Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Rob/158/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie , sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: ROZARKA s.r.o., IČO: 45 518 670, Strojárska 2740, Snina, zast.: JUDr. Monikou Iľčišinovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, Herľanská 547, proti žalovanému: Ľubomír Tkáč, IČO: 40 441 920, Kráľovce 116, zast.: JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Letná 47, v konaní o zaplatenie 350,14 eura s prísl.

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 17,12 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

Žalobca je povinný doplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice-okolie súdny poplatok 8,13 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 350,14 eura spolu s úrokom z omeškania 0,05% dlžnej sumy denne a zmluvnou pokutou 0,5% dlžnej sumy denne a to zo sumy 97,91 eura od 4.6.2012 do zaplatenia a zo sumy 28.5.2012 do zaplatenia.

Pred prvým pojednávaním žalobca dňa 19.12.2013 zobral späť žalobu ohľadom istiny v sume 350,14 eura z dôvodu, že ju žalovaný dňa 14.12.2012 (čl. 17) zaplatil a preto zotrval na tej časti, žaloby, ktorou si uplatnil úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Úrok z omeškania pri sadzbe 0,05% dlžnej sumy denne činí zo sumy 97,91 eura od 4.6.2012 do 14.12.2012 sumu 9,50 eura a zo sumy 252,23 eura od 28.5.2012 do 14.12.2012 sumu 25,33 eura. Zmluvná pokuta pri sadzbe 0,5% dlžnej sumy denne činí zo sumy 97,91 eura od 4.6.2012 do 14.12.2012 sumu 95,06 eura a zo sumy 252,23 eura od 28.5.2012 do 14.12.2012 sumu 253,26 eura. Takto mal žalovaný zaplatiť žalobcovi ešte kapitalizovanú sumu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v celkovej 383,15 eura.

Na základe čiastočného späťvzatia zo dňa 19.12.2013 súd uznesením zo dňa 15.7.2013 konanie v rozsahu sumy 350,14 eura zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto uznesenie nebolo odvolaním napadnuté a stalo sa právoplatné dňa 8.8.2013.

Žalobca svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania 0,05% dlžnej sumy denne a zmluvnej pokuty 0,5% dlžnej sumy denne oprel o písomne uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 21.11.2011 (čl. 7) a to konkrétne o článok 5 bod 2 ohľadom úroku z omeškania a o článok 5 bod 3 ohľadom zmluvnej pokuty.

Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.7.2013 (čl 27) namietol jednak rozpor takéhoto dojednania so zásadami poctivého obchodného styku a jednak, že podpis na zmluve z 21.11.2011, ktorý nie je jeho podpisom.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.1.2014 posúdil tieto tvrdenia žalovaného za účelové, keďže netvrdil, že mu pečiatka, o ktorej pravosti nemal pochybnosti, mu nebola odcudzená, a že ide o pečiatku, ktorú žalovaný bežne používa v obchodnom styku a preto jeho námietky sú nedôvodné.

Na pojednávaní dňa 25.2.2014 žalovaný prezentoval, že nenamieta, že by nedostal tovar, avšak k faktúram sa dostal prvýkrát na základe upomienky z 15.10.2012 a nezaplatil preto, že jednak ju prevzala manželka, ktorá mu to povedala oneskorene a priznal, že na to potom zabudol aj on. Čo sa týka samotnej zmluvy z 21.11.2011, na ktorú sa žalobca odvoláva, rána odmietol, že by túto zmluvu uzavrel a podpísal on, pretože podpis na nej nie je jeho podpisom. Je jedno, kto dal na zmluvu pečiatku jeho firmy. Poukázal na to, že aj za predpokladu, žeby podpis na zmluve bol jeho, žalobca nemá nárok na žalovaný úrok z omeškania a ani zmluvnú pokutu vzhľadom na to, že to bol žalobca, ktorý so žalovaným ukončil zmluvný dodávateľsko-odberateľský vzťah, pretože výrobný areál žalobcu v dňoch 24.3.2012

- 25.3.2012 v podstatnej svojej časti vyhorel. Zhruba po mesiaci sa mu však žalobca opäť ozval, že hodlá tovar dodávať znova, a či žalovaný chce s nimi spolupracovať. Keďže žalovaný má celkom 4 potravinárske prevádzky, žalobca do 1 z nich tovar dodať odmietol vzhľadom na to, že nie je po trase, a že sa jedná o malé odbery. Spolupráca trvala asi do leta 2012, odkedy žalovaný odoberá tovar od iného dodávateľa.

Žalovaný vyvrátil tvrdenie o tom, že uzavrel so žalobcom 21.11.2011 kúpnu zmluvu vzhľadom na to, že práve v tento deň došlo, naopak, k ukončeniu zmluvných vzťahov uzavretých dovtedy. Poukázal na to, že dohodu o ukončení predkladal žalobca a je opatrený vlastnoručnými podpismi, pričom žalovaný ako svoj pravý podpis identifikoval práve na dohode o ukončení odberu tovaru.

