Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_23CoE-2-2014.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/2/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa v Bratislave, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, IČO: 30807484, proti povinnému: W. E., (predtým H. E., so sídlom G. Z. XXX/XX, Q. H., IČO: 31416586, o vymoženie 3.734,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 2Er/1068/2008-20 zo dňa 15. novembra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. s odôvodnením, že zo spisu súdnej exekútorky, z podnetu na zastavenie exekúcie a z doplnenia dokazovania súdom vyplýva, že boli vykonané lustrácie majetku povinného, pričom sa nepodarilo zistiť žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Oboznámením sa s podaním súdnej exekútorky a s exekútorským spisom zistil, že súdna exekútorka skúmaním majetkových pomerov povinného zistila, že nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR, nemá evidovaný bankový účet. Z internetového výpisu zo Zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne súd prvého stupňa zistil, že povinný má dlh v Sociálnej poisťovni v celkovej výške 14.646,33 eur. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v celkovej výške 30,77 eur, a to paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. vo výške 16,60 eur za 5 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie hnuteľného majetku - ODI, 1x zisťovanie nehnuteľného majetku - kataster a zisťovanie účtu povinného - DÚ), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 9,04 eur (za poštovné) a 20 % DPH (z odmeny a náhrady hotových výdavkov), vo výške 5,13 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Ex. por. Poukázal na vetu prvú ustanovenia § 46 ods. 3 Ex. por. Dôvodil, že súd prvého stupňa nemal vôbec zastavovať exekučné konanie, nakoľko toto sa skončilo vymožením, a preto v danom prípade nie je žiadny dôvod na postup podľa § 57 Ex. por. a už vôbec nie na uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke, pretože oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a trovy exekučného konania má podľa § 97 Ex. por. platiť povinný. Súdna exekútorka mala pri vymáhaní trov exekúcie postupovať podľa § 200 ods. 3 Ex. por. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Súdna exekútorka k odvolaniu oprávneného podala písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že na adrese uvedenej v obchodnom registri v Záhorskej Vsi bol povinný neznámy, pretože doručovala v iných
exekučných konaniach EX 163/2005 a EX 207/2005, v ktorých bol znovu oprávnený a povinný ten istý. V týchto exekučných konaniach už povinný neuhradil oprávnenému žiadnu pohľadávku, pretože konania sa začali po prevode obchodných podielov. Tieto skutočnosti, ako aj súdnou exekútorkou vykonané lustrácie majetku povinného tak vyvracajú tvrdenie oprávneného, že nie je preukázaná nemajetnosť povinného. Vyjadrenie oprávneného, že exekútorka mala upustiť od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Ex. por. je podľa súdnej exekútorky irelevantné. Vzhľadom na to, že povinný neuhradil trovy exekučného konania ani len čiastočne, nemohla upustiť od vykonania exekúcie tak, ako uvádza oprávnený, pričom v tomto smere poukázala na ustanovenie § 46 ods. 3 Ex. por., ktoré bolo upravené zákonom č. 280/1999 Z. z. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.
Podľa § 238 ods. 1 Ex. por., konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Ex. por., ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 46 ods. 3 Ex. por. v znení účinnom od 01.09.2005, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.
Podľa § 60 písm. b/ Ex. por. v znení účinnom od 01.09.2005, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 3).
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30.04.2008, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk (33,19 eur) a najviac 1 000 000 Sk (33.193,92 eur). Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu, ktorého súčasťou bol aj spis súdnej exekútorky odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa poverením č. 5305 005162 zo dňa 06.10.2003 poveril súdnu exekútorku JUDr. Beatrix Vargovú vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 3.734,15 eur s príslušenstvom, na základe platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 102/2003/A/V zo dňa 01.08.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.08.2003, pričom exekučné konanie začalo dňa 02.10.2003, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke (ustanovenie vety prvej § 36 ods. 2 Ex. por.). Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. s odôvodnením, že z majetku povinného by nebolo možné uspokojiť ani len trovy súdnej exekútorky. Predmetným uznesením zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke
trovy exekúcie vo výške 30,77 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Ex. por. V danom prípade súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., na podklade návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, doručenému súdu prvého stupňa dňa 14.06.2013, napriek tomu, že obsahom spisu súdnej exekútorky EX 365/2003 je písomné podanie zo dňa 11.02.2004 (oznámenie o úhrade), v ktorom oprávnený uviedol, že dlžná suma 3.734,15 eur pre ktorú je vedená exekúcia bola uhradená v splátkach, a to dňa 03.10.2003 suma 844,98 eur, dňa 23.10.2003 suma 1.670,35 eur, dňa 27.11.2003 suma 331,94 eur a dňa 28.01.2004 suma 886,88 eur.
Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 46 ods. 3 Ex. por. bolo zmenené novelou Ex. por. vykonanou zákonom 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2005. Znenie tohto ustanovenia je aplikovateľné aj na exekučné konania, ktoré sa začali pred 01.09.2005 (§ 238 ods. 2 Ex. por.)
Treba uviesť, že aj po uvedenej legislatívnej zmene platí všeobecné pravidlo, že trovy exekúcie vymôže súdna exekútorka vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie (§ 200 ods. 3 Ex. por.). Znamená to, že ak povinný splní vymáhanú pohľadávku, súdna exekútorka upustí od vykonania exekúcie tým, že upustí od vymáhania tejto pohľadávky. Súdna exekútorka ale pokračuje vo vymáhaní trov exekúcie. Exekučný súd v tomto prípade nerozhoduje o trovách exekúcie, nakoľko túto povinnosť de lege lata má iba vtedy, keď rozhoduje o zastavení exekúcie (§ 200 ods. 2 Ex. por.), alebo ak koná o námietke účastníka konania o trovách určených súdnou exekútorkou (§ 201 a § 202). V prípade, ak dôjde k upusteniu od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Ex. por. (ustanovenie § 46 ods. 8 Ex. por. v platnom znení), nemá dôvod exekúciu zastaviť.
Z uvedeného vyplýva, že exekúciu pre vymáhanie pohľadávky oprávneného treba vnímať relatívne samostatne od vymáhania trov tejto exekúcie. Trovy exekúcie vymôže súdna exekútorka, a to aj po skončení exekúcie. Ak súdna exekútorka od vykonania exekúcie upustí, pričom trovy exekúcie neboli uhradené, pokračuje (hoci po skončení exekúcie) vo vymáhaní trov exekúcie. Obdobne platí, že ak súd exekúciu zastaví a niektorého z účastníkov zaviaže k náhrade trov exekúcie, vymôže súdna exekútorka súdom určené trovy, hoci úkony vymáhania uskutočňuje po skončení (zastavení) exekúcie.
Ak po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke, povinný uhradí vymáhanú pohľadávku oprávneného vrátane jej príslušenstva, avšak neuhradí trovy exekúcie súdnej exekútoky, je exekútorka povinná upustiť od vykonania exekúcie v časti vymáhanej pohľadávky. V časti doposiaľ nevymožených trov exekúcie však môže na základe udeleného poverenia pokračovať v začatej exekúcii a vydaním príkazu na úhradu trov niektorým zo spôsobov na vymoženie peňažnej pohľadávky tieto trovy exekúcie vymáhať. Udelené poverenie na vykonanie exekúcie vráti exekučnému súdu až po ich vymožení. Nemožno teda vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu a pred aj po vydaní exekučného príkazu dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Upustenie od vykonania exekúcie je tak podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútorky ku dňu dobrovoľného splnenia. Ak teda povinný nezaplatí trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo správania o upustení od vykonania exekúcie. Inak by sa exekučné konanie zbytočne predlžovalo alebo by sa vykonávalo duplicitne, len na trovy exekúcie, čo by znamenalo ďalšie trovy novej exekúcie. Inštitút upustenia od exekúcie preto nemôže byť len faktickým úkonom súdnej exekútorky. Súdna exekútorka musí o upustení rozhodnúť a jej rozhodnutie slúži na ďalší procesný postup (oznámenie príslušným orgánom, vrátenie poverenia exekučnému súdu), ako aj na kontrolu správnosti tohto spôsobu skončenia exekučného konania, ktorá môže spočívať napríklad v tom, že exekučný súd nebude akceptovať vrátenie poverenia podľa § 60 alebo na pokyn exekučného súdu pokračovať vo vykonávaní exekúcie, ak sa zistí, že neboli splnené zákonné predpoklady na upustenie o vykonávania exekúcie. Bez formálneho rozhodnutia by takáto kontrola bola problematická a jej nedostatok zapríčinený vytvorením len faktického stavu by mohol viesť k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu v exekučnom konaní (čl. 46 ods. 1 ústavy) súdnou exekútorkou.
Odvolací súd síce nespochybňuje, že súdna exekútorka vráti exekučnému súdu poverenie až vtedy, keď si vymôže účelné trovy exekúcie, zastáva však názor, že ak povinný splnil pohľadávku oprávneného a súdna exekútorka napriek tomu podala návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., exekučný súd by mal o tomto návrhu rozhodovať so zreteľom na to, že exekúcia je už skončená upustením od jej vykonania a že nie je čo zastavovať. Exekučný súd by mal v takomto prípade skúmať, či súdna exekútorka skutočne od vykonania exekúcie upustila (čo do rozsahu vymáhanej pohľadávky, nie čo do rozsahu trov exekúcie). Ak súdna exekútorka upustila od vymáhania pohľadávky oprávneného, súd by mal návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť z dôvodu, že sa navrhuje zastaviť exekúcia, ktorá sa už skončila z iného právneho dôvodu. Ak súd zistí, že súdna exekútorka neupustila od vymáhania pohľadávky, mal by exekúciu zastaviť, avšak na tom základe, že sa vykonáva v širšom rozsahu, ako je prípustné (§ 57 ods. 3 Ex. por.), pričom takéto rozhodnutie o zastavení vydá súd aj bez návrhu.
Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.