Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: S. K., R.. XX.XX.XXXX, D. O.. D. XXX/X, XXX XX A.-I., občan SR, v konaní o zaplatenie 441,78 EUR istiny a prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 109,84 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,84 EUR od 28.08.2010 až do zaplatenia; s úrokom z omeškania ročne vo výške 9 % zo sumy 62,63 EUR od 28.07.2010 až do zaplatenia; s úrokom z omeškania ročne vo výške 9 % zo sumy 27,37 EUR od 28.06.2010 až do zaplatenia pričom súd p o v o ľ u j e žalovanému pohľadávku splácať v 50-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa v tom ktorom mesiaci od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia žalovanej pohľadávky pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 4/ Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 7.6.2010 a to: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1/ písm. b) alebo v bode 2/ alebo v bode 3/ tohto Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM-karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku“

- je ako neprijateľná n e p l a t n á .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení podľa a nasledujúce z. medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným. Ďalej žalobca v písomne podanej žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a načas poskytol a sprístupnil, a na cene za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 7007417849 s dátumom splatnosti do 27.08.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 19,84 EUR; ďalej faktúru č. 7006400613 s dátumom splatnosti do 27.07.2010, ktorej dlžná suma ku dňu

postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 62,63 EUR; faktúru č. 7005407182 s dátumom splatnosti do 27.06.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 27,37 EUR. Zároveň si žalobca voči žalovanému z titulu porušenia jeho povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení (porušenie záväzku doby viazanosti) uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2,50 EUR v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre č. 70008472554 a v sume 331,94 EUR v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre č. 7111326040. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom dňa 03.10.2012 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny vo výške 441,78 EUR s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Zároveň žalobca žiadal s poukazom na ustanovenie , ako aj ods.l Nariadenia Vlády SR č. z. priznať úrok z omeškania, ako aj uhradiť trovy konania v prípade úspechu. Vo Vyjadrení zo dňa 19.12.2013, ktoré došlo tunajšiemu súdu dňa 27.12.2013 žalobca ďalej uviedol okrem iného, že zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dojednaná platne, v súlade s ustanovením , bola dojednaná písomne s uvedením výšky zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvná pokuta ako bola dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa všetky náležitosti v zmysle ust. , bola dojednaná písomne a zároveň bol dojednaný aj spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty a možnosť jej uplatnenia pre prípad porušenia povinnosti zmluvnej strany zmluvy o pripojení, preto je takto dojednaná zmluvná pokuta platná. Z ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení č. 903482494 zo dňa 08.07.2010 jednoznačne vyplýva, porušenie ktorých zmluvných povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou má za následok vznik práva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Žalobca zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz zjednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie záväzku doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností pri zjednaní zmluvnej pokuty považoval za potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení plnil riadne a včas, žalovanému požadované služby riadne v zmysle zmluvných dojednaní sprístupnil, žalovaný však svoj záväzok doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušil. Zákonná úprava zmluvnej pokuty nepredpokladá zohľadňovanie intenzity porušenia, či časových súvislostí, ktoré sa týkajú zmluvných pokút. Zmluvnú pokutu možno dojednať len za porušenie, pričom nerozhoduje, či ide o vážne alebo menej vážne, veľmi intenzívne, či menej intenzívne porušenie povinnosti. Rovnako tu zákon nepozná ani časové súvislosti (samozrejme okrem času, kedy nastane nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty). Preto nemôže súd hodnotiť prijateľnosť či neprijateľnosť zmluvnej pokuty na základe toho, či je zmluvná pokuta nižšia a postupom času alebo ostáva po celú dobu rovnaká. Takéto chápanie inštitútu zmluvnej pokuty by popieralo jeho zmysel. Znamenalo by to degresívne stanovenie výšky zmluvnej pokuty s ohľadom na dobu plnenia podmienok zmluvy zo strany dlžníkov, čo by v konečnom dôsledku degradovalo tento zabezpečovací právny inštitút na „poplatok“, čím by sa poprela preventívna aj sankčná funkcia zmluvnej pokuty ( a teda aj jej celá podstata). Zároveň v tomto smere dodal, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany pre prípad jej riadneho dojednania v zmluve, pričom poukázal na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , ktorý je možné aplikovať aj na občiansko-právne vzťahy a to, že sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení plnil riadne a včas; žalovanému sprístupnil služby v zmysle zmluvných dojednaní a tiež žalovanému poskytol mobilný telefón zn. NOKIA 5530 za zvýhodnenú akciovú cenu 19,00 EUR, ktorého reálna hodnota predstavovala v čase predaja sumu 239,- EUR, čomu zodpovedal protizáväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Naviac právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému benefit v podobe poskytnutia prenosného kupónu Paušál pre blízkeho s výhodami bližšie špecifikovaný v ust. čl.1 písm. d/ dodatku k zmluve o pripojení, čomu zodpovedal protizáväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Primárnym cieľom

zjednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo vzťahu založeného zmluvou o pripojení. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo na jej zaplatenie vznikne veriteľovi aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za len posledný mesiac doby jeho viazanosti. Dojednanie o zmluvnej pokute chráni pred zneužívaním kúpy mobilného zariadenia za akciovú cenu, príp. získania benefitov v podobe lacných volaní zo strany špekulatívnych zákazníkov, keď pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka by podnik nemohol poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny mobilného zariadenia, akciovej ceny poskytovanej služby, ale musel by mobilné zariadenie predávať, resp. elektronickú službu poskytovať za neakciovú plnú cenu. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Jednostranné dojednanie zmluvnej pokuty je odôvodnené tým, že žalobca do žalovaného pri uzavretí zmluvy investoval (poskytol dotované zariadenie a zľavy z cien) a táto investícia bola kalkulovaná pri predpoklade využívania služieb žalovaným počas celej doby viazanosti. Žalovaný žiadne takéto investície do zmluvného vzťahu na začiatku nevkladal. Podotkol, že postavenie žalovaného ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo, nakoľko nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by žalobcovi nevznikol, ak by si žalovaný, a to bez ohľadu na to či je, alebo nie je spotrebiteľom plnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal riadne a včas. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému mobilný telefón zn. NOKIA 5530 za zvýhodnenú akciovú cenu 19,00 EUR, ktorého reálna hodnota predstavovala v čase predaja sumu 239,00 EUR a poskytol žalovanému benefit v podobe poskytnutia prenosného kupónu Paušál pre blízkeho s výhodami, pričom žalovaný sa právnemu predchodcovi žalobcu zaviazal záväzkom doby viazanosti pri získaní výhody v podobe akciovej zľavnenej ceny mobilného zariadenia a akciovej ceny služby. Žalobca k prípadnej deklarovanej „značnej“ nerovnováhe medzi zmluvnými stranami považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovanému nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez záväzku doby viazanosti zmluvou o pripojení. V takom prípade mal žalovaný možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez doby viazanosti a bez benefitov, samozrejme bez zmluvnej pokuty. Právny predchodca žalobcu mal totiž v ponuke viacero variant dojednaní zmluvy o pripojení, pričom len vyhovel žiadosti žalovaného o uzavretie zmluvy s výhodami v podobe benefitov (akciová cena služby) a akciovej ceny mobilného zariadenia so záväzkom doby viazanosti. Žalovaný tak mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vstúpi a ovplyvniť tak dojednanie o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute tak zodpovedalo individuálnemu dojednaniu a preto takto dojednanú zmluvnú podmienku nie je možné označiť za neprimeranú. K spôsobu dojednania zmluvnej pokuty uvádzame, že písomný prejav vôle treba hodnotiť podľa ust. , z ktorého je zrejmý dispozitívny charakter občiansko-právnych vzťahov, pričom zmluvná voľnosť je obmedzená iba výslovným zákazom uvedeným v zákone. Žalovaný dal prednosť výhodnej akciovej cene mobilného zariadenia a ponúkanému benefitu, čomu zodpovedal protizáväzok žalovaného spočívajúci v 24-mesačnej dobe viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Žalovaný v pozícii priemerného spotrebiteľa si musel a bol vedomý následkov prípadného porušenia zmluvných povinností, ku ktorých plneniu sa zaviazal. Žalobca si je vedomý predpisov na ochranu spotrebiteľa a následkov z toho plynúcich. Ochrana spotrebiteľa však tiež má svoje medze, nemôže byť bezbrehá a je treba mať na zreteli, že je nutné primeraným spôsobom chrániť nielen jednu stranu a to spotrebiteľa, ale taktiež aj veriteľa, ktorý v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti podstupuje všetky riziká spojené s jej výkonom V tomto smere nie je možné pripustiť, aby v prípadných sporoch zo spotrebiteľských zmlúv bola neobmedzená chránená len jedna zmluvná strana a dochádzalo tak k narušeniu obecne uplatňovaného princípu proporcionality, ako ho vníma aj judikatúra Ústavného súdu SR. Žalovaný napriek tomu, že služby od právneho predchodcu žalobcu využíval od 07.06.2010 povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb porušil, porušil tak záväzok doby viazanosti 24 mesiacov, nakoľko do omeškania sa dostal so zaplatením faktúr už v mesiaci jún 2010, následne neplatil ani ďalšie faktúry. Právny predchodca žalobcu svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o poskytovaní služieb riadne dodržal, pričom bol to práve žalovaný, ktorý svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní služieb porušil. Nezaplatenie ani len minimálnej fakturovanej ceny za poskytnuté služby pri záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takom prípade nie je možné označiť za neprimeranú pri náležitom a riadnom posúdení všetkých okolností, ktoré viedli právneho predchodcu žalobcu k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Práve potencionálna sankcia v podobe zmluvnej pokuty má odrádzať účastníkov zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení v pozícii odberateľov služieb od ich ľahkovážneho konania a úmyslu získať drahé zariadenie (výhodnú službu za neprimerane nízku cenu). V tomto smere odkázal na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho

súdu SR, sp.zn. , ako aj viaceré české judikáty (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. m rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. . V prípade označenia zjednanej zmluvnej podmienky za neprijateľnú podmienku sa vlastne vytvára neudržateľný stav, kedy súdna ochrana je poskytovaná nezodpovednému a ľahkovážnemu spotrebiteľovi na úkon poctivého dodávateľa, ktorý si na rozdiel od spotrebiteľa svoj záväzok riadne a včas splnil, pričom spotrebiteľ v tomto prípade svoj záväzok platiť dohodnutú cenu za služby počas doby viazanosti preukázateľne porušil. Vylákal tak od právneho predchodcu žalobcu výhodný balík služieb, ktorý mu právny predchodca žalobcu garantoval počas trvania záväzkovo-právneho vzťahu a zariadenie za minimálnu hodnotu, ktorého reálna hodnota značne prevýšila akciovú cenu, čo nepochybne malo za následok vznik škody na strane žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. V zmysle ust. je úlohou súdu vychovávať účastníkov k zachovávaniu zákonov a plneniu povinností, ako aj konať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov súdneho konania. Nie je možné poskytnúť súdnu ochranu tomu, kto svoje záväzky vedome porušuje. Uplatnenú zmluvnú pokutu považoval vzhľadom na preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného za spravodlivú, primeranú a plniacu svoj účel vo vzťahu k porušovanej povinnosti a na jej zaplatení trval v celom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené trval na žalobnom návrhu aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty. Týmto žiadal, aby sa súd náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami a okolnosťami, za ktorých bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému. Záverom odkázal na zásadné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. zo dňa 19.03.2013, ktorým bolo podľa jeho názoru prekonané posudzovanie zmluvných pokút v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľných podmienok bez náležitého posudzovania všetkých súvisiacich okolností a osobitostí konkrétneho prípadu a so závermi vyjadrenými v predmetnom rozhodnutí sa v plnej miere stotožňuje.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014 uviedol, že pokiaľ sa týka žalovanej pohľadávky, túto uznáva do výšky faktúr za hovorné a za služby poskytnuté predchodcom žalobcu na základe zmluvy o pripojení. Uviedol, že je pravdou, že uvedené faktúry neboli zaplatené žalobcovi. Žalovaný si v podstate bral mobil na svoje meno pre svoju manželku, ona tam bola s ním a vybrala výhodný mobil a žalovaný len podpísal zmluvu. Nevedel uviesť presne, kedy uvedenú zmluvu podpísal. Teraz sa doma pýtal manželky a povedala mu, že neboli uhradené faktúry za hovorné a služby. Manželka si je toho vedomá, pretože žalovaný zostal nezamestnaný a nebolo ich z čoho uhradiť. Ďalej žalovaný uviedol, že v podstate len prišiel k žalobcovi a podpisoval len zmluvu o pripojení, nič s ním individuálne dojednávané nebolo, nevedel ani o tom, že sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR tak, ako to žiada uhradiť žalobca. Toto s ním individuálne dojednané nebolo s tým, že v prípade, že neuhradí faktúry, tak bude takúto zmluvnú pokutu platiť. Z toho dôvodu zmluvnú pokutu neuznáva, nie je ochotný ju žalobcovi uhradiť. Faktúry, ktoré sú predmetom sporu, a to okrem faktúry za zmluvnú pokutu, ktorú žalovaný neuznáva, požiadal splácať po 50 EUR mesačne, nakoľko je nezamestnaný a je evidovaný na Úrade práce v Detve, podporu nepoberá a ani sociálnu dávku. Pracuje na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti a za to dostáva 300-350 EUR. Iný príjem nemá. Od 13.03.2012 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, kde má odmenu 3 EUR/h. Uvedená dohoda je uzatvorená na dobu neurčitú od 13.03.2012. S manželkou žije v prenájme, nemá teda vlastný byt. Nevlastní nehnuteľnosti, spláca leasing auta mesačne po 60 EUR, pričom sa jedná o staršie auto, ktoré má 12-13 rokov - Daevo Lanos. Iné hnuteľné veci väčšej hodnoty žalovaný nevlastní. Má ešte 2 maloleté deti, ktoré žijú s ním spolu v spoločnej domácnosti. Jeho manželka je zamestnaná ako čašníčka, ktorá zarobí v priemere mesačne 350 EUR netto. Iný príjem nemá ani ona. Na záver žalovaný uviedol, že zmluva mu bola daná len na podpis, pričom bola už pripravená a žalovaný si ju nestihol ani prečítať.

Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 7006400613, z ktorej súd zistil, že uvedenou faktúrou spoločnosť Slovak Telekom, a. s. Bratislava vyfakturovala žalovanému ako účastníkovi sumu 62,63 EUR z titulu mesačných poplatkov, hlasových služieb, nehlasových služieb a iných poplatkov a služieb za obdobie od 08.06.2010 do 07.07.2010. Faktúra bola vyhotovená dňa 08.07.2010 s dátumom dodania služby 07.07.2010 a je na nej uvedený dátum splatnosti 27.07.2010.

Ďalej žalobca pripojil k žalobe faktúru č. 7005407182, z ktorej súd zistil, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. Bratislava vyfakturovala uvedenou faktúrou žalovanému - účastníkovi sumu 27,37 EUR za mesačné poplatky za obdobie od 08.05.2010 do 07.06.2010. Uvedená faktúra bola vyhotovená dňa 08.06.2010 s dátumom dodania služby 07.06.2010 a dátumom splatnosti 27.06.2010.

Z faktúry č.7007417849 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava vyfakturovala uvedenou faktúrou žalovanému - účastníkovi sumu 22,34 EUR ako mesačné poplatky za fakturované obdobie od 08.07.2010 do 07.08.2010. Faktúra bola vyhotovená dňa 08.08.2010 s dátumom dodania služby 07.08.2010 a s dátumom splatnosti 27.08.2010.

Ďalej žalobca predložil do spisu faktúru č. 7111326040, ktorou spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava vyfakturovala žalovanému - účastníkovi sumu 331,94 EUR z titulu zmluvnej pokuty. Faktúra bola vyhotovená 08.11.2011 s dátumom dodania služby 07.11.2011 a stala sa splatnou dňa 25.11.2011.

Z ďalšej faktúry, ktorú žalobca pripojil k žalobe č. 7008472554 súd zistil, že uvedenou faktúrou spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava vyfakturovala žalovanému - účastníkovi sumu 2,50 EUR ako upomienku oneskorenej platby. Na faktúre je uvedené za obdobie od 08.08.2010 do 07.09.2010. Faktúra bola vyhotovená dňa 08.09.2010 s dátumom dodania služby 07.09.2010 a s dátumom splatnosti 27.09.2010.

Z pripojeného Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2010 súd zistil, že na strane Podniku v uvedenom dodatku je uvedená spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. Bratislava, IČO: 35 705 019 a na strane účastníka - fyzická osoba nepodnikateľ - žalovaný. V tabuľke č. 1 je uvedený program služieb

- „PODĽA SEBA 3“, pôvodný program služieb - „100 (200) Viac“, typ mobilného telefónu Nokia 5530 za maximálnu kúpnu cenu za mobilný telefón 19 EUR (572,39 Sk) s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 331,94 EUR (10.000,02 Sk). Minimálny program služieb je v uvedenej tabuľke uvedený „PODĽA SEBA 3“. V tabuľke č.2 uvedeného Dodatku je uvedené: „balíček hovorov do TMSK 1-krát“ a „balíček hovorov do všetkých sietí 2-krát“. V bode 1 je uvedené okrem iného, že predmetom tohto dodatku je zmena pôvodného programu služieb účastníka na program služieb uvedený v tabuľke č.1 tohto dodatku a / alebo poskytovanie programu služieb uvedeného v tabuľke č.1/ tohto Dodatku účastníkovi, a to vo vzťahu k SIM-karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku, resp. k inej SIM-karte, ktorá ju bude v budúcnosti nahradzovať. V bode 1 pod písm. b/ je v uvedenom dodatku uvedený záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a týmto dodatkom a záväzok účastníka zaplatiť Podniku administratívny poplatok v súlade s cenníkom za vykonanie administratívnych, alebo technických zmien v systémoch Podniku v súvislosti s uzavretím tohto Dodatku k zmluve o pripojení. Pod bodom 1 písm. c/ je v uvedenom dodatku uvedený záväzok Podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu, ktorý je bližšie špecifikovaný v tabuľke č.1 tohto Dodatku. V bode 2 uvedeného Dodatku je ďalej uvedené okrem iného, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku nepožiada o vypojenie SIM- karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej, alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM-karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty, alebo krádeže SIM-karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku. V bode 4 uvedeného Dodatku je ďalej uvedené, že „ V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.b/, alebo v bode 2, alebo v bode 3 tohto Dodatku, alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM -karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku.“

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa a ustanovenia a nasledujúce súd zistil, že uvedenú zmluvu uzatvorili zmluvné strany, a to na strane postupcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 763 469 a na strane postupníka spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 831 154. V bode II. uvedenej zmluvy je uvedený predmet zmluvy s tým, že postupca touto zmluvou a za podmienok v nej ustanovených postupuje postupníkovi postupované pohľadávky, ktorých zoznam tvorí prílohu č.1 tejto zmluvy, s postupovanými pohľadávkami prechádza na postupníka aj ich príslušenstvo (úroky z omeškania) a všetky práva s nimi spojené. Podrobnejšia špecifikácia postupovaných pohľadávok je

uvedená na priloženom CD-rom nosiči, ktorý tvorí prílohu č.2 tejto zmluvy. Uvedená zmluva je podpísaná za stranu Slovak Telekom, a.s. dňa 02.10.2012 v Bratislave a za žalobcu dňa 03.10.2012.

Zo zoznamu postúpených pohľadávok, ktoré žalobca pripojil k Zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávok boli postúpené žalobcovi pohľadávky, ktoré sú predmetom sporu.

Podľa z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods.l písm. a/ zákonov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ods.l ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ods.l spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods.l ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ods.l spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd mal preukázané, že predmetný vzťah vzniknutý medzi predchodcom žalobcu a žalovaným na základe Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2010 je vzťahom spotrebiteľským ( ). V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia faktúr č. 7007417849 s dátumom splatnosti 27.08.2010 na sumu 19,84 EUR, faktúry č. 7006400613 s dátumom splatnosti 27.07.2010 znejúca na sumu 62,63 EUR, faktúru č. 7005407182 s dátumom splatnosti 27.06.2010 znejúca na sumu 27,37 EUR súd žalobe žalobcu vyhovel, nakoľko sa jednalo o faktúry za služby poskytnuté predchodcom žalobcu žalovanému v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2010, ktorý žalobca pripojil k žalobe a ktoré faktúry žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.02.2013 uznal a zaviazal sa ich žalobcovi uhradiť. Žalovaný potvrdil súdu, že uvedené faktúry žalobcovi neuhradil, nakoľko sa dostal do finančných problémov a nemal ich z čoho zaplatiť. Zároveň z uvedených faktúr súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry, nakoľko aj v tejto časti žalovaný uznal nárok žalobcu.

V zmysle súd povolil žalovanému splácať žalovanú pohľadávku vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu, nakoľko žalovaný nie je schopný naraz uhradiť žalobcovi priznanú pohľadávku, pretože pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú žalovaný doložil do spisu, kde má dohodnutú odmenu 3 EUR/h. Žalovaný je nemajetný, iný príjem nemá a preto mu súd povolil pohľadávku splácať.

Okrem vyššie uvedených faktúr žalobca sa ďalej žalobou domáhal aj nároku na zmluvnú pokutu, ktorú žalovanému vyfakturoval predchodca žalobcu faktúrou č.7111326040 v sume 331,94 EUR s dátumom splatnosti 25.11.2011. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (, ) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané zmluvné podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu ich života a tak naplniť cieľ článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS; a postarať sa o to, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. V bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok / . vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. Ustanovenie má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa. Podľa vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku považuje.

Z Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2010 vyplýva, že Účastník sa v bode 4/ uvedeného Dodatku zaviazal k povinnosti uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka. Súd je toho názoru, že uvedené zmluvné dojednania ohľadom zmluvnej pokuty obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa

07.06.2010, a to v bode 4/ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov Zmluvy. V spotrebiteľskej zmluve už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že predchodca žalobcu, ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní, pri ďalších zmluvných dojednaniach, ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností. V danej veci zmluvnú pokutu je možné považovať za neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Súd mal ďalej preukázané z pripojeného Dodatku ako aj výpovedi samotného žalovaného, že žalobca ponúkol žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktoré spotrebiteľ, teda žalovaný nemôže nijako ovplyvniť. To isté platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od žalovaného v paušálnej výške bez ohľadu nato o aké zmluvné porušenie ide a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádzajú ani aspekt neurčitosti, napríklad (bod 4/ veta prvá Dodatku „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti .....“). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť v danom prípade ako dojednanie individuálne, a to aj s poukazom na článok III. ods.1.2 smernice Rady 93/13/EHS. Súd mal jednoznačne preukázané, že predchodca žalobcu, ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným, ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, ako mal súd preukázané z desiatok konaní, ktoré prebiehali a prebiehajú na tunajšom súde. Je zrejmé, že predchodca žalobcu menil len výšku zmluvnej pokuty a žalovaný nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (spotrebiteľ

- žalovaný si vyberá len balík služieb, mobilný telefón). Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom mal súd zato, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to aj z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žeby uvedená zmluva bola individuálne dojednaná, uvedenú skutočnosť žalobca súdu nepreukázal v konaní. Súd mal preukázané, že predchodca žalobcu poskytol svoje služby žalovanému prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť, pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu nato, aký čas ostáva do doby viazanosti, ako aj bez ohľadu nato, akú sumu za poskytnuté služby spotrebiteľ nezaplatil.

V zmysle ustanovenia je v spotrebiteľskej zmluve podmienkou neplatnou, preto nemohol súd s poukazom na ustanovenie znížiť zmluvnú pokutu, pretože k takémuto by mohol súd pristúpiť iba za situácie, ak zmluvná pokuta by bola platne dojednaná. Keďže žalobca si uplatnil svoj nárok na zmluvnú pokutu, ktorý nárok odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd potom žalobu žalobcu v tejto časti zamietol a v zmysle ustanovenia takúto zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Zároveň súd zamietol žalobu aj v časti uplatňovaného príslušenstva (úroku z omeškania) vzhľadom k tomu, že istina nebola žalobcovi priznaná.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému ako účastníkovi, ktorý mal v konaní väčší úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )