Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-10-2013.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Tilly Holzindustrie Gesellschaft m.b.H., Krappfelder Straße 27, 9330 Treibach, Rakúsko, právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Erbenom, so sídlom Bratislava 811 01, Nám. SNP 22, proti žalovanému: NACEVA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bardejovská 38/A, 080 06 Prešov, IČO: 31 684 181, právne zastúpeného spoločnosťou KUCHÁR ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Tkáčska 3, 080 01 Prešov, o zaplatenie 10.010,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb/81/2012 - 58 zo dňa 13.11.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 010,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.492,71 eur od 17.5.2010 do 1.12.2010, 9 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 2.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.935,44 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že na základe objednávky žalovaného č. 0907645 dodal žalobca žalovanému tovar, ktorého prevzatie žalovaný potvrdil podpisom poverenej osoby a pečiatkou žalovanej spoločnosti na dodacom liste číslo 1000129 zo dňa 16.4.2010. Po dodaní tovaru vystavil žalobca žalovanému faktúru č 1000143, ktorou si uplatnil zaplatenie kúpnej ceny vo výške 13.497,71 eura s dátumom splatnosti 16.5.2010.
Žalovaný z vystavenej faktúry zaplatil žalobcovi dňa 1.12.2010 sumu 3.492,71 eur, a to na základe upomienky zo dňa 1.7.,2010. Za odoslanie upomienky si žalobca ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 124 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, vyúčtoval sumu 10,- eur. Žalovaný zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur doposiaľ žalobcovi nezaplatil. Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ústnou formou v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas splnil len čiastočne, zvyšnú časť vo výške 10.000,- eur žalobcovi doposiaľ neuhradil, napriek jeho upomienke. Obranu žalovaného súd posúdil ako nedôvodnú. Tvrdenie o nedodaní celkového množstva tovaru a jeho reklamácii žalovaný nepodložil a nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Naopak, žalobca predložil podpísaný dodací list, z ktorého jednoznačne vyplýva prevzatie celého množstva fakturovaného tovaru. Taktiež žalovaný súdu nepreukázal reklamáciu kvality dodaného tovaru, čo bolo jeho povinnosťou tak urobiť bez zbytočného odkladu, pri vynaložení odbornej starostlivosti po prevzatí
tovaru. Nesplnenie tejto povinnosti kupujúceho v zmysle § 428 Obchodného zákonníka má za následok nemožnosť priznania práva kupujúceho z prípadných vád tovaru aj v prípade oprávnenej reklamácie, čo však z vykonaného dokazovania nevyplýva. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno svojej obrany. Žalovaný neuhradením faktúry v lehote jej splatnosti sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku. Preto je podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške o 8 % vyššej než bola základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (8 + 1 %). Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi 9 percentný ročný úrok z omeškania z fakturovanej sumy do termínu čiastočnej úhrady a zo zvyšku, až do konečného zaplatenia. Výrok o trovách zdôvodnil súd odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania na súdnom poplatku za návrh vo výške 600,50 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 1.334,94 eur za 4 úkony právnej služby vymenované v odôvodnení rozhodnutia, režijného paušálu 1 krát 7,41 eur a 3 krát 7,63 eur, navýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Rozhodnutie súdu označil za predčasné, a to z dôvodu, že „súd sa nedôsledne vysporiadal s námietkami zo strany odporcu týkajúcich sa množstva kvality dodaného tovaru, čím spochybňoval výšku dlžnej istiny“.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol podané odvolanie odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Ako dôvod uviedol, že odôvodnenie odvolania absolútne nezodpovedá požiadavkám uvedeným v O.s.p.. Dôvod uvedený žalovaným je čisto bezobsažný. Žalovaný mal dostatok času i možnosti na predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení, avšak to, že ich nevyužil a žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil žalobcom predložené dôkazy, nespôsobuje vadu rozsudku.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p.). Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a súčasne oprávnenie odvolacieho súdu rozhodnúť o veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku
uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi podaného odvolania a len na zdôraznenie správnosti tam uvedených dôvodov dodáva:
Odvolanie proti súdnemu rozhodnutiu má obsahovať popri všeobecnej náležitostiach upravených v § 42 ods. 3 O.s.p. aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi taxatívne vymenovanými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav týkajúci sa množstva a kvality dodaného tovaru, a tým pádom aj výšku dlžnej istiny. Podľa obsahu je možné tento odvolací dôvod zaradiť, aj keď len čiastočne, k odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., podľa ktorého doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Preto, napriek laicky napísanému dôvodu odvolania, nie sú splnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p..
Uvedený odvolací dôvod sa takmer doslovne stotožnil s dôvodmi odporu proti platobnému rozkazu, kde žalovaný taktiež tvrdil, že namieta výšku dlžnej sumy poukazujúc na to, že žalovaný neprevzal celkové množstvo dodaného tovaru tak, ako bolo prejednané a taktiež že reklamoval kvalitu dodaného tovaru. Prvostupňový súd poučil oboch účastníkov, a teda aj žalovaného, že v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Takéto iné skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr môžu byť odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., ktoré v preskúmavanej veci splnené neboli. Napriek takémuto poučeniu žalovaný neoznačil, a už vôbec nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce opodstatnenosť ním tvrdeného dôvodu, na základe ktorého odmietol platiť povinnosť uloženú v platobnom rozkaze. Preto aj v prípade, že by tak žalovaný urobil až v priebehu odvolacieho konania, nebolo by možné k takýmto skutočnostiam a dôkazom prihliadať. Že žalovaný však tak neurobil ani v tomto štádiu konania a jeho postup je preto možné hodnotiť len ako snahu na oddialenie správoplatnenia súdneho rozhodnutia.
V neprospech žalovaného vyznieva aj skutočnosť, že tento dňa 1.12.2010 uhradil z fakturovanej ceny tovaru sumu 3.492,71 eur, a to bez toho, že by súčasne oznámil dôvody, na základe ktorých odmieta zaplatiť zvyšok záväzku. Preto takéto čiastočné plnenie záväzku je treba v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka považovať za uznanie zvyšku záväzku. Takýto uznávací prejav vôle má za dôsledok presun dôkazného bremena na dlžníka o existencii nezaplateného záväzku aj v prípade, že by dovtedy bolo dôkazné bremeno na veriteľovi. Keďže žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie,
že by mu žalobca dodal menšie množstvo tovaru, a že by šlo o tovar horšej kvality, než bola dohodnutá, rozhodol prvostupňový súd správne, keď podanej žalobe vyhovel.
Žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil správnosť prisúdenej výšky úrokov z omeškania. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania musel byť preto bez ďalšieho potvrdený aj tento výrok rozsudku.
To isté platí aj pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania. Aj v tomto prípade z odôvodnenia odvolania nie je zistiteľné žiadne spochybňovanie správnosti výšky uloženej náhrady trov.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca si však náhradu trov neuplatnil, v dôsledku čoho nemohla byť priznaná náhrada ani jemu, ani neúspešnému žalovanému.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.