Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-23-2014.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/23/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnému H. F., bydliskom T. XXX, o vymoženie 891,47 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. júna 2013, č. k. 5Er/641/2011-32, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený spísal zápisnične dňa 22. 07. 2011 na exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy vo výške 891,47 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2009 - 3754, vydaný dňa 18. 02. 2010 v Bratislave. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa zistil, že sa vymáha plnenie zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 03. 02. 2004 medzi pôvodným oprávneným a povinným, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako na spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa zistil, že v tej dobe platných a účinných Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 4.9. je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákon č. 568/2008 Z. z. účinný od 01. 01. 2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Zastával názor, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 40/08 (bod 47), podľa ktorého zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, ...... aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ...... a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Oprávnený dôvodil, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zároveň namietal, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008 (§ 879 Občianskeho zákonníka). To znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01. 01. 2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Postupom a rozhodovaním súdu takto dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty. Oprávnený dal do pozornosti súdu dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že súdny exekútor disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom v Exekučnom poriadku a nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu, v dôsledku čoho nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a vec preto treba posudzovať aj s prihliadnutím na príslušné ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa následne vyhodnotil rozhodcovskú doložku upravenú v čl. 4.9. Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 03. 02. 2004, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza.
Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. sa preto súd prvého stupňa správne zaoberal skutočnosťou, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené otázky môže exekučný súd posúdiť len na podklade kompletnej zmluvy, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe výzvy súdu prvého stupňa oprávnený predložil Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 27. 01. 2004, Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného účinné od 01. 01. 2003 a od 15. 02. 2004 (ďalej len „VOP“). V bode 4.9 VOP (účinné od 15. 02. 2004) je upravená rozhodcovská doložka, na základe ktorej si rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa však nemal k dispozícii Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 03. 02. 2004, uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na základe ktorej vznikol záväzok povinného. Odvolací súd dopĺňa, že aj exekučný titul, a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2009 - 3754 zo dňa 18. 02. 2010 poukazuje na Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 03. 02. 2004. Na základe uvedeného súd prvého stupňa objektívne nemohol posúdiť právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský. Za týchto okolností je preto záver súdu prvého stupňa o spotrebiteľskom vzťahu medzi účastníkmi konania a o neprimeranom charaktere rozhodcovskej doložky predčasný, a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP).
Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní vyzvať oprávneného na predloženie Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 03. 02. 2004, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným tak, aby mohol preskúmať obsah tohto právneho úkonu a následne posúdiť, či vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský a či ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných právnych predpisov účinných ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. V prípade, ak oprávnený doloží príslušné dôkazy, je súd prvého stupňa oprávnený v spojitosti s ustanoveniami § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, chrániacimi spotrebiteľa, posudzovať primeraný, resp. neprimeraný (nekalý) charakter jednotlivých ustanovení predmetnej zmluvy, a predovšetkým posudzovať konkrétne znenie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej si založil právomoc rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, predložený oprávneným ako exekučný titul.
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .