Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoKR/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, D., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený advokátom Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., Námestie Matice slovenskej 1713, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -195 zo dňa 25.1.2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaniami napadnutých častiach o vylúčení zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 majetok: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku registra „C“ parcela č. 8380/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1133 m2, k pozemku parcela č. 8380/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2 , nachádzajúcich sa v obci Trnava, okres Trnava, katastrálne územie T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku registra „C“ parcela č. 8380/13- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1207 m2 nachádzajúci sa v obci Trnava, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie T. do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a súčasne týmto výrokom opravuje výmeru parc.č. 8380/16, ktorá je vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa nesprávne uvedená vo výmere 1130m2 a správne je 1133m2.

V ostatnej odvolaním napadnutej časti rozsudok z r u š u j e a vracia súdu prvého stupňa ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa na základe návrhu žalobcu uložil žalovanému povinnosť vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii do troch dní od právoplatnosti rozsudku nehnuteľnosti, konkrétne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku registra „C“ parc. č. 8380/16

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1133 m2, k pozemku parc. č. 8380/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2, nachádzajúcich sa v obci Trnava, k.ú. T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku registra „C“ parc. č. 8380/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1207 m2 nachádzajúci sa v obci Trnava, k.ú. T. zapísaný na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k stavbe - budova ubytovacieho zariadenia - predajňa CKD Market súpisné č. 7097 postavená na pozemku parc. č. 8380/13 nachádzajúca sa v obci Trnava, k.ú. T., zapísaná na LV č. XXXX, zahrnuté do súpisu majetku úpadcu: Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii a v časti, ktorou žalobca žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k stavbe - spojovacia budova súp. č. 7720 postavená na pozemku parc. č. 8380/12, nachádzajúca sa v obci Trnava, kat. úz. T., zapísaná na LV č. XXXX žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V časti určenia, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k pozemkom registra „C“ parc.č. 8380/22 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1797 m2, parc.č. 8380/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 630 m2 nachádzajúcich sa v obci Trnava, k.ú. T., zapísaných na LV č. XXXX ktorý nepatrí do súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii je z neho vylúčený ako i v časti uloženia povinnosti žalovanému uvedený nehnuteľný majetok vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii prvostupňový súd konanie podľa 96 ods.1,2,3 zastavil.

O trovách konania s poukazom na ust. súd prvého stupňa nerozhodol a uviedol, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu ktorý poukazoval na to, že dňa 14.09.2010 mu bolo doručené Oznámenie o zápise nehnuteľností úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii do súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby z dôvodov absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktorými žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorých úpadca tvrdil, že boli nadobudnuté v rozpore s právom hospodárenia, ktoré malo úpadcovi v prípade pozemkov patriť na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 08.12.1972 a v prípade Stavieb v rozpore s ust. § 37 ods. 2 Obč. zák., pretože právny predchodca žalobcu nemal byť podľa žalovaného vlastníkom v súpisovej zložke uvedeného majetku. Dňa 10.12.2010 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená výzva na podanie žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZoKR).

Žalobca uvádzal, že pozemky parc. č. 8380/8, 8380/13 a 8380/16 (ďalej ako „Pozemky I.“) vznikli na základe geometrického plánu č. 17668107 - 105-98 odčlenením od pôvodnej parc. č. 1083 - orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 k Pozemkom I. nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou E. A. na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej aj ako „SPF“ ) ako správcom majetku štátu dňa 27.10.1998, ktoré právo na uzatvorenie predmetnej zmluvy so SPF získal žalobca s manž. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s Doc. JUDr. Q. J., Ing. N. H. a E. C. zo dňa 21.09.1998, ktorou prešiel na žalobcu a jeho manželku reštitučný nárok vyššie uvedených osôb k nehnuteľnostiam. Na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov A. sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom 1/2 k nehnuteľnostiam nadobudnutým od SPF. Ako vyplýva z čl. III. Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva uzatvorenej SPF výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 1083 bola Slovenská republika, vlastnícke právo štátu k uvedenému pozemku bolo na LV č. XXXX riadne zapísané, bez akýchkoľvek poznámok spochybňujúcich hodnovernosť tohto zápisu a na základe ust. bol uvedený pozemok v správe SPF následne v súlade s cit. zákona bol po jeho prerozdelení geometrickým plánom prevedený na žalobcu.

Od práva hospodárenia, ktoré mal k pozemkom žalovaný nemožno odvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva, čo je v rozpore so zákonom a žalovaný ako štátny podnik na týchto pozemkoch mal iba právo hospodárenia. Hospodárskou zmluvou, o ktorú žalovaný opiera svoje tvrdenia majúce preukázať vlastnícke právo Úpadcu k „Pozemkom I“. došlo k prechodu správy majetku, a nie k prevodu vlastníctva národného majetku podľa § 349 a nasl. Hospodárskeho zákonníka a aj v Hospodárskej zmluve sa jednoznačne uvádza, že je uzavretá podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka, ktorý upravuje prevod správy národného majetku, náležitosti hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku a podmienky, za ktorých je potrebné schválenie nadriadených orgánov a nie je možné od tohto ustanovenia odvodzovať nič iné ako skutočnosť, že predmetnou hospodárskou zmluvou prechádza na nadobúdateľa správa majetku, nie vlastnícke právo k nemu. Na základe uvedených skutočností žalobca tvrdil, že pôda, na ktorej hospodáril štátny podnik Trnavské automobilové závody, š.p. nikdy nebola v jeho vlastníctve a to ani z titulu Hospodárskej zmluvy, na ktorú odkazuje žalovaný, ani na základe žiadneho zákonného ustanovenia platných predpisov SR.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemkom parc. č. 8380/21 a 8380/22 (ďalej ako „Pozemky II.“), ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. 85/2005 odčlenením od parc. č. 8380/1 - ostatná plocha o výmere 12 998 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. T., žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 12.05.2005 uzavretej s predávajúcimi Mgr. T. J. a JUDr. Z. J., ktorým bola pôvodná parcela č. 8380/1 vydaná štátom v rámci reštitúcií ako pozemok, ktorý uvedené

osoby, resp. ich právni predchodcovia vlastnili približne od roku 1900. V tejto časti bol návrh v priebehu konania vzatý späť a tak súd prvého stupňa v tejto časti návrhu konanie podľa zastavil .

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k nehnuteľnosti - spojovacej budove so súp. č. 7720, postavenej na pozemku parc. č. 8838/12, nachádzajúcej sa v k.ú. T., nadobudol žalobca na základe právneho úkonu - kúpnej zmluvy mimo dražby od vlastníka nehnuteľnosti, spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, ku ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Trnava pod č. k. V 6727/2006 dňa 17.01.2007. Predaj uvedenej nehnuteľnosti (s pôvodným súp. č. 5891) mimo dražby schválil Krajský súd v Bratislave opatrením č.k. zo dňa 21.11.2006, právoplatným dňa 01.12.2006. V súvislosti s kúpou uvedenej nehnuteľnosti postupoval žalobca riadne a dobromyseľne, v súlade so zákonom a rozhodnutím súdu, pričom predávajúci sa žalovanému pred uzavretím kúpnej zmluvy preukázal listom vlastníctva preukazujúcim jeho vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti s pôvodným súpisným číslom 5891.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k stavbe so súp. č. 7097 - predajňa CKD market, postavenej na parc.č. 8380/13, nachádzajúcej sa v kat. úz. T. nadobudol žalobca na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spol. TAZ spol. s.r.o. dňa 29.04.1997 a vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich K. A. s manželkou Ing. E. A. a Ing. W. J. s manželkou K. J. povolený dňa 09.05.1997 pod č.k. V 877/1997. Predávajúci, spol. TAZ spol. s.r.o. bol ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti zapísaný na liste vlastníctva bez akéhokoľvek zápisu spochybňujúceho jeho vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti, resp. zápisu spochybňujúceho hodnovernosť a záväznosť jeho vlastníckeho práva. Navyše vlastnícke právo v prospech TAZ spol. s.r.o. overovala aj banka poskytujúca úver pre kupujúcich. Hoci žalovaný považuje právne úkony, ktorými žalobca nadobudol vlastnícke právo k Stavbám za absolútne neplatné z dôvodu toho, rozporu s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu, je podľa žalovaného takéto prechod vlastníctva sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre jeho rozpor so o podmienkach prevodu majetku štátu v znení neskorších predpisov a s ust. a Obč. zák.. Žalobca voči tomu namietal, že pri kúpe bol dobromyseľný, nakoľko zo strany predávajúceho mu neboli oznámené žiadne skutočnosti týkajúce privatizačných projektov, do ktorých mali byť Stavby údajne zahrnuté. Žalobca vychádzal pri uzatváraní oboch kúpnych zmlúv predovšetkým z platných listov vlastníctva preukazujúcich ničím nespochybnené vlastnícke právo predávajúcich, pričom mu neboli známe žiadne iné skutočnosti, z ktorých by vyplývali akékoľvek spochybnenia alebo obmedzenia tohto vlastníckeho práva, z toho dôvodu podľa Obč. zák. požíva zákonnú ochranu z dôvodu dobromyseľnosti pri uzatváraní právnych úkonov - kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2006 uzatvorenej so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii a kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.1997 uzatvorenej so spoločnosťou TAZ spol. s.r.o. Dôvodnosť žaloby potvrdzuje i ust. o katastri nehnuteľností, platného v čase uzatvorenia predmetných zmlúv a rozhodovania o návrhu na vklad, keď príslušná správa katastra predmetné kúpne zmluvy v zmysle príslušného ustanovenia preskúmala a nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by bránili povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Žalobca je toho názoru, že žalovaný neosvedčil, že nehnuteľnosti sú majetkom podliehajúcim konkurzu ani majetkom, ktorý by patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, ktorý by úpadca nadobudol počas konkurzu, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky ani iný majetok v zmysle ustanovení zákona, a taktiež nejde ani o prípad podľa ust. ZoKR, nakoľko takto sa do súpisu majetku úpadcu zapisuje majetok, ktorý niekedy v minulosti patril úpadcovi.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že právo nakladať s Pozemkami I. nadobudol na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 08.12.1972, pozemky I. sú v správe úpadcu ako štátneho podniku, pričom sú vo vlastníctve štátu a štátny podnik s nimi nakladá vo vlastnom mene. Tento majetok sa neprevádzal zmluvou o prevode vlastníctva (podľa § 349 Hospodárskeho zákonníka), ale vždy a výhradne len hospodárskou zmluvou podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka. Pozemky I. netvorili poľnohospodársky pôdny fond, preto nemohlo ex lege zaniknúť právo hospodárenia úpadcu k Pozemkom I, ktorými neboli obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti. Pozemky I. z titulu hospodárskej zmluvy v čase vyhlásenia konkurzu patrili úpadcovi, a preto podliehajú konkurzu.

Žalovaný tiež namietal, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.1998, na základe ktorej prešiel na žalobcu a jeho manželku reštitučný nárok k Pozemkom I. nemožno akceptovať a platne

postúpiť právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy (resp. zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľností), nakoľko v zmysle § 524 Obč. zák. nie je možné postúpiť pohľadávku z dohody o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za pozemky. Predmetom cesie môže byť len právo, nie povinnosť a zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpené len právo záväzkové, ale nie právo vecné (napr. vlastnícke) a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.09.1998 je absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalším argumentom žalovaného bolo tvrdenie, že na základe rozhodnutia Okresného úradu v Trnave, odbor pozemkový, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva č.j. A97/04708-Ja zo dňa 02.05.1997 síce bol SPF zapísaný ako vlastník Pozemkov I. na LV č. XXXX, avšak predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté len o priznaní vlastníckeho práva MUDr. J. J. k nehnuteľnostiam v rozhodnutí špecifikovaným, ktoré ale nie je právnym titulom, na základe ktorého by mohol SPF odvodzovať svoje vlastnícke právo k Pozemkom I. Okrem toho ak boli na Pozemkoch I. postavené stavby, nemohlo ísť o pôdu v správe SPF a žalobca si tejto skutočnosti musel byť vedomý najneskôr už v čase nadobúdania Pozemkov I., nakoľko toto nasledovalo po nadobudnutí stavieb od úplne iného subjektu.

K vlastníckemu právu k Pozemkom II. žalovaný uviedol, že vylúčil Pozemky II. zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a oznam zverejní v Obchodnom vestníku SR.

K vlastníckemu právu k Spojovacej budove (pôvodne Internát, súp. č. 5891) žalovaný uviedol, že ju žalobca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2006 mimo dražby od prevodcu TAZ, a.s. v likvidácii., ktorý odvodzoval svoje domnelé vlastníctvo od právnych predchodcov (TAZ spol. s r.o., Trnavské automobilové závody a.s., Fond národného majetku SR, Trnavské automobilové závody, štátny podnik) a to na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu. V konaní vedenom na Okresom súde Trnava pod sp. zn. ale bolo preukázané, že nehnuteľnosti (Internát a tým aj Spojovacia budova) nepredstavovali majetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte úpadcu určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu národného majetku SR k Internátu (a tým ani k Spojovacej budove), preto FNM SR nenadobudol vlastnícke právo k Internátu (a tým ani k Spojovacej budove) a neexistoval žiaden iný (nadobúdací) právny titul v prospech Fondu národného majetku SR, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k Internátu (a tým ani k Spojovacej budove) na FNM SR. Následne TAZ, a.s. v likvidácii (ako predávajúci) nemohla platne previesť vlastnícke právo na žalobcu. Zápisy o vlastníckom práve na listoch vlastníctva, o ktoré žalobca opiera svoj návrh zakladajú len vyvrátiteľnú domnienku vlastníckeho práva, ktorá bola práve v konaní sp. zn. 44/Cbi/6/2007 vyvrátená a Správa katastra Trnava zmenila zápis o vlastníckom práve, konala s úpadcom ako s vlastníkom a v súlade s vyššie uvedeným právnym stavom povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech úpadcu. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že pri speňažovaní majetku správcom konkurznej podstaty v konkurzných konaniach prebiehajúcich podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej „“) skutočný vlastník sa môže voči nadobúdateľovi s úspechom domáhať určenia vlastníckeho práva, ak ho správca speňažil podľa príslušných ustanovení , hoci nešlo o majetok podliehajúci konkurzu. Správca podľa nemôže platne speňažiť majetok nepodliehajúci konkurzu, hoci v súpise zapísaný bol. Úpadca TAZ, a.s. sa nikdy platne nestal vlastníkom Internátu a to ani po odčlenení Spojovacej budovy a správca tak nemohol platne previesť toto domnelé právo úpadcu na tretiu osobu

- žalobcu. Spojovacia budova bola až do odčlenenia súčasťou stavby súp. č. 5891 - budovy Internátu, vo vlastníctve úpadcu. Vlastnícke právo úpadcu k Internátu a pozemku pod ním bolo súdom potvrdené (zamietnutá vylučovacia žaloba JUDr. Pohoveja ako správcu TAZ, a.s. v likvidácií), na základe čoho nemožno pochybovať ani o vlastníckom práve úpadcu k Spojovacej budove, preto bol žalovaný povinný zapísať Spojovaciu budovu do súpisu majetku úpadcu. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že už od roku 1999 prebiehali spory ohľadom stavby Internátu s pôvodným súp. č. 5891, táto nehnuteľnosť nemohla byť v žiadnom prípade predmetom prevodu do ukončenia sporov, i keď JUDr. Dušan Pohovej kúpnu zmluvu uzatvoril a označil predmet prevodu ako stavbu Internátu s pôvodným súp. č. 5891. Na liste vlastníctva musela byť v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

K vlastníckemu právu k predajni CKD Market žalovaný namietol, že túto nadobudol žalobca na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou TAZ spol. s r.o. dňa 29.04.1997 a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s otázkou vlastníckeho práva vychádzal z totožnej s argumentácie, ktorá je uvedená vzhľadom k neopodstatnenosti žaloby voči vyššie uvedených nehnuteľnostiam. Predávajúci

(TAZ spol. s r.o.) sa nikdy platne nestal vlastníkom CKD Market, preto nemohol platne previesť svoje domnelé právo úpadcu na tretiu osobu - žalobcu. K právnej argumentácii žalobcu o dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predajni CKD Market žalovaný uviedol, že dobromyseľnosť musí byť daná po celú vydržaciu dobu (nie len v okamihu vzniku držby), pričom predajňa CKD Market bola bez akýchkoľvek pochybností súčasťou pôvodnej a jedinej stavby - stavby Internátu súp. č. 5891 vo vlastníctve úpadcu - a predstavovala kuchyňu a jedáleň tohto ubytovacieho zariadenia. Uzavretiu kúpnej zmluvy na predajňu CKD Market predchádzalo vyhotovenie geometrického plán č. 11854218-262/96 na rozdelenie budovy (parc. č. 8380/2, 12, 13), v ktorom sa uvádza ako doterajší stav jediný pozemok: parc. č. 8380/2 a jediná stavba: Internát a zakladá sa nový stav: pozemky: 8380/2, 8380/12 a 8380/13, Stavby: Internát, Spojovacia budova, kuchyňa. Žalobca poukazoval na list vlastníctva č. XXXX z ktorého je ale zrejmé, že na LV č. XXXX bola v tom čase zapísaná Poznámka por. č.: 171, nehnuteľnosti: 8380/2 - Internát, 8380/12 - Spojovacia budova súp. č.: 5891, č.k.: - Návrh na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, podané na Krajskom súde v Bratislave 30.01.2002, žalobca: TAZ, š.p. v likvidácii, žalovaný: TAZ, a.s. v likvidácii, s ktorou sa mohol žalobca objektívne oboznámiť na základe vyžiadaného výpisu listu vlastníctva z katastra nehnuteľností. Ak tak neurobil napriek tomu, že predmetný list vlastníctva mal k dispozícií ale preukazuje, že žalobca vedel o tom, že budova CKD Market bola pôvodnou súčasťou Internátu a dôkazom je aj rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 02.06.2004, ktorým povolilo zmenu v užívaní CKD Market, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že „Objekt predajne je súčasťou pôvodného komplexu budov Internátu TAZ, n.p. Trnava. V objekte predajne bola pôvodne veľkokapacitná kuchyňa so zázemím a jedáleň.“ Žalobca najneskôr pri kúpe Spojovacej budovy (2006) preukázateľne vedel, že vlastnícke právo osôb zapísaných na príslušných listoch vlastníctva k stavbe Internátu (ako celku) bolo spochybnené, čím sa spochybnil aj akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k oddeľovaným pôvodným súčastiam stavby Internátu.

K originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu k CKD Market žalovaný uviedol, že i keď pôvodná kuchyňa bola prestavaná na predajňu, pokiaľ existujú pôvodné základy a bočné steny a nové prvky boli iba pridané k pôvodným, pôvodná stavba stále existovala, došlo len k čiastočnej prestavbe, a iba pri úplnej deštrukcii obvodových stien je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonali také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné, len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať deštrukciu pôvodnej stavby. (napr. R 29/1999). Z ustanovenia § 120 Obč.zák. vyplýva, že prístavba (nadstavba), ani iné stavebné zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci (porov. napr. R 29/1989).

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a založenými v spise a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

Vzhľadom na to, že predmetom žaloby sú viaceré nehnuteľnosti, ktorým svedčia rôzne právne tituly nadobudnutia vlastníctva sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal z hľadiska skutkového i právneho každou nehnuteľnosťou osobitne.

K pozemkom parc. č. 8380/8,8380/13 a 8380/16 súd konštatoval, že Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva (č.l. 41) uzatvorenou dňa 27.10.1998 SPF Bratislava previedol na nadobúdateľov nehnuteľnosti pozemok parc. č. 1083 orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. T. v rozsahu dokladovanom geometrickým plánom č. 17668107-105-98 v podiele 1/2 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Ing. W. J. a K. J. a v podiele 1/2 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov K. A. a Ing. E. A.. Žalobca aj s manželkou Ing. E. A. právo na uzavretie predmetnej zmluvy nadobudli na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.09.1998 s Doc. JUDr. Q. J., Ing. N. H. a E. C., ktorou prešiel na žalobcu a jeho manželku reštitučný nárok týchto osôb k nehnuteľnostiam a na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov Danišových sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam.

Dňa 12.5.2005 kúpnou zmluvou Mgr. T. J. a JUDr. Z. Q., rod. J. ako predávajúci previedli na a žalobcu a Ing. W. J. ako kupujúcich nehnuteľnosti zapísané v k.ú. Trnava na LV č. XXXX ako parc. č. 8380/21

- ostatná plocha vo výmere 630 m2, a parc. č. 8380/22 - ostatná plocha vo výmere 1797 m2.

Dňa 16.11.2006 predávajúci TAZ, a.s. v likvidácii, v zastúpení správcom konkurznej podstaty JUDr. Dušanom Pohovejom a žalobca, Ing. W. J. a Ing. A. K. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, a to stavby - spojovacia budova súp. č. 7720 na parc. č. 8380/12, katastrálne územie T., okres Trnava, obec Trnava zapísaný na LV č. XXXX do podielového spoluvlastníctva kupujúcich, rovným dielom každý v 1/3 - ine.

Dňa 29.4.1997 predávajúci TAZ spol. s r.o. a žalobca (aj s manželkou Ing. E. A. a Ing. W. J. a jeho manželkou K. J.) ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. T. zapísanej na LV č. XXXX na parc. č. 8380/13, súp. č. 7097, v podiele 1/2 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Ing. W. J. a K. J. a v podiele 1/2 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov K. A. a Ing. E. A..

Žalobca nepopieral skutočnosť, že úpadcovi vzniklo na základe Hospodárskej zmluvy uzatvorenej podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka právo hospodárenia a užívania pozemkov vo vlastníctve štátu, ale popieral skutočnosť, že by od tohto práva hospodárenia bolo možné odvodzovať existenciu vlastníckeho práva štátnych podnikov k pozemkom, na ktorých hospodárili.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že Hospodárskou zmluvou došlo len k prevodu správy národného majetku, ale nie k nadobudnutiu vlastníckeho práva, o čom jasne svedčí aj ust.§347 ods. 5 Hospodárskeho zák., podľa ktorého správa prechádza dňom určeným v zmluve a hospodárska zmluva tak nie je právnym titulom, na základe ktorého by mohol úpadca odvodzovať svoje vlastnícke právo k Pozemkom I., touto zmluvou nebolo nijakým spôsobom určené, že Úpadca sa stáva vlastníkom, resp. že nadobúda vlastnícke právo k predmetným pozemkom a žalovaný okrem predmetnej Hospodárskej zmluvy nepredložil súdu žiadnu inú zmluvu, ktorá by vlastníctvo Úpadcu jednoznačne preukazovala a neuviedol iné skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech vlastníckeho práva Úpadcu. Súd prvého stupňa z toho dôvodu skonštatoval, že nemá za preukázané, že by Úpadca bol bezpochyby vlastníkom Pozemkov I, k čomu vzal do úvahy i obranu žalovaného o tom, že Pozemky I. ako zastavané plochy a nádvoria netvorili poľnohospodársky pôdny fond ( ), a tak nemohli byť spravované SPF a následne bezodplatne prevedené na žalobcu, čím nemal prvostupňový súd týmto spôsobom jednoznačne preukázaný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu.

Prvostupňový súd sa zaoberal i okolnosťami súvisiacimi s nadobudnutím vlastníckeho právo vydržaním, ako osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a ustáli, že žalobca bol pri podpisovaní Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva dňa 27.10.1998 dobromyseľný, keď považoval prevodcu SPF Bratislava za oprávneného nakladať s predmetnými pozemkami, žalovaný nemal dôvod spochybňovať vlastnícke právo štátu k pozemku parc. č. 1083 (od ktorého boli Pozemky I. odčlenené), nakoľko toto bolo na liste vlastníctva č. XXXX zapísané bez akýchkoľvek poznámok, v čase uzatvárania zmluvy, ani počas celej nasledujúcej doby nebol vykonaný žiadny zápis na liste vlastníctva, ktorý by spochybňoval vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom a hodnovernosť tohto zápisu, v konaní nebolo preukázané, že by mal žalobca poznatok o akýchkoľvek súdnych alebo iných sporoch spochybňujúcich dobromyseľnosť a žalobca sa preukázateľne dozvedel o spochybnení jeho vlastníckeho práva k Pozemkom I. až doručením Oznámenia o zápise uvedených nehnuteľností do súpisu všeobecnej podstaty Úpadcu dňa 14.9.2010, čo je až po uplynutí 10 rokov.

Na základe týchto zistení prvostupňový súd skonštatoval, že žalobca bol dobromyseľný v tom, že mu Pozemky I. patria, mal ich po celú vydržaciu dobu 10 rokov v oprávnenej držbe, čím boli u žalobcu splnené zákonné podmienky pre vydržanie a na tomto skutkovom a právnom základe dospel k záveru, že žalobca sa stal vlastníkom Pozemkov I. titulom vydržania.

Vlastníctvo k predajni CKD Market odvodzuje žalobca z kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.1997 uzavretej s TAZ spol. s.r.o., k čomu žalovaný poukázal na rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. , na základe ktorého namietal platnosť kúpnej zmluvy a tvrdil, že predávajúci TAZ spol. s r.o. sa nikdy platne nestal vlastníkom predajne CKD Market, a preto nemohol platne previesť toto svoje domnelé právo úpadcu na tretiu osobu - žalobcu.

K tejto nehnuteľnosti súd uviedol, že i v tomto prípade došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, keď žalobcom tvrdené nadobudnutie vlastníctva spracovaním veci vyhodnotil ako nepreukázané. Súd vyhodnotil i poznámku zapísanú na liste vlastníctva s tým, že nemala taký zásadný význam, aby jej zápis hodnoverne spochybnil vlastnícke právo žalobcu a narušil dobromyseľnosť žalobcu. Až do roku 2010, kedy správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi, že zahrnul predmetnú nehnuteľnosť do súpisu majetku úpadcu, mal žalobca predajňu CKD Market v oprávnenej držbe, nakladal s ňou ako s vlastnou, pri žiadnej dispozícii s ňou nebol oboznámený s akýmikoľvek súdnymi procesmi a žiadna tretia osoba si neuplatnila voči nemu vlastnícke ani iné právo k nehnuteľnosti, na základe čoho bola jeho držba dobromyseľná po celú vydržaciu dobu 10 rokov, a teda je u žalobcu splnená zákonná podmienka pre vydržanie.

Spojovaciu budovu žalobca údajne nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2006 mimo dražby od predávajúceho TAZ, a.s. v likvidácii, ktorej predaj schválil a potvrdil Krajský súd v Bratislave svojim opatrením č.k. .

Žalovaný považuje predmetnú kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú z dôvodu, že k jej uzavretiu došlo „v priamom rozpore s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu Úpadcu a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného projektu Úpadcu. Úpadca - TAZ, a.s. sa nikdy platne nestal vlastníkom Internátu a tak nemohol správca platne previesť toto domnelé právo úpadcu na tretiu osobu - žalobcu.

Po oboznámení sa s obsahom privatizačného projektu, ktorý je súčasťou spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. prvostupňový súd zistil, že privatizačný projekt obsahuje časť označenú ako „Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia časť projektu majetkovoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava. Prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane 14 je uvedené založenie akciovej spoločnosti, pričom je uvedená výška základného kapitálu a.s. 846.657 tis. Kčs. Nachádza sa tam aj návrh zakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie je uvedený majetok či hnuteľný alebo nehnuteľný. V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej spoločnosti. Nehnuteľnosti uvedené v žalobe sa tu nenachádzajú zapísané. Časť tretia majetkovoprávna obsahuje identifikácie parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995, pričom projekt bol schválený v roku 1992. Privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.j. 329/92 zo dňa 11.4.1992 v ktorom sa uvádza: „ Privatizačný projekt, registrovaný pod registračným č. 329 schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného projektu sú nasledovné: 1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/ Spôsob privatizácie podľa jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s.,

- verejná dražba, - priamy predaj časti majetku - 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie je dokladom pre FNM SR na vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu a podkladom, na základe ktorého zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho š.p. Podnik je povinný predložiť FNM SR účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti.“

Z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko privatizačný projekt pod reg. č. 329 obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok, teda jeho časť vstupuje do privatizácie a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť vlastníctvo na FNM SR podľa § 11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Privatizačný projekt č. 329 a rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený, nie sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 Obč. zák. pričom preskúmavanie uvedeného rozhodnutia súdu neprislúcha. Napriek tomu sa jedná o listiny, ktorých obsah bolo potrebné posúdiť v súvislosti s preukazovaním práva žalobcu ku konkrétnemu, v žalobnom návrhu uvedenému majetku. Pre obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou a následnou manipuláciu s dokladmi, najmä ich dopĺňaním, ako to vyplýva z návrhu Trnavských automobilových závodov š.p., FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania zo dňa 22.12.1999 je preukázané, že na základe takéhoto rozhodnutia

neboli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na FNM SR a potom na TAZ a.s., nezistená osoba doplnila privatizačný projekt a bola dodatočne vytvorená „upresnená špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ /čiastková/“ z dôvodu „dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“. Z uvedeného ale vyplýva, že pôvodný privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a zapísať ho do katastra nehnuteľností, preto až neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva.

Dokazovaním vykonanom v tomto konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že zápis vlastníctva žalobcu na LV č. XXXX je nedôvodný, vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne pred odčlenením súčasťou internátu neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na FNM SR, preto FNM SR nemohol preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobcu. V prejednávanej veci ide o vadu rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku na FNM, následne na akciovú spoločnosť Trnavské automobilové závody a.s.. Pri posúdení uvedeného návrhu prvostupňový súd poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. -653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. -767 zo dňa 23.09.2008, ktoré riešili obdobné otázky súvisiace s tým istým privatizačným rozhodnutím a projektom, aké sa riešia v tejto veci, a k rovnakému záveru dospel súd prvého stupňa i v tejto veci . Súd tiež uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať privatizačný projekt, a v danom konaní jeho zákonnosť ani nepreskúmaval. Pre určenie privatizovaného majetku podľa zákona o veľkej privatizácii je rozhodujúce jeho vymedzenie v rozhodnutí podľa § 11 ods. 2 zákona č. 92/91 Zb..

V konaní nebolo preukázané, žeby vlastníctvo nehnuteľnosti -Spojovacia budova prešlo na FNM SR, absentuje právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, takže nehnuteľnosť nepredstavovala majetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu, z toho dôvodu ak určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu, nebol schválený na privatizáciu rozhodnutím príslušného správneho orgánu, nemohol byť ani predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej FMN SR a takýto prevod vlastníckeho práva je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre rozpor so zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako má sám „nemo plus iuris“. Spoločnosť TAZ, a.s., sa nestala vlastníkom sporných nehnuteľností a prvostupňový súd z dôvodu absencia akéhokoľvek nadobúdacieho titulu k privatizovanému majetku žalobu ako nedôvodnú v tej časti zamietol.

K návrhu žalobcu o doplnenie dokazovanie navrhnuté dňa 25.1.2013 na preukázanie originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva k predajni CKD Market, znaleckými posudkami, projektovou dokumentáciou a originálom LV č. XXXX, na ktorom by bolo zaznamenané kedy boli poznámky zapísané a kedy vymazané poukázal na poučenie poskytnuté účastníkom podľa , a vzhľadom k uvedenej koncentračnej zásade už na takýto návrh neprihliadol a s poukazom na právny záver, ktorý v tejto súvislosti vyslovil k danej nehnuteľnosti považoval za nadbytočné dopĺňať dokazovanie.

Z hľadiska právneho posúdenia súd prvého stupňa na zistené skutočnosti pri určení a posúdení nadobudnutia vlastníctva vydržaním aplikoval ustanovenie , a , , a Obč. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a samostatný nárok posudzoval vo vzťahu k ustanoveniu , ,, zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej ako ). V otázke formy nadobudnutia vlastníctva citoval i ustanovenie Obč.zák..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti ktorej súd návrh zamietol podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a predmetné konanie trpí i inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolateľ sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu súvisiacimi s nadobudnutím vlastníctva k spojovacej budove, pretože závery, na základe ktorých súd návrh zamietol vyvodil iba z dokazovania vykonaného v inom konaní, konkrétne v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. a v konaní Krajského súdu v Trnave vedenom pod spis.zn. . Súd prvého stupňa ale nevykonal žiadne dokazovanie zápisu vlastníckeho práva žalobcu na LV č. XXXX a vôbec nie k vadnosti privatizačného projektu č. 329 a rozhodnutia MSPNM SR č. 329/92 zo dňa 11.4.1992 o schválení privatizačného projektu TAZ š.p.. Prvostupňový súd ani nepripustil argumentáciu žalobcu, ktorá by sa odchýlila od názorov vyslovených vo vyššie uvedených súdnych rozhodnutiach, iba si osvojil závery súvisiace s privatizačným projektom, čo ale zakladá nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Z rozhodnutia, na ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení poukazuje v súvislosti s opravou chýb v katastrálnom operáte, ktoré bolo vydané na základe návrhu Trnavských automobilových závodov š.p., FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii dňa 22.12.1999 je rozhodnutím, ktorým ale nebol zrušený ani pozmenený zápis k stavbe internátu s.č. 5891, ani k parc.č. 8380/2 v k.ú. T., preto uvedené rozhodnutie nemá podľa názoru odvolateľa žiadnu preukaznú silu vo vzťahu k predmetu sporu, ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Súd nevzal do úvahy ani Opatrenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2006 v konaní vedenom pod spis.zn. , ktorým bol schválený predaj nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii JUDr. Dušanom Pohovejom a uvedené rozhodnutie ani nespomenul, hoci podľa žalobcu mal súd z neho vychádzať a to i z dôvodu, že v konkurznom konaní vedenom pod spis.zn. bol majetok - stavba, s.č. 7720 na parc.č. 8380/12 správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii speňažený, orpto čomu však súd na rozhodnutia vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spis.zn. a na Krajskom súde v Trnave pod č.k. prihliadol z čoho vyplýva, že predmetné dôkazy súd nehodnotil rovnako. Prvostupňový súd sa nezaoberal ani zisťovaním, či spojovacia budova skutočne patrila v čase vyhlásenia konkurzu úpadcovi, k preukázaniu tejto skutočnosti nežiadal žiaden dôkaz a bez ďalšieho sa s názorom žalovaného o jeho nepovinnosti plán speňažovania majetku predkladať uspokojil. Stavba zapísaná pod s.č. 7720 nikdy nebola v evidencii nehnuteľností úpadcu, teda mu nepatrila, a tak mu ani nemôže svedčať vlastníctvo a právny dôvod zápisu tejto nehnuteľnosti do konkurznej podstaty. Spoluvlastnícky podiel k technicky aj právne samostatnému objektu - spojovacej budove s.č. 7720 postavenej na parc.č. 8380/12 žalobca nadobudol od TAZ, a.s. v likvidácii, ktorá žalovanému nikdy nepatrila. Ak prvostupňový súd mal za to, že stavba s.č. 7720 ( pôvodná časť stavby označenej s.č. 5891 postavenej na parc.č. 8380/2) patrí žalovanému, musí posúdiť neplatnosť a neúčinnosť všetkých uvedených právnych aktov vydaných orgánmi štátnej správy a samosprávy SR vrátane rozhodnutia, ktorým je Opatrenia Krajského súdu v Bratislave. Rozhodnutie označuje odvolateľ za nezákonné, ktoré i je v rozpore s judikatúrou ÚS SR. V súvislosti dobromyseľnosťou pri kúpe spojovacej budovy žalobca uviedol, že bol pri kúpe tejto nehnuteľnosti dobromyseľný a preto sa dožadoval ochrany podľa § 35 ods. 3 Obč. zák. k čomu poukázal i na nález ÚS ČR sp.zn. , podľa ktorého vlastnícke právo žalobcu ako dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti - spojovacej budovy požíva zákonnú ochranu, ktorú mu mali súdy poskytnúť na základe vlastného rozhodnutia a vykonaného zákonného dokazovania. Prvostupňový súd takto nepostupoval a poskytol tak žalovanému vyššiu ochranu ako žalobcovi, hoci pri ostatných nehnuteľnostiach súd dobromyseľné nadobudnutia a dobromyseľnú držbu vyslovil. Podľa názoru žalobcu sankcia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým nadobudol do vlastníctva spojovaciu budovu neobstojí, pretože sa prieči i princípom dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva k tejto nehnuteľnosti.

Žalobca vyjadril svoj nesúhlas i s koncentračnou zásadou, pretože pri označovaní dôkazov postupoval v súlade s touto zásadou a pokynmi súdu, ktorý odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania a sám po skončením pojednávania konaného dňa 21.11.2012 dopĺňal dokazovanie vyžiadaním si úverových zmlúv od žalobcu, oproti čomu návrh žalobcu na doplnenie dokazovania neakceptoval.

Žalobca vzniesol odvolaciu námietku i voči časti výroku týkajúceho sa rozhodnutia o trovách konania, keď uviedol, že podľa jeho názoru sa nejedná o zložitý prípad z hľadiska väčšieho počtu účastníkov alebo uplatňovaných nárokov, preto mal prvostupňový súd, keďže boli splnené podmienky pre rozhodnutie podľa o trovách konania rozhodnúť bez použitia

V závere odvolania odvolateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu, že vo výrokovej časti týkajúcej sa parc.č. 8380/16 je nesprávne uvedený údaj týkajúci sa výmery, ktorý má byť správne 1133 m2, ale súd prvého stupňa nesprávne uviedol výmeru 1130 m2.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, ktorej bolo určené, že nehnuteľný majetok nepatrí do súpisu majetku žalovaného podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobu i v tejto časti zamietol.

V dôvodoch odvolania poukázal na nesprávnosť odvolaním napadnutej časti rozsudku, keď súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa existencie a splnenia podmienok vydržania. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu vydržaním a uvedené konanie tak trpí i inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolateľ - žalovaný predovšetkým dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že hoci prvostupňový súd uzavrel, že žalobca nenadobudol k stavbe CKD Market vlastnícke právo originárnym spôsobom, ako i k stavbe Spojovacej budovy a rovnako k pozemkom I, nesprávne rozhodol, keď žalobe vyhovel v súvislosti s právnym posúdením zistených skutočností, podľa ktorých boli splnené podmienky vydržania niektorých nehnuteľností. Súd prvého stupňa mal skúmať objektívne a nie subjektívne vyjadrenia a existenciu dobrej viery, pretože oprávnený držiteľ musí byť dobromyseľný so zreteľom ku všetkým okolnostiam, preto nie je dôležité a rozhodujúce, či sám držiteľ skutočne je v dobrej viere, ale je potrebné posudzovať, či táto domnienka je opodstatnená, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo naozaj patrí. Pokiaľ by bol držiteľ pri zachovaní starostlivosti a opatrnosti zistil vadu v nadobúdacom právnom dôvode nemôže byť dobromyseľný a v konaní bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že budova CKD Market ako aj Spojovacia budova a budova internátu (Hotel Trnavan) boli pôvodne jedinou stavbou so s.č. 5891, o ktorej skutočnosti žalobca preukázateľne vedel a čo potvrdil i vo svojej výpovedi. Tiež na LV č. XXXX bola od roku 2002 zapísaná informatívna poznámka „ PII II/0II, pozn.por.č. 171: týkajúca sa nehnuteľností parc.č. 8380/2, interná, 8380/12 - spojovacia budova s.č. 5891, č.k.: 10Cbi/68/2000- návrh na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami podané na Krajskom súde v Bratislave 30.1.2002, žalobca TAZ, š.p. v likvidácii, žalovaný: TAZ, a.s. v likvidácii“. O tejto poznámke žalobca vedel, o čom svedčí skutočnosť, že tento list vlastníctva sám v roku 2005 banke predkladal pri podaní žiadosti o úver. Žalobca sa tak najneskôr v roku 2005 dozvedel o tom, že je spochybnené vlastnícke právo k spojovacej budove a internátu pôvodným vlastníkom TAZ, š.p., preto na základe týchto skutočností nemohol byť objektívne v dobrej viere, keď pochybnosti o vlastníctve vzniesol pôvodný vlastník nehnuteľnosti so s.č. 5891 ako celku ešte pred odčlenením časti predajňa CKD Market a Spojovacej budovy, na čom nič nemení ani skutočnosť, že obdobná poznámka nebola zapísaná na liste vlastníctva, na ktorom bola zapísaná budova CKD Market. Z uvedeného, ale je preukázané, že najneskôr v roku 2005 objektívne žalobca stratil dobrú vieru v oprávnenosť držby tejto budovy a rovnako nemal preukázanú dobrú vieru ani v súvislosti s držbou Pozemkov I, keď musel byť upovedomený o právnych vzťahoch k susedným nehnuteľnostiam samotným predávajúcim a keďže na týchto pozemkoch boli postavené stavby, nemohlo ísť o pôdu v správe SPF..

K odvolaniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie a navrhol v predmetnej časti rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenie žalobcu v súvislosti s tým, že súd prvého stupňa neprihliadol na Opatrenie Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. zo dňa 21.11.2006 uviedol, že je iba opatrením vydaným v súvislosti s postupom správcu pri spôsobe speňažovania, ale ako také nenesie so sebou účinky predstavujúce právnu skutočnosť, ktorá by prelomila zásadu „nemo plus iuris“.

K tomu, že súd prvého stupňa neskúmal z akého dôvodu žalovaný Spojovaciu budovu zapísal do súpisu dal do pozornosti, že súd nebol povinný túto skutočnosť skúmať, preto uvedené skutočnosti sú vo vzťahu k predmetu žaloby irelevantné. Pozornosť vo vyjadrení upriamil na skutočnosť, že pôvodná stavba internátu, od ktorého sa odčlenila stavba so s.č. 7099 a stavba so s.č. 7720 bola pôvodne vo vlastníctve úpadcu, ktorý nedal nikdy žiaden súhlas ani povolenie ju rozdeliť na viacero stavieb, a naviac sa takýmto odčlenením nepreviedlo vlastnícke právo na iné subjekty. K tvrdeniam žalobcu o dobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľnosti uviedol, že rozhodnutie ÚS ČR, na ktoré poukázal žalobca rieši právnu otázku existencie vlastníckeho práva právneho nástupcu po tom, čo právny predchodca stratil právny titul, ktorým sa ale nerieši totožný skutkový stav, aký prebieha v tomto konaní, preto sú jeho závery

neaplikovateľné, rovnako ako ani rozhodnutia a závery NS SR, v ktorých sa rieši situácia, keď vydražiteľ prevedie na tretiu osobu vlastnícke právo, pričom neskôr stratí nadobúdací titul,. Právny predchodca žalobcu v čase prevodu ale žiaden právny titul na uskutočnenie takéhoto prevodu nemal, preto nemohol žalobca nadobudnúť ani domnelo nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom ani nikdy nestal. S názorom, na ktorý poukazuje žalovaný je súladný i názor vyslovený senátom občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR sp.zn. , podľa ktorého pri uzatváraní kúpnej zmluvy sa nadobúdateľ nehnuteľnosti prevedenej na základe kúpnej zmluvy nestáva vlastníkom nehnuteľnosti len na základe toho, že pri jej uzatváraní konal v dobrej viere.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku I a II je právne správne a žiadal ich potvrdiť.

Listinný dôkaz, ktorým je list vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.5.2005 považuje za nezákonný, na ktorý nemôže súd prihliadnuť pretože na základe takéhoto nezákonného dôkazu ani nemôže súd vysloviť nedobromyseľnosť žalobcu pri držbe predajne CKD Market a Pozemkov I, ktorých sa takýto zápis na liste vlastníctva č. XXXX ani netýka. Poznámka na LV č. XXXX preto nemá nič spoločné s predajňou CKD Market a Pozemkami I. Odvolací súd vec prejednal podľa a podľa o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa , , ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali ( ).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd k časti, ktorú vo svojom rozhodnutí potvrdil považuje za dostatočné, prvostupňový súd sa podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený, odvolací súd sa s ním stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia naň poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu ktorou návrhu vyhovel, okrem časti rozhodnutia týkajúceho sa budovy CKD Market, a rozhodnutia v zamietajúcej časti v spojení s odvolacími dôvodmi v týchto častiach neúspešných účastníkov konania odvolací súd uvádza, že po posúdení nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k pozemkom zapísaným v k.ú. T. ako parc.č. a 8380/13, ktoré podľa rozhodnutia prvostupňového súdu a k tomu vykonaného dokazovania žalobca nadobudol na základe vydržania sa odvolací súd stotožňuje, skutkové i právne závery považuje za správne, prvostupňový súd sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými z konania vzídenými skutočnosťami, tieto správne skutkovo i právne vyhodnotil a záver, ku ktorému dospel, keď určil, že uvedené nehnuteľnosti v príslušných podieloch nepatria do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v likvidácii a je potrebné ich zo súpisu vylúčiť je správny, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil a podľa , ho v tejto časti potvrdil.

Odvolací súd za správne považoval i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na vylúčenie z majetku úpadcu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k stavbe - Spojovacia budova s.č. 7720 postavená na parc.č. 8380/12, k.ú. T. zapísaná na LV č. XXXX, ku ktorej súd poukázal na zistenie, že táto budova vznikla odčlenením súčasne i s predajňou CKD Market z pôvodnej budovy internátu, ktorý ako nehnuteľnosť nebol zapísaný v k.ú. v prospech FNM SR a až následne bol nezistenou osobu privatizačný projekt doplnený a dodatočne vytvorená „upresnená špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ“ z čoho vyplývalo, že privatizačný projekt, na základe ktorého mal budova internátu i Spojovacej budovy a predajne CKD Market, ktoré sa z neho vytvorili neskôr nadobudnúť Fond národného majetku a tento ju mal previesť na TAZ, a.s. nebola preukázaná, vlastníctvo neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na FNMSR a tento ho preto nemohol previesť ani na právnych predchodcov žalobcu. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal i na vykonané dokazovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spis.zn. , v ktorom bolo vydané rozhodnutie dňa 26.3.2008 pod č. k. - 653, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. -767 dňa 23.9.2008, ktoré práve riešilo otázky súvisiace s privatizačným rozhodnutím a privatizovanými nehnuteľnosti, medzi ktoré patrí i internát a v ktorom konaní bolo preukázané, že vlastníctvo internátu, z ktorého vznikla neskôr Spojovacia budova a predajňa CKD Market nebola nehnuteľnosťou a majetkom, ktorý by bol súčasťou privatizačného projektu určeného na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom, na základe ktorého by FNM SR nadobudol túto nehnuteľnosť a nemohol byť preto ani predmetom privatizácie a ďalších prevodov a prechodov vlastníckeho práva. Po tomto zistení prvostupňový súd správne založil v odôvodnení rozhodnutia vyslovený právny názor, na základe ktorého žalobu v súvislosti s nárokom na vylúčenie Spojovacej budovy zahrnutej do súpisu majetku úpadcu TAZ, š.p. v likvidácii zamietol ( ).

K námietke žalobcu o tom, že prvostupňový súd z hľadiska dôležitosti a hodnovernosti nevyhodnotil všetky dôkazy rovnako a najmä neprihliadol na Opatrenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. odvolací súd uvádza, že predmetný dôkaz nemá charakter listiny, ktorá by zakladala možnosť nadobudnutie vlastníckeho práva.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení, na ktorých postavil súd prvého stupňa odôvodnenie rozhodnutia v zamietajúcej časti, je potom nepreskúmateľné rozhodnutie súvisiace s priznaním opodstatnenosti žaloby o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k predajni CKD Market, ktorá bola len odčlenená od celku majetku štátneho podniku označovanom ako internát, ktorý ale nebol predmetom platného prevodu vlastníckeho práva, preto nie sú z rozhodnutia zrejmé dôvody, pre ktoré prvostupňový súd skutkové zistenia súvisiace s nedostatkami a nejasnosťami privatizácie vyhodnotil iným spôsobom, hoci objekt predajne bol súčasťou pôvodného komplexu internátu, ktorý sa nestal súčasťou privatizačného projektu a privatizovaného majetku. Nezrozumiteľný v takom prípade vyznieva záver súdu prvého stupňa, pretože ak žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k Spojovacej budove, ktorá bola súčasťou internátu, na základe akých skutočností pri rozhodovaní o vlastníckych právach a žalobnom návrhu na vylúčenie predajne CKD Market, túto časť v súvislosti s pôvodnou budovou internátu posúdil prvostupňový súd na inom skutkovom a právnom základe. Ak internát TAZ, š.p. Trnava nebol predmetom privatizácie, nemohla byť predmetom privatizácie ani jeho časť, s ktorou skutočnosťou korešponduje i rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 2.6.2004 zn.OŽP-550/4/ Ul o povolení zmeny v užívaní stavby, v ktorom je konštatované, že „objekt predajne CKD Market je súčasťou pôvodného komplexu budov internátu TAZ, n.p. Trnava. V objekte predajne bola pôvodne veľkokapacitná kuchyňa so zázemím a jedáleň.“ V tejto súvislosti je potrebné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vzhľadom na skutočnosť, že CKD Market, je stavba, ktorá v rozhodnom čase bola jednoznačne súčasťou internátu, zistené skutočnosti komplexne opätovne posúdil a o veci znovu rozhodol. Na základe týchto rozporov pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva k v stavbe CKD Market s.č. 7097 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa pri vyhotovovaní rozhodnutia dopustil vo výrokovej časti pochybenia pri opise a nesprávne uviedol výmeru parc. č. 8380/16 zapísanú na LV č. XXXX k.ú. T. ako 1130m2, odvolací súd v tomto rozhodnutí súčasne opravil podľa predmetné pochybenie tak, že správne je výmera predmetnej parcely 1133m2.

Senátom odvolacieho súdu bolo rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.