Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_16C-121-2012.pdf
PDF · 78.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.09.2012, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012, domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,- Eur. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1Er/2908/2010 proti povinnému: Radovan Vašek v prospech oprávneného
- navrhovateľa, pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej dobe.
Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote), nie je preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch. Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľom.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/2908/2010 a vyjadrením odporcu zo dňa 09.07.2013.
Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/2908/2010 súd zistil nasledovné skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave spísaný do zápisnice dňa 30.08.2010
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: Mgr. Radovan Vašek, bytom Rimavská Sobota, Dr. V. Clementisa 376/6,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 91,61 Eur s prísl., pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave,
- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.10.2010 bola doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 26.11.2010,
- exekučný súd vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie pre JUDr. Krutého dňa 06.12.2010.
Z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca obdržal dňa 23.04.2009).
Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že predmetný nárok navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom vydané do 10 dní od doručenia príslušnej žiadosti exekútora na súd, teda v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Zároveň nie je možné považovať tvrdenie navrhovateľa o rozhodnutí súdu o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby (v omeškaní viac ako 6 mesiacov) za pravdivé. Toto tvrdenie navrhovateľa je jednoznačne zavádzajúce.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody. Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie len sprostredkovaný. Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že na strane exekučného súdu nedošlo ku porušeniu povinnosti podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydať poverenie na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia príslušnej žiadosti, a preto na strane navrhovateľa neexistuje zákonný dôvod na uplatnenie nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ svoje žalované nároky oprel výlučne len o svoje nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie o vydaní poverenia v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1Er/2908/201 až po dobe viac ako 6 mesiacov, aj napriek tomu, že si musel byť vedomý jednoduchej overiteľnosti tohto jeho tvrdenia.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v rozhodujúcom čase), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.
Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).