Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-11-2014.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. S., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov: matky - H. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., B. XXXX/X, právne zast. JUDr. Zdenkou Sýkorovou, advokátkou, so sídlom R., O. D.. XX/XX a otca - W. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Máriou Argirovou, nar. XX.X.XXXX, bytom S. D.. Č. XX, N., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/303/2012-280 zo dňa 16.10.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 30P/303/2012-280 zo dňa 16.10.2013 zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu mal. I. výživným vo výške 130,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2013, vždy do 15.- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2013 do 31.10.2013 vo výške 60,- eur zaviazal otca zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. 8C/247/2010-41 zo dňa 16.7.2011 v časti výroku o výživnom na mal. L..
V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom sa domáhala zvýšenia výživného na mal. I. na sumu 400,- eur mesačne vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu sa podstatne zmenili majetkové a zárobkové pomery matky a tiež došlo k zmene pomerov aj na strane maloletej.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 8C/247/2010-41 zo dňa 16.7.2011, ktorým súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a schválil dohodu rodičov v tom znení, že mal. I. sa zveruje do striedavej starostlivosti rodičov v tom znení, že mal. I. v párnom kalendárnom týždni bude u otca a v nepárnom kalendárnom týždni u matky. Otec sa zaviazal prispievať maloletej na dorovnanie životnej úrovne, kým bude u matky sumou 100,- eur mesačne. Matka v tom čase pracovala v spoločnosti Mäso-Parížek, so sídlom v Martine, kde dosahovala čistý priemerný mesačný zárobok 50 - 100,- eur. Otec bol zamestnaný v spoločnosti D-LK, s.r.o. Turie, kde dosahoval priemerný čistý zárobok 273,- eur a zároveň bol spoločníkom tejto spoločnosti. Zároveň poberal výsluhový dôchodok vo výške 531,- eur.
Podľa právneho záveru prvostupňového súdu došlo k zmene pomerov na strane maloletej od septembra 2013, keď nastúpila do 1. ročníka ZŠ a v súvislosti zo školou sa zvýšili jej výdavky, maloletá už podrástla, preto sa zvýšili výdavky zo stravou a ošatením. Súd preto zvýšil výživné otca na sumu 130,- eur mesačne, keď mal preukázané, že zmena pomerov na strane maloletej preukázateľne nastala a otcove príjmy sú vyššie, ako príjmy matky, ktorá poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 123,40 eur a je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Matka predala 4-izbový byt za sumu 76.900,- eur, kúpila pozemok v obci Turie za sumu 18.800,- eur a dala si postaviť dom, keď hrubá stavba domu predstavovala sumu 37.000,- eur. V súčasnej dobe býva u svojho známeho v G. A., ktorý jej poskytol bývanie, kým nedokončia výstavbu rodinného domu. Teda jej príjem predstavuje invalidný dôchodok + poberá prídavky na dve deti, keďže má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére G. z prvého manželstva, na ktorú otec podľa jej vyjadrenia prispieva sumou 150,- eur mesačne. Matka užíva osobné motorové vozidlo, ktorým vozí maloletú dcéru do školy v obci Turie. Otec je naďalej spoločníkom D-LK, s.r.o., jeho príjem je okolo 240,- eur. Daňové priznanie za rok 2012 preukázalo, že výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 6.592,84 eur. Zároveň poberá výsluhový dôchodok vo výške 543,- eur. Otec preukázal, že začal mať zdravotné problémy, od septembra je práceneschopný, z toho dôvodu musel prijať do pracovného pomeru zamestnanca na skrátený pracovný úväzok. Súd prvého stupňa prihliadol na to, že otec zabezpečuje všetky potreby, pokiaľ je maloletá v jeho starostlivosti počas dvoch týždňov a na dobu dvoch týždňov, pokiaľ je v starostlivosti matky, podľa názoru súdu zvýšené výživné vo výške 130,- eur mesačne postačuje pokryť odôvodnené potreby maloletej. Otec ešte maloletej každý druhý mesiac platí stravu v školskej jedálni, platí jej životné poistenie mesačne 32,- eur, ročnú poistku vo výške 138,- eur, čiže otec prispieva aj na tvorbu úspor maloletej týmto spôsobom. Taktiež si otec plní vyživovaciu povinnosť vecnými plneniami, keď zakupuje maloletej okrem výživného oblečenie. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2013 do 31.10.2013 vo výške 60,- eur súd zaviazal otca zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti, pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 400,- eur mesačne od podania návrhu, súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala matka maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí a podľa jej názoru otec zarába viac, ako uviedol na súde. Preukázateľne podniká v spoločnosti D-LK, s.r.o., kde je jediným spoločníkom. Spoločnosť vykonáva deratizačnú činnosť. Spoločnosť nezamestnáva žiadnych zamestnancov, iba sporadicky brigádnikov. Odporca osobne deratizácie nevykonáva a jeho súčasný zdravotný stav, ktorý sa mu zhoršil zhodou okolnosti pred prvým pojednávaním o zvýšenie výživného, nemá žiadny vplyv na prosperitu spoločnosti. Sám otec na pojednávaní uviedol, že zisť po zaplatení dane za rok 2012 bol 4.877,- eur, z toho zisku mal v úmysle zakúpiť postrekovať na komáre, ktorého cena je približne 11.000,- a uviedol tiež, že vykonáva práce v Bratislave, keď počas týždňa cestuje do Bratislavy viackrát, niekedy 2x, inokedy 4x. Odvolateľka má za to, že všetky výdavky vykázané spoločnosťou D-LK, s.r.o. nie je nevyhnutné vynaložiť. No súd jednotlivé výdavky neskúmal a vychádzal iba z údajov podvojného účtovníctva spoločnosti. Odvolateľka poukazuje na ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého u rodiča, ktorý má príjem z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec navyše ešte poberá výsluhový dôchodok 543,- eur mesačne. Preto odvolateľka má za to, že suma 130,- eur mesačne pre maloletú I. je neprimerane nízka. Súd tiež nesprávne priznal zvýšenie výživného od 1.9.2013, teda od doby, kedy začala I. navštevovať základnú školu, pritom pomery maloletej sa zmenili už v čase, keď maloletá začala bývať s matkou (keď matku s deťmi odporca vyhodil z domu). Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že maloletá u otca mala a má vytvorené podstatne kvalitatívne iné nadštandardné podmienky, než u matky. U otca mala veľa rôznych hračiek, všetko oblečenie, knižky, detskú izbu, športové potreby, poníka, pávy, bazén, bicykel, obuv a takmer všetky tieto veci jej matka musela nanovo zakúpiť, na čo si požičiavala peniaze, pretože otec nesúhlasil s tým, aby si veci a hračky dieťa bralo od neho k matke. Matka dlhodobo nemôže vykonávať žiadnu prácu, je na invalidnom dôchodku, je stále práceneschopná, sústavne absolvuje vyšetrenia a hospitalizácie. Preto považuje sumu 130,- eur mesačne na mal. I., aj keď ide o striedavú starostlivosť vzhľadom na nadštandardné príjmy otca na súčasné možnosti matky, veľmi nízku a neprimeranú. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otec je povinný prispievať požadovaných 400,- eur mesačne na výživu mal. I..
K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že pred prvostupňovým súdom predložil všetky vyžiadané podklady a potvrdenia, sám iniciatívne navrhol vypočutie ekonóma obchodnej
spoločnosti D-LK, s.r.o., za účelom oboznámenia sa s príjmami a výdavkami spoločnosti, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie jej fungovania a udržiavania. Tak isto riadne preukázal príjmové a zárobkové možnosti, majetkové pomery a nevyhnutné výdavky a to nielen vo veci starostlivosti o mal. I. v čase, keď je v jeho starostlivosti, ale aj ktorej výživu zabezpečuje aj v čase, keď je v starostlivosti matky a to sumou 130,- eur na dva týždne v mesiaci. Výška výživného korešponduje aj so životnou úrovňou jej 17-ročnej sestry G. (dcéry navrhovateľky z prvého manželstva), kde tejto na zabezpečenie jej životných potrieb za mesiac postačuje suma 150,- eur. Aj z tohto pohľadu a predovšetkým vzhľadom na potreby maloletej 7-ročnej dcéry I. je výživné 130,- eur na dva týždne mierne nadštandardné a plní svoj účel. Napriek tomu, že on má najmenej dva roky podstatne horší zdravotný stav, ako samotná navrhovateľka, keď má mieru funkčnej poruchy až 50 %, čo sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, o svoju maloletú dcéru sa riadne stará a zabezpečuje všetky jej potreby a finančné zabezpečenie. Matka maloletej žiada neprimerane vysoké výživné nie z dôvodu zabezpečenia potrieb svojej dcéry a pre jej zdravý fyzický a duševný vývoj, ale na pokrytie svojich vlastných výdavkov a záujmov, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že naposledy svoju maloleté dcéru I. „zabudla“ vo večerných hodinách v 47. týždni toho roku (nepárnom) v škole a personál Základnej školy v Turí musel zasahovať. On žije skromným životom, bazén nikdy nemal, chová drobnú hydinu (4-5 sliepok) a má malého psíka. Aj z uvedených dôvodov považuje odvolanie matky maloletého dieťaťa za nedôvodné a účelové. Navrhuje preto rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníčkou konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla odvolateľka, sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a odvolacie námietky matky maloletého dieťaťa nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd v konaní nezistil, že by súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Práve naopak, z rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil, s ktorým hodnotením sa odvolací súd stotožňuje. Okresný súd správne prihliadol pri zvýšení výživného tak na oprávnené potreby maloletej, ako aj na schopnosti a možnosti povinného, ktoré v rozsudku aj náležite vyhodnotil. Pri rozhodnutí správne prihliadol na pomery účastníkov konania a na zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov.
Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom, nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolanie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 pím. a) v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.