Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/1000/2008

Potvrdené rozhodnutím 3Co/316/2012
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L. O., N. G. XX/B, N., zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Balážom, Podjavorinskej 8, Trenčianske Teplice, proti odporcom: X/ R. V., N. U. XXX, W., zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Jurgovou, Slnečná 99, Poproč, X/ F. O., N. Z. X, N., 3/ Euro Housing, s.r.o., Ipeľská 27, Žilina, zastúpenému advokátom Mgr. Richardom Karkóm, D. Dlabača 35, Žilina, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/1000/2008-265, zo dňa 7. júna 2012, takto rozhodol: Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci navrhovateľa: L. O., RČ: XXXXXX/XXX, bytom D. U. č. XXX, XXX XX W. U., t.č. bytom G. XX/B, XXX XX N., zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Balážom, Podjavorinskej 8, 914 51 Trenčianske Teplice proti odporcom v 1. rade: R. V., bytom U. XXX, W., zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Jurgovou, Slnečná 33, 044 24 Poproč, v 2. rade: F. O., bytom Z. X, N., v 3. rade: I. C., Z..F..P.., L. XX, Ž., zastúpeného advokátom Mgr. Richardom Karkóm, D. Dlabača 35, Žilina, o určenie vlastníckeho práva, rozhodol

rozhodol:

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 1. rade 531,23 Eur titulom náhrady trov jej právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Lucie Jurgovej, advokátky, vedený v H. N., a.s., pobočka G., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 3. rade 533,64 Eur titulom náhrady trov jeho právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu Mgr. Richarda Karkó, advokáta, vedený v H. N., a.s., pobočka Ž., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom podaným dňa 14.04.2003 sa domáhal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu proti pôvodným odporcom v 1. rade JUDr. M. Č., RČ: XXXXXX/XXXX a 2. rade JUDr. I. Č., RČ: XXXXXX/XXXX, obaja bytom Beckovská 28, 821 04 Bratislava 2 (počas konania proti ich právnym nástupcom - odporcom v 1.-3. rade označených v záhlaví) vydania rozhodnutia ktorým by súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností XXX/XX - s výmerou 377 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 715 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 841 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 983 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 8 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 150 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 275 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 200 m2, orná pôda, nachádzajúcich sa v k. ú. M., obec W. U., okres Senec, zapísaných na LV č. XXX na Správe katastra v Senci. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe LV č. XXX je súčasným vlastníkom parciel : XXX/XX - s výmera 377 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 715 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 841 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 983 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 8 m2, orná pôda, 183/31 - s výmerou 150 m2, orná pôda, 183/32 - s výmerou 275 m2, orná pôda, XXX/XX - s výmerou 200 m2, orná pôda, v k. ú. Jánošíkova, okres Senec, JUDr. M. Č. s manželkou, a to v podiele 1/1. Dané nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy. Skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností je však žalobca : L. O. r.č. XXXXXX/XXX, bytom D. U. č. XXX, XXX XX W.Á. U.žná.

Podľa výpisov z pozemkovej knihy, vi. č. XXX, pre k. ú. M., v časti A/ Majetková podstata je parcela č. XXX, XXX/X vo vlastníctve O. W. nar. XX.XX.XXXX a manželky H. W., rod. G., nar. XX.XX.XXXX. Pozemková kniha obsahuje poznačenie nehnuteľností, pozemkov, ležiacich v obvode tej ktorej obce a vecných práv, na ne sa vzťahujúcich. Jej účelom je, aby z nej ktokoľvek mohol spoznať právny stav nehnuteľností, totiž aká je právna povaha nehnuteľností, kto je vlastníkom, aké bremená na nej viaznu. Pozemkovej knihe prislúcha obecná hodnovernosť, je knihou verejnou, preto z hľadiska nadobúdania pozemnoknižných práv nikto sa nemôže odvolávať, že nepoznal obsah pozemkovej knihy.

V Dohode o dedení pozostalosti, zo dňa 24.03.1930, po neb. Michalovi Denkovi, bola uzatvorená dohoda medzi vdovou O. W. - H. W.kovou rod. G. a jej deťmi : B., O., H., M., I., G., T. a M..

Na základe inžinierskeho posudku a situačného nákresu boli predmetné nehnuteľnosti rozdelené nasledovne : orná pôda - pop.č. 183/1 - preberá M. W., syn neb. O. W., v celosti orná pôda - pop.č. XXX/X

- preberá M. W., syn neb. O. W., v celosti orná pôda - pop.č. XXX - preberá T., dcéra neb. O. W., v celosti.

M. W., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX v zahraničí, M. W., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX takisto v zahraničí. Obaja bratia žili v zahraničí po II. svetovej vojne, pričom jedinou možnou vlastníckou predmetných nehnuteľností, ktorá zostala na Slovensku, je ich sestra T. W.. T. W. nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX, bola vydatá za L. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Uznesením o dedičstve D 112/93, po neb. T. O., rod. W. sa univerzálnym dedičom zo zákona stal - syn L. O., r.č. XXXXXX/XXX, ktorý je zároveň žalobcom. Na základe tohto uznesenia sa L. O. stal vlastníkom poľn. pôdy v k. ú. Jánošíkova parc. č. XXX v celosti, a poľn. pôdy v k. ú. Jánošíkova pare. č. XXX/X v podiele 183/2. Pričom pare. č. XXX/X a XXX/X, na ktoré si uplatňuje vlastnícke právo mu na základe vyššie uvedených skutočností takisto prináležia.

Keďže žalovaný je v evidencii nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník sporných pozemkov, má na určení vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem.

Písomným podaním zo dňa 20.05.2004 navrhol zmenu petitu žalobného návrhu pripustenie ďalšieho účastníka na strane odporcu s odôvodnením, že po podaní návrhu sa dozvedel, že odporcovia parc. č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX, XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX predali F. O., bytom Z. X, N.. Z týchto dôvodov žiada súd, aby podľa pripustil do konania na strane odporcov ako odporcu v 3. rade F. O., narodeného XX. D. XXXX,bytom Z. X, N..

Prostredníctvom právnej zástupkyne upravil návrh na začatie konania podľa nasledovne: žiadam súd, aby určil, že odporcovia v I. rade a II. rade nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 983 m2 a parc.č. XXX/XX -ornej pôdy o výmere 8 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správe katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova, že odporca v III. rade nie je vlastníkom pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 377 m2, pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 715 m2, pare. č. XXX/ XX - ornej pôdy vo výmere 841 m2, parc. č. XXX/XX vo výmere 150 m2, pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 275 m2 a pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 200 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 1294 v Bratislave, Správe katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova. Súčasne žiadam, aby odporcovia boli zaviazaní uhradiť mi trovy konania.

Uviedol, že podľa výpisu pozemkovej knihy vl. č. XXX a č. XXX pre katastrálne územie Jánošíková je parc. č. XXX/X vo vlastníctve nebohého M. W., a parc. č. XXX/X vo vlastníctve nebohého M. W., ktorí boli synmi nebohého O. W. a bratmi mojej nebohej matky T. O. , rodenej W. . Tieto pozemnoknižné parcely sa rozdelili na pozemky parc. č. XXX/XX-XX.

Pozemky parc č. XXX/X a parc. č.XXX/X neboli nikdy Jurajovi a M. W. právoplatne skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, a preto sa právni predchodcovia odporcov v I. až III. rade nemohli stať ich vlastníkmi v zmysle citovaného nariadenia, hoci si takéto vlastníctvo dali v rokoch 1995 a 1996 vyznačiť v katastri nehnuteľností.

Vlastnícke právo Š. A.Ó. k parc. č. XXX/X bolo vyznačené na základe neexistujúceho výmeru v zmysle nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR a nar.č. 1404/1946 Sb. n. SNR. Tento vlastník túto parcelu ihneď po zápise do katastra nehnuteľnosti v roku 1996 predal O. A. a tento túto parcelu za 3 mesiace predal odporcom

v I. a II.

Vlastnícke právo Š. Š.A., vzniknuté k pare. č. XXX/X, bolo zrušené pre nesplnenie prídelových podmienok, a preto nemohlo byť predmetom dedičského konania. To znamená, že odporcovia v I. a II. rade nemohli platne odkúpiť pozemok pare. č. 183/1 od jeho dedičky Heleny A., rodenej O..

Vzhľadom k tomu, že môjmu nebohému ujovi M. W. a M. W. nebol skonfiškovaný žiaden majetok, a teda ani pôvodná pozemnoknižná parcela č. 183/1 a XXX/X vedená v pozemkovej knihe vo vl. č. XXX a č. XXX pre katastrálne územie Jánošíkova, odporcovia v I. až III. rade, ako aj ich právni predchodcovia, sa nemohli stať vlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, t.j. v súčasnosti parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, pare. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, pare. č. XXX/XX parc. č. XXX/ XX a parc. č. XXX/XX.

Môj nebohý ujo M. W. a M. W. od 2. svetovej vojny žili v zahraničí, kde aj zomreli. Približne od roku 1950 až do roku 1992 ich pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X užívalo Poľnohospodárske družstvo v Dunajskej Lužnej. V roku 1992 som požiadal Poľnohospodárske družstvo v Dunajskej Lužnej, aby mi dali okrem inej, mne vlastnícky patriacej poľnohospodárskej pôdy, do užívania aj pozemok pare. č. XXX/ X a pare. č. XXX/X, ktoré doteraz patria mojím nebohým ujom M. a M. W.. Odporcovia, ani ich právni predchodcovia pozemok pare. č. XXX/X a parc. č. XXX/X od roku 1950 až doteraz nikdy neobhospodarovali. O pozemok nejavili nijaký záujem. Jediné, čo právni predchodcovia odporcov urobili bolo to, že si ich v rokoch 1995 až 1996 dali zapísať do katastra nehnuteľností na základe neexistujúcich verejných listín a následne ich predali odporcom v I. až III. rade. Ja mám naliehavý právny záujem na predmetnom návrhu z toho dôvodu, že som synovcom M. a M.D. W. a prichádzam do úvahy ako jediný ich zákonný dedič.

Som toho názoru, že je potrebné môj návrh posudzovať nielen podľa ustanovenia v spojení s , ale aj z pohľadu ustanovenia . Ponechanie vlastníckeho práva osobám, ktoré sa nikdy vlastníkmi nehnuteľnosti nemohli stať zákonným spôsobom, nielen zasahuje bezdôvodne do mojich práv a oprávnených záujmov, ale takéto ponechanie vlastníctva by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. Odporcovia nemôžu získať vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe porušenia práv jeho pôvodného vlastníka. Keby to tak bolo, porušil by sa jeden zo základných článkov SR, a to článok 20. Tento článok znie. „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Okresný súd Bratislava III ( v tom čase súd príslušný na konanie) uznesením č.k. -80 zo dňa 26.05.2004 zmenu petitu návrhu a pristúpenie ďalšieho účastníka konania - odporcu v 3. rade pripustil. Písomným podaním zo dňa 15.10.2004 navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne rozšíril petit žalobného návrhu a žiadal určiť, že nebohý M. W., narodený 23. októbra 1902Jbol ku dňu svojej smrti vlastníkom parc. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 983 m2 a pare. č. XXX/XX -ornej pôdy o výmere 8 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správe katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, pare. č. 183/26 - ornej pôdy vo výmere 377 m2, pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 715 m2, parc. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 841 m2, pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 150 m2, parc. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 275 m2 a parc.č. XXX/XX -ornej pôdy vo výmere 200 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správe katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova , z dôvodu, rozhodných skutočností, ktoré v predchádzajúcom návrhu uviedol.

Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. -103 zo dňa 02.05.2006 zmenu petitu návrhu pripustil v súlade s ust. a

Písomným podaním zo dňa 03.10.2006 navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne navrhol zmenu petitu žalobného návrhu a pripustenie ďalších účastníkov do konania s odôvodnením, že po podaní návrhu sa dozvedel, že kúpnou zmluvou zmluvou z 20.februára 2006 odporcovia v 1. a 2. rade previedli

nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX - ornú pôdu o výmere 983 m2 a pare. č. XXX/XX - ornú pôdu o výmere 8 m2, zapísané na liste vlastníctva č. 972 Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova na tretiu osobu - R. O.Č.. R. O. má tieto nehnuteľnosti zapísané na uvedenom liste vlastníctva ako parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere 883 m2, parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere 59 m2 a parc.č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 49 m2. Z týchto dôvodov a s poukazom na ustanovenie , navrhujem, aby namiesto odporcov v 1. a . rade vstúpila do konania R. O., narodená lO.decembra 1978, bytom U. XXX, W., SR.

