Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Em-4-2022.pdf
PDF · 149.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Em/4/2022
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého A. B. C., nar. XX. X. XXXX a maloletú D. A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., F. G. H. XX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky – oprávnenej B. I. C., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko E., J. H. XXXX/ XX, prechodné bydlisko E., F. B. H. XX, občianky Slovenskej republiky a otca B. C., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko E., F. G. H. XX, občana Slovenskej republiky (povinného), právne zastúpeného JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Námestie M. R. Štefánika č. 10, IČO: 42214963, o návrhu matky (oprávnenej) na nariadenie výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia, v časti styku matky s maloletými deťmi a realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 3. 4. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky B. I. C., nar. X. X. XXXX (oprávnenej) zo dňa 24. 10. 2022, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 27. 10. 2022, ktorý doplnila podaním zo dňa 1. 12. 2022, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 2. 12. 2022, na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia – uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 8. 2022, sp. zn. 30P 130/2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 10. 2022, sp. zn. 9CoP/46/2022 (vykonateľného dňa 19. 8. 2022), ktorými bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorého obsahom je dočasné zverenie maloletého A. B. C., nar. XX. X. XXXX do osobnej starostlivosti otca B. C., nar. X. X. XXXX a dočasne upravený styk matky s maloletým A. B. C. a zverenie maloletej D. A. C., nar. XX. XX. XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 24. 10. 2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 27. 10. 2022, sa matka maloletých detí domáhala, aby súd nariadil výkon rozhodnutia: uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 8. 2022, sp. zn. 30P 130/2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 10. 2022, sp. zn. 9CoP/46/2022, ktorými bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorého obsahom je:
- dočasné zverenie maloletého A. B. C. do osobnej starostlivosti otca a upravený styk matky s maloletým A. B. C. každý nepárny týždeň od piatka od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod s tým, maloleté dieťa si prevezme od otca v mieste jeho bydliska a po skončení stretnutia ho odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska,
- dočasné zverenie maloletej A. D. C. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň od nedele od 19.00 hod. do nasledujúcej nedele nepárneho týždňa do 19.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny týždeň od nedele od 19.00 hod. do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 19.00 hod. tak, že otec si prevezme maloleté dieťa od matky v mieste jej bydliska a matka si prevezme maloleté dieťa od otca v jeho bydlisku.
2. Navrhovateľka – matka (oprávnená) návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia odôvodnila tým, že otec maloletých detí (povinný) toto rozhodnutie nerešpektuje.
3. Navrhovateľka - matka bola uznesením zo dňa 7. 11. 2022, sp. zn. 9Em 4/2022 vyzvaná, aby odstránila vady podania - uviedla skutkové tvrdenia, kde a akým spôsobom porušuje otec povinnosti, ktoré mu vyplývajú v vykonateľného súdneho rozhodnutia.
4. Právna zástupkyňa matky v podaní, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 10. 11. 2022 uviedla, že otec od momentu nariadenia neodkladného opatrenia matke neumožnil styk s maloletými deťmi. Maloleté deti sú stále v starostlivosti otca, ktorý ich odmieta vydať. Od nariadenia neodkladného opatrenia sa matka s deťmi nestretla ani raz. Otec maloleté deti na styk s matkou nepripravuje, ale svojim konaním v styku matky ako aj realizácii osobnej starostlivosti o maloletú D. A. úmyselne bráni. Je v záujme maloletých detí, aby trávili čas aj so svojou matkou.
5. Právna zástupkyňa otca sa podaním zo dňa 28. 11. 2022, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 28. 11. 2022 vyjadrila k návrhu matky na nariadenie výkonu rozhodnutia. Poukázala na to, že maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti otca a nechcú ísť matke. Matka o maloleté deti neprejavuje záujem. Žiada ich zveriť do svojej osobnej starostlivosti len kvôli peniazom. Deti sa boja matky, že ich zase zamkne a nepustí k otcovi, ako sa to stalo v minulosti. Sú potom veľmi vystrašené. Keď sa blíži deň, keď majú ísť k matke, začnú vždy plakať. Otec sa ich snaží upokojiť a ubezpečiť, že sa im nič nestane. Matka si pre maloleté deti opakovane neprišla k otcovi. Poukázala aj na pojednávanie vo veci samej dňa 5. 10. 2022, kde kolízna opatrovníčka uviedla, že deti nechcú chodiť k matke a zákonná sudkyňa sa vyjadrila, že deti nasilu nemožno nútiť, aby chodili k matke. Nemalo by to dobrý dopad na ich psychické zdravie. Je potrebné, aby si maloleté deti postupne vytvorili vzťah k matke, ktorý je v dôsledku konania matky zničený.
Matka sa nevie postarať ani o dvoch starších synov. Otcovi detí sa snaží robiť prieky, neprispieva na odôvodnené potreby detí, skutočný záujem o maloleté deti nemá.
Poukázala na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 24. 11. 2004, sp. zn. IV. ÚS 25/03, podľa ktorého, ak je predmetom konania vo veci maloletých úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom, nemožno pri súdnom vynucovaní styku postupovať tak, aby sa návrh na výkon predbežného opatrenia stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne na to, ako „za každú cenu“, v danom prípade proti vôli a proti záujmom maloletého, postupovať tak, aby bola dosiahnutá ochrana, hoci aj oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizáciu styku s maloletým.
Navrhla návrh matky na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietnuť ako nedôvodný.
6. Matka v podaní zo dňa 1. 12. 2022, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 2. 12. 2022 uviedla dátumy, kedy urobila oznámenia na polícii, ktorých obsahom bolo neplnenie povinností otca, umožňovať jej styk s maloletými deťmi (č. l. 65 až 76).
7. Právna zástupkyňa otca v podaní zo dňa 21. 12. 2022, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 22. 12. 2022, doplnila predchádzajúce vyjadrenie otca k návrhu matky. Popísala skutočnosti, ktorými matka svojim správaním ohrozuje psychické zdravie najmä maloletej Sofie (situácia zo dňa 16. 12. 2022).
8. Súd maloletým deťom ustanovil kolízneho opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine, pretože v predmetnej veci existuje viac ako potenciálna
možnosť rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi. Preto rodičia nemohli zastupovať maloleté deti v konaní ako ich zákonní zástupcovia.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie (obligatórne), na ktorom najskôr podľa ustanovenia § 380 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 4 a § 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z. po podaní návrhu zisťoval, či dochádza k neplneniu povinností otcom, ktoré mu vyplývajú z vykonateľného súdneho rozhodnutia tak ako uvádza matka v návrhu a prípadne dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu.
10. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v ustanoveniach § 370 až § 391 CMP.
11. Navrhovateľka – matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že vo veci jej návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorý je vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/130/2022 ešte nebolo rozhodnuté. V tomto konaní bolo vydané neodkladné opatrenie, a to uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/130/2022 zo dňa 10.8.2022 , v spojení s uznesením Krajského súdu v Žilina zo dňa 26.10.2022.
Na základe tohto neodkladného opatrenia bol mal. A. dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, bol upravený jej styk s mal. synom a mal. Sofia Lea bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vo zvyšku bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
Otec neplní neodkladné opatrenie. Viackrát si prišla pre deti k otcovi v stanovený čas, na stanovené miesto. Naposledy to bolo v októbri 2022. Otec syna ani dcéru nepripravil. Neodovzdal jej ich. Deti sa k tomu nevyjadrovali. Volala aj policajtov, ktorí spísali záznam. Mala tým dôkaz, že otec si neplní povinnosti, ktoré vyplývajú z vykonateľného súdneho rozhodnutia. Naposledy si bola pre deti v septembri 2022. Otec deti nepripravil ani jej ich neodovzdal. Viackrát pre deti nechodila, je chorá, je dočasne práceneschopná. Otec detí ju zablokoval na všetkých telefónnych číslach. Nevie, či deti majú mobily.
Žiadala, aby otec prevzal zodpovednosť za svoje konanie, aby bol spravodlivo potrestaný za to, čo koná.
Na základe neodkladného opatrenia sa nestretla s maloletými deťmi ani raz.
Na otázku právnej zástupkyne otca, že pojednávaní konanom dňa 5.10.2022 sa dohodli aj s otcom detí, že sa stretnú v parku aj s deťmi, prečo na stretnutie neprišla, matka odpovedala, že na stretnutí bola, ale na stretnutie otec s deťmi neprišiel. Na stretnutie nemeškala.
Právna zástupkyňa otca k tomu poznamenala, že matka meškala na toto dohodnuté stretnutie pol hodinu. Nie je pravda, že by otec neprišiel na toto stretnutie.
12. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní navrhla návrh matky zamietnuť. Poukázala na skutočnosti, ktoré sú uvedené v písomných vyjadreniach k návrhu matky.
13. Otec maloletých detí na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že s matkou detí sú manželia. Nebývajú v spoločnej domácnosti od mája 2022. Odišiel aj s deťmi k svojej matke. Návrh na rozvod manželstva podala manželka a navrhovala, aby bolo manželstvo rozvedené, deti aby boli zverené jej do osobnej starostlivosti. Výživné navrhla 1200 EUR na D. aj na A.. Toto konanie ešte nie je skončené. Znalecké dokazovanie nariadené nebolo.
Vo veci bolo vydané aj neodkladné opatrenie tak ako uviedla navrhovateľka. Iné neodkladné opatrenie vydané nebolo. Neodkladné opatrenie neplní, pretože deti nechcú chodiť k manželke - matke. V júli minulý rok zobrala matka deti k svojej matke, zobrala im telefóny, zamedzila im kontakt s ním Po týždňoch našiel dcéru na ulici a keď ho videla, tak začala plakať. Syn bol v dome u matky manželky. Potom deti išli so ním domov. K matke majú deti zlý vzťah. Boja sa jej, že ich odvedie zasa preč. Zamkla ich v dome. K tomu sa vyjadria deti.
Po vydaní neodkladného opatrenia boli skoro každý týždeň u nich policajti. Zavolala ich manželka, lebo deti nechceli ku nej ísť. Povedal deťom, aby k matke išli, keď chcú. Nechceli ísť.
Po poučení zákonným sudcom, že otec je povinný vplývať na maloleté deti, aby chceli chodiť k matke, pretože matka je v ich živote dôležitá, otec uviedol, že deťom nezakazuje styk s matkou. Naposledy bola matka pre deti asi v októbri 2022. Deti s ňou nechceli ísť. Boli tam aj policajti. Spisovali zápisnice. D. reaguje na policajtov veľmi zle, aj plakala. Bola vystresovaná. Syn sa tomu trošku smeje.
Na otázku sudcu, prečo následne matka prestala chodiť pre maloleté deti, otec uviedol, že ťažko povedať. Boli aj Vianoce. Cez Vianoce ani na narodeniny za deťmi matka neprišla. Výživné neplatí. Neodkladným opatrením ani výživné určené nebolo. Od matky ani nežiadal výživné. Čo sa týka výdavkov pre deti, všetko hradí on sám.
Na otázku matky, že aký je presný dôvod, prečo ku nej deti nechcú chodiť, otec uviedol, že nevie, treba sa opýtať detí.
13. Podľa Článku 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
Podľa Článku 5 ods. 2 CMP, súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa Článku 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
Participačné práva maloletého dieťaťa (obsiahnuté aj Dohovore o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.) sú vymedzené nasledovne:
- právo byť informované o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú,
- právo vyjadriť svoj názor (nie povinnosť),
- právo dieťaťa byť vypočuté.
V predmetne veci majú maloleté deti maloleté dieťa viac ako 10 rokov a viac ako 11 rokov a podľa názoru súdu sú natoľko vyspelé, aby mohli vyjadriť svoj názor. Maloleté deti v takomto veku sú schopné formulovať vlastné názory. Čím je dieťa vyspelejšie (rozumovo, vôľovo), tým relevantnejší je jeho názor pre rozhodnutie súdu.
Vyhodnotenie kritérií pre zisťovanie názoru dieťaťa je výlučne vecou procesného súdu a je otázkou individuálneho posúdenia okolností a predpokladov na strane maloletého dieťaťa.
Súd preto rozhodol, najmä s prihliadnutím vek maloletých detí, že bude zisťovať ich názor aj priamo na pojednávaní, a to neformálne, v pojednávacej miestnosti, len v prítomnosti kolízneho opatrovníka. Takýto postup preferuje aj nová právna úprava v CMP. Súd takto postupuje aj v iných veciach, kedy zistí nielen názor dieťaťa, ale jeho správanie a reakcie (neverbálnu komunikáciu), čo je síce emocionálne a časovo náročnejšie (pre maloleté dieťa aj pre zákonného sudcu), ale takýto postup jednoznačne prispieva k lepšiemu zisteniu skutočného stavu veci.
Súd v tomto rozsudku cituje a odvoláva sa aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ktorých argumentačná sila môže byť využitá aj v podmienkach Slovenskej republiky, naviac, keď právna úprava v Slovenskej republike a v Českej republike v danej oblasti nevykazuje podstatné odlišnosti a samozrejme aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci.
Napriek tomu, že sú rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva záväzné len pre strany sporu, európsky súd v nich interpretuje jednotlivé články aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a pre vnútroštátne orgány aplikácie práva (aj všeobecné súdy) jeho rozhodnutia tvoria záväzné výkladové smernice na výklad a uplatňovanie vnútroštátnej zákonnej úpravy základných práv a slobôd, vrátane práv detí.