Žalovaný predložil listinné dôkazy:

- list žalobcu (bez uvedenia dátumu) na čl. 40 spisu, z obsahu ktorého vyplýva informácia: „v noci z 24.3.2012 - 25.3.2012 sme mal na pekárni mimoriadnu udalosť, veľký požiar, ktorý ničil začnú časť areálu. Na základe tejto skutočnosti aj keď nám je ľúto, od 27.3.2012 s Vami spoluprácu z objektívnych príčin ukončujeme..“

- z Dohody o ukončení kúpnych zmlúv na predaj potravinárskeho tovaru, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.11.2011 (čl. 41) je zrejmé, že dňom 21.11.2011 sa ukončujú kúpne zmluvy zo dňa 28.4.2008 na prevádzku Ortáše, zo dňa 28.4.2008 na prevádzku Beniakovce, zo dňa 17.2.2010 na prevádzku Kráľovce a zo dňa 12.10.2010 na prevádzku bez uvedenia názvu. Žalovaný konkretizoval, že sa jedná o Šarišské Bohdanovce

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa § 13 Obch. zákonníka:

(1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa ust. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou

Podľa :

(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa :

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa Nariadenia vlády SR účinného do 31.1.2013:

Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpnu cenu v sume 350,14 eura žalovaný zaplatil dňa 14.12.2012, čo v konaní nebolo sporné, a ohľadom čoho bolo konanie právoplatne zastavené. Za tohto stavu žalobcovi patrí úrok z omeškania zo sumy 97,91 eura od 4.6.2012 do 14.12.2012 a zo sumy 252,23 eura od 28.5.2012 do 14.12.2012. Pri posudzovaní toho, či má žalobca nárok na úrok z omeškania 0,05% dlžnej sumy denne, poukazujúc na článok 5 bod 2 zmluvy zo dňa 21.11.2011, bolo preukázané, že na túto sadzbu nárok nemá.

Na zmluvne dohodnutý úrok z omeškania má veriteľ právo len vtedy, ak preukáže, že s dlžníkom takúto dohodu (zmluvu ) uzavrel. Žalovaný poprel, že uzavrel zmluvu dňa 21.11.2011 na čl. 7 súdneho spisu, a súd nemal dôvod tomu neveriť. Porovnaním podpisu žalovaného na Dohode so žalobcom práve zo dňa 21.11.2011, kedy všetky predtým uzavreté zmluvy rušili, s jeho podpismi na doručenkách nachádzajúcich sa v súdenom spise ako aj na splnomocnení pre svojho právneho zástupcu je zjavné, že podpis na kúpnej zmluve na čl.7 nie je podpisom žalovaného. Je irelevantné, že sa tam nachádza jeho pečiatku, ktorú žalovaný používa, pretože právne účinky nastávajú len ohľadom takých úkonov, ktoré urobil on osobne a osobne ich aj podpísal, hoci aj bez pečiatky. Rozdielnosť podpisu na kúpnej zmluve s podpismi žalovaného na ostatných listinách v súdnom spise vykazuje takú odlišnosť, že nebolo potrebné za tým účelom odborné skúmanie. Napokon, ako aj žalovaný tvrdil, nemalo by zmysel, m aby sa na jednej strane končila platnosť zmlúv uzavretých predtým a v ten istý deń podpisovala nová. Pravidlom totiž býva, že ak nejaké staré zmluvy nahrádza nová, uvádza sa to do novouzavretej zmluvy napr. textom,

že uzavretím tejto zmluvy sa rušia všetky doteraz uzavreté kúpne zmluvy a pod. Takýto alebo tomu obdobný text sa kúpnej zmluve z 21.11.2011 neuvádza.

Súd kúpnu zmluvu z 21.11.2011 na čl. 7 vyhodnotil ako neplatnú, pretože ju neuzavrel žalovaný a preto nenastali účinky úpravy o tom, že úrok z omeškania sa dojednáva v sadzbe 0,05% dlžnej sumy denne a z rovnakého dôvodu tiež nie je platné dojednanie o zmluvnej pokute pre absenciu obligatórne písomne formy.

Na základe týchto úvah preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne (v prvý deň omeškania bola sadzba ECB 1%) a to zo sumy 97,91 eura za obdobie od 4.6.2012 do 14.12.2014 v sume 4,66 eura a zo sumy 252,23 eura za obdobie od 28.5.2012 do 14.12.2012 v sume 12,46 eura, celkom v sume 17,12 eura.

V rozsahu úroku z omeškania, ktorým úrok z omeškania prevyšoval zákonnú sadzbu, ako aj ohľadom zmluvnej pokuty bola žaloba zamietnutá.

Právny zástupca žalobcu si v rozsahu úspechu žalovaného uplatnil trovy konania, ktoré sa zaviazal vyčísliť v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Právny zástupca však v zákonnej lehote vyčíslenie nepredložil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal (resp. priznal 0 eur).

Ako bolo uvedené vyššie, uznesením zo dňa 15.7.2013 bolo konanie v časti istiny 350,14 eura zastavené pre plnenie žalovaného v čase po podaní žaloby. Žaloba bola podaná 5.11.2013. V tomto prípade by podľa žalobcovi patrila náhrada trov konania. V uznesení zo dňa 15.7.2013 však žiadnemu z účastníkov neboli priznané trovy konania t.j. ani žalobcovi a je právoplatný.

Podľa ods. (2) : Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Zo zvyšku uplatneného nároku právny zástupca žalovaného vyčíslenie trov právneho zastúpenia nepredložil a žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nepatria, preto súd náhradu trov konania v súlade s cit. ustanovením žiadnemu z účastníkov, teda ani žalovanému, nepriznal.

V uznesení zo dňa 15.7.2013 absentoval výrok o vrátení súdneho poplatku (keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním), pričom žalobca zaplatil súdny poplatok 21 eur. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkov by mal súd vrátiť žalobcovi 14,37 eura (21 mínus 6,70 eura).

V konaní však zostalo na prejednanie príslušenstvo - úroky z omeškania a zmluvná pokuta, ktoré v úhrnnej výške boli špecifikované žalobcom sumou 383,15 eura. Z tejto sumy ako samostatného finančného nároku by mal žalobca zaplatiť ďalší súdny poplatok 22,50 eura. Na základe toho súd nevrátil žalobcovi súdny poplatok 14,37 zo späťvzatej sumy, ale zaviazal ho rozdiel medzi ďalším poplatkom 22,50 eura a touto sumou t.j. 8,13 eura doplatiť v určenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť

len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.