Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-52-2004.pdf
PDF · 101.44 KB
No categories available
15C/52/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci navrhovateľa: S.. R. Q., V.. X. XX. XXXX, P.B. L. Q., N. Č.. X, proti odporkyni: S. Q., V.. XX. X. XXXX, P. L. Q., Y. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol:
Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa záhradu o výmere 444 m2, nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX/X, katastrálne územie Q., N. Q. - Q., okres Q. S., zapísanú na LV č. XXX Správy katastra Q. S., Katastrálneho úradu v Košiciach v hodnote 8 688,31 Eur.
Do výlučného vlastníctva odporkyne p r i k a z u j e 3-izbový byt č. XX na 7. poschodí vchod XX v dome č. súp. XXX, katastrálne územie Z., obec Q. - E. X., zapísaný na LV č. XXXXX Správy katastra Q. S., Katastrálneho úradu v Košiciach v hodnote 33 950,51 Eur.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 20 310,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Každý z účastníkov j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 135,23 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 581,- Eur na účet Okresného sudu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 614,- Eur na účet Okresného sudu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 10. 2. 2004 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že manželstvo účastníkov konania, ktoré bolo uzavreté dňa 2. 5. 1987, bolo rozvedené právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/1123/2001 zo dňa 6. 9. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 10. 2002, k dohode vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo.
Okresný súd Košice I naposledy rozsudkom zo dňa 14. 6. 2011 č.k. 15C/52/2004-490 rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa záhradu v katastrálnom území Q., do výlučného vlastníctva odporkyne 3-izbový byt v katastrálnom území Z., odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 21 097,- Eur, rozhodol o trovách štátu a trovách účastníkov konania. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16. 5. 2013 č.k. 4Co/310/2011-551 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vec prikázal na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uložil súdu vysporiadať sa s návrhmi účastníkov konania a predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu.
Súd doplnil dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/1123/2001 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 2. 5. 1987 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 9. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do výroku o rozvode manželstva dňa 20. 10. 2002. Deti pochádzajúce z manželstva - mal. K. Q. a mal. L. Q. boli zverené do výchovy matky na čas po rozvode manželstva, otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí mesačne spolu sumou 5 500,- Sk (č.l. 34).
Zo súhlasných výpovedí účastníkov konania súd zistil, že za trvania manželstva nadobudli zo spoločných prostriedkov 3-izbový byt č. XX na Y. C. Č.. XX v Q., za hodnotu 33 950,51 Eur, podľa znaleckého posudku č. 17/2006 vypracovaného v súdnom konaní (č.l. 114), záhradu o výmere 444 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q., za hodnotu 261 744,30 Sk (8 688,31 Eur) určenú znaleckým posudkom č. 17/2006 vypracovaným v súdnom konaní (č.l. 114), motorové vozidlo Renault 21 GTS, ktoré navrhovateľ po rozvode manželstva predal a ponechal si peňažné prostriedky v sume 27 000,- Sk (896,23 Eur), podľa záverov znaleckého posudku č. 58/2007 vypracovaného v súdnom konaní (č.l. 251) a dlhy - pôžička od Tepláreň Košice, a.s. vo výške 813,25 Eur (24 500,- Sk), úver od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Košice vo výške 897,96 Eur (27 052,- Sk), spolu vo výške 1 711,21 Eur, ktoré navrhovateľ po rozvode manželstva zaplatil.
Žiadny z účastníkov nežiadal, aby súd vyporiadaval hnuteľné veci, preto súd vyporiadal len ten majetok, ktorý účastníci urobili predmetom konania.
Navrhovateľ tvrdil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí pôžička od jeho matky R. Q. vo výške 77 000,- Sk (spolu s 10 % úrokmi), na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 3. 6. 2000 (č.l. 234) a doposiaľ jej nevrátil 27 000,- Sk.
Na pojednávaní dňa 21. 11. 2013 uviedol, že jeho matka v priebehu konania zomrela a záväzok (pôžičku), ktorý takto získal, nebolo možné preukázať, súd preto na tento záväzok neprihliadal.
Odporkyňa preukázala, že počas manželstva došlo k výberu z účtu vedeného na meno navrhovateľa vo výške 98 700,- Sk /3 276,24 Eur/ (č.l. 576-593) a vkladu na účet vedeného na meno navrhovateľa vo výške 99 200,- Sk (č.l. 614), z toho navrhovateľ použil pre vlastnú potrebu 27 000,- Sk, resp. 912,83 Eur. Podľa výpisov zo sporožírového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v období od 1. 3. do 31. 3. 2000, od 1. 4. do 30. 4. 2000, od 1. 5. 2000 do 31. 5. 2000 (č.l. 614-618) sa uskutočnili výbery v hotovosti a vklady z účtu. Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá účet viedla, oznámila, že dôkazy o výberoch a vkladoch boli v zmysle platných predpisov vyradené a zlikvidované, neopodstatnená je preto námietka navrhovateľa, že výbery vo výške 35 000,- Sk, 20 000,- Sk a ďalšie výbery zrealizovala výlučne odporkyňa. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z vkladnej knižky finančné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä na bežnú spotrebu a na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Ak takéto použitie nepreukáže, vybraté prostriedky treba zahrnúť do masy BSM (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1135/2005). Navrhovateľ nepreukázal použitie finančných prostriedkov na účely podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto súd sumu 3 276,24 Eur a 912,83 Eur zahrnul do masy BSM.
Podľa záverov znaleckého posudku č. 1/2007 vypracovaného v súdnom konaní, navrhovateľ nebol ku dňu rozvodu spoločníkom Slovakia Credit s.r.o. a nemal vo firme žiadny podiel (č.l. 201). Podľa výpisu z obchodného registra Slovakia Credit, s.r.o., so sídlom Budimír, bola spoločnosť založená dňa 20. 4. 1998, počas trvania manželstva účastníkov konania, základné imanie tejto spoločnosti
predstavovalo 200 000,- Sk /6 639,- Eur/ (č.l. 40), ktoré vložil navrhovateľ zo spoločného majetku, lebo nepreukázal, že sa jednalo o jeho výlučný oddelený majetok. Navrhovateľ tvrdil, že finančné prostriedky mu požičal spoločník Š. T.. Súd neuveril navrhovateľovi, že vložil do spoločnosti z vlastných prostriedkov sumu 50 000,- Sk a neskôr spoločne so Š.. T. sumu z podnikania vo výške 100 000,- Sk, lebo odporkyňa predložila písomné prehlásenie navrhovateľa a svedka zo dňa 5. 6. 2000, v ktorom svedok prehlásil ako náhradu za vyrovnávací podiel v spoločnosti odpredaj časti majetku cez tretiu osobu. (č.l. 483). Navrhovateľ sa stal konateľom tejto spoločnosti dňa 4. 12. 2000. Podľa zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 31. 10. 2001 previedol ako jediný spoločník spoločnosti celý obchodný podiel na spoločníka J. I. a prevod obchodného podielu bol prevodom bezodplatným (č.l. 381, 382). Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci zo dňa 31. 10. 2001 preberajúci J. I. prebral majetok spoločnosti tvoriaci obchodný podiel, ktorý bol predmetom prevodu s nulovou pokladničnou hotovosťou (č.l. 334, 335).
Zaplatenie sumy 308 360,- Sk bolo predmetom súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 30Cb/255/2002 zo dňa 16. 1. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 4. 2004. Odporkyňa si tieto finančné prostriedky vymáhala od firmy Slovakia Credit, s.r.o. a nemôžu byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporkyňa si ich môže vymáhať v exekučnom konaní.
Odporkyňa ďalej pôžičku ňou poskytnutú firme Slovakia Credit, s.r.o. dňa 20. 8. 1999 vo výške 300 000,- Sk žiadala započítať ako výlučný majetok vložený do spoločného majetku na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke (č.l. 569). Odporkyňa však žiadnym spôsobom nepreukázala, že takouto finančnou hotovosťou počas trvania manželstva disponovala. Nebolo ani preukázané, že spoločnosť Slovakia Credit, s.r.o. takúto finančnú čiastku prevzala a mala ju zaúčtovanú vo svojej evidencii, preto súd na sumu 300 000,- Sk, ako oddelený majetok odporkyne, neprihliadal.
Odporkyňa preukázala, že do rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí vyplatenie finančných prostriedkov od BMG Invest s.r.o. vo výške 32 100,- Sk /1 065,52 Eur/ a General Invest vo výške 14 000,- Sk /464,71 Eur/ (č.l. 570, 571), ktoré finančné prostriedky boli prevzaté navrhovateľom počas trvania manželstva dňa 5. 9. 2000 a dňa 21. 3. 2000. Navrhovateľ nepreukázal, že finančné prostriedky použil podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd ich preto zaradil do masy BSM.
Odporkyňa preukázala, že do spoločného majetku patria prostriedky v sume 15 300,- Sk /507,86 Eur/, finančné prostriedky z krádeže z bytu, ktoré boli poukázané spoločnosťou Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. Košice (č.l. 96) z poistnej zmluvy č. 0/33-241702 na základe poistnej udalosti zo dňa 23. 3. 2006 a navrhovateľ nepreukázal, že ich použil podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto ich súd zaradil do majetku patriaceho do BSM.
Poistenie v Českej poisťovni Slovakia a.s. Bratislava vo výške 24 381,- Sk - životné poistenie navrhovateľa je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko zmluva o poistení bola uzavretá počas trvania manželstva dňa 25. 6. 2002, výška odkupnej hodnoty 24 381,- Sk /809,30 Eur/ bola navrhovateľovi vyplatená ku dňu 26. 5. 2006.
Životné poistenie navrhovateľa v spoločnosti Amslico Life a.s. Bratislava, poistnou zmluvou č. 617967 (č.l. 644) bolo uzatvorené medzi spoločnosťou a navrhovateľom dňa 12. 1. 2002 a ukončené 12. 10. 2002, bez vyplatenia odbavného (č.l. 471, 165), poistné vo výške 207,54 Eur bolo hradené z prostriedkov patriacich do BSM.
Poistenie v ČSOB Poisťovni a.s. vo výške 18 000,- Sk /597,52 Eur/ - úrazové poistenie navrhovateľa (č.l. 472), vyplatené navrhovateľom v 19 platbách počas trvania manželstva, tvorí predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo navrhovateľ nepreukázal, že sa jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky.
Príjem od spoločnosti Fipoz Slovakia s.r.o. za obdobie od 1. 10. 2001 do 31. 3. 2002 vo výške 515,40 Sk /17,10 Eur/ (č.l. 574) patrí do rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Finančné prostriedky boli vyplatené navrhovateľovi počas trvania manželstva, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 9. 2002, v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/1123/2001 (č.l. 603) a navrhovateľ nepreukázal, že ich použil na účel podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Výnosy zo spoločnosti VSŽ a.s. od 1. 9. 2001 do 30. 9. 2001 vyplatené na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX (č.l. 609) vo výške 2 035,- Sk /67,54 Eur/, patria do BSM a navrhovateľ nepreukázal, že ich použil podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Mzda navrhovateľa od jeho zamestnávateľa Tepláreň Košice a.s. vo výške 102 401,- Sk /3 399,09 Eur/ patrí do BSM, lebo navrhovateľ nepreukázal, že ju použil na účely podľa § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka (č.l. 595-601).
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. (uznesenie KS v Nitre sp. zn. 25Co/5/2004).
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/1123/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 10. 2002, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Týmto dňom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľa a odporkyne zaniklo a vznikol im nárok na jeho vyporiadanie v zmysle zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Keďže medzi účastníkmi konania k vyporiadaniu dohodou nedošlo, navrhovateľ uplatnil nárok návrhom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podaným na tunajší súd.
Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania BSM súd prihliadol na to, že byt získala odporkyňa do užívania pred uzavretím manželstva od zamestnávateľa (č.l. 621-624) a neskôr do vlastníctva spoločne s navrhovateľom, v byte zostala po rozvode manželstva bývať spoločne s deťmi účastníkov. Do vlastníctva navrhovateľa súd prikázal záhradu, s čím odporkyňa súhlasila, peňažné prostriedky vo výške 896,23 Eur z predaja motorového vozidla po rozvode manželstva a dlhy vo výške 1 711,21 Eur, ktoré navrhovateľ po rozvode zaplatil.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má kogentnú povahu, to znamená, že súd sa nemôže od tejto úpravy odchýliť. Pri vyporiadaní je preto každý z manželov povinný nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho osobný majetok. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä, keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal
žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Podľa ustálenej súdnej praxe zákon súdu neukladá, aby z úradnej povinnosti modifikoval výšku podielov manželov podľa miery účasti na rozvrate manželstva. Vyporiadací podiel jedného z manželov nemožno znížiť len preto, lebo zjavnou príčinou rozvratu manželstva bol jeho mimomanželský vzťah (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1112/2006). Podľa názoru súdu je pre úvahu o (ne)rovnosti podielov významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady vzhľadom na jeho vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie ako druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri obstaraní spoločnej domácnosti, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Odporkyňa v podaní doručenom súdu dňa 24. 5. 2004 (č.l. 511) nesúhlasila s vyčíslenou sumou majetku navrhovateľom. Dôvodila, že jej príjem bol za posledných 8 rokov vyšší ako príjem navrhovateľa, bol použitý v prospech rodinného rozpočtu. Starostlivosť o rodinu počas manželstva zabezpečovala odporkyňa počas materskej dovolenky od 10/1987 do 8/1992 sama, práce v záhrade zabezpečovala odporkyňa za pomoci maloletých detí. Príjmy, ktoré mala rodina v rokoch 2000 až 2001 v prevažnej miere navrhovateľ použil na vlastné podnikanie. Na pojednávaní dňa 7. 6. 2005 odporkyňa navrhovala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v podiele 60 : 40 v prospech odporkyne z dôvodu, že hlavná ťarcha, starostlivosť o deti, rodinu, podnikanie bola na odporkyni a v podaní zo dňa 6. 11. 2013 (č.l. 564) už navrhla vyporiadať delenie BSM v pomere 70 : 30 v prospech odporkyne.
Súd sa zaoberal námietkou odporkyne, aby jej podiel na spoločnom majetku bol vyšší. Ona žiadala, aby súd zohľadnil skutočnosť, kto priniesol viac, prípadne mal viac majetku pred vstupom do manželstva, kto sa pričinil o získanie bytu, kto vyvinul aký záujem o deti v čase rozvodu a po rozvode manželstva, prispieval na náklady spojené s užívaním bytu. Právne posúdenie výšky podielu účastníkov na spoločnom majetku vychádza z určitých skutkových zistení a podľa názoru súdu nie sú dôvody na jeho odchýlne hodnotenie. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť tvrdením nezáujmu navrhovateľa o rodinu, ak žiadne takéto skutočnosti neboli odporkyňou preukázané, hoci odporkyňa bola riadne poučená súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Naopak z výpisu z účtu na meno navrhovateľa, ktorý predložila odporkyňa, vyplýva, že navrhovateľ mal dostatočný príjem z práce. Vyporiadací podiel jedného z manželov nemožno znížiť preto, lebo navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti, mal známosť s inou ženou. Ako príčina rozvratu manželstva sú v rozhodnutí súdu o rozvode manželstva uvedené dôvody neplnenia základných funkcií v manželstve, nezáujem manželov obnoviť spolužitie, vzájomné odcudzenie (č.l. 573 - 574).
Svedok L. Q., syn účastníkov konania, vypočutý na návrh odporkyne vo výpovedi uviedol, že o spoločnú domácnosť sa starala mama a otec, hospodárili spoločne na polovicu (č.l. 441). Svedkyňa K. Q., dcéra účastníkov konania, vo výpovedi uviedla, že otec chodil do práce, zabezpečoval príjem. Ani skutočnosť, že navrhovateľ neplatil riadne výživné, vznikli mu nedoplatky na výživnom, mal súdom zvýšené výživné, nie je dôvodom, aby vyporiadavací podiel jedného z manželov bol znížený. Navrhovateľ sa o domácnosť dôsledne nestaral, čo sám vo výpovediach ani nepopieral, ale chodil do práce, podnikal, mal príjem z práce. Nebolo tiež preukázané, že práve agresivitou otca sa prejavili zdravotné problémy u detí počas rozvodu manželstva.
Cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predstavuje 61 499,- Eur (33 950,51 Eur + 8 688,31 Eur + 6 639,50 Eur + 896,23 Eur + 597,52 Eur + 1 065,52 Eur + 464,71 Eur + 207,54 Eur + 504,86 Eur + 809,30 Eur + 17,10 Eur + 3 276,24 Eur + 3 399,09 Eur + 912,83 Eur + 67,54 Eur).
Každý z účastníkov by mal dostať majetok v hodnote 30 750,- Eur.
Navrhovateľovi boli prikázané hodnoty vo výške 9 584,- Eur, t.j. o 21 166,- Eur menej, než predstavuje jeho podiel, ktorý by mu mala odporkyňa zaplatiť a odporkyni boli prikázané hodnoty vo výške 33 950,51 Eur, t.j. o 3 471,- Eur viac. Od sumy 21 166,- Eur treba odpočítať sumu 856,- Eur, ktorú navrhovateľ zaplatil na vyrovnanie spoločného dlhu vo výške 1
711,21 Eur (1 711,2 : 2). Odporkyňa je preto povinná zaplatiť na vyrovnanie navrhovateľovi sumu 20 310,- Eur, aby podiely oboch účastníkov boli rovnaké.
Náklady znaleckých posudkov predstavovali celkom 369,61 Eur (14 147,50 Sk). Každý z účastníkov zložil zálohu vo výške 3 000,- Sk, súd preto podľa výsledkov konania uložil obom účastníkom, aby štátu zaplatili náhradu trov štátu vo výške 135,23 Eur (4 074,- Sk) (§ 148 ods. 1 O.s.p.).
Každému z účastníkov konania sa dostalo polovice spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich, preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyplýva z ust. § 7 ods. 7, položka 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (2 % z predmetu konania, t.j. zo sumy 61 499,- Eur), 1 229,- Eur - 33,- Eur (súdny poplatok zaplatený navrhovateľom) = 1 196,- Eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 581,- Eur na účet Okresného súdu Košice I a odporkyňa vo výške 614,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).