Uviedol, že po podaní návrhu sa tiež dozvedel, že aj odporca v 3. rade previedol nehnuteľnosti parc.č. XXX/XX - ornú pôdu o výmere 377 m2 a pare. č. XXX/XX - ornú pôdu o výmere 200 m2 na tretiu osobu, a to na spoločnosť Euro Housing, s.r.o, so sídlom v Žiline. Spoločnosť Euro Housing, s.r.o., so sídlom v Žiline má tieto nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova ako parc.č. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 455 m2 a parc.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2. Z týchto dôvodov navrhujem, aby súd podľa pripustil do konania na strane odporcov ako odporcu v 3. rade spoločnosť Euro Housing, s.r.o. so sídlom Ipeľská 659/27, 010 01 Žilina, IČO: 36 415 481, zastúpená konateľom RNDr. Milanom Oslejom.

Na základe listu vlastníctva č. 972 Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova je odporkyňa Zuzana Majerčíková zapísaná ako vlastnícka nehnuteľností parc. č. XXX/XX - ornej pôdy o výmere 883 m2, parc.č. XXX/XX - ornej pôdy o výmere 59 m2 a parc.č. XXX/XXX -ornej pôdy o výmere 49 m2.

Na základe listu vlastníctva č. XXXX Z.právy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova je odporca F. O. zapísaný ako vlastník nehnuteľností pare. č. 183/27 - ornej pôdy o výmere 861 m2, parc.č. XXX/XX - ornej pôdy o výmere 841 m2 a parc.č. 183/31 - ornej pôdy o výmere 150 m2.

Na základe listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova je spoločnosť Euro Housing, s.r.o. so sídlom v Žiline zapísaná ako vlastnícka nehnuteľností pare. č. XXX/XX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 455 m2 a parc.č. XXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2.

Na základe vyššie uvedených prevodov vlastníctva nehnuteľností počas predmetného konania a nadväzne na to na základe zmeny obsahu listov vlastníctva a v súlade s ustanovením menil oba petity návrhu tak, že žiadal, aby súd - určil že odporkyňa v 1. rade R. O. nie je vlastníckou nehnuteľností pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 883 m2, pare. č. XXX/XX - ornej pôdy o výmere 59 m2 a parc.č. XXX/XXX - ornej pôdy o výmere 49 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova, že odporca v 2. rade F. O. nie je vlastníkom nehnuteľností pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 861 m2, parc. č. XXX/ XX - ornej pôdy vo výmere 841 m2 a pare. č.XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 150 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova a odporca v 3. rade spoločnosť Euro Housing, s.r.o. so sídlom v Žiline nie je vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXX/XX - zastavané polohy a nádvoria o výmere 455 m2 a parc.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova; - určil, že nebohý M. W., narodený 23. októbra 1902,zomrelý 20.novembra 1979, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom pare. č. XXX/ XX - ornej pôdy vo výmere 883 m2, pare. č. XXX/XX - ornej pôdy o výmere 59 m2 a parc.č. XXX/XXX

- ornej pôdy o výmere 49 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova, parc. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 861 m2, parc. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 841 m2 a pare. č. XXX/XX - ornej pôdy vo výmere 150 m2 zapísaných na liste vlastníctva XXXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova a pare. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 455 m2 c.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíkova.

Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. -143 zo dňa 14.11.2006 v súlade s ust. a , pripustil vstup ďalších účastníkov do konania a zmenu petitu žalobného návrhu.

Právna zástupkyňa odporkyne v 1. rade písomným podaním zo dňa 27.02.2009 žiadala žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že v 1. rade namieta neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach na strane žalobcu a tým aj jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Žalobca uplatnil voči žalovanej v 1. rade tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu a tiež sa v tomto konaní domáha pozitívneho určenia vlastníckeho práva pre M. W., ktorý mal byť podľa tvrdení žalobcu jeho právnym predchodcom. Požadované určenia však nie sú spôsobilé preukázať existenciu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom prislúchajúceho osobe žalobcu, teda nie sú spôsobilé byť podkladom pre zápis jeho vlastníckeho práva k nim do katastra nehnuteľností, a tak žiadnym spôsobom neprispejú k odstráneniu tvrdenej neistoty na strane žalobcu ohľadne jeho vlastníckeho práva, resp. k odstráneniu nesúladu medzi stavom zapísaným a stavom právnym. Uvedené konštatovanie potvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.11.2007, sp. zn. podľa ktorého: „Existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú, ani do budúcnosti; rozhodujúci stav je aj v tomto prípade stav v dobe vyhlásenia rozhodnutia. " Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac než u návrhov (žalôb) naplnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho prípustnosť. Mnohé minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí možno považovať aj pri súčasnej úprave za akceptovateľné. Aspoň príkladom stačí uviesť tieto tri. K tomu, či je právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti Podľa ustanovenia o určovacej žalobe nie je prípustná žaloba o určenie, že niekomu kedysi prislúchalo vlastnícke právo. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania." Žalobca sa v súlade s týmito závermi nemôže úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva v prospech jeho údajného právneho predchodcu za minulé obdobie. Žalobca danosť naliehavého právneho záujmu na ním požadovaných určeniach odôvodnil v bode V. žaloby len konštatovaním, že v evidencii nehnuteľnosti je ako výlučný vlastník sporných pozemkov vedený žalovaný.

Zrejme vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2004, sp. zn. , konkrétne z nasledovnej právnej vety: „Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností."

Túto vetu však nie je možné vytrhnúť z kontextu a použiť ju účelne osamotene bez toho, aby sa vzal v úvahu konkrétny určovací petit, skutkový a právny stav. Práve toto rozhodnutie je určujúce z hľadiska potencionálneho úspechu žalobcu. Ten, ako aj danosť naliehavého právneho záujmu, by mohla v danej veci nastať jedine v prípade, ak by predmetné pozemky, vzhľadom na ich zoštátnenie, boli žalobcovi (alebo jeho právnemu predchodcovi) vydané v rámci reštitúcie a evidovaný stav by hovoril v prospech žalovaných. Tiež samotná skutočnosť, že niekto je ako vlastník evidovaný v katastri nehnuteľnosti ešte nedáva komukoľvek právo spochybňovať jeho vlastnícke právo nedôvodnými žalobami. Toto právo prislúcha jedine účastníkovi právneho vzťahu alebo práva, čo potvrdzuje nasledovné konštatovanie obsiahnuté v poznámkach vyššie uvedeného rozhodnutia: „ Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide." V danom prípade však žalobca ani len netvrdil, a nie to ešte preukázal, že na príslušných orgánoch bol úspešne uplatnený jeho reštitučný nárok, že má vlastnícke právo k predmetným pozemkom, prípadne je účastníkom iného právneho vzťahu k nim, čo práve vyvracia existenciu naliehavého právneho záujmu na strane i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Vždy totiž treba vychádzať z konkrétneho určovacieho petitu, kde poukazujem na nasledovný záver uplatnený Najvyšším súdom SR v rozsudku zo dňa 1.11.2006, sp. zn. : „Naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, cituje (nie je) právny vzťah alebo právo. " Uviedol, že v danom prípade absentuje na žalobcom požadovaných určeniach akákoľvek naliehavosť a to predovšetkým berúc v úvahu absolútnu pasivitu žalobcu, keď od podania žaloby uplynulo dosiaľ takmer 6 rokov. Počas tejto doby nedošlo k pojednávaniu vo veci samej a žalobca neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, pričom v jeho podaniach sú výlučne odkazy na dôkazy, ktoré má v úmysle predložiť.

Celý tento prístup žalobcu len zvýrazňuje jeho absolútny nezáujem o urýchlené vyriešenie jeho tvrdeného neistého právneho postavenia a ako taký potvrdzuje domnienku žalovanej v 1. rade (i ostatných žalovaných v 2. a 3. rade) o jeho účelovosti. Inak povedané, žalobca sa „pokúsil" získať lukratívne podmienky takým spôsobom, ktorý zbytočne a neúmerne zaťažuje súdy a žalovaných, ktorých postavenie je teraz neisté (na rozdiel od žalobcovho) a vzhľadom na výsledky súdnych sporov, ktoré žalobca viedol proti iným vlastníkom nehnuteľností sa javí ako šikanózny. Preto nie je daná naliehavosť ani v zmysle časovom a ani v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť na vyriešenie spornosti, neistoty alebo pochybnosti ako to má na zreteli aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2008, sp. zn. , podľa ktorého: „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť." Vyššie uvedené plne odôvodňuje zamietnutie žaloby bez potreby, aby sa ňou súd zaoberal z vecnej stránky. Navyše správnosť uvedených dôvod potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.6.2006, č.k. -179, ktorým bola žaloba zamietnutá pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na obdobných určeniach, akých sa žalobca domáha i v tomto konaní, avšak vo vzťahu k iným účastníkom. Poukazujeme na vedomosť žalovaného v 3. rade, že i v ostatných sporoch iniciovaných žalobcom, ktorých zoznam sa nachádza na či. 181 spisu bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu. Právny zástupca odporcu v 3. rade žiadal žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ nijako nepreukázal že je príbuzným v zahraničí zomrelých M. W. a M. W. a že je dedičom týchto osôb.

Navrhovateľ tvrdí, že je synovcom týchto osôb - ale nepreukázal napr. rodnými listami, že jeho matka T. O. je súrodencom týchto osôb. Navrhovateľ doložil len preklad Dohody o delení pozostalosti z 24.3.1930 (č. listu 11 až 16), pričom ide o nikým NEPODPÍSANÝ dokument v kópii, ktorý je preto úplne nedôveryhodný. Navyše z obsahu prekladu tejto dohody o delení pozostalosti je zrejmé, že mala byť vyhotovená v nemeckom jazyku a účastníkmi dohody, a teda osobami podpisujúcimi dohodu malo byť až 9 osôb.

Navrhovateľ nedoložil originál ani kópiu dohody, spísanej v nemeckom jazyku a podpísanej 9 osobami... Navrhovateľ tiež na čísle listu 21 doložil akýsi zoznam osôb z rodu W., ktoré okrem navrhovateľa sú vysoko pravdepodobne mŕtve - vzhľadom na uvádzané dátumy ich narodenia.

Takýto zoznam, vyhotovený navrhovateľom, tiež nie je dôkazom vôbec ničoho... Dňa 3.10.2006 právna zástupkyňa navrhovateľa urobila v poradí poslednú zmenu petitu žalobného návrhu, ktorou sa domáha určenia, že odporcovia nie sú vlastníkmi pozemkov, ako aj určenia, že nebohý M. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX. XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom pozemkov.

K tomu si dovoľujeme uviesť najmä to, že M. W. ku dňu svojej smrti 20.11.1979 a ani M. W. ku dňu svojej smrti 28.6.2002 nemohli byť vlastníkmi žiadneho pôdohospodárskeho nehnuteľného majetku v kat. území Jánošíkova ani v Slovenskej republike, nakoľko všetok pôdohospodársky majetok sa týmto osobám skonfiškoval ako osobám nemeckej národnosti rozhodnutiami Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne z 18.10.1946, a to ku dňu 1.3.1945. Konfiškačné rozhodnutia z 18.10.1946, týkajúce sa M. W. a M. W., sú prílohou č. 1 a 2 tohto vyjadrenia.

Tým sa pôdohospodársky majetok M. W. a M. W. stal majetkom štátu a mohol byť predmetom ďalších platných prevodov vlastníctva - až do prevedenia týchto nehnuteľností v prospech odporcov.

Navrhovateľ tvrdí, že M. W. a M. W. v apríli 1945 odišli do zahraničia (Nemecko) a z toho vyvodzuje, že konfiškačné rozhodnutia im na území ČSR v roku 1946 neboli doručené.

Svoje tvrdenie o nedoručení konfiškačných rozhodnutí však navrhovateľ musí preukázať - čo doteraz neurobil.

Poukázal na to, že podľa § 33 ods. 1 vtedy platného vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. sa osobám s neznámym pobytom mohli doručovať rozhodnutia politických (správnych) orgánov verejnou vyhláškou na úradnej tabuli príslušného úradu. Je dôvodné predpokladať, že vzhľadom na neprítomnosť M. a M. W. v ČSR, bolo použité práve doručenie verejnou vyhláškou.

Navyše v zmysle konfiškačného nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR z 23.8.1945 (viď § 1 ods. 13 tohto nariadenia) rozhodnutia konfiškačnej komisie, vynesené po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, možno napadnúť odvolaním na Sbor povereníkov do 30 dní po ich vynesení. Teda pre nadobudnutie právoplatnosti týchto konfiškačných rozhodnutí bolo dôležité, aby uplynula 30-dňová lehota od ich vynesenia - a to bez ohľadu na doručenie tohto rozhodnutia.

Okrem toho je nutné poukázať na to, že rozhodnutia o konfiškácii podľa predpisu č. 104/1945 Sb. SNR mali deklaratórnu povahu, pričom ku konfiškácii došlo ex lége (priamo účinnosťou právneho predpisu) a konfiškačné rozhodnutie to len deklaratórne potvrdzovalo s účinkami ex tunc. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ zrejme nemal a asi aj nemá jasno, po kom sa domáha dedičstva pozemkov - či po M. W. alebo aj M. W. (ako to uviedol v žalobe aj v ďalšom priebehu konania).

V poslednej zmene petitu žalobného návrhu z 3.10.2006 sa navrhovateľ domáha určenia, že vlastníkom dotyčných pozemkov bol ku dňu svojej smrti iba M. W. a o M. W. mlčí...

Pritom navrhovateľ doložil, že sa domáha prejednania dedičstva len po M. W. - čo inicioval svojím listom z 21.3.2004, adresovanom na Okresný súd Bratislava III, pričom o jeho návrhu sa má konať pod č.k. (žiadosť navrhovateľa z 21.3.2004 o prejednanie dedičstva po M. W. je prílohou č. 3 tohto vyjadrenia).

Navrhovateľ však nedoložil, žeby prebiehalo nejaké dedičské konanie po M. W. ani to, žeby navrhovateľ takéto dedičské konanie inicioval... Navyše navrhovateľ ku dňu smrti M. W. v r. 1979 nemohol byť jeho dedičom minimálne z dvoch dôvodov :

roku 1979 žila matka navrhovateľa T. O., ktorá by mohla prípadne dediť a nie jej potomok- navrhovateľ.

úmrtnom liste M. W. (viď č. listu 15 ako aj príloha č. 4 tohto vyjadrenia) sa uvádza, že M. W. bol zosobášený s U. W., rodenou V. - v nemeckom jazyku : Der Verstorbene war verheiratet mit Luise Denk geb. Artner. Nevyhnutne tak ku dňu svojej smrti po M. W. mala dediť ako zákonná dedička jeho pozostalá manželka Luisa - čo úplne vylučovalo dedenie zo zákona súrodencom T. O. alebo jej synom

- navrhovateľom.

Poukázal tiež na to, že keďže M. W. a M.D. W. sa ich poľnohospodárske pozemky skonfiškovali na základe tzv. N. dekrétov, bolo možné ich vrátenie žiadať len vo výnimočných prípadoch na základe reštitučných alebo č.

Navrhovateľ však nepreukázal, že včas bolo začaté alebo prebehlo nejaké reštitučné konanie na predmetné pozemky. To, že matka navrhovateľa T. O. (a údajná sestra M. W. a M. W.) v roku 1979 nezdedila po M. W. dotyčné pozemky v kat. území Jánošíkova, je zrejmé aj z uznesenia Okresného súdu Bratislava-vidiek z 22.2.1994 pod D 112/93, (dané uznesenie je prílohou č. 5), ktorým sa navrhovateľovi potvrdilo nadobudnutie dedičstva po jeho matke T. O., zosnulej XX.XX.XXXX. Daným rozhodnutím v dedičskom konaní bolo totiž priznané dedičstvo len vo vzťahu k pozemkoknižným parcelám č. XXX a č. XXX/X pre k.ú. Jánošíkova - ale toto dedičské rozhodnutie sa nijako nedotýka iných pozemkoknižných parciel v kat. území Jánošíkova (ani parciel č. XXX/X a XXX/X, uvedených v pôvodnom žalobnom návrhu, z ktorých vznikli parcely, ktoré sú v súčasnosti predmetom žaloby).

Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä z dôvodov, že : ku dňu smrti M. W. v r. 1979 nevyhnutne dedila po ňom zo zákona jeho manželka Luisa - a nie T. O. ani jej potomok (navrhovateľ), dotyčné pozemky neboli nikdy predmetom dedičstva po matke navrhovateľa T. O. a ani sa o to navrhovateľ neusiloval, všetok pôdohospodársky majetok M. W. bol ku dňu 1.3.1945 skonfiškovaný v prospech štátu rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne z 18.10.1946, navrhovateľ nedoložil, žeby začali alebo prebehli reštitučné konania na dané nehnuteľnosti,

navrhovateľ nevyhnutne nemal a nemá naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom daných nehnuteľností bol M. W. ku dňu svojej smrti a že odporcovia nie sú vlastníkmi daných nehnuteľností. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ zaťažuje Okresný súd Bratislava III a iných odporcov aj ďalšími zjavne nedôvodnými žalobami, v ktorých poukazuje tiež na svoje údajné postavenie dediča po M. W., resp. M. W..

Ide minimálne o nasledovné konania na OS Bratislava III : č.k. , , , , , . Zoznam týchto súdnych konaní k 19.1.2003 je prílohou č. 6 tohto vyjadrenia.

Podľa našich informácií OS Bratislava III vo vyššie uvedených 7 konaniach žalobné návrhy zamietol ako nedôvodné. Ako prílohu č. 7 doložil rozsudok OS Bratislava III z 23.6.2006 pod č.k. v konaní o žalobe navrhovateľa voči odporkyni V. G..

Tento rozsudok je zvlášť zaujímavý pre toto konanie, nakoľko navrhovateľ sa domáhal obdobného petitu - určenia, že M. W. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti a že odporkyňa nie je vlastníckou nehnuteľnosti, ako aj z dôvodu, že dané rozhodnutie padlo pomerne nedávno (v júni 2006). Žalobný návrh bol zamietnutý najmä z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že M. W. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom daného pozemku (existencia konfiškačného rozhodnutia), ako aj pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu.

