Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/576/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, 042 11 Košice, Staničné námestie 9, IČO: 35 556 757, proti žalovanej: B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V., H. XXX, o zaplatenie 2 156,92 €, na odvolanie žalobcu zo dňa 08. 07. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -88 zo dňa 20. 06. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie 2 156,92 € zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 129 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydal dňa 22. 01. 2007 rozhodnutie, ktorým priznal peňažný príspevok na úpravu bytu rodinného domu alebo garáže v sume 105 047 Sk podľa v znení neskorších predpisov a to H.. C. F., nar. XX. XX. XXXX. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že peňažný príspevok na úpravu bytu nebol H.. C. F. použitý na účel, na ktorý bol poskytnutý a práce súvisiace s úpravou tohto bytu neboli realizované ani započaté. V konaní bolo preukázané, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 04. 07. 2008 bola uložená H.. C. F. povinnosť vrátiť predmetný peňažný príspevok, pretože ten sa nevyužil na účel, na ktorý bol poskytnutý. Toto rozhodnutie nie je právoplatné, pretože nebolo doručené H.. C. F. z dôvodu jeho úmrtia. Súd považoval za preukázané, že žalovaná uhradila od 04. 05. 2010 do 05. 09. 2012 žalobcovi sumu 1 330 €. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že žalovaná podpísala dohodu o splátkovom kalendári spolu s uznaním dlhu, ktorým uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, ktorý vznikol na peňažnom príspevku na úpravu bytu rodinného domu alebo garáže.

Súd vec právne posúdil tak, že mal za to, že H.. C. F. vznikol zo zákona záväzok voči žalobcovi vrátiť peňažný príspevok poskytnutý na úpravu bytu alebo rodinného domu alebo garáže v sume 105 047 Sk (bez ohľadu na to či rozhodnutie o tom vydané je právoplatné alebo nie), pretože peňažný príspevok nebol použitý na určený účel. Napriek tomu že H.. C. F. zomrel, jeho záväzok vrátiť poskytnutý peňažný príspevok s poukazom na ustanovenie jeho smrťou nezanikol, pretože jeho obsahom nebolo plnenie, ktoré by mal osobne vykonať dlžník. Smrťou H.. C. F. jeho záväzok vrátiť poskytnutý peňažný príspevok nezanikol, ale jeho povinnosť prešla na jeho právnych nástupcov, teda na dedičov. V zmysle ust. žalovaná ako dedička, ktorá v plnom rozsahu nadobudla dedičstvo po poručiteľovi H.. C. F.

ako dlžníkovi žalobcu, zodpovedá žalobcovi za poručiteľov dlh, ktorý mal poručiteľ voči žalobcovi, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva čo v danom prípade predstavuje sumu 1 210,92 €. Žalovaná v zmysle uvedeného mala záväzok voči žalobcovi na zaplatenie sumy 1 210,92 € titulom záväzku H.. C. F., za ktorý ona zodpovedala, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak teda žalovaná uznala žalobcovi dlh titulom poskytnutého peňažného príspevku, súd má za to, že v čase uznania dlhu jej dlh existoval, ale len do výšky sumy 1 210,92 €. V tejto časti teda žalovaná uznala skutočne svoj dlh voči žalobcovi, teda to čo žalovaná do tejto výšky žalobcovi zaplatila, zaplatila nie bez právneho dôvodu, ale na základe právneho dôvodu, ktorý zákon pozná a pripúšťa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 1 330 € teda viac, ako bola podľa zákona aj povinná zaplatiť. Súd návrh žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu súdneho poplatku, ktorý jej bol vyrubený za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 129 €.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 27. 09. 2006 podal H.. C. F., manžel žalovanej ako občan s ťažkým zdravotným postihnutím žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu. Žiadosť s prílohami za žiadateľa podala jeho manželka to znamená žalovaná. Žalobca zaslal v mesiaci február 2007 uvedenú sumu priznaného peňažného príspevku na meno H.. C. F. v hotovosti prostredníctvom slovenskej pošty. Lehota na realizáciu prestavby určená nebola. V ďalšom bolo preukázané, že H.. C. F. nevyužil finančné prostriedky na prestavbu kúpeľne, čo vyplynulo z telefonického rozhovoru zamestnankyne žalobcu a H.. C. F. dňa 08. 04. 2008. H.. C. F. bol upovedomený o povinnosti vrátiť peňažný príspevok s čím vyjadril svoj súhlas. Po smrti H.. C. F. žalovaná z vlastnej iniciatívy sa telefonicky kontaktovala so zamestnancami žalobcu, ktorým oznámila, že nepoužité finančné prostriedky vráti. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku do dedičského konania po poručiteľovi H.. C. F.. Žalobca nebol účastníkom dedičského konania, uznesenie o dedičstve nemal k dispozícii. Žalovaná dňa 18. 11. 2009 uznala svoj dlh, táto ani náznakom neuviedla, že finančné prostriedky nie sú v jej držbe. Žalobca bol presvedčený, že uvedené finančné prostriedky žalovaná vráti v zmysle dohody o splátkovom kalendári, ktorá bola uzavretá dňa 03. 03. 2010. Žalovaná v čase podpisovania uznania dlhu a ani neskôr v čase, keď tento uhrádzala v jednotlivých splátkach, nenapadla platnosť uznania dlhu, mala záujem dlh splácať, nikdy nespomenula, že je ochotná dlh splatiť iba od výšky zdedeného majetku. Z jej konania je zrejmé, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcom neboli využité, tieto si žalovaná privlastnila. Nepriznala túto hotovosť v dedičskom konaní. Táto mala byť zahrnutá do aktív dedičstva a ako pohľadávka žalobcu do pasív dedičstva. Žalovaná podpísala uznanie dlhu a dohodu o splátkovom kalendári. Bola si teda vedomá, že finančné prostriedky musí vrátiť. Ponúkla žalobcovi vrátenie finančných prostriedkov. Žalobcu uviedla do omylu, keď uznala a splácala dlh. Tvrdeniu žalovanej, že poručiteľ v čase od 08. 04. 2008 do 05. 07. 2008 minul celý finančný príspevok poskytnutý žalobcom, sa nezakladá na pravde. Toto je vykonštruované. K právnemu posúdeniu okresného súdu, že v zmysle ust. žalovaná ako dedič, ktorá nadobudla dedičstvo po poručiteľovi, zodpovedá za poručiteľov dlh len do výšky nadobudnutého dedičstva, odvolateľ uviedol, že súd nie je viazaný cenou zistenou v dedičskom konaní, ale otázku ceny zdedeného majetku posudzuje samostatne. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že okresný súd vychádzal z riadne vykonaného dokazovania, ktorému zodpovedá aj rozhodnutie súdu. Toto považuje za vecne a právne správne. Pokiaľ žalobca tvrdí, že finančné prostriedky neboli použité na určený účel a tieto si privlastnila žalovaná, v súvislosti s privlastnením neuvádza žiadne dôkazy. Ak by mala žalovaná finančné prostriedky k dispozícii, neuzatvárala by dohodu o splátkovom kalendári a nezaviazala by sa ich vrátiť v mesačných splátkach. Žalovaná bez meškania oznámila žalobcovi úmrtie manžela a na základe toho si žalobca uplatnil pohľadávku do dedičského konania po poručiteľovi. Žalovaná sa mylne domnievala, že musí finančné prostriedky vrátiť. O tom, že je povinná vrátiť finančné prostriedky iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva sa dozvedela až po vydaní platobného rozkazu. Z dôvodu nevedomosti

podpísala splátkový kalendár a prevzala zodpovednosť za dlh zomrelého manžela v plnom rozsahu. Nevedela a nevie ako zomrelý manžel naložil s finančnými prostriedkami. Čo sa týka ceny zdedených nehnuteľností ide o ornú pôdu a je presvedčená o tom, že notárka „by mi nedarovala časť svojej odmeny, ktorá sa vypočítava z hodnoty dedičstva“.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. , potvrdil z týchto dôvodov.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktoré je podrobné a komplexné tak pokiaľ ide o skutkový stav, ale aj právne posúdenie veci a preto naň v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd poukazuje teda v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov, vec správne právne posúdil.

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto smere ale neuviedol, ktoré navrhnuté dôkazy okresný súd nevykonal. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania boli poučení podľa ust. . Súd tak urobil na pojednávaní dňa 20. 06. 2013 (zápisnica o pojednávaní č. l. 83 - 87 spisu).

