Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/177/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom so sídlom Michalská ulica 9, Bratislava, proti žalovanému: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, o zaplatenie 2.000,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -84 zo dňa 16.04.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , §, ; ods. 1, , , , , §; ods. 1, o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch, účinným od 01.10.2001. V tomto zmysle je teda úverová zmluva spotrebiteľským úverom podľa tohto zákona, konkrétne podľa ust. v spojení s ust. tohto zákona. Ako taká táto zmluva nespĺňa kritériá podľa ust. tohto zákona, neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, resp. nakoľko ide o variabilnú úrokovú sadzbu, neobsahuje podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako index alebo referenčnú sadzbu, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Tak isto neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (písm. j). Ani podľa písm. k) neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak by aj chcel žalobca argumentovať, že RPMN nebolo možné určiť pri uzavretí úveru, tak mal spĺňať kritériá podľa ust. , , , to znamená písomne informovať žalovaného spotrebiteľa o tam uvedených náležitostiach. Je zrejmé, že žalobca ho písomne informoval iba o písmene a), o ostatných ho neinformoval.

V obchodných podmienkach Istrobanky pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ v článku 3 ods. 11 je neprijateľná podmienka a nekalá obchodná praktika zavedená do zmluvy, kde si banka vyhradila právo samostatne jednostranne prehodnocovať a meniť úrokovú sadzbu ako aj sankčnú úrokovú sadzbu bez toto, aby vopred nejakým spôsobom toto konzultovala alebo prehodnocovala so svojim klientom, resp. o tom mala informovať až ex post v informáciách o obratoch.

Uvedené považoval súd prvého stupňa za nekalú obchodnú praktiku a za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď zmluva bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti novely , ktorý uvedenú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu.

Prvostupňový súd vyhodnotil túto zmluvu a spotrebiteľský úver v zmysle Keďže však nespĺňa kritériá podľa , v zmysle poslednej vety ust. sa táto zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Po prepočte jednotlivých úhrad započítaných na poplatky a riadny úrok predložený žalobcom, po odpočítaní uvedených platieb, ktoré z jednotlivých splátok banka započítala na tieto účely, súd prvého stupňa zistil, že táto suma prekračuje 1.500,- eur, čo je viac, než požadovaná istina zo strany žalobcu.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tie časti splátok, ktoré banka účtovala na poplatky a na úroky, započítal na istinu, to znamená, že k úhrade žalobcovi nezostalo nič, resp. naopak žalovaný má pohľadávku voči žalobcovi.

Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. a konštatoval, že nakoľko si žalovaný nepožiadal o náhradu trov konania, súd mu ju nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že záver prvostupňového súdu o tom, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nie je správny. Podľa znenia účinného v čase uzavretia zmluvy bolo možné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov iba v prípade, ak neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absencia iných údajov v zmluve neviedla k sankcii, že má sa zmluva z tohto dôvodu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Nesprávne je odkaz prvostupňového súdu na ust. , nakoľko predmetné ustanovenie v čase podpisu zmluvy vymenovávalo, aké ďalšie náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať. Súčasné znenie ustanovenia bolo doplnené až novelou zákona účinnou k 01.01.2008. Z ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy zároveň vyplýva, že ak objektívne nie je možné určiť RPMN, v takom prípade jej neuvedenie nie je možné sankcionovať tým, že zmluva sa z tohto dôvodu bude považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Dôvodom, pre ktorý nebolo možné v danom prípade určiť RPMN je skutočnosť, že pri revolvingových úveroch, ktorého príkladom je aj kreditná karta, nie je možné vopred určiť výšku splátok, keďže táto v konečnom dôsledku závisí od výšky čerpania úveru ako aj počtu splátok, pričom práve tieto údaje sú nevyhnutné pre správny výpočet RPMN. Ani pri prípadnom neuvedení niektorých údajov podľa ust. nie je možné vyvodzovať sankciu, že zmluvu z tohto dôvodu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd nemôže rozširovať túto sankciu aj na iné prípady ako tie, ktoré sú v zákone výslovne uvedené.

Podľa žalobcu je rozhodnutie súdi o zamietnutí žaloby nesprávne a nedôvodné, preto nebol daný dôvod ani pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur, úrok zo sumy 1.404,32 eur vo výške 15,70 % ročne od 01.03.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 1.790,13 eur vo výške 9 % ročne od 01.03.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 120,- eur, trov právneho zastúpenia vo výške 356,11 eur a trov odvolacieho konania vo výške 118,92 eur.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením , s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 19.02.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd na doplnenie uvádza:

Skutočnosť, že v danom prípade bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. v spojení s ust. , nebola v konaní spochybnená.

Aj keď je treba dať za pravdu odvolateľovi, že v ust. mal iné znenie, ako to uvádza súd prvého stupňa a a vôbec neobsahoval a ani z ods. 3 citovaného zákona sankcia o bezúročnosti a bez poplatkov nevyplýva, odvolací súd poukazuje na ust.a a v znení zmien a doplnkov ( ďalej len ), podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ust. a tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a ak nie sú dané do súladu s ust. a , sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda od 01.04.2004.

V konaní nebolo preukázané, aby zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 17.02.2014 ( dátum podpisu zmluvy predchodcom žalobcu ) bola daná do súladu s ust. , preto záver súdu prvého stupňa o potrebe považovať úver za bezúspešný a bez poplatkov je správny. Zmluva totiž odkazuje na obchodné podmienky, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky a nekalé obchodné praktiky, ktoré vylučujú poskytnutie právnej ochrany súdom.

Nezanedbateľným je i tá skutočnosť, že žalobca dňa 15.01.2010 vyhlásil splatnosť úveru a požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy. Keďže žalovaným bola vrátená poskytnutá suma, bolo správne žalobu zamietnuť.

Je potrebné zdôrazniť aj nevyhnutnú ochranu spotrebiteľa, ktorú súd musí realizovať aj z dôvodu aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora.

K odvolacej námietke žalobcu, že pri revolvingových úveroch, ktorého príkladom je aj kreditná karta, nie je možné vopred určiť výšku splátok, keďže táto závisí v konečnom dôsledku od výšky čerpania úveru ako aj počtu splátok a tieto údaje sú potrebné pre správny výpočet RPMN, odvolací súd konštatuje, že aj v prípade, ak by nebolo možné vopred určiť RPMN, žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia účinného v čase uzavretia zmluvy, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že sám žalobca na uvedené ustanovenie v odvolaní poukázal.

Žalovaný ako spotrebiteľ bol právnym predchodcom žalobcu informovaný len o jedinej náležitosti, vyplývajúcej z ust. , a to o úverovom limite. Okolnosť, že by informoval žalovaného pred uzavretím zmluvy aj o ostatných náležitostiach, vyžadovaných v uvedenom ustanovení, žalobca nepreukázal ani v priebehu odvolacieho konania.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že pokiaľ ide o náklady spotrebiteľa, ako aj o spôsob zmeny zmluvy, či spôsob skončenia zmluvného vzťahu, všetky tieto údaje vyplývajú z obchodných podmienok žalobcu, s ktorými bol žalovaný oboznámený pri uzavretí zmluvy, odvolací súd konštatuje, že žalobca jednak nijako nepreukázal, že by sa bol žalovaný oboznámil s obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu a na druhej strane, čo odvolací súd považuje za zásadnejšie, vo vzťahu k týmto náležitostiam, keďže boli upravené iba v obchodných podmienkach, nešlo o individuálne zmluvné dojednania v zmysle ust. , .

Súd prvého stupňa zároveň správne konštatoval, že v obchodných podmienkach Istrobanky pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ v článku 3 ods. 11 je neprijateľná podmienka a nekalá obchodná praktika, pretože banka si vyhradila právo úrokovú sadzbu prehodnocovať a jednostranne meniť s tým, že klienta o tom bude informovať v informácii o obratoch. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. §, 54 a o nekalú obchodnú praktiku. Neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak žalobu žalobcu zamietol.

V súvislosti s tým je správne aj rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia .

Preto odvolací súd rozsudok v súlade s ustanovením ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s ust. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto o jeho trovách nebolo ani rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.