Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/76/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľov: 1. J. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, F., 2. J. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. R. Y. XXX/XX, H., obaja zastúpení advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, proti odporcovi: H. P., bytom H. XXX, F., zastúpený JUDr. Stanislavom Šimlovičom, bytom Mierové námestie 9, Trenčín, o vypratanie nehnuteľnosti a iné, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. októbra 2012, č. k. -294, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku II. o uložení povinnosti odporcovi odstrániť oplotenie medzi pozemkami - parc. č. XXXXX/X a XXXXX v k. ú. F., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, výroku IV. o zamietnutí návrhu na zaplatenie 274,50 eur a výroku V. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom rozhodol o návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali ochrany vlastníckeho práva nasledovne: I. Konanie v časti o uložení povinnosti odporcovi dodržiavať hranicu medzi pozemkami parc. č. XXXXX/X a XXXXX a medzi pozemkami parc. č. XXXXX/X a XXXXX v k. ú. F. tak, ako sú určené na vytyčovacom náčrte č. XXX.XXX-XXX/XX zo dňa 15.11.2004, zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu. V bode II. uložil odporcovi odstrániť oplotenie medzi pozemkami parc. č. XXXXX/X a XXXXX k. ú. F., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode III. zamietol návrh navrhovateľov, ktorým žiadali uložiť odporcovi premiestniť oplotenie na hranicu pozemkov tak, ako je určené na vyššie uvedenom vytyčovacom náčrte, a to od bodu 81 do bodu 80, a súčasne zamietol ich návrh, ktorým žiadali uložiť odporcovi odstrániť oplotenie medzi pozemkami parc. č. XXXXX/X a XXXXX, k. ú. F., a to premiestniť na hranicu pozemkov tak, ako je určené na vyššie uvedenom vytyčovacom náčrte, a to od bodu 70 do bodu 71. V bode IV. zamietol návrh navrhovateľov, ktorým uplatnili proti odporcovi nárok na zaplatenie 274,51 eur. Napokon v bode V. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol svoje zistenia z výsledkov dokazovania, podľa ktorých odporca spolu s manželkou L. P. postavili plot na hranici medzi pozemkami XXXXX/X a XXXXX v roku 1976 so súhlasom navrhovateľa v 1. rade, a to rovno (predošlý plot bol situovaný do oblúka). Takto bola zabratá z pozemku navrhovateľa plocha 11 m2, za ktoré mu poskytli užívanie pozemku na parcele XXXXX. Ako navrhovateľ v 1. rade neskôr zistil, zamenený pozemok nebol vo vlastníctve odporcov. Túto užívali len na základe súhlasu sestry odporcu Y. P.. Ústna zámenná zmluva sa týkala iba pozemkov parc. č.

XXXXX/X a XXXXX. Plot medzi uvedenými pozemkami však nebol predmetom konania, keďže v tejto časti vzali navrhovatelia návrh späť a konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 17.04.2009. Plot medzi pozemkami parc. č. XXXXX/X v podielovom spoluvlastníctve odporcu a U. P., každý v polovici a pozemkom parc. č. XXXXX, vo vlastníctve navrhovateľa v 2. rade, postavil odporca so súhlasom R. G., spoluvlastníka parc. č. XXXXX, ktorý na základe dohody o užívaní obhospodaroval práve časť hraničiacu s pozemkami odporcu na parc. č. XXXXX/X. V čase, keď sa staval plot medzi parc. č. XXXXX a XXXXX/X, boli spoluvlastníkmi pozemku - parc. č. XXXXX, H. G. v podiele X/X, J. G. - navrhovateľ v 1. rade v podiele X/X, R. G. v podiele X/X a C. G. v podiele X/X. V roku 1999 bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k tomuto pozemku a výlučným vlastníkom sa stal navrhovateľ v 2. rade. Navrhovateľ v 1. rade nedal súhlas na stavbu plota, keďže pozemok užíval len R. G.. Plot medzi pozemkami nie je postavený na hranici. Je tvorený betónovými kockami (pätkami) 40 x 40 cm zapustenými v zemi, s kovovými stĺpmi, medzi ktorými je natiahnuté pletivo. Plot slúži len na uzatvorenie dvora, resp. ohraničenia záhrady s ovocnými stromami. Bolo preukázané, že oplotenie zasahuje do pozemku navrhovateľa v 2. rade - parc. č XXXXX. Vzhľadom na to, že časť pozemku navrhovateľa v 2. rade užíva odporca od roku 1976 a tvrdil, že k tejto časti nadobudol vlastnícke právo vydržaním, okresný súd posudzoval, či sú splnené zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa , ktorými sú spôsobilý predmet vydržania, nepretržitá držba počas doby 10 rokov a oprávnenosť držby. Konštatoval, že oprávnenosť držby v danom prípade nie je splnená. Oprávnená držba predpokladá faktické ovládanie veci, vôľu nakladať s vecou ako so svojou a dobrá viera (dobromyseľnosť), že mu vec patrí. Odporca nebol pri užívaní pozemku, na ktorom stojí oplotenie, dobromyseľný, nakoľko vedel, že mu pozemok nepatrí, keď pýtal súhlas od jedného zo spoluvlastníkov (právnych predchodcov navrhovateľa v 2. rade). Pre nesplnenie podmienky dobromyseľnosti držby, nemohol odporca nadobudnúť vlastnícke právo k časti pozemku navrhovateľa, a preto odporcovi uložil oplotenie odstrániť. Obrana odporcu v konaní, že išlo o zámennú zmluvu, nebola významná a súd ju nemohol vziať do úvahy, keďže bolo preukázané, že táto sa týkala pozemkov parc. č. XXXXX a XXXXX/ X.