Podľa ust. . 120 os. 4 súd je povinný, okrem vecí podľa ods. 2, poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v . V súdenej veci teda účastníci boli poučení o ust. , konkrétne o tom, že „všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, s tým, že na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada“. Po tomto poučení okresným súdom prítomní účastníci uviedli, že „nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania“. Odvolací súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na to, že žalobca ani v rámci podaného odvolania neuviedol, ktoré prípadne ním navrhnuté dôkazy okresný súd nevykonal. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorých si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie ich tvrdení). Žalobca bol v súdenej veci riadne poučení podľa ust. v rámci odvolacieho konania neuviedol

prípadne ani to, že išlo o dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Neuviedol ale v čom konkrétne vidí nesprávne právne posúdenie veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle ust. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal okresný súd odlišne posúdiť skutkový stav veci. Žalobca nenavrhol vykonať dôkazy, ktoré odmietol prípadne vykonať okresný súd, prípadne vykonať dôkazy, ktoré nemohol navrhnúť do ukončenia dokazovania na okresnom súde. Odvolací súd nemal dôvod prehodnocovať dôkazy vykonané okresným súdom a konštatovať tak iný skutkový stav veci. Právne posúdenie okresného súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu.

Žalobca v podanom odvolaní poukázal na skutočnosti, na ktoré poukázal aj v priebehu prvostupňového konania a to najmä v podanom návrhu a vo vyjadrení k podanému odporu proti platobnému rozkazu. Zo všetkých týchto žalobcom v odvolaní uvedených skutočností okresný súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu veci a pri právnom posúdení veci. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uviedol, že v prípade, ak by mal čo len najmenší dôvod pochybovať o tom, že žalovaná napadne platnosť uznania dlhu a prejaví nezáujem splácať uznaný dlh, nebol by čakal takú dobu a bol by vymáhal pohľadávku súdnou cestou, podal by žalobu na správnosť súpisu poručiteľovho majetku a jeho cenu, prípadne by zabezpečil vymoženie svojej pohľadávky v trestnom konaní. V tomto smere odvolací súd dodáva. Dedičské konanie po poručiteľovi H.. C. F., ktorý zomrel XX. XX. XXXX sa viedlo na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. . Žalobca „prihlásil“ pohľadávku v sume 105 047 Sk do dedičského konania po poručiteľovi. Urobil tak podaním zo dňa 11. 08. 2008 (č. l. 12 spisu sp. zn. Okresného súdu Košice II.). Súdna komisárka súdom poverená vykonať úkony v konaní o dedičstve ( ) v rámci súpisu aktív a pasív dedičstva sa zaoberala pohľadávkou žalobcu v sume 3 486,92 €. V osvedčení o dedičstve č. k. -57 zo dňa 26. 10. 2009 sa konštatuje „prítomní účastníci nesúhlasia so zaradením uplatnených pohľadávok do pasív dedičstva z titulu ich spornosti“. Podľa ust. ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. Ak potom účastníci dedičského konania mali za to, že táto pohľadávka je sporná, súdna komisárka sa obmedzila len na zistenie jej spornosti a pri výpočte čistého majetku na ňu neprihliadla.

Podľa ust. účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takýchto osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade , v prípade keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca ako veriteľ mohol byť účastníkom dedičského konania len v prípade postupu podľa ust. , v prípade, keď sa vyporiadavala jeho pohľadávka a pri likvidácii dedičstva. V súdenej veci ale o takýto prípad nešlo. Vzhľadom k tomu, že do pasív dedičstva nebola radená pohľadávka žalobcu, potom nedošlo ani k jej vyporiadaniu.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. . Podľa ust. dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu ( ). Okresný súd mal teda za to, že žalovaná, ktorá nadobudla dedičstvo po poručiteľovi, zodpovedá za pohľadávku poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Uvedené právne posúdenie žalobca v podanom odvolaní nenamietal. Namietal len, že súd nie je viazaný cenou zistenou v dedičskom konaní. V tomto smere ale neuviedol nič čím by prípadne spochybnil cenu zistenú v dedičskom konaní.

Pokiaľ okresný súd konštatoval, že žalovaná uznala navrhovateľovi dlh titulom poskytnutého peňažného príspevku a súd má za to, že v čase uznania dlhu jej dlh existoval, ale len do výšky 1 210,92 € (do výšky cena nadobudnutého dedičstva), v tomto smere odvolací súd dodáva. Uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ktorým by dlh vznikol. Uznaním dlhu nie je možné založiť nový záväzok, ale len ten existujúci. Správne potom okresný súd pri právnom posúdení veci vyhádzal aj z ust. . Ani v tomto smere žalobca nespochybnil právne posúdenie veci okresným súdom.

Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania. Okresný súd vec správne právne posúdil podľa ust. to znamená, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaná úspešná v odvolacom konaní nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.