Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Sp/22/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa 1/: Ing. L. K., nar. XX.XX. XXXX, bytom G. XXXX/XA, XXX XX B., 2/: Ing. E. K., nar. XX.XX. XXXX, bytom G. XXXX/XA, XXX XX B., obaja právne zastúpení: JUDr. Jozefom Urbanom, advokátom, so sídlom Komenského 5247/24, 921 01 Piešťany, proti odporcovi: Mesto Piešťany, Námestie SNP 3, 921 01 Piešťany, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č.j. 8256/2013 zo dňa 26.03. 2013 t a k t o

rozhodol:

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Mesto Piešťany č.j. 8256/2013 zo dňa 26. marca 2013 z r u š u j e podľa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/,2/ náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 246,80 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Urbana, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca postupom v zmysle a nepriznal navrhovateľom 1/, 2/ ako spoločným nájomcom trojizbového bytu na druhom poschodí bytového domu na ul. G. XXXX/XA B., nárok na požadovanú bytovú náhradu - náhradný nájomný byt s dvoma obytnými miestnosťami podľa . V rámci konania začatého na základe žiadosti navrhovateľa 1/ o priznanie bytovej náhrady v súvislosti s výpoveďou nájmu trojizbového izbového v dome podľa prenajímateľmi Ing. V. N. a Ing. L. N. bolo zistené, že aj keď byt obývaný navrhovateľmi 1/,2/ spoločne s ich dcérou G. K. ako spoločne posudzovanou osobou, spĺňa zákonné kritériá , nie je splnená podmienka preukázania, že žiadatelia sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi a majú zákonný nárok na bytovú náhradu. Za rozhodujúcu skutočnosť pre tento záver odporca považoval to, že darovacou zmluvou osvedčenou Notárskou zápisnicou č. N 42/12, , NCRls 5651/2012 spísanou dňa 16.02. 2012 darovali rodičia navrhovateľky 2/ svojej dcére dvojizbový byt, ktorý kontinuálne dlhodobo obývali, v deň uzavretia darovacej zmluvy bolo zriadené vecné bremeno v prospech darcov, právo doživotného užívania darovaného bytu.

Odporca s poukazom na právnu úpravu zákona skonštatoval, že k nadobudnutiu bytu na základe darovacej zmluvy došlo za účinnosti , pričom tento byt spĺňa technické parametre bytovej náhrady podľa zákona. Bez ohľadu na zriadenie vecného bremena zároveň s darovacou zmluvou, odporca s poukazom na zámer zákonodarcu v nadväznosti na zákona predísť špekuláciám s bytmi a potreby predísť prípadnému riziku v nadväznosti na neoprávnené poskytnutie bytovej náhrady, reštriktívne vyložil zákonnú úpravu tak, že bez ohľadu na

súčasný vznik vecného bremena za rozhodujúce považoval preukázané vlastníctvo navrhovateľky 2/ k bytu spĺňajúcemu požiadavky v zmysle a , čo je prekážka pre záver o bytovej núdzi navrhovateľov v zmysle zákona.

Navrhovatelia vo svojom odvolaní namietali nezákonnosť rozhodnutia, ktoré považujú za vydané na základe nesprávnej právnej úvahy, nakoľko odporca pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, že byt, ktorý nadobudla navrhovateľka 2/ za účinnosti nie je možné považovať za vlastný byt, nakoľko je dlhodobo užívaný rodičmi navrhovateľky 2/ a bol darovaný zároveň s vecným bremenom doživotného užívania darovaného bytu rodičmi. Považujú za neprimeranú opatrnosť zo strany odporcu, ktorý napriek záveru vo vyjadrení MDVaRR SR zo dňa 18.03. 2013, že vzhľadom na časové súvislosti darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena nie je možné aplikovať ust. zákona o vecnom bremene zriadenom zo špekulatívnych dôvodov.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.05. 2013 zotrval na stanovisku, že majetkové pomery navrhovateľa 1/ ako žiadateľa v spojitosti so spoločne posudzovaným majetkom spoločného nájomcu - navrhovateľky 2/ ako manželky nezakladajú materiálnu bytovú núdzu v zmysle § 5 ods. 2 zákona v nadväznosti na ust. § 5 ods. 3 zákona. Správny orgán v danom prípade považoval za dôvodné aplikovať aj na ust. § 6 ods. 4 písm. c) zákona, v zmysle ktorého bolo potrebné zohľadniť nadobudnutie dvojizbového bytu navrhovateľkou 2/ bez ohľadu na vznik vecného bremena darovacou zmluvou zo dňa 28.02. 2012, pričom takto nadobudnutý byt sa považuje za tzv. vlastný byt, vylučujúci poskytnutie bytovej náhrady aj s prihliadnutím na deklarujúcou v nadväznosti na zámer zákonodarcu predísť špekuláciám, ktoré by v období menej ako 6 mesiacov pred účinnosťou zákona smerovali k vzniku právnych vzťahov vyvolávajúcich zdanie materiálnej bytovej núdze, ako aj k zákona, kde sa výslovne deklaruje zámer zákonodarcu vylúčiť dochádzanie k špekulatívnym konaniam len z dôvodu prijatia a účinnosti zákona a teda od momentu vyhlásenia zákona v zbierke zákonov SR neprihliadať ani na zriadené vecné bremená, v dôsledku ktorých by nemohol nájomca byt samostatne užívať. K poukazu na stanovisko MDVaRR SR uviedol, že toto nepredstavuje záväzný právny výklad a keďže nie je nespochybniteľne vylúčené riziko plnenia Mestom Piešťany, ktoré by mohlo založiť niektorý z prípadov bezdôvodného obohatenia a následne z trestnoprávneho hľadiska ohrozenie primátora ako štatutárneho zástupcu v nadväznosti na možné neoprávnené získanie dotácií na náhradný byt, považuje odvolanie za nedôvodné. Aj s prihliadnutím na uvedenie spoločne posudzovanej osoby, dcéry G. K., bol byt nadobudnutý navrhovateľkou 2/ vyhodnotený ako spĺňajúci kritériá .

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa právny zástupca navrhovateľov pridržiaval v plnom rozsahu dôvodov podaného odvolania. Podozrenie odporcu, že v danom prípade by sa mohlo jednať zo strany klientov o špekulatívny postup nepovažuje za preukázané a v danej situácii nie je dôvod na aplikáciu ust. . Zdôraznil, že došlo zároveň k prevodu bytu aj zriadeniu vecného bremena v prospech rodičov manželky navrhovateľa 1/, pričom naďalej tam tieto osoby žijú. Už aj z toho dôvodu by tento byť nemohol spĺňať kritériá pre uznanie za bytovú náhradu, nakoľko by nespĺňal kritériá . Trval na zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom súdu o povinnosti priznať navrhovateľom nárok na bytovú náhradu.

Prítomný navrhovateľ 1/ len doplnil vyjadrenie právneho zástupcu v tom zmysle, že rozhodne nie je možné nadobudnutie bytu a zriadenie vecného bremena v prospech rodičov jeho manželky považovať za špekulatívny postup, ktorý zákon chcel zakázať, pretože k tomuto konkrétnemu bytu mali rodičia jeho manželky právo užívania na základe nájomnej zmluvy a následne na základe nadobudnutia do vlastníctva, pričom toto právo užívania naďalej trvá, aj keď po prechode vlastníctva na jeho manželku už z iného titulu, z titulu vecného bremena.

Poverená zástupkyňa odporcu sa pridržiavala v celom rozsahu obsahu písomného vyjadrenia zo dňa 23.05. 2013 a v nadväznosti naň zdôraznila zásadný význam skutočnosti, že právne účinky prevodu vlastníctva a zriadenie vecného bremena nastali za účinnosti , preto pri ich

vyhodnocovaní bolo potrebné aplikovať ust. § 6 zákona. Ako podporný argument na to, že sa jednalo o dva právne úkony, ktoré treba vyhodnocovať samostatne, poukázala na to, že aj na účely spoplatňovania (notárska zápisnica) sa vyžaduje zaplatenie poplatku za každý z týchto úkonov zvlášť. Do súdneho spisu doplnila doklady osvedčujúce, že ku dňu podpisu napadnutého rozhodnutia bol poslanec Ing. G. W. CSc. poverený zastupovaním primátora a teda napadnuté rozhodnutie bolo podpísané v súlade so zákonom.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu považoval za preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa o ukončení a spôsobe usporiadania nájomných vzťahov k bytom (1) Ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa , ktorý požiada o bytovú náhradu podľa alebo (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi.

(2) Materiálnou bytovou núdzou je stav, keď nájomca a ani žiadna zo spoločne posudzovaných osôb a) nemá vlastný byt podľa odseku 3, b) nevlastní nehnuteľný majetok podliehajúci deklarácii majetku podľa § 6 a ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 3.

(3) Vlastným bytom na účely tohto zákona je byt, ktorý a) má nájomca alebo niektorá zo spoločne posudzovaných osôb vo výlučnom vlastníctve alebo ktorý majú tieto osoby v spoluvlastníctve, bez vecného bremena doživotného užívania inými osobami, bez nájmu na dobu neurčitú alebo bez nájmu na dobu určitú; za vlastný byt sa nepovažuje byt, v ktorom vzniklo podielové spoluvlastníctvo s inými osobami, vecné bremeno doživotného užívania inými osobami alebo nájom najmenej šesť mesiacov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a nájom na dobu určitú zanikne najskôr 31. decembra 2016, b) spĺňa technické parametre bytovej náhrady podľa odseku 6, ktorá by žiadateľovi patrila v prípade, že by mu nárok bol priznaný, c) sa nachádza v katastrálnom území obce alebo v územnom obvode okresu, v ktorom sa nachádza byt uvedený v § 2 ods. 1, ktorý má nájomca v nájme; v mestských častiach Bratislavy a Košíc, ak sa byt nachádza v katastrálnom území týchto miest.

(4) Bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný byt podľa osobitného predpisu, 3) nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt. Nájomca sa môže dohodnúť s inou obcou na

poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec povinná oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt.

(5) Za vypratávaný byt možno nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám poskytnúť len jednu bytovú náhradu.

(6) Nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, ktorí sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi, sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt a) s jednou obytnou miestnosťou pre jednu fyzickú osobu, b) s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby, c) s tromi obytnými miestnosťami pre štyri až päť fyzických osôb, d) so štyrmi obytnými miestnosťami pre šesť a viac fyzických osôb.

Podľa o ukončení a spôsobe usporiadania nájomných vzťahov k bytom (1) Žiadateľ je povinný ku dňu podania písomnej žiadosti o bytovú náhradu (ďalej len "") deklarovať svoj majetok a majetok spoločne posudzovaných osôb. Deklaráciou majetku je na účely tohto zákona úplný a pravdivý súpis majetku vyhotovený nájomcom a spoločne posudzovanými osobami vrátane uvedenia všeobecnej hodnoty majetku podľa osobitného predpisu. 4)

(2) Deklarácii majetku podľa odseku 1 podlieha nehnuteľný majetok nájomcu a spoločne posudzovaných osôb vhodný na celoročné bývanie, ktorým je byt, rodinný dom, stavba na individuálnu rekreáciu alebo rozostavaná stavba, ktorej aspoň časť je spôsobilá na samostatné užívanie a ktorá spĺňa podmienky uvedené v § 5 ods. 3.

(3) Žiadateľ je povinný deklarovať majetok podľa odseku 1 bezodkladne aj po podaní žiadosti až do právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu, ak a) nadobudne vlastný byt, iný nehnuteľný majetok alebo hnuteľný majetok podliehajúci deklarácii majetku podľa odseku 2, b) niektorá zo spoločne posudzovaných osôb nadobudne vlastný byt, iný nehnuteľný majetok alebo hnuteľný majetok podliehajúci deklarácii majetku podľa odseku 2.

(4) Od 15. 09. 2011 sa na účely deklarácie majetku neprihliada na a) predaj vlastného bytu žiadateľa alebo spoločne posudzovanej osoby, b) právny úkon žiadateľa alebo spoločne posudzovanej osoby, ktorým sa zmenšil ich majetok bez primeraného protiplnenia, a c) vznik podielového spoluvlastníctva, vecného bremena doživotného užívania, záložného práva a nájmu na dobu neurčitú alebo nájmu na dobu určitú k vlastnému bytu.

Podľa o ukončení a spôsobe usporiadania nájomných vzťahov k bytom (1) Konanie sa začína podaním žiadosti obci.

(2) Účastníkom konania je žiadateľ.

(3) Obec preskúma údaje žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb uvedené v žiadosti; najmä preskúma, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze.

(4) Ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa § 8 ods. 2 a 3, obec o žiadosti rozhodne v lehote 90 dní od jej doručenia.

(5) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi.

(6) O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce podľa odseku 5 rozhoduje súd.

V danom prípade je preukázané, že navrhovatelia ako spoloční nájomcovia spoločne so svojou dcérou G. K. užívajú trojizbový nájomný byt spĺňajúci kritériá . Je preukázaná výpoveď z nájmu bytu doručená prenajímateľom a riadne oznámenou odporcovi dňa 28.03. 2012. V konaní o nároku na poskytnutie bytovej náhrady začatom na základe žiadosti navrhovateľa 1/ doručenej odporcovi dňa 27.12. 2012 doplnenej o žiadosť navrhovateľky 2/nebolo účastníkom vyhovené, nakoľko správny orgán zohľadnil skutočnosť, že podľa predložených dokladov navrhovateľka 2/, spoločná nájomkyňa z titulu spoločného nájmu bytu manželmi, darovacou zmluvou účinnou dňa 28.02. 2012 nadobudla od svojich rodičov do výlučného vlastníctva dvojizbový byt. Aj keď k predmetnému bytu bolo pri uzavretí darovacej zmluvy zriadené vecné bremeno, právo doživotného bývania darcov, správny orgán dospel k záveru, že vzhľadom na nadobudnutie nehnuteľnosti navrhovateľkou 2/ po nadobudnutí účinnosti nie je v zmysle možné prihliadať na zriadené vecné bremeno. Nakoľko sa manželka žiadateľa stala výlučnou vlastníčkou bytu spĺňajúceho kritériá spĺňajúceho kritériá ust. zákona, bolo podľa zákona rozhodnuté o nepriznaní bytovej náhrady.

Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom je skutočnosť, že bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia otázky, či v prípade navrhovateľov 1/,2/ je splnená základná podmienka pre vznik nároku na bytovú náhradu, preukázanie, že sú v materiálnej bytovej núdzi, v nadväznosti na skutočnosť, že navrhovateľka 2/ nadobudla po nadobudnutí účinnosti do svojho vlastníctva dvojizbový byt, ku ktorému bolo zároveň darovacou zmluvou zriadené právo doživotného bývania v prospech jej rodičov ako darcov.

Súd sa nestotožňuje s dôvodnosťou aplikácie ust. 6 ods. 4 písm. c) na daný prípad, nakoľko týmto ustanovením zákonodarca mienil vylúčiť špekulatívne nakladanie s nehnuteľnosťami slúžiacimi, resp. majúcimi slúžiť na bývanie tým, že sa právo majiteľa bytu na jeho užívanie obmedzí napr. zriadením vecného bremena v prospech tretích osôb. V danom prípade však pred nadobudnutím predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka 2/, ani jej manžel zo žiadneho titulu právo užívania predmetného bytu nemali, vzniklo nadobudnutím bytu, avšak od svojho vzniku bolo fakticky vylúčené zriadeným vecným bremenom. Je potrebné prihliadnuť na vzájomnú súvislosť úkonov darovacej zmluvy a zriadenia vecného bremena, ktorými sa v konečnom dôsledku nič nezmenilo na situácii, keď rodičia navrhovateľky 2/ ako darcovia bez ohľadu na zmenu právneho titulu naďalej majú právo bývania k „svojmu“ dvojizbovému bytu a navrhovatelia po nadobudnutí účinnosti výpovede k „ich“ trojizbovému bytu nemajú zabezpečené bývanie v kvalite minimálne bytovej náhrady v zmysle s. 6 písm. b) .

Pri vyhodnocovaní otázky možnosti špekulatívneho postupu súd považuje za dôležité zohľadniť morálny a etický rozmer daného prípadu, ako aj skutočnosť, že zo strany darcov ako rodičov vo vyššom veku sa vo vzťahu k obdarovanej, ako ich dcére, jedná o všeobecne používaný postup na zabezpečenie životných potrieb. Bez ohľadu na to, že darovaný byt bol nadobudnutý po nadobudnutí účinnosti , nie je preukázaný žiaden dôvod na vyvodzovanie záveru o špekulatívnosti postupu obdarovanej v prípade zriadenia vecného bremena doživotného bývania darcov, naviac ak so zriadením vecného bremena súvisia ďalšie povinnosti obdarovanej. Okrem toho, ak by si popri zriadenom vecnom bremene navrhovatelia (spolu so svojou dcérou) mali riešiť bývanie prisťahovaním sa do bytu navrhovateľky 2/, obývaného jej rodičmi, vzniknutá situácia by nespĺňala požiadavky ust. .

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania súd postupom v zmysle ust. v spojení s ust. rozhodol, tak, že procesne úspešným navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 246,80 eur, v zmysle predloženého vyčíslenia pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl.č. za dva úkony právnej služby po 60,07 eur (prevzatie a

príprava zastúpenia, podanie návrhu), 2x paušálnej náhrady po 7,81 eur, tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní dňa 25.02. 2014 vo výške 61,87 eur, paušálnej náhrady 8,04 eur, všetko spolu s 20% DPH z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia.

Priznanú náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov č. 5916181/5200 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.