Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 116 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (167)Rozsudok_5Co-567-2013.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/567/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného: JUDr. Petrom Kvasňovským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Šancová 56, IČO: 31 818 331, proti žalovanému: U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom v J. Q., Z. XXXX/XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 297,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/90/2013-88 zo dňa 12.8.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš č.k. 5C/90/2013-88 zo dňa 12.8.2013 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 83,14 eur, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od 2.9.2010 do zaplatenia, a to mesačnými splátkami vo výške 10,- eur, splatné vždy do 30. dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania uzavreli 5.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému splátkový úver 25.000,- Sk a žalovaný sa zaviazal ho splácať v splátkach vo výške 685,- Sk mesačne. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 1.11.2005, konečná splatnosť úveru 1.9.2010, splatnosť splátok k prvému dňu v mesiaci. Zo zmluvy bola zistená úroková sadzba vo výške 17,30 % p.a. pevná, do konečnej splatnosti úveru. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 50,- Sk mesačne, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 10,29 %. Žalobca dňa 29.11.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil mesačné splátky za obdobie máj až september 2010 v celkovej výške 113,70 eur (5 mesiacov x 22,74 eur). Žalovaný nerozporoval výšku uvedenej dlžnej sumy, no súčasne bolo potrebné prihliadnuť na úhradu žalovaného a spôsob započítania splátok na jednotlivé položky ako aj výšku (rozsah), v ako sa platba započítala na konkrétnu položku. Účastníci konania si zmluvne dohodli poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk. Žalujúca strana však žiadnym spôsobom neozrejmila, z akého dôvodu počínajúc splátkou od júla
2006 až do dňa konečnej splatnosti úveru (september 2010) započítala so žalovaným uhradených súm na poplatok za správu úveru sumu 60,- Sk, resp. 1,99 eur, keďže zmluvne bol dohodnutý poplatok vo výške 50,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný zaplatil za obdobie od júla 2006 do februára 2008 na poplatkoch za správu úveru naviac v celkovej sume 200,- Sk (20 mesiacov x 10,- Sk, t.j. suma pripadajúca na jeden mesiac, predstavujúca rozdiel započítaného poplatku 60,- Sk a dohodnutého poplatku 50,- Sk). Od uvedenej sumy bol odpočítaný úrok z omeškania (ktorý žalovaný nerozporoval) vo výške 3,60 Sk, z tohto dôvodu žalovaný za uvedené obdobie júl 2006 až február 2008 zaplatil na poplatkoch za správu úveru naviac vo výške 196,40 Sk. V splátkach pripadajúcich na mesiac marec až december 2008 (10 mesiacov) zaplatil žalovaný naviac na poplatkoch za správu úveru celkovú sumu 100,- Sk (10 mesiacov x 10,- Sk), od uvedenej sumy bol odpočítaný úrok z omeškania 0,20 Sk, preto za uvedené obdobie (marec až december 2008 zaplatil žalovaný naviac 99,80 Sk). Rovnako bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že splátky pripadajúce na mesiac marec až december 2008 žalovaný uhrádzal v sume 704,- Sk, z čoho je zrejmé, že platba pripadajúca na jeden mesiac, ktorá prevyšovala mesačnú dohodnutú splátku, predstavovala 19,- Sk (704 - 685). Z uvedeného dôvodu žalovaný za mesiace marec až december 2008 zaplatil na splátkach celkovo o 190,- Sk viac, ako zaplatiť mal (19 x 10 mesiacov). Súčet uvedených platieb (196,40 + 99,80 + 190,- Sk) predstavoval po prepočte 16,14 eur. Za rok 2009 a 4 mesiace roku 2010 (január až apríl) žalovaný zaplatil na poplatkoch za správu úveru naviac sumu 5,28 eur, za rovnaké obdobie zaplatil žalovaný na splátkach celkovo o 10,08 eur viac, ako zaplatiť mal. Od uvedenej sumy 15,36 eur boli odpočítané úroky z omeškania, ktorých výšku žalovaný nerozporoval v celkovej sume 0,94 eur, t.j. žalovaný zaplatil za uvedené obdobie viac na poplatkoch za správu úveru a na jednotlivých mesačných splátkach v sume 14,42 eur. V zmysle vyššie uvedeného bolo potrebné od dlžnej sumy 113,70 eur odpočítať úhrady zaplatené žalovaným vo väčšom rozsahu, ako prislúchalo žalobcovi, t.j. sumu 16,14 eur a 14,42 eur. Žalovanému preto bola uložená povinnosť po odpočítaní uvedených platieb zaplatiť žalobcovi sumu 83,14 eur. V zmysle uvedeného bola preto žaloba v zostávajúcej časti žalovanej istiny zamietnutá ako nedôvodná, keďže žalujúca strana nepreukázala dôvodnosť v tejto časti žalovanej istiny. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu (ktorá skutočnosť nebola žalovaným spochybnená), vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne, súd bol uvedeným návrhom viazaný a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy (83,14 eur) od 2. 9.2010 ( t.j. odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá. Takto súdom priznané úroky z omeškania zahŕňajú aj splatný úrok z omeškania za obdobie od 2. 9.2010 do 22.11.2012 (ako si ho uplatnil žalobca) s úhradou istiny 83,14 eur. Súd zamietol žalobu v časti o priznanie úrokov z omeškania zo splátok, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania od 2.1.2007 do 1.9.2010. Žalobca neozrejmil súdu, s ktorými konkrétnymi splátkami (ktoré prislúchajú konkrétnemu mesiacu) a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania. Žalujúca strana rovnako ani nevymedzila dobu omeškania so zaplatením tej ktorej splátky. Súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie splatného riadneho úroku vo výške 56,19 eur (za obdobie od 2.9.2010 do 22.11.2012), ako aj žalobu o zaplatenie úroku vo výške 17,30 % ročne od 23.11.2012 do zaplatenia, keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť žaloby v tejto časti. Súd prvého stupňa konštatoval, že zo zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný, sa ďalej úročí istina úveru až do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Súd poukazuje na podstatu zmluvného úroku, ktorý je vyjadrením odplaty za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu SR, R 59/1998). Domáhať sa zmluvných úrokov po zosplatnení úveru a ďalej úročiť úver, nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku. Po zosplatnení úveru sa dlžník nenachádza v režime požičiavania istiny a rovnako ani neužíva istinu, preto žalobcovi, ako veriteľovi neprislúcha odplata za užívanie požičanej istiny zmluvný úrok, ale sankčný úrok z omeškania. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že v sume 56,19 eur (úrok za obdobie od 2.9.2010 do 22.11.2012) je uplatnený aj úrok, na ktorý vznikol žalobcovi nárok pred konečnou splatnosťou úveru, t. j. ku dňu 1.9.2010. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalovaný mal úspech v prevyšujúcej časti, z toho dôvodu mu vzniklo na pomernú časť náhrady trov konania, no súd mu ju nepriznal, keďže si ju žalovaný neuplatnil. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil žalovanému na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 10,- eur, splatné vždy do 30. dňa kalendárneho mesiaca vopred. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorázovo.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny a odôvodnenie za nedostatočné, pretože súd sa v odôvodnení rozhodnutia jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Preto sa odvoláva proti výroku rozsudku v časti, v ktorej prvostupňový súd zamietol žalovaný nárok a to po a) istiny vo výške 214,43 eur, b) dlžného úroku vyčísleného ku dňu 22.11.2012 vo výške 56,19 eur, c) dlžného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 22.11.2012 vo výške 96,72 eur, d) úroku 17,30 % ročne zo sumy 297,57 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, e) úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 214,43 eur od 2.9.2010 do zaplatenia, f) žalobcom uplatnenej náhrady trov konania vo výške 92,02 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil a nárok žalobcu priznal v plnom rozsahu. V ďalšom podrobne odôvodnil dôvody odvolania.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. a v odvolaním nenapadnutej časti, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dôsledné dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa venoval pozornosť zisteniu rozhodných skutočností a ustáleniu skutkového stavu, správne právne vec posúdil a správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 83,14 eur, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od 2.9.2010 do zaplatenia a to mesačnými splátkami vo výške 10,- eur, ktoré sú splatné vždy do 30. dňa kalendárneho mesiaca vopred pod stratou výhody splátok. Správne v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, s ktorým rozhodnutím a jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, no keďže si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a preskúmaním spisového materiálu, ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.