadom toho vozidla. Nevie, ako presne ohľadom kúpy resp. splácania asi sa niečo stalo a žalovaný náhle odišiel z firmy. potom sa ich vzťah zmenil. Dôvodom zmeny toho vzťahu bolo podľa svedka asi to auto a to, že chcel žalovaný odísť pracovať do Belgicka. Uviedol, že on BOZP určite u žalobcu nepodpisoval, hmotnú zodpovednosť si nepamätá, či to bola ako súčasť pracovnej zmluvy. Nemá vedomosť, že sa žalovaný obrátil na žalobcu s požiadavkou požičania peňazí. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že pred pojednávaním sa stretol so žalovaným, chcel vedieť o čo ide. V akej veci má byť vypočutý. K čomu má teda svedčiť, na čo mu žalovaný uviedol, že ide ohľadom peňazí, bližšie si to nepamätá a že pôjde o odovzdanie auta, žalovaný povedal, že auto chce kúpiť a že ho bude splácať, žalovaný ho núkal aj svedkovi, dosplácať resp. kúpiť, nevie už ako konkrétne, ale ja svedok o to nemal záujem. Svedok neskôr uviedol, že žalovaný mu pri stretnutí po pojednávaní v januári tvrdil, ako to vníma on, a to, že žalovaný bol pri svedkovi, kedy malo dôjsť k tomu, že svedok mu odovzdal pôžičku 3 000 Eur a že sa podpisovali nejaké zmluvy, na čo svedok uviedol, že si to nepamätá. Na to ale svedok žalovanému uviedol, že on si skôr pamätá, že on bol u žalovaného a nie žalovaný u neho, že svedok mu niečo dal, niečo od žalovaného bral. Ale nevie podrobnosti čo to bolo Na to žalovaný uviedol, áno bol si u mňa dal som ti čip a tašku. Na ot. súdu či podobne ako so žalovaným sa bavili po pojednávaní aj so žalobcom svedok uviedol, že nie, nakoľko žalobca mu povedal, že sa on s ním o tom baviť nemôže. To isté mu uviedol žalovaný, že o čo konkrétne na súde ide tak to nechcel uviesť, že by z toho mohol byť aj problém, Svedok záverom výsluchu čítal sms správy medzi ním a žalovaným zo dňa 11.1.2023 (deň pojednávania) v ktorých žalovaný informoval svedka o potrebe jeho vypočutia na pojednávaní. Zároveň čítal sms odoslané ešte počas pojednávania 11.1.2023 od žalobcu, v ktorých ho informoval o priebehu pojednávania vo vzťahu k jeho osobe. Svedok uviedol, že žalobca ho len oboznámil o tom, čoho sa súd týka, viac mu neuviedol.
K tomu právna zast. žalovaného navrhla neprihliadať na jeho výpoveď, ktorá je podľa jej názoru ovplyvnená.
40. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
41. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
42. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
43. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.
47. Žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 4200 Eur s príslušenstvom titulom pôžičky, ktorú mu poskytol na základe zmluvy o pôžičke datovanej dňa 23.7.2019, avšak podľa doplnených skutkových tvrdení žalobcu podpísanej dňa 26.7.2019. K tomuto dňu bolo podľa tvrdení žalobcu podpísané aj uznanie dlhu žalovaným, taktiež datované k 23.7.2019.
48. V konaní nebolo sporné, že k podpisu zmluvy o pôžičke a uznania dlhu zo strany žalovaného došlo. Sporné bolo, kedy k podpisu došlo, ako aj to, či žalobca mal vôľu uvedené dokumenty podpísať, t.j. či ich podpísal dobrovoľne, alebo, ako to tvrdil, mu boli „podstrčené žalobcom. Sporné bolo taktiež prevzatie finančnej sumy pôžičky.
49. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn- 3Cdo/143/2003 z 29.1.2009).
50. V zmysle uvedeného už žalobca nemusel v konaní preukazovať prevzatie a odovzdanie požičanej sumy, nakoľko sa má za to, že v čase uznania dlhu tento dlh existoval, pokiaľ žalovaný nepreukáže opak. Súd pritom vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný, ktorý popieral nárok žalobcu, a ktorého zaťažovalo bremeno dôkazu, že dlh, ktorý uznal nevznikol, toto bremeno dokazovania neuniesol.
