Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/460/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu T. Y., Q., Š. L. X, zast. Mgr. Henrietou Savinovou, Bratislava, Štefana Majera 6, proti žalovanej Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Košice, Rastislavova 43, IČO: 00 606 707, zast. JUDr. Alenou Zadákovou, Alena Zadáková & spol. advokátska kancelária, Košice, Kováčska 32, o určenie, že poškodenie zdravia je chorobou z povolania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -139 z 11.6.2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca, žalobou doručenou mu 1.8.2011, žiadal, čím žalobu odôvodnil (reprodukoval jej podstatnú časť) a, čo uviedol podaním zo 7.10.2011, doručeným mu 11.10.2011 (aj jeho podstatnú časť reprodukoval). Poukázal na to, že žalovaný žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a reprodukoval podstatnú časť prednesu zástupkyne žalovanej na pojednávaní 15.5.2012 (zápisnica na č.l.94). vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie, na základe ktorých zistil skutkový stav, konkrétne, že žalobca žalobou zo 4.3.2011 žiadal určiť, že poškodenie jeho zdravia, a to chronická atrofická bronchitída, je chorobou z povolania podľa zák.č.461/03 Z. z. o sociálnom poistení, že žalovaná žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, preto nariadil znalecké dokazovanie L.. J. A., znalkyňou z odboru Zdravotníctva a farmácia, odvetvie Choroby z povolania a reprodukoval celý záver (č.l.112-114) jej znaleckého posudku (ďalej len ) č.8/2012 z 8.12.2012. Vychádzajúc z zák.č.311/01 Z. z. , čl. IX a Z. p., účinného v čase vzniku choroby z povolania (zák.č.65/65 Zb., účinný do 31.12.1996), ktorých znenie citoval, na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. právnymi predpismi zistil, že u žalobcu nie sú splnené predpoklady pre určenie poškodenia jeho zdravia za chorobu z povolania. Pritom vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, nakoľko otázka existencie alebo neexistencie choroby z povolania je predovšetkým otázkou znaleckou, že zo záverov vyplýva, že žalobca síce pracoval za podmienok, za ktorých by mohla vzniknúť chronická bronchitída, avšak túto chorobu, ani pri dlhodobom vystavení pôsobeniu oxidu siričitého v pracovnom prostredí, nemožno považovať za chorobu z povolania a, že pri vzniku chronickej bronchitídy u žalobcu mohol pôsobiť aj niektorý iný spolupôsobiaci faktor, napr. celkové znečistenie životného prostredia, fajčenie aktívne aj pasívne, striedanie klimatických zmien, poruchy imunity - obranných mechanizmov jeho organizmu, ochorenia nosa a iné. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že podľa o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa včas odvolal voči rozsudku v plnom rozsahu v zmysle , , majúc za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Reprodukoval časť odôvodnenia napadnutého rozsudku (druhy odsek na str.3) a na základe judikatúr SR (citoval právne vety rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a a Rč.3 zo Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR) tvrdil, že tento určovací súd odstráni uňho nielen právnu neistotu, teda či je jeho poškodenie zdravia chorobou z povolania alebo nie je, ale zároveň aj predchádza žalobe na plnenie, nakoľko až na základe určenia, resp. neurčenia, že jeho poškodenie zdravia je chorobou z povolania, Sociálna poisťovňa môže konečne pristúpiť, resp. nepristúpiť k bodovému hodnotenie a následne i k odškodneniu. Ďalej reprodukoval časť odôvodnenia napadnutého rozsudku (z tretieho odseku na str.3) a k tomuto cit. predložil námietky: a) Domnienka nebola vyvrátená, nakoľko lekárske vyšetrenia len potvrdili, že má danú chorobu, ktorá môže byť chorobou z povolania a Klinika pracovného lekárstva Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice nepreukázala žiadne odborné odôvodenie, prečo jeho poškodenie nie je skutočne chorobou z povolania a vôbec nevychádzala z objektivizácie faktorov v danom pracovnom prostredí, ktoré vykonal RÚVZ v Košiciach a b) Ohľadom kumulovaných podmienok, podmienka č.1 je nesprávna, nakoľko v zozname chorôb z povolania prílohy č.1 k Z 461/2009 je položka 47 - Iné poškodenie zdravia z práce. Ide o poškodenie zdravia z práce, ktoré nie je ani pracovným úrazom, ani chorobou z povolania uvedenou v tomto zozname. A podmienka tri bude splnená určovacou žalobou. Vytýkal súdu, že sa vo svojom rozsudku opieral výlučne len na jediný súdnoznalecký posudok, ktorý z objektívneho hľadiska (viď už nižšie uplatnené námietky, ktoré nebral v úvahu) jednoznačne nepreukázal skutočnosť, ktorú pri vyhlásení rozsudku vzal za objektívne pravdivú. K svedectvu znalkyne vyslovil nasledovné námietky: K bodu 1: „Opakované a dlhodobé vystavenie pôsobeniu oxidu siričitému môže spôsobovať opakované zápaly dýchacích ciest, prechádzajúce až do chronického zápalu priedušiek - chronickej bronchitídy.“ K bodu 2: „Človek, ktorý pracuje 30 rokov v prostredí v ktorom je exponovaný prachu - pevnému a aerosólu, s fibrogénnym účinkom, nebezpečným chemickým látkam vo forme pár, plynov a aerosólov a to PAU (benzo a pyrénu), aromatické amíny, ťažké kovy (As,Cd,Cr,CO,Fe,Pb,Ni,Se a ich organické zlúčeniny),NH3,S02,CS2 a NOX môže ochorieť na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc - chronickú bronchitídu.“ K bodu 3: „Navrhovateľ pracoval za podmienok, za ktorých by mohla vzniknúť chronická bronchitída.“ Tvrdil ďalej, že odpovede znalkyne na tieto otázky jednoznačne potvrdili, že ide o chorobu z povolania podľa položky 47 prílohy č. 1 k Z 461/2009 (Iné poškodenie zdravia z práce. Ide o poškodenie zdravia z práce, ktoré nie je ani pracovným úrazom, ani chorobou z povolania uvedenou v tomto zozname) a, že znalkyňa sa snažila svoje uvedené odpovede negovať ďalšími všeobecnými tvrdeniami o tzv. nemožnosti presného stanovania priamej súvislosti ochorenia s pracovným prostredím. Voči jej tvrdeniam predložil nasledovné námietky:1) Znalkyňa vo svojom tvrdení vyjadrila rozpor: na jednej strane tvrdí, že oxid siričitý môže spôsobiť chronickú bronchitídu, ale na druhej strane tvrdí, že táto choroba nemôže byť považovaná za chorobu z povolania. Čím znalkyňa v podstate tvrdí, že v pracovnom prostredí sa nemohli vyskytovať faktory v takej miere, aby existovala dostatočná pravdepodobnosť vyvolania vzniku tohto ochorenia. Toto tvrdenie je v spore s tým, čo je už preukázané výsledkami meraní RÚVZ so sídlom v Košiciach (potvrdený výskyt oxidu siričitého v prekročených množstvách) a aj faktom, že dané pracovné prostredie je radené do 4 kategórie podľa rizika karcinogénnych a mutagénnych faktorov a do 3 kategórie podľa rizika prachu prevažne s fibrogénnym účinkom. Z toho vyplýva, že jej tvrdenie „táto choroba nemôže byť považovaná za chorobu z povolania“ je nepravdivé.2) Všetky ostatné faktory mimo pracovného prostredia, ktoré znalkyňa vymenovala vo svojom posudku sú tzv. pridružujúce, ktoré môžu podporiť, resp. urýchliť, vznik chronickej bronchitídy, ale nie sú hlavnou príčinou vzniku ochorenia. Zároveň nijako objektívne nepreukázala ich vplyv pre vznik tohto ochorenia uňho. Sú to len všeobecné vedľajšie faktory a zo strany znalkyne ničím nepreukázateľné, aby podporili jej tvrdenie.3) Takmer každé ochorenie je multifaktoriálne. Ale za vypuknutím ochorenia je tzv. hlavný faktor, ktorý ochorenie spôsobuje. Teda dôležité je nájsť hlavný faktor, ktorý spôsobuje danú chorobu a zamerať sa naň: kde sa ten faktor vyskytuje, v akom množstve, ako často sa chorý s ním dostal do styku (expozícia) kým ochorel, atď....V tomto prípade je faktor známy: oxid siričitý a ďalšie látky vyskytujúce sa v pracovnom prostredí podľa ich radenia do rizikových kategórií; oxid siričitý ako hlavný faktor sa vyskytoval v prekročenej miere, ktorá pri dlhodobej expozícii spôsobuje dané ochorenie; pracoval v danom prostredí 30 rokov, čo je dostatočne dlhé obdobie, aby daný faktor spôsobil dané ochorenie, tzn., že pracoval za podmienok, ktoré viedli k vzniku ochorenia.4) Predmetom šetrenia, nakoľko sa rieši choroba z povolania, je pracovné prostredie, kde oxid siričitý ako jeden z hlavných faktorov vzniku ochorenia sa najviac vyskytoval práve tu, a to preukázateľne v takej miere (viď šetrenie RÚVZ Košice, ktoré bolo vykonané až po odsiričení závodu v r.2009), že pri dlhodobom pôsobení mal za následok chronické ochorenie - chronickú bronchitídu.5) V prirodzenom životnom prostredí sa oxid siričitý nenachádza v takej miere, ktorá je významná pre vznik tohto ochorenia (viď správa MŽP o kvalite ovzdušia v SR). To by pokojne mohol byť takmer každý druhý človek (vrátane deti, starých ľudí, ktorí sú najviac zraniteľní a veľmi citlivo reagujú na rôzne faktory, vrátane chemických, v životnom prostredí) chorý na danú chorobu.6) Navrhol uvažovať: ak niekto strávil veľmi dlhé obdobie svojho života v prostredí, ktoré obsahuje hlavný faktor pre vznik chronickej bronchitídy a to oxid siričitý a ďalšie látky vyplývajúce z kategorizácie pracovného prostredia, zároveň na túto chorobu ochorel, tak z toho vyplýva, že dané prostredie s najväčšou pravdepodobnosťou je zodpovedné za vznik choroby. Ak je toto prostredie pracovným prostredím, tak z toho jednoznačne vyplýva, že ochorenie je ochorením z povolania, nakoľko je priamy súvis medzi ochorením a pracovným prostredím. Nakoľko bolo potvrdené aj znalkyňou, že človek, ktorý pracuje 30 rokov v prostredí v ktorom je exponovaný prachu - pevnému a aerosólu s fibrogénnym účinkom, nebezpečným chemickým látkam vo forme pár, plynov a aerosólov a to PAU (benzo a pyrénu), aromatické amíny, ťažké kovy (As,Cd,Cr,CO,Fe,Pb,Ni,Se a ich organické zlúčeniny),NH3,S02,CS2 a NOX môže ochorieť na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc - chronickú bronchitídu. Nakoľko výskyt faktora, ktorý spôsobuje predmetné ochorenie - chronickú bronchitídu

