Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Er-97-2011.pdf
PDF · 80.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/97/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, proti povinnému: J-P s.r.o., so sídlom Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 741 281, na vymoženie pohľadávky vo výške 1000,- Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 47/2011, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,01 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1000,- Eur, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, vydaného pod č. k. 71/10-1.0/ pok/r. zo dňa 27.09.2010.
Poverením č. 5601 062536 zo dňa 14.02.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 47/11.
Poverený exekútor dňa 11.10.2013 predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.09.2013, ktoré podľa jeho názoru odôvodňuje zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c / a h / Exekučného poriadku. Súčasť podania exekútora tvorí Správa o stave konania zo dňa 12.09.2013.
Oprávnený návrhom zo dňa 27.09.2013, odkazujúc na Správu o stave konania, navrhuje exekúciu vedenú proti povinnému zastaviť.
V Správe o stave konania zo dňa 12.09.2013 poverený exekútor oprávnenému oznámil, že v priebehu exekúcie vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, no výsledkom šetrenia bolo zistenie, že povinný nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na účtoch v bankách povinný nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, naopak je značne zadlžený a je voči nemu vedených viacero exekúcií. Prostredníctvom Okresného dopravného inšpektorátu PZ Banská Bystrica súdny exekútor zistil, že povinný bol držiteľom motorového vozidla, ktoré mal v držbe na leasing. Na predmetnom vozidle
Okresný dopravný inšpektorát registroval 22 blokácií, v súčasnosti ho povinný už nemá v držbe. Povinný dlhuje na odvodoch do zdravotných poisťovní viac ako 20 000,- Eur a Sociálnej poisťovni k 30.07.2013 sumu 77 000,- Eur. S ohľadom na uvedené, nie je možné doviesť exekúciu do úspešného konca.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Súd, vychádzajúc z obsahu exekučného spisu číslo konania 5 Er/97/2011 a obsahu predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 47/2011 má preukázané, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Zo správ doručených súdnemu exekútorovi v rámci súčinnosti vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok a nevlastní ani finančné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom motorového vozidla, je zadlžený a je voči nemu vedených viacero exekúcií. V dôsledku uvedených skutočností, v súčasnosti nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie, upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Na základe uvedené, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l, písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 58,43 Eur ( z toho 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov 15,50 Eur a 20 % DPH vo výške 9,74 Eur).
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") / v znení platnom od 01.05.2008 /, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie avšak nie vo výške v akej si ich uplatnil súdny exekútor.
Súdny exekútor si v rámci vyúčtovaných trov exekúcie uplatnil náhradu za telekomunikačné náklady vo výške 3,32 Eur. Právo súdneho exekútora na náhradu hotových výdavkov, vrátane telekomunikačných výdavkov, je však podmienené preukázaním ich vynaloženia v súvislosti s exekučným konaním a dokladovaním ich výšky. Tieto výdavky nemožno uplatniť napr. v paušálnej sume. Náhradu hotových výdavkov je možné priznať len v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške. Vzhľadom na to, že súdnym exekútorom nárokované telekomunikačné náklady neboli v spise dokladované (čo do ich výšky a v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti) súd mu náhradu týchto výdavkov - v sume 3,32 Eur nepriznal (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, číslo konania 1CoE 325/2013).
Súdny exekútor si ďalej uplatnil 20 % DPH z náhrady hotových výdavkov celkom vo výške 15,50 Eur (t.j. vrátane 20 % DPH z poštovného). Keďže poštové služby sú v zmysle § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty od dane oslobodené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z poštovného.
Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,01 Eur ( z toho odmenu 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov /poštovné/ vo výške 12,18 Eur a 20 % DPH z odmeny vo výške 6,64 Eur).
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.