51. Žalovaný v konaní a najmä v záverečnej reči cestou právnej zástupkyne argumentoval neplatnosťou právnych úkonov - zmluvy o pôžičke ako aj uznania dlhu, uvádzal, že dňa 23.7.2019 nemohlo dôjsť k ich podpisu, že uvedené dokumenty sú absolútne neplatné právne úkony, najmä pre rozpor s dobrými mravmi, ako ja pre nedostatok vôle žalovaného, že žalobca mal ako zamestnávateľ žalovaného vedomosť o pracovnej činnosti žalovaného a mal možnosť opraviť nesprávne uvedené dátumy na predmetných dokumentoch, tieto nie sú právne účinné, nakoľko dňa 23.7.2019 dlh, ktorý mal žalovaný uznať neexistoval. V konaní už nebolo sporné, že dňa 23.7.2019 sa žalovaný nestretol so žalobcom a že v daný deň nepodpísal predmetnú zmluvu ani uznanie dlhu. Nebolo tiež sporné, že žalobca a žalovaný sa stretli dňa 26.7.2019 a tiež nebolo sporné, že v uvedený deň sa odovzdalo žalovanému do užívania motorové vozidlo Škoda Superb a že došlo k podpisu určitých dokumentov. Sporné bolo to, akých dokumentov. Podľa tvrdenia žalobcu v tento deň došlo k podpisu zmluvy o pôžičke a uznania dlhu, čo síce poprel žalovaný, ktorý tvrdil, že k podpísaniu uvedených dokumentov došlo až dňa 14.8.2019, no stretnutie strán sporu a podpis dokumentov v daný deň naopak poprel žalobca a zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že v tento deň sa strany skutočne stretli.
52. Žalovaný pritom tvrdil, že v uvedený deň vrátil žalobcovi inú pôžičku vo výške 3000 Eur, ktorú bral od žalobcu ešte v júni 2019 na vyplatenie ďalšej pôžičky jeho vtedajšiemu zamestnávateľovi, a to tým spôsobom , že mu časť (2500Eur) dal na ruku a časť (500 Eur) si mal žalobca sám vybrať z bankomatovej karty žalovaného, čo žalovaný preukazoval potvrdením o zrealizovaní transakcie. Je pravdou, že v uvedený čas transakcie- 15:42 žalovaný podľa výpisu z jeho tachografovej karty vykonával jazdu kamiónom, avšak žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že osobou, ktorá vykonala výber z jeho karty bol žalobca.
53. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu bol žalobca v uvedený deň v práci v Rakúsku, pričom opak- prítomnosť žalobcu na benzínovej pumpe v Malackách a pri bankomate v uvedený čas, žalovaný nepreukázal, tiež z predloženého potvrdenia o čerpaní dovolenky v mesiaci august 2019 vyplýva, že žalobca v uvedený deň dovolenku nečerpal, a nebolo sporné jeho tvrdenie, že pracovný čas mal do 16:30.
54. Súd tak mal za to, že žalovaný nepreukázal stretnutie a podpis uvedených dokumentov dňa 14.8.2019, pričom samotný žalovaný potvrdil, že sa so žalobcom stretli pri podpisovaní dokumentov len dva krát (26.7 a 14.8.2019), a preto súd považoval zmluvu o pôžičke ako aj uznanie dlhu za podpísanú žalovaným dňa 26.7.2019. Uvedenie iného dátumu na samotných listinách pritom nemá vplyv na ich platnosť.
55. V konaní tiež boli sporné tvrdenia žalovaného, že žalobca mu mal poskytnúť pôžičku vo výške 3000 Eur, a to zhruba 13.6.2019 alebo skôr, na vyplatenie jeho dlhu u predchádzajúceho zamestnávateľa, prostredníctvom jeho vtedajšieho kolegu a zamestnanca žalobcu U. Š.. Sporné bolo tiež tvrdenie žalovaného, že uvedenú pôžičku dňa 14.8.2019 žalovanému vrátil. Ak žalovaný tvrdil, že existovala iná pôžička v sume 3000 eur, ktorej existenciu žalobca poprel, bolo jeho povinnosťou nad mieru všetkých pochybností uvedené tvrdenie o existencii pôžičky preukázať a tiež to, že uvedenú pôžičku splatil, napríklad predložením zmluvy o pôžičke a následne potvrdením o jej zaplatení - kvitanciou, žalobcom podpísaným príjmovým dokladom a pod. Žalovaný však tvrdil, že uvedenú pôžičku roztrhal, svoj exemplár údajne stratil, pričom v tomto smere žalovaný menil výpoveď, keď neskôr uviedol, že má za to, že došlo k zničeniu aj jeho exemplára roztrhaním spolu s exemplárom žalobcu pri vyplatení tohto údajného dlhu dňa 14.8.2019. Žalovaný taktiež spočiatku uviedol, že mu U. Š. nenechal písomnú zmluvu o pôžičke, neskôr uviedol, že mu jeden exemplár nechal. V prípade, ak by aj žalovaný skutočne postupoval takto neobozretne - zmluvu zničil, potvrdenie o vyplatení pôžičky si nenechal vystaviť, tak mal možnosť preukázať existenciu uvedenej pôžičky výsluchom svedka U. Š., ktorý mu mal uvedenú pôžičku fyzicky poskytnúť. U. Š. však tvrdenia žalovaného o poskytnutí spornej pôžičky v sume 3000 eur nepotvrdil, na nič z uvedených skutočností týkajúcich sa predmetnej pôžičky si nespomínal, a uviedol, že ak by ho aj žalobca o sprostredkovanie pôžičky takýmto spôsobom požiadal, skôr by sa tomu vyhýbal. Žalovaný cestou právnej zástupkyne síce namietal, že na uvedenú výpoveď svedka súd nemá prihliadať vzhľadom na preukázanie kontaktovanie svedka žalobcom a informovanie ho o pojednávaní, avšak z sms správ čítaných svedkom na pojednávaní vyplýva, že vo veci výsluchu svedka kontaktovali obe strany, pričom samotný žalovaný ho po prvom pojednávaní navštívil a konzultoval s ním skutočnosti, o ktorých má svedok vypovedať. Ak by aj súd neprihliadal na výpoveď svedka z uvedeného dôvodu,
vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného a poskytnutí pôžičky prostredníctvom U. Š. to má pre žalovaného rovnaký dôsledok, ako akceptovanie výpovede svedka, teda že tieto tvrdenia žalovaného neboli preukázané.
56. Rovnako ani z potvrdenia pôvodného zamestnávateľa žalovaného nevyplýva výška a existencia takejto pôžičky, ale len to, že mal žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vyrovnané ku dňu ukončenia pracovného pomeru 30.6.2019. Zo vzájomnej textovej komunikácie medzi stranami sporu síce vyplývajú informácie o existencii bližšie nešpecifikovanej pôžičky žalovaného voči predchádzajúcemu zamestnávateľovi, čo svedčí o vedomosti žalobcu o existencii tejto pôžičky žalovaného ako aj o prísľub pomoci žalovanému (v prípade, ako predošlý zamestnávateľ žalovaného „vyšmarí“), z uvedeného však nemožno považovať za preukázané tvrdenia žalovaného o existencii a poskytnutí konkrétnej pôžičky od žalobcu. To platí aj vo vzťahu k textovej správe zaslanej žalovaným žalobcovi z 24.7.2019, či mu nevadí, že mu žalovaný dlží toľko Eur, pričom žalobca k uvedenému doplnil, že správa sa týkala v tom čase už dohodnutej pôžičky, ktorú mal spísanú k 23.7.2019 avšak k jej podpisu pre výkon práce žalovaného mimo Slovenska došlo až dňa 26.7.2019.
57. Žalovaný sa v konaní taktiež bránil tým, že suma 4200 vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke v skutočnosti predstavuje časť kúpnej ceny za motorové vozidlo, tzv. akontáciu, ktorú žalobcova firma zaplatila leasingovej spoločnosti za kúpu predmetného motorového vozidla, ktorú mal žalovaný žalobcovi splácať. Z útržkovitých sms správ, resp. komunikácie z mobilnej aplikácie pritom nemožno bez ďalšieho odvodiť pravdivosť tvrdení žalovaného o tom, že mal so žalobcom skutočne uzavretú takúto dohodu o odkúpení služobného vozidla, ktoré on skutočne užíval, a že suma pôžičky, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha vo výške 4200 Eur mala predstavovať akontáciu za mot. vozidlo, ktorú mal žalovaný žalobcovi splácať. Samotný žalovaný pritom ešte vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2022 nevedel jednoznačne špecifikovať uvedenú dohodu medzi stranami konania ohľadom motorového vozidla, keď uvádzal, že od žalobcu žiadal predloženie Kúpnej zmluvy, alebo zmluvy o prenájme vozidla s právom jeho kúpy, pričom ide o 2 odlišné právne inštitúty s rozdielnymi účinkami pre zmluvné strany. Neskôr na pojednávaní uvádzal žalovaný, že boli dohodnutí na podpise kúpnopredajnej zmluvy, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 21 000 Eur. Z textovej komunikácie medzi stranami síce vyplýva ponuka žalobcu ešte z decembra 2018 na poskytnutie resp. predaj mot. vozidla žalovanému za určitých podmienok, no žiadne záväzné uzavretie dohody konkrétneho znenia v tomto smere žalovaný nepreukázal a navyše tam ponúkaná kúpna cena 25 500 Eur sa nezhoduje so žalovaným tvrdenou sumou 21 000 Eur. Požičanie sumy 4200 eur pritom vyplýva z textovej komunikácie zo dňa 7.8.2019, kedy žalobca žalovanému uviedol, že sa bez 4200 Eur naraz zaobíde, a keby nechcel požičať, tak žalovanému nepožičia. Následná správa žalovaného z toho istého dňa, keď uviedol, že mu nie je jedno, že si vzal tak drahé auto, že chce platiť ako sa dohodli a že žalovaný „nepochopil to s tou akontáciou“ sa nevymyká tvrdeniam žalobcu o prevzatí motorového vozidla do užívania žalovaným, tiež to aj časovo súhlasí s uzavretou zmluvou o pôžičke. Na druhej strane spomenutie akontácie, a to že jej žalovaný nepochopil nie je tvrdenie bez ďalšieho vyvracajúce požičanie žalovanej sumy 4200 Eur a aj keď je skutočne pravdou, že suma pôžičky 4200 eur predstavovala sumu akontácie vyplatenú firmou žalobcu cestou leasingovej spoločnosti za predmetné mot. vozidlo, ktoré mal žalovaný podľa jeho tvrdení na základe dohody medzi stranami sporu od žalobcu odkúpiť, žalobca uzavretie dohody o kúpe a splácaní vozidla žalovaným poprel a žalovaný jednoznačne existenciu takejto dohody nepreukázal. Je treba uviesť, že z predložených dôkazov má suma 4200 Eur súvis nie len s predmetnou akontáciou za vozidlo, ale táto suma je zároveň bezo zvyšku sumou dvojnásobku sumy 2100 Eur, ktorú v komunikácii medzi stranami spomenul ako prvý samotný žalovaný ako požadovanú sumu mesačnej mzdy u žalobcu. Taktiež v komunikácii z 13.10.2019 žalovaný žalobcovi napísal, že mu chce dať tie peniaze čím najskôr, čo opäť svedčí existencii žalovanej pôžičky medzi stranami, aj žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.2.2023 priradzoval zaplateniu dohodnutej ceny za auto škoda Superb. Opäť tu stojí nepreukázané tvrdenie žalovaného naproti žalobcom predloženému dôkazu o podpise uznania dlhu z pôžičky v uvedenej sume 4200 Eur žalovaným, ktoré zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie uvedeného dlhu, a teda aj prevzatia tejto sumy.
58. Unesenie dôkazného bremena pritom znamená, že strana, ktorá je týmto bremenom zaťažená, nad mieru všetkých pochybností súdu preukáže pravdivosť svojich skutkových tvrdení. Tzv. Objektívne dôkazné bremeno pritom rieši situáciu, keď po skončení dokazovania nastane tzv. non liquet stav, t.j. vtedy, ak po vykonaní dokazovania skutkového stavu ostala daná skutková okolnosť neobjasnená.
Ako totiž uvádza predstaviteľ českej procesualistiky P. Lavický, výsledkom dokazovania môžu byť tri rôzne varianty, a to: a) skutkový prednes bude preukázaný, b) skutkový prednes bude vyvrátený alebo c) skutkový prednes ostane neobjasnený (t.j. nebude preukázaný ani vyvrátený). Práve k prekonaniu posledného z týchto variantov slúži objektívne dôkazné bremeno, ktoré vyjadruje, v prospech ktorej strany súd za takejto dôkaznej situácie rozhodne. Z toho dôvodu objektívne dôkazné bremeno nie je - na rozdiel od subjektívneho dôkazného bremena - primárne určené stranám sporu, ale ide skôr o povinnosť súdu neprihliadať k určitej skutočnosti, ktorá ostala neistá, resp. nepreukázaná.
59. V danom prípade dôsledkom uznania dlhu, ako už bolo súdom uvedené, je jednak to, že platí vyvrátiteľná domnienka, že v čase uznania žalovaný dlhoval sumu 4200 Eur na základe spornej zmluvy o pôžičke, a z procesného hľadiska tiež prechod dôkazného bremena na dlžníka, čoho dôsledkom je teda aj to, že ak žalovaný zaťažený bremenom dôkazu síce do určitej miery spochybní skutkové tvrdenia protistrany, avšak po vykonanom dokazovaní ostanú pochybnosti tiež o pravdivosti tvrdení žalovaného, za nepreukázané potom treba vyhodnotiť tvrdenia tej strany, ktorú zaťažovalo ohľadom týchto tvrdení dôkazné bremeno, a teda žalovaného.
60. Súd taktiež konštatuje, že rukou vpísaný prepočet na výplatných páskach za obdobie 7/2019- 9/2019, nepreukazuje pravdivosť tvrdení žalovaného o zrážaní splátok za motorové vozidlo vo výške 440 Eur za mesiace júl , august 2019, nakoľko k takejto sume nedospel ani samotný žalovaný tam uvedeným výpočtom a ako sám uviedol, nepamätá si presne, čo tam bolo strhávané,, mohli tam byť aj iné položky (zálohy, tankovanie). Z emailu žalobcu (čl 109) tiež vyplýva, že v septembrovej výplatnej páske mal mať doplatené soboty a nočné od júla do septembra.
61. Žalovaný takisto v konaní nepreukázal, že zmluva o pôžičke ako aj uznanie dlhu mu boli podstrčené pod zámienkou podpisu pracovných dokumentov (BOZP resp. hmotná zodpovednosť). Ak by aj žalovaný preukázal že pri podpise sporných dokumentov bol uvedený do omylu a tie mu boli skutočne podstrčené ako to tvrdí, je zo strany žalovaného prinajmenšom neobozretné, keď žalobcovi dôveroval natoľko, že mu podpísal akékoľvek listiny bez toho, aby si ich aspoň zbežne prečítal, obzvlášť, keď zo samotných tvrdení žalovaného vyplýva, že on ešte pred podpisom údajne podstrčených listín dňa 14.8.2019 žalobcovi zjavne nedôveroval natoľko, aby mu vrátil údajne požičanú sumu 3000 Eur buď cestou jeho zamestnanca U. Š., alebo aj osobne, ale chcel ju vrátiť priamo žalobcovi len za podmienky, že mu tento odovzdá jeho exemplár uvedenej zmluvy o pôžičke, a požadoval zničenie exempláru údajnej zmluvy o pôžičke aby mal istotu, že si od neho žalobca už nebude nič vymáhať. Takéto počínanie žalovaného by ale súd musel vyhodnotiť ako správanie sa v rozpore so zásadou " "vigilantibus iura scripta sunt" (t.j. že právo patrí ostražitým, bdelým), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie účastníka konania pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj účastník konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu (napr. ÚS SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 213/2009 zo dňa 27.05.2009). Ak žalovaný tvrdil, že mal podozrenie z podvodu, je tiež otázne, prečo v danej veci nepodal trestné oznámenie.
62. Tvrdenia žalovaného o spoločnej jazde žalovaného a žalobcu z 25. resp. 26. júla 2019, ktoré neskôr v priebehu konania produkoval taktiež nevyplynulo z výpisu z tachografovej karty, keďže to, že bola založená karta druhého vodiča (čl 165-169) nepreukazuje, že to bol žalobca, a taktiež to nijako nevyvracia nespornú skutočnosť, že strany boli spoločne aj dňa 26.7.2019, kedy malo dôjsť k podpisovaniu dokumentov.
63. V záverečnej reči žalovaný cestou právnej zástupkyne uviedol, že o tom, že žalovaný nemal vôľu podpísať zmluvu o pôžičke a ani takúto vôľu neprejavil svedčí fakt že ním predložená zmluva o pôžičke a uznanie dlhu nie sú podpísané. S daným tvrdením sa taktiež nemožno stotožniť, nakoľko podľa názoru je úplne bežný postup, ak zmluvná strana svoj vlastný exemplár zmluvy nepodpíše a na jej ochranu slúži práve podpis druhej zmluvnej strany, ktorý sa na predmetných dokumentoch nachádzal.
64. Z navrhovaných dôkazov súd nevykonal dokazovanie kúpnou zmluvou na predaj motorového vozidla žalobcu jeho firme MN point s.r.o., nakoľko nebolo medzi stranami sporné, že ku dňu 22.7.2019 predal žalobca ako fyzická osoba sporné motorové vozidlo svojej spoločnosti MN point s.r.o., pričom aj z leasingovej zmluvy vyplýva, že kúpnu cenu uvedená spoločnosť financovala cez leasingovú spoločnosť Tatraleasing, s.r.o. V konaní sa pritom dokazujú len skutočnosti, ktoré sú sporné.
65. Žalovaný zároveň súdu navrhol vyžiadať si rozhodnutie Národného inšpektorátu práce (NIP) o podnete žalovaného, pričom tvrdil, že toto konanie je pomstou práve za podanie podnetu na NIP žalovaným. Súd návrh na vykonanie uvedeného dôkazu zamietol. Z podnetu na NIP podaného žalovaným vyplýva, že tento je datovaný dňom 4.11.2019, teda až po tom, čo mu bola zo strany žalobcu odoslaná výzva na úhradu splátok z pôžičky dňa 31.10.2019. Tvrdenie žalovaného, že toto súdne konanie má byť pomstou za podanie podnetu na NIP žalovaným nie je dôvodné, nakoľko je zjavné, že žalobca sa súdnou cestou domáha vymoženia dlhu, na úhradu ktorého vyzýval žalovaného preukázateľne ešte pred samotným podaním podnetu na NIP. Takto sa skôr javí podanie podnetu na NIP žalovaným ako reakcia žalovaného na výzvu na úhradu dlhu od žalobcu. Samotné podanie návrhu na súd, keď sa žalobca pokúšal o vymoženie svojho dlhu mimosúdne, nemožno vnímať ako pomstu, ale ako legitímny spôsob domáhania sa peňažného nároku. Zároveň zistenia týkajúce sa porušovania pracovnoprávnych predpisov nesúvisia so súkromnoprávnym vzťahom žalobcu, ktorý ako fyzická osoba mal žalovanému poskytnúť pôžičku a taktiež nebolo predmetom konania preukazovanie dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným, čím taktiež žalovaný odôvodňoval vykonanie uvedeného dôkazu.
66. Pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatné tvrdenie žalovaného, že stratil a nechal si vystaviť nový občiansky preukaz, a zároveň uvedené tvrdenie nebolo medzi stranami sporné, preto súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním si dokladu o dátume a dôvode vydania nového občianskeho preukazu žalovaného. Len uvedenie už neplatného čísla občianskeho preukazu na nemá vo vzťahu k identifikácii žalovaného ako účastníka právneho úkonu žiaden vplyv.
67. Súd taktiež zamietol návrh na výsluch J. K., nakoľko nejde o priameho svedka akýchkoľvek dojednaní medzi žalobcom a žalovaným., ale ide o kolegu žalovaného, ktorý z počutia medzi kolegami mal o prípade vedomosť. Tento svedok mal svedčiť len o tom, čo mu o uvedenom prípade uviedol žalovaný, prípadne iný svedok U. Š.. Nakoľko si však U. Š. pri svojom výsluchu nespomínal na žiadne konkrétne okolnosti podstatné pre predmetnú vec, výsluch J. K. už nemal zmysel ani vo vzťahu k overeniu pravdivosti tvrdení svedka Š. (nemožno ho konfrontovať s tým, čo si nepamätá). Zároveň vo vzťahu k čestnému vyhláseniu J. K. je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že ide o kolegu a kamaráta žalobcu, a ktoré bolo súdu predložené až dodatočne po pojednávaní 11.1.2023, aj keď podľa dátumu už v tom čase existovalo a žalovaný ho mal možnosť predložiť, preto sa uvedený dôkaz súdu javí ako tendenčný, a aj vzhľadom na pomer svedka k žalovanému je jeho dôkazná váha veľmi nízka, najmä ak z iných dôkazov skutočnosti, ktoré sú obsahom tohto čestného vyhlásenia nevyplynuli.
68. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na úhradu sumy 4200 Eur.
69. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neuhradil dohodnuté splátky včas, preto súd považoval dôvodné priznať žalobcovi tiež úroky z omeškania. Po späťvzatí konania v časti úrokov v upomínacom konaní zostali predmetom konania úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % zo súm jednotlivých omeškaných splátok, ktoré si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho od dohodnutej splatnosti splátok, preto súd vyhovel žalobe aj v tejto časti.
70. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov rozhodne samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach a to len z dôvodu podľa § 356 písm. b) Civilného sporového poriadku.
Nakoľko sa po vyhlásení rozhodnutia žalobca vzdal práva podať odvolanie, viac mu toto právo nepatrí.
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( § 356 písm. b) Civilného sporového poriadku).
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí ( § 277 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutia, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. zákona.