- sa v jeho pracovnom prostredí vyskytoval jednoznačne preukázateľne a to v miere prekračujúcej najvyššie prípustné expozičné limity pre dané pracovné prostredie (viď stanovisko RUVZ Košice), možno konštatovať, že ochorenie vzniklo v priamej súvislosti s výkonom pracovnej činností v danom pracovným prostredí. Tým pádom možno tvrdiť, že ide o chorobu z povolania podľa položky 47 prílohy č.1 k Z 461/2009 (Iné poškodenie zdravia z práce. Ide o poškodenie zdravia z práce, ktoré nie je ani pracovným úrazom, ani chorobou z povolania uvedenou v tomto zozname). Na základe uvedeného a s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol zrušiť rozsudok súdu v plnom rozsahu, nariadiť ďalšie súdnoznalecké dokazovania a vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná k odvolaniu zaujala písomné stanovisko, v ktorom uviedla, že považuje rozsudok za vecne správny, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a aj za správne právne posúdený, dostatočne odôvodnený a s jeho závermi sa stotožňuje v plnom rozsahu a, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, nakoľko odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že tento odvolací dôvod nie je daný, nakoľko súd pri správnom zistení skutkového stavu aplikoval správny právny predpis a tento aj správne interpretoval a zo zistených skutočností vyvodil aj správne právne závery. Na základe uvedeného navrhla potvrdiť rozsudok.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu.

Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné:

Podľa druhá veta zák.č.65/65 Zb. (účinného od 1.1.1966 do 31.3.2002) chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok tam uvedených.

Podľa druhá veta zák.č.311/01 Z. z. (účinného od 1.4.2002) choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

Podľa ods.5 cit ust. ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu najviac za tri roky pred jej zaradením do zoznamu.

Podľa § 8 ods.2 zák.č.461/03 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č.1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods.2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Podľa ods.3 cit. ust. choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

Z citovaných právnych predpisov vyplýva, že chorobou z povolania môže byť iba taká choroba, ktorá je uvedená v tomto zozname chorôb z povolania, pričom výpočet chorôb z povolania je taxatívny, čo však nevylučuje zaraďovanie nových ochorení pod ustálené označenia alebo využívanie nových poznatkov o chemickom alebo fyzikálnom pôsobení pri chorobách, ktorých označenie je relatívne široké.

V prejednávanej veci nebolo preukázané, žeby choroba žalobcu bola uznaná príslušným zdravotníckym zariadením za chorobu z povolania a žeby bola zaradená do zoznamu chorôb z povolania.

Okrem toho nevyhnutným predpokladom priznania odškodnenia za chorobu z povolania je aj bezpečné preukázanie príčinnej súvislosti medzi chorobou z povolania a jej vznikom za podmienok uvedených v zozname chorôb z povolania, t. j. vykonávaním práce v podmienkach, v ktorých vzniká a nestačí tu len pripustenie možnosti jej vzniku, resp. nestačí len existencia priameho súvisu medzi ochorením a pracovným prostredím.

Odhliadnuc od uvedeného, žalobe nebolo možné vyhovieť aj so zreteľom na znenie žalobného petitu (žalobca navrhol súdu, aby vydal rozsudok „Žalobcovi potvrdzujem chorobu z povolania zmysle zák.č.461/03 príl. č.1 Z. z.“), keďže určitú chorobu môže uznať za chorobu z povolania iba príslušné zdravotnícke zariadenie a nie súd.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.