K želaniu dieťaťa stýkať sa alebo nestýkať sa s druhým rodičom možno pripomenúť, že za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nevyhnutné jeho želanie považovať za zásadné pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, súčasne v kontexte starostlivého a komplexného posudzovania jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. 5. 2006 č. 18249/02, body 57-59). Čím je dieťa staršie, tým väčšiu váhu, s ohľadom na jeho rozumové schopnosti, možno vyjadrenému názoru pripočítať. V konkrétnom prípade považoval súd názory a želania detí za zásadné. Podľa názoru súdu môžu mať vlastný názor a robiť vlastné rozhodnutia a úsudky.
14. Maloletá D. A. C. (pri zisťovaní názoru priamo na pojednávaní, len v prítomnosti zákonného sudcu a kolíznej opatrovníčky) uviedla, že vie o tom, že rodičia rozvádzajú a matka chce, aby ku nej chodila. Zo spoločnej domácnosti odišiel otec a potom išli obidvaja k otcovi. Nechceli byť pri mame, lebo má priateľa a to je cigáň a nemajú ho rady.
Mama ich dala minulý rok cez prázdniny do K. k jej matke. S bratom A. tam ísť nechceli. Boli tam tri až štyri týždne. Mama tam nebola. Odišla. Celé tri týždne tam nebola. Potom prišiel do K. otec a zobral ich domov.
S mamou sa nechce stretávať preto, lebo im pobrala veci a nechce ich vrátiť - telefóny, hračky a iné veci. S bratom majú mobilné telefóny. Mama telefónne čísla nepozná, ani jej ich nechce dať. L. ku nim niekedy chodí. Ostatní súrodenci nie.
Navštevuje tretiu triedu základnej školy. Učí sa dobre. Niekedy má konflikty so spolužiakmi.
Matka jej nechýba ani domov – teda tam kde býva matka jej nechýba. U otca je jej dobre. Matka im nič nekúpila na narodeniny ani na meniny, ani na Vianoce. Tento rok sa s nimi nestretla. Nevie, čo by mala matka urobiť, aby sa s ňou stretávala. Otec jej nezakazuje, aby išla k mame. Minulý rok pre nich chodila mama aj s policajtmi. Vnímala to zle. Nevie, aký vzťah bude maž ďalej s matkou.
15. Maloletý A. B. C. (pri zisťovaní názoru priamo na pojednávaní, len v prítomnosti zákonného sudcu a kolíznej opatrovníčky) uviedol, že vie o tom, že jeho rodičia sa rozvádzajú. Býva s otcom aj so sestrou D. u starej matky v byte. Učí sa dobre, navštevuje 6. ročník základnej školy.
Konflikty v škole nemá. Má aj pár poznámok lebo s kamarátmi zničili lavicu. Súrodenci I., M., L. a N. mu nechýbajú. Má k nim zlý vzťah. Matka mu nechýba, lebo mu robila dosť zle v minulosti. Zaviezla ich
aj so sestrou D. do Štiavnika k babke. Tam ho stará matka bila. Matka tam nebola dva mesiace. Bol v Štiavniku dva mesiace, dokiaľ neprišiel otec a ten ich aj so sestrou zobral.
Minulý rok ich matka navštevovala. Chcela, aby išli ku nej. Aj so sestrou k matke nechceli ísť. Otec im nebránil ísť k matke. Povedal im, že ak chcú, aby za matkou išli. Aj so sestrou majú mobilné telefóny. V minulosti im ich matka vzala, aby nemohli telefonovať otcovi a nevrátila ich.
S matkou sa stretávať nechce preto lebo ich prehovára, aby išli ku nej. On so sestrou D. jej „na to naletia“ a matka ich odvedie domov a keď príde pre nich otec, tak nechce, aby k nemu išli, alebo ich dá mama do K..
Mama býva na O. v dome. Býva tam mama, jej priateľ, L., N.. M. je už dospelá. Mama si našla priateľa, ani sa s ním nezoznámil. Nechce sa s ním rozprávať – je to cigáň.
S mamou by sa stretával, keby ich aj so sestrou nedávala do K. a nech im vráti všetky veci, ktoré zobrala, najmä mobily. Nech vyhodí svojho frajera.
Na záver uviedol, že s matkou sa stretávať nechce ani ju navštevovať.
16. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní odporučila návrh matky zamietnuť, pretože maloleté deti sa nechcú v súčasnosti stretávať s matkou. Matka musí pracovať na tom, aby si s deťmi zlepšila vzťah, počúvať psychologičku a vec riešiť hlavne v konaní vo veci 30P/130/2022.
17. Súd vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Z potvrdení pripojených navrhovateľkou – matku k návrhu vyplýva, že matka podala oznámenia na polícii na otca, ktorý podľa nej nerešpektuje rozhodnutie, ktorým boli dočasne upravené práva a povinnosti k maloletým deťom a oznámenia o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkoch. (č. l. 4-12).
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 12. 10. 2022 vyplýva, že termín poradenstva s rodičmi a maloletými deťmi nie je možné vykonať, pre maximálnu vyťaženosť psychológov. Odporučili využiť služby Občianskeho združenia Návrat, ktoré môže sprostredkovať asistované stretnutie matky s deťmi. Táto služba je spoplatnená (30 EUR jedno „sedenie“). Dňa 8. 10. 2022 sa malo uskutočniť stretnutie maloletých detí s matkou v Žiline, v Bôrickom parku o 10.00 hod. Otec sa aj s deťmi na stretnutie dostavil, po 15. minútach, keď matka na miesto neprišla, odišiel s maloletými deťmi domov.
Zo záznamov v prirodzenom rodinnom prostredí z 12. 9. 2022 (č. l. 51) okrem iného vyplýva, že:
- maloletá D. A. C. uviedla, že za matkou nechce ísť, lebo sa bojí, že jej matka zasa zoberie telefón a počula od otca a brata L., že matka si domov doviedla uja (cigáňa), ktorý moc pije, matka ju často necháva u starej matky v K., kde nechce byť, chcela by byť zverená otcovi, bojí sa, že keď sa stretne s mamou, tak ju už otcovi nevráti, nemá predstavu, ako by sa stretávala s mamou, teraz sa s ňou stretnúť nechce,
- maloletý A. B. C. uviedol, že by sa aj s mamou chcel stretnúť, ale bojí sa, že ho doma zavrie ako cez leto, alebo odvedie do Štiavnika k starej matke, kde nechce byť, bojí sa, že mu matka zoberie veci, mobil, chce byť zverený otcovi, brat L. mu povedal, že s matkou býva „cigáň“
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 20. 1. 2023 okrem iného vyplýva, že v škole nastali problémy v správaní maloletej D.. Situáciu riešila výchovná komisia a triedna učiteľka.
Matka býva so svojimi dvomi synmi L. a N. a priateľom pánom G., ktorý u nej býva od augusta 2022. Matka uviedla, že maloletej D. neprospieva pobyt u otca, otec ju manipuluje a zakazuje jej styk s ňou.
Matka uviedla, že pravidelne chodila k otcovi, aby si prevzala deti, ale tie s ňou odmietli ísť.
Otec uviedol, že nebráni maloletým deťom stretávať sa s matkou.
Maloletá D. uviedla, že sa s matkou nestretáva, lebo sa jej bojí a robí jej zlé veci. Nechce sa s ňou vôbec stretávať. Skúsila by stretnúť sa s matkou v prítomnosti otca. Bojí sa, že ju matka otcovi nevrátila.
Maloletý A. uviedol, že sa nechce stretnúť s matkou, iba v prítomnosti otca a psychológa. Do domácnosti matky nechce chodiť, chce bývať s otcom.
Zo zisťovania vyplýva, že matka sa za posledné štyri mesiace nedožadovala odovzdania detí. Deti sa s ňou odmietajú stretnúť, lebo sa boja, že im nedovolí vrátiť sa k otcovi. Otec nebráni tomu, aby sa deti s matkou stretávali. ÚPSVaR Žilina navrhol, aby s rodinou začal pracovať psychológ, s cieľom obnoviť styk maloletých detí s matkou a zlepšenia komunikácie medzi rodičmi.
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/130/2022 mal súd preukázané, že dňa 18. 7. 2022 podala matka návrh (aj vo veci samej) na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, vrátane návrhu na rozvod manželstva. Súd na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa 10. 8. 2022, sp. zn. 30P 130/2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 10. 2022, sp. zn. 9CoP/46/2022 tak, že maloletý A. B. C. bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca a bol upravený styk matky s maloletým dieťaťom a maloletá D. A. C. bola dočasne zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Vo veci samej nebolo ku dňu rozhodnutia o návrhu matky na nariadenie výkonu neodkladného opatrenia súdom rozhodnuté.
18. Súd vo veci rozhodoval na základe nasledovných právnych predpisov a ich ustanovení:
Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.
Podľa § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.
Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 376 ods. 2 CMP, súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.
Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
Podľa § 377 ods. 4 CMP, odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých, možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. júna 2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len Vyhlášky), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
19. Východiskovým princípom, ktorý platí v režime mimosporových konaní je ochrana verejného záujmu, práv garantovaných zákonom a to s dôrazom na dobré mravy. To sa prejavuje a malo by sa prejavovať v rešpektovaní prioritného kritéria, ktorým je kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa, úzko súvisiaceho aj s realizáciu tzv. participačných práv dieťaťa a v bezprostrednej nadväznosti na zachovanie spravodlivého konania.
20. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy ako následný a možný, ak dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy.
21. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, týkajúce sa maloletého dieťaťa – v predmetnej veci vykonateľné uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorého obsahom je dočasná úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom, osobitne dočasné zverenie a dočasná úprava styku oprávneného rodiča s maloletými deťmi.
22. Súd zdôrazňuje, že v prvom rade rodičia zodpovedajú za riadny výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu/deťom a za jeho/ich výchovu. V predmetnej veci majú obidvaja rodičia rovnaké práva a povinnosti.
Autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k dieťaťu, vrátane rozhodnutí o ich výkone, je až druhoradým riešením. Pokiaľ nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Judikatúra súdov vrátane Ústavného súdu SR zdôrazňuje základnú premisu, že sú to primárne rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojich detí a že ingerencia štátu by mala nastúpiť iba v tých prípadoch, kedy je to skutočne nevyhnutné a mala by byť primeraná sledovanému účelu. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa 24. novembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva U. vs. Švédsko č. 10465/83) a je potrebné nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Úlohou súdu je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok rešpektovať súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má povinnosť zisťovať, či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa, či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho vplyvu. Právo styku rodiča s mal. dieťaťom kompenzuje právo mať maloleté dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa. Styk rodiča s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obidvom rodičom. Je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. Záujem na vytváraní a udržiavaní pozitívnych citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, musia mať obidvaja rodičia. V konkrétnom prípade otec, ktorému bolo maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti a maloletá dcéra do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, je povinný vytvárať predpoklady pre harmonický styk matky s deťmi.
Ak si otec túto zásadnú povinnosť nebude zavinene plniť, nie je v vylúčená aj zmena nariadeného neodkladného opatrenia, ak to bude v najlepšom záujme maloletých detí.
Je úlohou a povinnosťou toho rodiča (ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti (aj na základe neodkladného opatrenia), ktorý tým, že môže dlhodobejšie výchovne na dieťa pôsobiť, má nad dieťaťom
prevahu, aby dieťa nielen fyzicky ale aj po duševnej stránke na styk s druhým rodičom pripravil a umožnil nerušený výkon tohto styku. Prípravou nie je len príprava oblečenia či iných potrieb na stretnutie, ale ide najmä o prípravu psychickú, kde sa dieťa bude na stretnutia s druhým rodičom tešiť a pojímať ich pozitívne. Zároveň odlúčený rodič je povinný rešpektovať rolu druhého rodiča a zdržať sa konania, narušujúceho autoritu tohto rodiča, vo vzťahu k maloletým deťom.
Súd poukazuje v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 13. 3. 2012 sp. zn. II ÚS 3765/11 vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom: „Otázka povinnosti jedného z rodičov aktívne pôsobiť na neplnoletého k tomu, aby proti svojej vôli udržiaval styk s druhým rodičom, resp. možnosť toto aktívne pôsobenie vynucovať prostredníctvom právnych nástrojov v rámci výkonu rozhodnutia, je vo všeobecnej rovine ... neriešiteľná, keďže je potrebné vychádzať čisto z individuálneho rozmeru každého jednotlivého prípadu. Rodinné vzťahy sú totiž primárne založené na iných než normatívnych systémoch, a preto právo, aj keď má a musí do týchto vzťahov vstupovať, musí byť interpretované a aplikované nie mechanicky, formalisticky, ale citlivo, s výlučným ohľadom na jeho účel.“ V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Vnútroštátne orgány však nie sú zodpovedné za výsledok, t.j. ak sa styk rodiča s dieťaťom napokon nepodarí uskutočniť v navrhovanej forme a periodicite, prípadne sa ho nepodarí uskutočniť vôbec za predpokladu, že vyvinuli náležitú starostlivosť a styku rodiča s dieťaťom bránia okolnosti na strane dotknutých osôb. Európsky súd pre ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa. Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča.
23. V civilnom mimosporovom konaní základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov (Čl. 10 ods. 2 CMP). Podstata tohto princípu spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti (vo vzájomnej súvislosti) tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.
24. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletých detí sú manželia. Nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec s maloletými deťmi býva v byte svojej matky a matka býva v dome, so svojimi deťmi (nepochádzajúcimi z tohto manželstva) a s priateľom.
Aktuálne prebieha na Okresnom súde Žilina konanie vedené pod sp. zn. 30P/130/2022, ktorého predmetom je návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom a návrh na rozvod manželstva a úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Súd konštatuje súbeh závažného konfliktu medzi manželmi (rozvodové konanie) a rodičovského konfliktu, s narušenými vzťahmi medzi deťmi a matkou.
V tejto veci bolo na základe návrhu matky nariadené neodkladné opatrenie, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Týmto neodkladným opatrením bol maloletý A. B. C. dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca a upravený styk matky s maloletým dieťaťom. Maloletá D. A. C. bola dočasne zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch.
Matka sa v roku 2022 snažila stretávať s maloletými deťmi, ktoré sa s ňou následne odmietli stretávať. Viackrát privolala políciu, čo najmä maloletá D. zle psychicky znášala. Matka týmto postupom chcela získať dôkazy, že otec neplní rozhodnutie súdu. Následne sa niekoľko mesiacov o styk s deťmi nepokúsila, čo odôvodnila tým, že je dočasne práceneschopná. Maloleté deti sa jednoznačne vyjadrili v rámci preverovania ale aj pri zisťovaní názoru pred sudcom, že sa s matkou nechcú stretávať. Boja sa, že by ich otcovi potom nevrátila, zaviezla by ich k starej matke do Štiavnika (kde nechcú byť). Matke vyčítajú, že im zobrala veci, najmä mobilné telefóny. Deti majú výhrady aj k priateľovi matky, ktorý s ňou aktuálne býva v spoločnej domácnosti. Matka deťom nič nekúpila na Vianoce, narodeniny, meniny. Maloletý A. pripustil, že by sa s matkou stretol, ale len v prítomnosti otca a psychológa, D. len v prítomnosti otca.
Obidve deti chcú byť zverené do osobnej starostlivosti otca.
Nebolo preukázané, že by otec bránil stretávať sa s matkou. Aj maloleté deti uviedli, že im otec hovorí, aby ak chcú, s matkou sa stretávali. Matka sama potvrdila, že deti sa s ňou nechcú stretávať, podľa nej ich ovplyvňuje otec (najmä maloletú D.).
Súd zisťoval názor maloletých detí nepriamo (prostredníctvom sociálneho pracovníka) a aj priamo na pojednávaní. Maloleté deti sú už vo veku (osobitne maloletý A.), kedy na ich názor treba prihliadnuť. Sú natoľko rozumovo a vôľovo vyspelé, že si uvedomujú rozvrat a vzťahy v rodine.
Podľa názoru súdu, je vzťah matky a maloletých detí hlboko narušený. Bude zrejme nevyhnutná odborná psychologická intervencia, aby sa vzťahy obnovili, nadobudla sa medzi nimi dôvera a porozumenie. K tomu musí samozrejme prispieť aj otec, a to nielen prípravou oblečenia a iných základných vecí pri odovzdávaní detí matke, ale pozornosť musí venovať aj emocionálnej príprave detí na styk s matkou. Nestačí, keď deťom povie, že ak chcú, môžu ísť k matke. Úloha matky pri výchove detí je nezastupiteľná. Na druhej strane aj matka by mala zmeniť prístup k deťom a zvážiť, či privolávanie policajtov skutočne napomôže tomu, že maloleté deti k nej radi pôjdu a budú sa na stretnutie s ňou tešiť. Samozrejme, bude treba obnoviť aj komunikáciu medzi rodičmi.
Matka podaným návrhom chce dosiahnuť aby otec prevzal zodpovednosť za svoje konanie, aby bol spravodlivo potrestaný za to, čo koná. Tento cieľ matky môže evokovať jej snahu riešiť manželský konflikt, aj prostredníctvom detí. Súd ale nepochybuje o tom, že matka má skutočne záujem sa s deťmi stretávať.
Právna zástupkyňa otca aj kolízna opatrovníčka navrhli návrh matky na výkon rozhodnutia zamietnuť, pretože otec nebráni deťom, aby sa stretávali s matkou a osobitne kolízna opatrovníčka forsíruje názor, že je potrebné konať a rozhodnúť vo veci samej a poskytnúť rodičom a maloletým deťom psychologickú odbornú pomoc.
25. Vykonávacie konanie bolo začaté na základe písomného návrhu matky.
Vo veci existuje exekučný titul – vykonateľné neodkladné opatrenie, ktoré okrem iného upravuje aj styk matky s maloletými deťmi (nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 8. 2022).
Súd po podaní návrhu matky na nariadenie výkonu rozhodnutia súd zisťoval, či sa povinný (v tomto prípade otec) podrobuje rozhodnutiu súdu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu súdu.
Následne, na základe zisteného skutkového (skutočného) stavu veci bolo úlohou súdu rozhodnúť, či:
- vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, alebo
- vydá uznesenie o zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia.
Ak by súd vydal uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, nastúpila by preventívna fáza vykonávacieho konania, a ak by neviedla k dobrovoľnému plneniu, nastala by možná fáza až odňatia maloletých detí.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka sa s maloletým A. skutočne nestretáva podľa vykonateľného neodkladného opatrenia a o maloletú D. sa nestará v rámci jej dočasného zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Na začiatku si chcela maloleté deti prevziať u otca pravidelne, avšak deti s ňou ísť nechceli. Niekoľko mesiacov už pre deti u otca nebola. Otec v styku detí s matkou nebráni.
V predmetnej veci ide o situáciu, kedy rodič (otec), s ktorým detí žijú, v styku s druhým rodičom s deťmi aktívne nebráni, avšak deti vyslovene styk odmietajú. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 112). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. Kapr proti Českej republike, rozhodnutie z 28. marca 2006).
Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa 24. novembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem.
Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva U. vs. Švédsko č. 10465/83) a je potrebné nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov.
26. Vzhľadom k uvedenému skutkovému stavu veci a právnym úvahám a citovanej judikatúre súdov, s poukázaním na to, že:
- otec nebráni maloletým deťom stretávať sa s matkou (hoci by mohol byť v tejto oblasti aktívnejší),
- maloleté deti odmietajú dlhodobo stretávať sa s matkou a uvádzajú aj dôvody, na tento názor (zásadný) súd prihliadol, nie však nekriticky, ale v kontexte so zisteným skutkovým stavom veci (aj u detí daného veku a vyspelosti treba ich názor korigovať v ich záujme, pretože si nemusia v celej komplexnosti uvedomiť dosahy svojich želaní v budúcnosti),
- nebolo preukázané, že by otec negatívne ovplyvňoval maloleté deti voči matke,
- odmietanie matky deťmi potvrdila aj matka,
súd mal preukázané, že nie sú naplnené dôvody na nariadenie výkonu rozhodnutia.
27. Súd nezistil, že by otec zavinene bránil styku maloletých detí s matkou, prihliadol aj na zistený názor (zásadný) maloletých detí, berúc do úvahy správanie oprávneného matky, ktorá by mala dôrazne žiadať odbornú psychologickú pomoc (prípadne inú odbornú intervenciu) a zamyslieť sa aj nad želaniami detí, nevyhrocovať nepriaznivú situáciu excesívnym využívaním asistencie polície, a preto návrh matky v celom rozsahu zamietol.
28. Ak by súd teoreticky pripustil malú angažovanosť otca pri realizácii vykonateľného rozhodnutia, ako dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia, v predmetnej veci (po komplexnom posúdení) by jeho aplikácia nebola v najlepšom záujme maloletých detí a mohla by ešte viac prehĺbiť narušený vzťah matky a maloletých detí.
Závery vyvoditeľné z judikatúry ESĽP, zdôrazňujú výnimočnosť využitia „donucovacích, represívnych prostriedkov“ za účelom realizácie styku oprávneného subjektu (spravidla rodiča) s dieťaťom. Tieto by sa mali obmedziť iba na odôvodnené prípady marenia práv oprávneného subjektu, pri rešpektovaní všetkých základných princípov práva na spravodlivý proces.
Právo dieťaťa stýkať sa s rodičom a udržiavať osobný kontakt nemožno pretransformovať do roviny povinnosti, a to najmä v prípade, že dieťa je už vo veku, kedy je schopné rozumovo chápať dôsledky svojho rozhodnutia a svoj názor adekvátne svojmu veku vyjadriť.
Nútiť maloleté deti, aby sa stretávali s matkou len rozhodnutím súdu, bez sanácie rodičovského konfliktu odbornou pomocou a psychologickým poradenstvom určeným aj maloletým deťom, môže byť kontraproduktívne a zafixovať neštandardný vzťah detí k matke.
Nie je vylúčené, že maloleté deti tak, ako sa bude rozširovať predmet ich poznania a životných skúseností, aj sami zmenia postoj k matke. Rodičia však musia korigovať svoj postoj a správanie, nevťahovať deti do ich partnerského konfliktu (a nevyužívať ich - aj neúmyselne - ako nástroj pomsty či profitu) a aktívnejšie byť nápomocní deťom čo najlepšie spracovať aktuálnu zložitú životnú situáciu.
29. Podstatné bude rozhodnutie súdu vo veci samej (úprava práv a povinností k maloletým deťom), vedenej pod sp. zn. 30P/130/2022, kedy budú práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom upravené na základe zisteného skutočného stavu veci.
30. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak – generálne ustanovenie CMP.
Každý z účastníkov sám znáša trovy konania, ktoré v konaní platil, okrem výnimiek uvedených v § 23 až 55 CMP.
Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní.
V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Účastníci konania návrh na náhradu trov konania ani neuplatnili.
Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka, · označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.