Doložil ako prílohu č. 8 tiež rozsudok OS Bratislava III z 4.10.2004 pod č.k. , ktorým súd žalobu navrhovateľa zamietol v konaní voči odporcom S. W., M. W., G. Y. a V. W.. Uviedol , že sa domnieva, že navrhovateľ sa takýmito nedôvodnými žalobami len snaží viacerým obyvateľom a firmám v Dunajskej Lužnej zabrániť k predaju pozemkov, ich využitiu na stavebné účely, a to najmä preto, že im sám navrhovateľ konkuruje vo výstavbe rodinných domov v obci Dunajská Lužná.

Podľa ich informácií navrhovateľ realizoval a realizuje výstavbu 47 rodinných domov a hypermarketu pri obci Dunajská Lužná (kat. územie Jánošíkova a ďalšie). Na uvedenú výstavbu navrhovateľ dňa 27.12.2002 získal stavebné povolenie, vydané Okresným úradom v Senci pod č. .Výst.3076/2002- Va (je prílohou č. 9 tohto vyjadrenia) a následne v roku 2003 sa zjavne snažil získať oproti svojim susedom konkurenčnú výhodu podaním viacerých nedôvodných žalôb o určenie vlastníctva, ktorými zneistí kupujúcich, stavebníkov, financujúce banky, katastrálne a stavebné úrady a pod.

Odporca v 3. rade je presne takýmto konkurentom navrhovateľa v podnikaní - vo výstavbe rodinných domov v a pri obci Dunajská Lužná, vrátane kat. územia Jánošíkova. Ako prílohu č. 10 dokladáme povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, ktorým Obec Dunajská Lužná dňa 30.6.2005 navrhovateľovi v 3. rade ako stavebníkovi povolila zmenu stavby radových rodinných domov v katastrálnom území Jánošíkova. Odporca v 3. rade je presvedčený, že navrhovateľ sa len vydáva za dediča majetku M. W., resp. M. W. a zneužíva skutočnosť, že zomreli pred viac rokmi v zahraničí. Nepochybujeme, že M. W. a M. W. mali iných dedičov (svojich príbuzných žijúcich v Nemecku, resp. v Rakúsku) - ako sme na to už poukázali pri M. W., ktorého dedičom v poradí pred T. O., resp. jej synom, bola nevyhnutne jeho manželka U..

Oprávnenými osobami s naliehavým právnym záujmom na určovacom výroku môžu mať len úradne potvrdení dedičia M. W. - a nie navrhovateľ, ktorý bez akéhokoľvek dôkazu tvrdí svoje právne nástupníctvo.

Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom navrhovateľa, písomnými a ústnymi vyjadreniami odporcov v 1.-3. rade a ich právnych zástupcov, listinnými dôkazmi to: listom vlastníctva č. XXX, vložkou PK č. XXX k.ú. Jánošíková, GP, dohodou o dedení zo dňa 24.03.1930, úmrtným listom M. W. zo dňa 22.11.1979, výpisom z knihy úmrtí M. W. zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením OS Bratislava-vidiek č. zo dňa 22.02.1994, výpisom z pozemkovej knihy vl.č. XXX a č. XXX pre k.ú. Jánošíková, výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 3014/48-1, zápisom o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom zo dňa 19.11.1953, so žiadosťou o zápis do katastra zo dňa 14.3.1996, zrušením prídelu zo dňa 27.II.1965, LV č. XXXX,XXX,XXXX, rozhodnutím konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne č. 681/46.I. zo dňa 18.X.1946 a č. 684/46.I. zo dňa 18.X.1946, úmrtným listom M. W. z XX.XX.XXXX, stavebným povolením Okresného úradu v Senci č. ŽP.Výst.3076/2002-Va zo dňa 27.12.2002, rozhodnutím č. Výst.2713-62-DL-05-Va zo dňa 30.6.2005 obce Dunajská Lužná, rodným listom navrhovateľa zo dňa 13.6.2001, rodným listom T. W. zo dňa XX.X.XXXX, úmrtným listom T. O., rod. W. zo dňa XX.XX.XXXX, rodným listom O. H. zo dňa XX.X.XXXX, rodným listom H. G. zo dňa 12.7.2001, rodným listom M. W. zo dňa 22.1.1992, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III č.k. a zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíková je odporkyňa v 1. rade R. O.(V.) zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností parc.č. XXX/ XX ornej pôdy vo výmere 883 m2, parc.č.183/30 ornej pôdy o výmere 59 m2 a parc.č. XXX/XXX ornej pôdy o výmere 49 m2.

Z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Jánošíková je odporca v 2. rade F. O. zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti parc.č. XXX/XX ornej pôdy o výmere 861 m2, parc.č. XXX/XX ornej pôdy o výmere 841 m2 a parc.č. XXX/XX ornej pôdy o výmere 150 m2.

Z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná je odporca v 3. rade I. C., s.r.o. so sídlom v Žiline vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 455 m2 a parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2.

Uvedené nehnuteľnosti nadobudli odporcovia v 1., 2. a 3. rade na základe kúpnych zmlúv.

Z uznesenia bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. D 112/93, zo dňa 22.02.1994 súd zistil, že univerzálnym dedičom po T. O., rodenej W., zomrelej W. XX.XX.XXXX je navrhovateľ.

Podľa výpisu z PK vl.č. XXX pre k.ú. Jánošíková v časti A majetková podstata je parc.č. XXX, XXX/X evidovaná vo vlastníctve O. W., nar. XX.XX.XXXX a manželky H. W., rodenej G., nar. XX.XX.XXXX (bez uvedenia dát narodenia, tieto údaje uviedol v žalobe navrhovateľ).

Z kópie dohody o dedení pozostalosti zo dňa 24.03.1930 po neb. O. W., založenej navrhovateľom súdu ku konaniu bez overenia notárom, príp. matrikou navrhovateľ prezentoval, že bola uzatvorená dohoda medzi vdovou po neb. O. W. - H. W., rod. G. a jej deťmi - B., O., H., M., I., G., T. a M. a na základe inžinierskeho posudku a situačného nákresu boli predmetné nehnuteľnosti rozdelené nasledovne. parc.č. XXX/X preberá v celosti M. W., syn neb. O. W., parc.č. XXX/X preberá v celosti M. W., syn neb. O. W. a parc.č. XXX preberá v celosti T., dcéra neb. O. W..

Uvedený doklad však súd považuje za nevieryhodný, nakoľko sa jednalo o kópiu dokladu bez akejkoľvek overovacej doložky či už notára, prípadne kompetentného úradu.

Z úmrtného listu zo dňa 22.11.1979 súd zistil, že M. W., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX v G. v zahraničí, ktorý bol ženatý s Luise Denk, rodenej V..

Z úmrtného listu zo dňa 03.07.2002 súd zistil, že M. W., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX v H., V. N. 1 v zahraničí.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že po smrti M. W. a M. W. jedinou možnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko obaja bratia žili po II. svetovej vojne v zahraničí, je ich sestra T. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, ktorá bola vydatá za L. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel

28.12.1970. Uviedol, že pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X neboli nikdy M. a M. W. nikdy právoplatne skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR a preto sa právni predchodcovia odporcov v 1.-3. rade nikdy nemohli stať ich vlastníkmi v zmysle citovaného nariadenia, hoci si vlastníctvo dali v rokoch 1995 a 1996 vyznačiť v katastri nehnuteľností. Vlastnícke právo Š. A. k parc.č. XXX/X bolo vyznačené na základe neexistujúceho výmeru v zmysle nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR a nar.č. 1404/1946 Sb.n. SNR, ktorý túto parcelu ihneď po zápise do katastra nehnuteľností v roku 1996 predal O. A. a ten ju predal za 3 mesiace odporcom v 1. a2. rade (pôvodným) a vlastnícke právo Š.H. Š. k parc.č. XXX/X bolo zrušené pre nesplnenie prídelových podmienok a preto nemohlo byť predmetom dedičského konania, a teda odporcovia v 1. a 2. rade (pôvodní) nemohli tieto platne odkúpiť od dedičky C. A., rodenej O..

Navrhovateľ uviedol, že od roku 1950 až do roku 1992 pozemky parc.č. XXX/X, X užívalo Poľnohospodárske družstvo v Dunajskej Lužnej. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vzhliadol ku skutočnosti, že je synovcom neb. M. a M. W. a prichádza do úvahy ako jediný ich zákonný dedič.

Z rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne č. 681/46.I. zo dňa 18.X.1946 mal súd preukázané, že podľa § 1 ods.1 vl. Nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n.SNR bolo rozhodnuté, že M. W., nar. XX.XX.XXXX treba považovať za osobu nemeckej národnosti, ktorého majetok sa považoval za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945 bez ohľadu, v ktorom katastrálnom území, príp. ktorej obci sa na celom území Slovenska nachádzal.

Z výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave č. 3014/48-1 súd zistil, že Š. Š. a O. O., M. č.d. XX k.ú. M., okres Š., boli po Nemcoch okrem iných pridelené do vlastníctva poľnohospodárska nehnuteľnosť parc.č. XXX/X roľa o výmere 1,9990 ha a z prídelovej listiny ONV v Šamoríne zo dňa 16.IX.1949 súd zistil, že sa pre Š. Š., M. XX vydáva prídeloví listina na nehnuteľnosti v časti 1 + 1 výmeru.

Z rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne č. 684/46.I. zo dňa 18.X.1946 mal súd preukázané, že podľa § 1 ods. vl. písm.a) vl.nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení čl. I. nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR že M. W., narodeného 14.VIII.1911 treba považovať za osobu nemeckej národnosti, ktorého majetok sa považoval za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945 bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.

Z výmeru o vlastníctve pôdy Povereníctva pôdohospodárstva a poz. Reformy v Bratislave č. 3014/48-1 súd zistil, že B. S. a manž. V. rod. A., M. XX boli pridelené do vlastníctva po Nemcoch okrem iných aj parc.č. XXX/X roľa o výmere 1,2415 kat.ú. Jánošíková.

Podľa ust. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe konfiškačného rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Šamoríne č. 681/46.I. zo dňa 18.10.1946 bol M. W., nar. XX.XX.XXXX a č. XXX/XX.L.. zo dňa 18.10.1946 bol M. W., nar.XX.XX.XXXX vyhlásený a považovaný za osobu nemeckej národnosti, v dôsledku čoho im bol skonfiškovaný všetok majetok na území Slovenska ku dňu 01.03.1945, o ktorom rozhodnutí boli upovedomení. V tom čase platné a na vec sa vzťahujúce právne predpisy však nevyžadovali, aby takéto rozhodnutia boli doručované do vlastných rúk dotknutých osôb, bolo potrebné ich len o existencii takéhoto rozhodnutia upovedomiť, čo sa v mnohých prípadoch realizovalo vyvesením na úradnej tabuli. Z tohto dôvodu je nepochybné, že konfiškačné rozhodnutia zo dňa 18.10.1946, ktorými boli M. a M. W. vyhlásení za osoby nemeckej národnosti, stratili ku dňu 01.03.1945 vlastnícke právo k akýmkoľvek nehnuteľnostiam na území Slovenska, čo mal súd nepriamo potvrdené výpoveďou navrhovateľa, že v apríli 1945 obaja opustili územie Slovenska. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Čsl. štát ako vlastník pozemkov bol oprávnený s týmito nakladať a následne ich prideľovať prídelcom a teda aj právnym predchodcom odporcov.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nemohol preukázať vlastníctvo jeho právnych predchodcov Juraja a M. W. ku dňu ich smrti k dotknutým nehnuteľnostiam, súd v zmysle ust. § 126 Obč. zák. návrh v časti určenia veci patriacej do dedičstva zamietol.

V neposlednom rade súd dáva do pozornosti doklad založený navrhovateľom ku konaniu, ktorým je úmrtný list v nemeckom jazyku neb. M. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého 20.11.1979, podľa ktorého bol tento ženatý, manželka je U. W., rodená V., ktorá po smrti manžela nastupuje ako dedička zo zákona v 1. dedičskej línii, a nie navrhovateľ ako jeho synovec.

Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti , ktoré zákon priznáva účastníkom konania. Právnu úpravu spôsobilosti byť účastníkom konania obsahuje § 19 O.s.p Podľa tohto ustanovenia túto spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten , komu ju zákon priznáva . Každý môže pred súdom samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba ( § 20 O.s.p).

V danom prípade navrhovateľ v konaní pred súdom nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu na požadovanom určení a vzhľadom na to ani naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Týka sa to aj časti určenia, že odporcovia v 1.,2. a 3.rade nie sú vlastníkmi dotknutých parciel, hlavným predpokladom vyhovenia aj takejto určovacej žalobe je preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle c) , navrhovateľa v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem, určovacia žaloba má preventívny charakter a má opodstatnenie len tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak. Ďalej má opodstatnenie tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ak nie je možné v konkrétnom prípade očakávať, že určovacia žaloba plní tieto funkcie, nie je daný naliehavý právny záujem. Preto aj vzhľadom k tomu, že aj v prípade vyhovenia nároku v časti negatórnej žaloby o určenie, že odporcovia nie sú vlastníkmi predmetných parciel, by sa právne vzťahy medzi účastníkmi nezmenili, nedošlo by k odstráneniu právnej neistoty, preto súd návrh navrhovateľa i vzhľadom k tomuto zamietol.

Záverom súd zastáva názor, že navrhovateľ si mal uplatniť (ak by vedel preukázať, že je osobou oprávnenou) svoj nárok predovšetkým v rámci reštitučných konaní, pretože uvedenou problematikou sa zaoberal opakovane aj Európsky súd pre ľudské práva vo veciach sťažností pre porušenie čl. I Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru /právo na pokojné užívanie majetku/ v súvislosti so zamietnutím reštitučného nároku, ktorý závery svojich rozhodnutí zhrnul do viacerých zásad: uvedený článok nezaručuje právo na získanie majetku; za majetok sa v zmysle článku nepovažuje nádej na uznanie bývalého vlastníckeho práva, ktorého výkon už dlho nie je efektívny; ani podmienečná pohľadávka, ktorá je premlčaná pre nerealizáciu podmienky; článok 1 Protokolu č. 1 nemôže byť interpretovaný ako ukladajúci zmluvným štátom povinnosť vydať majetok, ktorý bol nadobudnutý pred ratifikáciou Dohovoru a ani neukladá žiadne obmedzenia slobode zmluvných štátov určiť rozsah reštituovaného majetku a stanoviť podmienky, za splnenia ktorých obnoví práva bývalých vlastníkov / napr. rozsudok ESĽP zo dňa 28.9.2004 vo veci G. proti Slovenskej republike/. Za predpokladu, že by uplatnenie reštitučných nárokov na všeobecných súdoch podľa aplikáciou lex generalis /§, a nasl., k / nemalo byť časové zákonnou lehotou ohraničené, prípadne by mala byť daná ich právomoc rozhodnúť o veci aj ak reštitučný nárok bol podľa reštitučných predpisov uplatnený, bola by hromadne nabúraná právna istota nadobúdateľov predmetu reštitučných nárokov, prípadne následných aktuálnych vlastníkov, v dôsledku čoho by na Slovensku nastal časovo neohraničený stav právnej neistoty vo vlastníckych vzťahoch k prevažnej väčšine nehnuteľností, vzhľadom na historický vývoj pozemkového vlastníctva na Slovensku po skončení druhej svetovej vojny, nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu sa závery a stanoviská časové starších rozhodnutí NS SR javia ako spoločensky a vývojovo prekonané.

Súd považuje za potrebné uviesť, že jedným zo základných znakov a predpokladov právneho štátu a právnej istoty ako jedného z jeho atribútov je okrem iného aj to, že každý sa môže spoliehať na to, že v podobnej veci bude rozhodnuté podobne. Z ústavného hľadiska nie je možné, aby ten istý súd rozhodol v rovnakej veci rôznym spôsobom. Došlo by tak k porušeniu zásady ústavnej rovnosti a právnej istoty

( zásada jednotnosti rozhodovacej činnosti.) Na Okresnom súde Bratislava III. uznesenie tunajšieho súdu potvrdil rozhodnutím zo dňa 30.04.2013, č.k. -345, č.k. , , , , , .

Pokiaľ sa týka právneho zastúpenia navrhovateľa JUDr. Miroslavom Balážom, advokátom je potrebné k tomuto uviesť, že navrhovateľ si dňa 15.10.2010 splnomocnil na zastupovanie v rámci generálnej plnej moci JUDr. Miroslava Baláža, ktorý plnú moc prijal, čo vlastnoručne svojím podpisom na plnej moci potvrdil, ku dňu rozhodovania súdu predmetná plná moc navrhovateľom ani právnym zástupcom účinne vypovedaná nebola, právny zástupca si predvolanie na termín pojednávania prevzal osobne dňa 08.01.2014, svoju neúčasť neospravedlnil. Právny zástupca zaslal súdu ku konaniu kópiu plnej moci JUDr. Dušana Chlapíka, advokáta, Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, originál PM súdu nedoručil, preto ho súd považoval za neúčinné a vo veci rozhodol podľa v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu JUDr. Baláža.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. a , v spore úspešnému odporcom priznal súd náhradu trov ich právneho zastúpenia v súlade s vyhl. MS SR č. v platnom znení nasledovne:

1. dňa 20.03.2007 - prevzatie a príprava zastúpenia (/ písmeno a) Vyhlášky MS SR č. = základná sadzba) 45,51 € + 5,91 € režijný paušál

2. dňa 30.04.2007 - písomné podanie na súd vo veci samej (/ písmeno b) Vyhlášky MS SR č. = základná sadzba) 45,51 € + 5,91 € režijný paušál

3. dňa 12.02.2009 - účasť na pojednávaní pred OS Pezinok (/ písmeno b) Vyhlášky MS SR č. = 1 základnej sadzby) 13,37 € + 6,95 € režijný paušál

4. dňa 27.05.2010 - účasť na pojednávaní pred OS Pezinok (/ písmeno b) Vyhlášky MS SR č. = 1 základnej sadzby) 13,87 € + 7,21 € režijný paušál

5. dňa 24.02.2014 - účasť na pojednávaní pred OS Pezinok (/ písmeno c) Vyhlášky MS SR č. = základná sadzba) 61,87 € + 8,04 € režijný paušál + 20 % DPH

Úkony právnej služby spolu s režijným paušálom vo výške 228,13 eur, náhrada hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb (cestovné) vo výške 161,81 eur a náhrada za stratu času vo výške 143,70 eur. Trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 533,64 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne v 5 vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať náležitosti všeobecné každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.