Navrhovateľ v 2. rade žiadal premiestnenie predmetného plota na hranicu pozemkov. Uvedený návrh posudzoval okresný súd podľa . V tejto časti nepovažoval návrh za opodstatnený, keďže mal preukázané, že oplotenie na hranici pozemkov nie je potrebné. Za nedôvodný považoval aj návrh na uloženie povinnosti odporcovi umiestniť plot na hranicu pozemkov medzi bodmi 70 a 71 vytyčovacieho nákresu, keď plot odporcu v skutočnosti je v tejto časti aj umiestnený. Zamietnutie návrhu navrhovateľov v 1. rade na zaplatenie 274,51 eur odôvodnil konštatovaním, že zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu predpokladá, že išlo o „súkromnú iniciatívu“ navrhovateľov, ktorí prehlásili, že náklady s vytýčením hranice si budú znášať sami. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, keďže mali úspech v konaní len čiastočný.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie všetci účastníci konania.

Navrhovatelia vo svojom odvolaní napadli výroky rozsudku okresného súdu v bodoch IV. a V., ktorými okresný súd zamietol ich návrh na zaplatenie 274,51 eur a výroku o náhrade trov konania. Uviedli, že za vytyčovací náčrt, ktorý bol vypracovaný D. Bratislava, a.s., predstavovali náklady 16.000 Sk. Tento bol podkladom a bol nevyhnutný na preukázanie toho, že odporca užíva nehnuteľnosti, ktoré nie sú v jeho vlastníctve. Od odporcu žiadali zaplatenie aspoň polovice týchto nákladov. Navrhovatelia nesúhlasili ani s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov konania. Uviedli, že súd síce vo výroku I. konanie zastavil, avšak zastavenie konania zavinil odporca, pretože návrh vzali späť pre správanie sa odporcu. Odporca dal svojím správaním príčinu na podanie návrhu, keďže sám užíval nehnuteľnosti, ktoré nemal vo vlastníctve, ani v oprávnenej držbe. Žiadali preto uložiť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 274,51 eur a obom navrhovateľom náhradu trov konania, ktoré vyčíslia do troch dní.

Odporca vo svojom odvolaní, ktoré smeruje proti výroku II. rozsudku okresného súdu, t. j. uloženiu povinnosti odstrániť oplotenie, navrhol rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť. Vytýkal okresnému súdu, že vec nesprávne právne posúdil, keď prišiel k záveru, že časť pozemku, ktorý si ohradil v roku 1976, nemohol nadobudnúť vydržaním podľa , lebo nesplnil

podmienky vydržania, a to, že jeho držba nebola oprávnená. Nesúhlasí s týmto záverom, pretože od začiatku s vecou nakladal ako so svojou vlastnou, čo nikto nikdy nespochybňoval. Rozdelenie pozemkov potvrdzuje prehlásenie zo dňa 16.12.1976, z ktorého vyplýva, že užívací stav pozemkov, okrem iného aj parcely č. XXXXX/X, ktorá susedí s parcelou č. XXXXX vo vlastníctve navrhovateľa v 2. rade, ako aj ďalších susedných parciel zostane zachovaný podľa užívacieho stavu. K rozdeleniu pozemkov došlo po vzájomnej dohode účastníkov a takto sa pozemky nerušene dlhé roky užívali. On svoj pozemok užíval ako vlastný a toto bolo rešpektované aj všetkými účastníkmi a on nemal o oprávnenosti užívania žiadne pochybnosti.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že odvolanie považujú za nedôvodné, nesúhlasia s tvrdeniami odporcu v odvolaní.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutých výrokoch II., IV. a V. ako vecne správny potvrdiť podľa O odvolaniach rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa , v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že predovšetkým navrhovatelia nemali ujasnené, čoho presne sa proti odporcovi v konaní domáhajú. Tomu nasvedčuje, že svoj návrh proti odporcovi niekoľkokrát v priebehu konania menili (návrh na pripustenie zmeny návrhu z 18.01.2006, ďalšie zmeny návrhu na pojednávaní 25.09.2008, na pojednávaní 09.04.2009).

Okresný súd prejednal ich jednotlivé nároky správne a z hľadiska skutkového a právneho je jeho záver správny.

Odvolací súd, viazaný odvolacími návrhmi preskúmal rozsudok okresného súdu v bode II., ktorým uložil odporcovi odstrániť svoje oplotenie, ktoré zasahuje do pozemku parc. č. XXXXX vo vlastníctve navrhovateľa v 2. rade, výrok v bode IV., ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v 1. rade na zaplatenie 274,51 eur, v bode V. o náhrade trov konania (ide o súvisiaci výrok).

Po preskúmaní výroku II. rozsudku okresného súdu odvolací súd zistil, že rozhodnutie v tejto časti je správne a zodpovedá právnej úprave a interpretácii inštitútu vydržania podľa . Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá kritériám v ustanovení , je správne, úplné a presvedčivé, preto podľa na dôvody rozsudku okresného súdu odvolací súd poukazuje, pretože sa s ním identifikoval. Považuje však za potrebné akcentovať nasledovné:

Vlastnícke právo, ktoré patrí medzi absolútne práva a jeho ochranu garantuje aj , je predmetom ochrany aj občianskoprávnych inštitútov - , 127 .

Predpokladom ochrany vlastníctva podľa je preukázanie vlastníctva k veci a preukázanie tohto, že mu iný vec neoprávnene zadržuje.

Odporca v konaní tvrdil, že časť pozemku navrhovateľa v 1. rade nadobudol vydržaním, a to podľa „prehlásenia“ zo dňa 16.12.1974, a na základe uvedenej listiny potom v roku 1976 postavil plot.

Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ako správne uviedol vo svojom rozsudku okresný súd, zákon predpokladá kumulatívne splnenie všetkých podmienok ( ).

Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a dochádza k nemu, keď je držba oprávnená, trvá nepretržite v určenú dobu (pri nehnuteľnostiach 10 rokov) a musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.

Oprávnená držba ( ), je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi.

Oprávnená držba je charakterizovaná tým, že držiteľ nakladá s vecou ako s vlastnou a držiteľ je dobromyseľný. Obsahom dobromyseľnosti (bona fides), je dôvodné presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí.

Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť, vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, keď je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje.

V prejednávanej veci odporca nenadobudol vlastnícke právo k časti pozemku navrhovateľa v 1. rade vydržaním, pretože nebol oprávneným držiteľom z dôvodu absencie dobromyseľnosti, že mu vec patrí, a to vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy, ako významnej okolnosti, ktorá vylučuje dobromyseľnosť. Nemožno považovať za dobromyseľnosť vo vzťahu k forme nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže je všeobecne známym predpokladom na zmluvy o prevode nehnuteľností ich písomná forma.

Odvolanie navrhovateľov proti výroku o náhrade trov konania nie je opodstatnené - bod V. výroku rozsudku okresného súdu.

V sporovom konaní rozhoduje súd o náhrade trov konania spravidla podľa úspechu účastníka v konaní s prípadným uplatnením moderačného práva podľa

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prejednávanej veci okresný súd rozhodol o náhrade trov konania správne. Je nepochybné, že navrhovatelia boli v konaní úspešní iba čiastočne (bod II.) a čiastočne bol úspešný aj odporca (bod I., III.), preto je správne rozhodnutie okresného súdu, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Ustanovenie demonštratívne uvádza druhy trov konania, medzi ktoré patria aj trovy dôkazov. Navrhovateľ v 1. rade žiadal náhradu za listinný dôkaz, ktorý v konaní predložil, a to polovicu nákladov za vytyčovací náčrt.

Ak vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní im podľa nebola žiadnemu priznaná náhrada trov konania, potom navrhovateľovi nepatrí náhrada za tento dôkaz, keď táto náhrada je tiež súčasťou trov konania. Za tejto situácie je odvolanie navrhovateľov proti výroku IV. rozsudku okresného súdu neopodstatnené.

V odvolacom konaní mali úspech navrhovatelia (odvolanie proti bodom IV. a V. rozsudku smerovali vlastne iba proti trovám), títo však náhradu trov podľa nevyčíslili, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná (, , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .