Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_30S-1-2022.pdf
PDF · 145.62 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Denisy Slivovej v právnej veci žalobcu: D. H., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/X, XXX XX O. H., právne zastúpenie: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina (odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy), so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného OU-ZA-OVBP2-2021/035045-002/ zo dňa 02.11.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Mesto Dolný Kubín rozhodnutím č.j.: 3979/2021/85- TS05/A10 zo dňa 21.5.2021 rozhodlo o umiestnení stavby: „12964-Dolný Kubín - Kubínska Hora - Rekonštrukcia VN L 238” na pozemkoch v k. ú. I. G. a L., pre navrhovateľa: Stredoslovenská distribučná, a.s., Pri Rajčanke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151. V rozhodnutí uviedol popis stavby ako aj určil záväzné podmienky str. 2 až 10 rozhodnutia, pričom rozhodol aj o námietkach žalobcu, ktorým žiadal o uloženie časti 22 kV VN vzdušného vedenia do zeme v zmysle pripojeného grafického návrhu, zamietol. V odôvodnení uviedol, že D. H. (ďalej aj len „žalobca“) žiadala už v roku 2012 spoločnosť SSE-D o prekládku vzdušného VN vedenia na náklady spoločnosti SSE-D, a.s. do zeme. Tu mu bolo oznámené, za akých podmienok je možné preložku elektroenergetického zariadenia zrealizovať, ale len na náklady toho, kto túto potrebu preložky vyvolal. Stavba bude realizovaná na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Podľa § l1 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. SSD a.s. ako držiteľ povolenia oprávneného na podnikanie v energetike alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme okrem iného zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Ďalej vec odôvodnil § 58 a 139 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení nesk. predpisov s tým, že pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Poukázal na § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov je SSD
a.s. tiež oprávnená vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov. Podľa odseku 8) uvedeného ustanovenia zákona povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Mal za to, že na základe súčasne platného znenia zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona stavebného zákona pre účely územného a stavebného konania k pozemku mimo zastavaného územia obce (extravilán) nie je potrebné preukazovať vzťah k pozemku, s poukazom na ustanovenie § 11 ods.11 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Podľa predloženej projektovej dokumentácie a na základe stanoviska SSD a.s. Žilina, dochádza k rekonštrukcii existujúceho zariadenia vo vlastníctve a správe SSD. Predmetné elektroenergetické zariadenie slúžia verejnému účelu a boli vybudované a uvedené do prevádzky za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon). Prvostupňový správny orgán poukázal na § 22 ods. 1 písm. a) a § 22 ods. 2 elektrizačného zákona ako aj na § 69 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. Konštatoval, že oprávnenia energetických predpisov uvedené v § 22, ods. l, písm. a) elektrizačného zákona v súvislosti s podnikaním v energetike boli jednoznačne definované ako vecné bremená vznikajúce zo zákona. V súlade s ustanovením § 26 citovaného zákona tieto vecné bremená sa nezapisovali do katastra nehnuteľností, pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní. Rekonštrukciou predmetného zariadenia SSD a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy plní svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť prevádzku a údržbu distribučnej sústavy a zabezpečiť tak dodávku elektrickej energie všetkým odberateľom v požadovanom množstve a kvalite. Požiadavky vlastníka pozemkov podľa LV č. XXXX, k. ú. I. G. sú nedôvodné, majú subjektívny charakter a nie sú právne relevantné. Pani H., ako vlastník dotknutého pozemku, už od roku 2012 mala informácie, že ňou požadovanú prekládku vzdušného VN el. vedenia je možné zrealizovať, ale na náklady toho, kto preložku vyvolal, teda na jeho náklady (vyjadrenie SSE-D, a.s. zo dňa 15.5.2021, P29902012040450). Spoločnosť SSD a.s. sa podľa predložených písomných komunikácií zaoberala požiadavkou vlastníka dotknutého pozemku na zmenu charakteru existujúceho vedenia, t.j. umiestnenie do zeme. Vlastníkovi bolo zaslané stanovisko, že riešenie premiestnenia existujúceho vzdušného vedenia do zeme, požadované vlastníkom nie je technicky možné, nakoľko vo VN sieti je neprípustné striedanie krátkych úsekov nadzemného a podzemného vedenia. Na základe vyššie uvedených ustanovení, po zohľadnení skutkového stavu a navrhovanej rekonštrukcie V vedenia podľa predloženej stavebný úrad námietky a požiadavky účastníčky konania, pani D. H. zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
2. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodol rozhodnutím OU-ZA-OVBP2-2021/035045-002/ zo dňa 02.11.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení na str. 2 a 3 uviedol odvolacie námietky, následne priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom a právne posúdenie veci. Žalovaný mal za to, že súlad návrhu s verejnými záujmami mal stavebný úrad preukázané súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, a to záväznými stanoviskami vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia územia a záväznými stanoviskami dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa osobitných predpisov v dostatočnom rozsahu podľa 126 ods. 1 stavebného zákona, a to: • zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), • zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, • zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • zákona č. 543/2002 Z.z.. o ochrane prírody a krajiny, • zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene • zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Podľa žalovaného dotknuté orgány zaujali k návrhu kladné stanoviská, čo vyplýva z podkladov, ktoré sú súčasťou správneho spisu. Stavebný úrad na tieto záväzné stanoviská poukázal v územnom rozhodnutí a zároveň zaviazal navrhovateľa povinnosťou prípadné podmienky dotknutých orgánov vyplývajúce z týchto stanovísk rešpektovať. Žalovaný považoval rozsah posúdenia predloženého návrhu podľa požiadaviek uvedených v § 37 ods. 2 stavebného zákona za dostatočné. OÚ Žilina - OVBP ďalej preskúmal, najmä s poukazom na dôvody odvolania a námietky odvolateľa uplatnené v prvostupňovom
konaní, či boli splnené podmienky na vydanie územného rozhodnutia v súvislosti s aplikáciou § 38 stavebného zákona. Ďalej uviedol, že pozemky dotknuté stavbou, teda aj pozemky odvolateľa, sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, pričom umiestnenie pozemku vo vzťahu k zastavanému územiu obce vyplýva z podkladov katastra nehnuteľností (vid' odkaz na ustanovenie katastrálneho zákona v ustanovení § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike - vid' vyššie citované). K týmto pozemkom nemá navrhovateľ vlastnícky vzťah. K pozemkom mimo zastavaného územia obce navrhovateľ preukázal ale „iné právo” podľa § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona (vid' vyššie citované). Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré vzniká priamo zo zákona o energetike, konkrétne z ust. §11 ods. 1 písm. f), príp. písm. a) resp. g) (pri udržiavacích prácach alebo stavebných úpravách), je „iným právom” podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona a nahrádza v prípade výstavby elektroenergetického zariadenia aj inštitút vyvlastnenia podľa stavebného zákona. Právo navrhovateľa vstupovať na pozemky odvolateľov za účelom údržby stavby, stavebných úprav alebo uskutočnenia novej stavby vyplýva teda zo zákona o energetike. Na vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia nie je potrebný súhlas odvolateľa. Rekonštrukciu elektroenergetického zariadenia teda môže navrhovateľ uskutočniť aj bez súhlasu odvolateľa. Námietky uvedené v odvolaní podľa žalovaného nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že predmetom tohto konania je rekonštrukcia existujúceho elektroenergetického rozvodného zariadenia, pričom v časti, kde odvolateľka vlastní pozemky (SO 02), návrh uvažuje zachovať vzdušné vedenie a nemá dôjsť ani k zmene trasy vedenia. Námietkami v prvostupňovom konaní, príp. v odvolaní, sa odvolateľka v podstate domáha preložky existujúceho elektroenergetického rozvodného zariadenia podľa 45 ods. 1 zákona o energetike (vid' vyššie citované). Argumenty navrhovateľa k požiadavke odvolateľa posúdil žalovaný ako logické a majúce oporu v ustanoveniach zákona o energetike. Pre navrhovateľa ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplýva zo zákona o energetike povinnosť zabezpečiť prevádzku distribučnej sústavy - zabezpečiť teda dodávku elektrickej energie všetkým odberateľom v požadovanom množstve a kvalite. Za týmto účelom musí udržiavať existujúce elektroenergetické zariadenie vo vyhovujúcom stave. Spôsob, akým zabezpečí údržbu zariadení, je vždy v jeho kompetencií. Tento však musí byt' súladný predovšetkým s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných právnych predpisov a technických noriem, teda súladný s verejným záujmom. Nemusí však vyhovovať individuálnym požiadavkám jednotlivcov. V tomto smere preto zákonodarca v zákone o energetike upravil nielen povinnosti držiteľov povolenia, ale aj ich práva, ktoré súvisia práve s využívaním cudzích nehnuteľností (§ 11). Pokiaľ ide o preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, aj v tomto ohľade zákonodarca v § 45 ods. 2 zákona o energetike ustanovil, že preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, bez ohľadu na koho podnet sa uskutočňuje a kto ju financuje, možno uskutočniť len za podmienok, ktoré určuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy. V danom prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy - navrhovateľ, určil, že preložka, spôsobom, ako ju navrhuje odvolateľka, nie je z technických dôvodov a z hľadiska výšky nákladov na jej uskutočnenie možná. Ako vyplýva z § 45 zákona o energetike, na preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia v rámci uskutočňovania jej rekonštrukcie nemá odvolateľka právny nárok. K námietke, že existencia elektroenergetického zariadenia ju obmedzuje pri riadnom užívaní pozemkov, žalovaný konštatoval, že rozsah obmedzenia, pokiaľ ide o nehnuteľnosti odvolateľa, sa navrhovanou rekonštrukciou nemení), tak náhradu za obmedzenie si musí odvolateľka vymáhať podľa príslušných ustanovení zákona o energetike.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žalobca v žalobe namietal, že pochybil už prvostupňový správny orgán, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie, pričom žalovaný nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím žalovaného nenapravil. Uviedol, že už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom vzniesol námietky, v ktorých poukázal na to, že okrem pozemku parc. CKN č, 783/19 sú dotknuté stavbou aj ďalšie pozemky parc. CKN č. 783/28 a parc. CKN č. 783/29 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec O. H. a k.ú. I. G.. Stavba zahŕňa štyri stavebné objekty, z toho aj stavebný objekt SO 02 22kV vzdušné vedenie (ďalej len „SO 02”), ktorý sa podľa zakreslenia má vykonávať aj na pozemkoch parc. CKN č. 783/19, parc. CKN č. 783/28 a parc. CKN č, 783/29. Stavebný objekt SO 02 pritom má spočívať v rekonštrukcii vzdušného vedenia. Na trase stavebného objektu SO 02 sa v ochrannom pásme vzdušného vedenia o celkovej šírke 20 m nachádzajú pozemky - parc. CKN č. 783/19, parc. CKN č. 783/28, parc. CKN č. 783/29 a parc. CKN č. 783/30, ktoré sú podľa Územného plánu Mesta Dolný Kubín vedené ako plochy s extenzívnou rekreačnou zástavbou. Už len táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje
to, že dochádza k značnému obmedzeniu žalobcu v riadnom užívaní pozemkov. pretože sa na nich nachádza vzdušné vedenie. a zároveň tvoria časť ochranného pásma s celkovo zabratou cca 1.300 m2. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že ďalší účastník konania koná vo verejnom záujme v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z.. Z predmetného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva konanie vo verejnom záujme a ani konanie odôvodňujúce vstup na pozemok cudzích vlastníkov. V tomto prípade SSD v príprave realizácie stavby s názvom „12964-Dolný Kubín - Kubínska hoľa Rekonštrukcia VN L 238” podľa predložených podkladov v súlade s citovaným zákonným ustanovením nepostupuje (okrem iného preto, že nereflektuje na návrh žalobcu na riešenie vedenia v danom území, ktoré minimalizuje zásah do jeho vlastníckeho práva). Žalobca poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade nie je možné argumentovať spôsobom uvedeným v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu: „Pani H., ako vlastník dotknutého pozemku, už od roku 2012 mala informácie, že ňou požadovanú prekládku vzdušného VN el. vedenia je možné zrealizovať, ale na náklady toho, kto preložku vyvolal, teda na jeho náklady (vyjadrenie SSE-D, a.s. zo dňa 15.5.2021, P29902012040450).” keďže v tomto prípade má dôjsť k zmenám (rekonštrukcii) vedenia z podnetu toho, kto vydanie rozhodnutia navrhuje, teda z podnetu SSD. Požiadavka žalobcu teda súvisí s rekonštrukciou vedenia, ku ktorému nedochádza na základe podnetu žalobcu. V rámci rekonštrukcie teda rozhodne možno uvažovať aj o prekládke, keďže prípadné vynaložené náklady by neboli priamo na žalobcu, ale zahrnuté v rámci nákladov na rekonštrukciu, ktoré by boli vynaložené v každom prípade. SSD ani správny orgán sa nezoberali otázkou, či v konečnom dôsledku žalobcom navrhovaná zmena nebude efektívnejšia aj z hľadiska nákladov, a to aj s prihliadnutím na to, že v prípade preloženia dochádza k menšiemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je tiež možné kvantifikovať. Žalobca zotrval na námietke, že navrhovateľ nemá právo podľa 38 zákona č. 50/1976 Zb.. pretože jeho navrhovaná činnosť odporuje limitom určeným v ustanovení 11 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z.. teda koná nad rámec zákona a takéto konanie nemožno považovať za výkon práva, ktorý by bol v súlade s ustanovením § 38 zákona č. 50/1976 Zb.”. obsiahnutej v podaní zo dňa 28.04.2021, doručenom prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.05.2021, ako aj na v ňom obsiahnutých námietkach. Skutočnosť, že sa nimi prvostupňový správny orgán nezaoberal, odporuje zákonu, keďže je zrejmé, že podanie, v ktorom boli námietky obsiahnuté, bolo adresované aj prvostupňovému správnemu orgánu, čo konečne sám vo svojom rozhodnutí konštatuje. Pritom sa každé podanie musí posudzovať podľa obsahu a je nepochybné aký obsah a zmysel malo predmetné podanie žalobcu - teda, že išlo o námietky v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom. Neprihliadnutím na tieto námietky žalobcu prvostupňový správny orgán porušil procesné práva žalobcu, napr. podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku. K námietke o absencii práva navrhovateľa podľa ustanovenia 38 zákona č. 50/1976 Zb., žalovaný jednak neberie do úvahy skutočnosť, že postup navrhovateľa, na ktorý je oprávnený podľa zákona č. 251/2012 Z. z., má svoje obmedzenia, a teda navrhovateľ nie je oprávnený postupovať podľa svojej ľubovôle - ak tak postupuje, prekračuje rámec svojho zákonného oprávnenia, čo nemožno považovať za výkon práva, ktorý bol v súlade s ustanovením 38 zákona č. 50/1976 Zb. Ďalej žalovaný neberie do úvahy skutočnosť, že ustanovenie § 139 zákona č. 50/1976 Zb., na ktoré poukazuje žalovaný - vymedzuje iné právo ako právo použité v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich”, pričom takéto spojenie v ustanovení § 38 zákona č. 50/1976 Zb. nie je, a teda iné právo podľa ustanovenia 38 zákona č. 50/1976 Zb. nemožno vykladať“ v spojitosti s ustanovením 139 zákona č. 50/1976 Zb. Možno teda konštatovať, že SSD nemá právo, ktoré by ho oprávňovalo k vydaniu predmetného územného rozhodnutia. Žalovaný sa ďalej v rozhodnutí venuje len námietke žalobcu v tom smere, že žalobca nemá na preložku vedenia právny nárok. Opomína však, že je zákonnou povinnosťou navrhovateľa postupovať tak, aby čo najmenej zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníčky dotknutých pozemkov. Žalovaný vykladá ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z. tak, ako by mal navrhovateľ v rámci realizácie činností vo verejnom záujme právo postupovať výlučne podľa svojho uváženia, čo však je v rozpore so zákonom. Objektivita námietky žalobcu spočíva aj v tom, že práve preloženie vedenia pod zemský povrch je vo verejnom záujem, keďže v takom prípade je vedenie chránené pred nepriaznivými vplyvmi poveternostných podmienok a pod., čím sa zároveň zabezpečuje ochrana stavebných objektov na okolitých pozemkoch (vo vlastníctve žalobcu). Žalobca v tejto súvislosti poukazuje napr. na vzniknuté škody a výpadok dodávky el. energie, ktorá bola dňa 17.08.2021 spôsobená v Dolnom Kubíne silnou búrkou. Žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný nezistili spoľahlivo stav veci, okrem iného preto, že neposudzovali riešenie navrhované žalobcom podaním zo dňa 17.04.2021, pričom toto si vyžaduje odborné posúdenie. Žalobca doložil k žalobe aj projekt prekládky v lokalite O., kde sa jedná o takmer identickú situáciu - z uvedeného je zrejmé, že obdobné prekládky možné sú, čo vyplýva aj z emailovej komunikácie SSD so žalobcom. Pokiaľ prekládka možná je, nie je vo verejnom záujme, aby
došlo k realizácii riešenia navrhnutého SSD, čo znamená, že SSD nekoná v rozsahu svojho zákonného oprávnenia podľa zákona ě. 251/2012 Z.z., a teda nemá právo, ktoré sa stavebným zákonom vyžaduje ako predpoklad vydania územného rozhodnutia.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu, v ktorom zotrval na dôvodoch a na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o aplikáciu § 38 stavebného zákona skutočnosť, že „vlastnícke alebo iné právo“ môže navrhovateľ preukázať už v územnom konaní, teda nemusí v konaní predložiť súhlas v intenciách § 38 stavebného zákona, ako nepriamo tvrdí žalobca v žalobe, vyplýva priamo z ustanovenia § 58 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého (cit.): „Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.“ Ako uviedol žalovaný v svojom rozhodnutí, navrhovateľ v danom prípade preukázal v konaní „iné právo“ podľa § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, t.j. právo vyplývajúce z iného právneho predpisu, ktorým je v danom prípade zákon č. 251/2012 Z.z. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa jeho požiadavky na preložku VN vedenia v časti, kde prechádza pozemkami v jeho vlastníctve, tieto námietky nepovažuje žalovaný za opodstatnené, a to z dôvodov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Aj námietku žalobcu o tom, že pozemky v jeho vlastníctve, na ktorých sa nachádza existujúce elektroenergetické rozvodné zariadenie vrátane jeho ochranného pásma, sú podľa Územného plánu mesta Dolný Kubín vedené ako plochy s extenzívnou rekreačnou zástavbou, považuje žalovaný za nedôvodnú. Žalovaný má za to, že touto skutočnosťou nie je dotknuté právo navrhovateľa vykonávať v danom území činnosť v zmysle ustanovení zákona o energetike, okrem iného aj plniť svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto zákona udržiavať elektroenergetické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
5. Žalobca v podanej replike zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe, pričom poukázal na svoje námietky v konaní pred prvostupňovým orgánom, v ktorých namietal:
- nezákonný postup stavebného úradu, ktorý postupoval v rozpore s ustanoveniami § 61 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“);
- neprimeraný zásah stavebného úradu do práv účastníkov správneho konania pokiaľ ide o určenie lehoty na predloženie námietok;
- nesprávny postup navrhovateľa/stavebníka Stredoslovenská distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina (ďalej len „navrhovateľ“), a to konkrétne v rozpore s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
- postup navrhovateľa, ktorý si nesplnil povinnosť podľa ustanovenia § 58 ods. 2 stavebného zákona, t.j. nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.
6. Ďalší účastník konania sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 29.06.2022, v ktorom sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu. Ďalej uviedol, že pozemok parc. CKN č. 783/19 parc. CKN č. 783/30 sú evidované Okresným úradom, katastrálnym odborom Dolný Kubín na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie I. G. v prospech žalobcu. Pozemky parc. CKN č. 783/28 a parc. CKN č. 783/29 sú evidované Okresným úradom, katastrálnym odborom Dolný Kubín na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. G. v prospech žalobcu a nie ako žalobca nesprávne uvádza v správnej žalobe číslo listu vlastníctva XXXX. Ako sám žalobca potvrdil, na predmetných pozemkoch sa nachádza vzdušné vedenie. Poukázal na to, že v tomto prípade sa jedná o elektroenergetické zariadenia, ktoré slúžia verejnému účelu a boli vybudované a uvedené do prevádzky za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v znení neskorších predpisov. Vyššie citované pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce pričom § 6 ods. 1 písm. b) siedmy bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa v katastri evidujú pozemky, ktoré sú vymedzené hranicou zastavaného územia, ktoré nie je definované podľa spôsobu jeho zastavania stavbami, ale hranicou zastavaného územia, a táto je evidovaná príslušným katastrálnym úradom. Zdôraznil, že pri realizácii rekonštrukcie stavby postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom realizáciou Stavby nedochádza k zmene
rozsahu existujúcich obmedzení užívania nehnuteľnosti, ale k stavebným úpravám jestvujúcich elektroenergetických zariadení a po realizácii Stavby SSD v zmysle platnej legislatívy uvedie pozemky dotknuté realizáciou stavby do pôvodného stavu, alebo ak to nebude možné, bude postupovať v súlade § 11 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z. Uviedol, že rekonštrukciou existujúcej stavby dochádza k stavebným úpravám elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa. Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že z hľadiska povoľovania Stavby podľa stavebného zákona je podstatné, že sa jedná o stavebnú úpravu jestvujúceho elektrického vedenia bez obmedzenia napätia, pri realizácií ktorej sa nebude meniť trasa pôvodného elektrického vedenia, t. j. trasa vedenia zostáva zachovaná aj keď sa budú vymieňať jednotlivé podperné body elektrického vedenia (stožiare). Poukázal na zákonnú povinnosť udržiavať zariadenia v prevádzkyschopnom stave.
7. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka zotrval na tvrdených skutočnostiach uvedených v žalobe a predchádzajúcom vyjadrení. Zdôraznil, že hoci sa pozemky v jeho výlučnom vlastníctve nachádzajú mimo zastavaného územia obce, podľa územného plánu Mesta Dolný Kubín sú predmetné pozemky od roku 2004 určené na zastavanie (konkrétne výstavba rekreačných chát). Uvedená skutočnosť tak výrazne zvyšuje zásah realizovaných stavebných úprav do vlastníckeho práva žalobcu. Podľa názoru žalobcu, nebude zo strany SSD splnená povinnosť zabezpečiť spoľahlivú, bezpečnú a účinnú prevádzku sústavy spôsobom ktorý navrhuje SSD, ale práve spôsobom ktorý opakovane navrhoval žalobca, t. j. preložením vedenia do zeme, pretože len takýmto spôsobom bude vedenie v plnom rozsahu chránené pred nepriaznivými vplyvmi poveternostných podmienok v danej oblasti, o ktorých sa žalobca zmienil aj v žalobe a poukazovala na to opakovane aj v konaní vedenom žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom. Ďalej uviedol, že ďalší účastník poukazuje len na formálne naplnenie zákonných predpokladov bez ohľadu na to, že akékoľvek oprávnenie, ktoré mu zo zákona vyplýva, je limitované nielen verejným záujmom, ale aj nevyhnutným rozsahom. K obsahu tohoto pojmu sa nevyjadril, keďže je zrejmé, že realizovaná stavebná úprava nielenže nie je v rámci zvolenej možnosti do vlastníckeho práva žalobcu minimálne zasahujúca, ale nebrala sa do úvahy možnosť prekládky, ktorá by k minimalizácii zásahov smerovala. Žalobca je toho názoru, že zákon treba vždy vykladať v medziach Ústavy SR, ktorá garantuje ochranu vlastníckeho práva ktoré je možné obmedziť len zo zákonných dôvodov, pritom tieto obmedzenia musia byť len v nevyhnutnej miere, čo vyplýva aj zo samotného zákona č. 251/2012 Z.z.
8. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na nariadenom pojednávaní, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.
9. Žalobca a ďalší účastník konania na pojednávaní zotrvali v celom rozsahu na svojich písomných podaniach, ktorých sa pridržiavali.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 38 stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
12. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám” použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich” sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba maže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia 24) obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia. 24) 6 ods. 1 písm. b) siedmy bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
15. Podľa 6 ods. 1 písm. b) siedmy bod zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon”) v katastri sa evidujú pozemky, ktoré sú vymedzené hranicou zastavaného územia obce.
16. Podľa 11 ods. 1 písm. g) zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.
17. Podľa § 11 ods. 6 zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo, ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.
18. Podľa 11 ods. 8 zákona o energetike povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami26) spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia.27) 26) § 151n až 15lp Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 27) S 34 a 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19. Podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12.
20. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) elektrizačného zákona prislúchalo energetickým podnikom stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie.
21. Podľa § 22 ods. 2 elektrizačného zákona za výkon uvedených oprávnení nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byt' pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo d trvalej prevádzky (užívania).
22. Podľa § 69 ods. 4 platného zákona o energetike oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, ostávajú nedotknuté. Na dotknutých pozemkoch vzniklo vecné bremeno zo zákona, ktoré sa v zmysle vtedy platnej legislatívy nezapisovalo.
23. Správny súd konštatuje, že podstatnou a spornou otázkou je, či záver správnych orgánov o tom, či v posudzovanom prípade bolo možné vydať územné rozhodnutie k rekonštrukcii stavby vo vlastníctve ďalšieho účastníka (ktorá zasahuje do vlastníckych práv žalobcu) je správny. Žalobca v žalobe (v písomných podaniach na pojednávaní) dôvodil, že ide o vážny zásah do jeho vlastníckych práv, ktoré sú obmedzované uvedenou stavbou v podobe ochranných pásiem, pričom v prípade preložky uvedeného vzdušného elektrického vedenia do zeme, by došlo k oveľa menšiemu zásahu do jeho práv (zmenšenie ochranného pásma). V prípade preložky by išlo o výrazne menší zásah do práv žalobcu, čím by bol rešpektovaný § 11 ods. 6 zákona o energetike. Správny súd po preskúmaní žaloby, vyjadrení ako aj administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná s poukazom na nasledovné.
24. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že rekonštrukcia vzdušného elektrického vedenia v mieste, v ktorom sa dotýka pozemkov žalobcu je trasovaná presne rovnako, ako do súčasnosti, pričom z predloženého návrhu jeho príloh ako aj rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že vydaním územného rozhodnutia nedošlo k väčšiemu zásahu do práv žalobcu ako tomu bolo doposiaľ. Správny súd má za, že v prospech ďalšieho účastníka konania viaznu na pozemkoch žalobcu vecné bremená, ktoré vznikli v minulosti podľa § 22 elektrizačného zákona a podľa § 96 ods. 4 zákona o energetike na nich viaznu dodnes. Správny súd konštatuje, že uvedená otázka nebola v konaní sporná. Správny súd je toho názoru, že nakoľko na dotknutých nehnuteľnostiach žalobcu viazne vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona, tak závery správnych orgánov, ktoré vydali územné rozhodnutie a posúdili stav ako súladný so zákonom, boli správne. Správny súd má za to, že v posudzovanom prípade pri rekonštrukcii nedôjde k zásahu do práv žalobcu, ale ide o zachovanie existujúceho stavu, ktorý bol založený v dávnej minulosti. Správny súd chápe pohľad žalobcu, ktorá vníma obmedzenie svojich práv, avšak toto obmedzenie vzniklo už v minulosti a do súčasnosti stále trvá, pričom rekonštrukcia vzdušného vedenia priamo v existujúcej trase nijako nezasiahne do práv žalobcu, ale zachová súčasný stav. Námietka žalobcu o primeranosti zásahu do jeho práv v danej situácii nie je dôvodná, nakoľko nedochádza k zásahu do pokojného stavu a k novému obmedzeniu práv žalobcu, ale k zachovaniu súčasného stavu. Je potrebné si uvedomiť, že požiadavke žalobcu by muselo byť vyhovené, ak by došlo k zmene trasovania na jeho pozemkoch, a teda by dochádzalo k podstatnej zmene stavby, čo by odôvodňovalo vyhoveniu požiadavkám na zemné vedenie práve z dôvodu proporcionality zásahu. To však nie je situácia v prejednávanej veci. Správny súd má za to, že zákonodarca zámerne zvolil právnu úpravu tak, ako je daná § 96 ods. 4 zákona o energetike a § 22 elektrizačného zákona, nakoľko v minulosti pri elektrifikácii územia Slovenskej republiky boli zriaďované vzdušné vedenia bez komunikácie s dotknutými vlastníkmi, pričom napravenie tohto stavu nie je v súčasnosti možné, a to ani pri rekonštrukciách, nakoľko nákladnosť zemného vedenia je ďaleko vyššia, ako pri vzdušnom vedení, čo je mimo finančné možnosti ďalšieho účastníka, resp. aj štátu samotného. S ohľadom na uvedené, preto podľa platného právneho stavu zostavujú zachované zákonné vecné bremená vzniknuté podľa elektrizačného zákona a v prípade preložiek ich hradí v zásade ten, kto investíciu vyvolal. Neobstojí potom právny názor žalobcu, že proporčný zásah do jeho práv (v súlade s § 11 ods. 6 zákona o energetike) by bolo práve zemné vedenie, nakoľko zásah do práv už existuje a zostáva zachovaný v súlade s § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike.
25. Správny súd má za to, že nedôvodnou je aj námietka žalobcu, že sa s uvedenou argumentáciou nevysporiadal, nakoľko žalovaný aj správny orgán prvého stupňa riešili otázku, či ďalšiemu účastníkov patrí právo k realizácii rekonštrukcii stavby, čo správne uzavreli v súlade s § 58 a § 139 stavebného zákona, že toto právo mu patrí, nakoľko mu plynie zo zákonného vecného bremena podľa §22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona. Zákonné limity podľa § 11 ods. 6 zákona o energetike nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko nedochádza k spôsobeniu ujmy na právach žalobcu. Možno sa stotožniť aj s záverom správnych orgánov, že žalobca nemá na preložku právny nárok. Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov je dôležité si uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť, a to že navrhovaná technická zmena len pri pozemkoch žalobcu nie je technicky možná, nakoľko je neprípustné striedanie krátkych úsekov podzemného a nadzemného vedenia. Uvedená skutočnosť plynie z vyjadrenia ďalšieho účastníka a nebola spochybnená žiadnym relevantným dôkazom, ktorý
by preukazoval opak. Samotné tvrdenie žalobcu postačujúcim dôkazom nie je, pričom vyjadrenie ďalšieho účastníka ako zodpovedeného držiteľa oprávnenia, ktorý zodpovedá za funkčnosť elektrických vedení takýmto dôkazom je. Žalobcom tvrdená skutočnosť, že podzemné vedenie je bezpečnejšie ako nadzemné vzdušné vedenie nie je sporné (v našom geografickom prostredí), avšak uvedené nemôže byť samo o sebe dôvodom na vyhovenie žiadosti žalobcu. Tak ako bolo uvedené vyššie, elektrické vedenia sú plánované a budované aj z ekonomického hľadiska, pričom zohľadnenie len jedného z hľadísk by mohlo viesť ku kolapsu systému, z dôvodu vyčerpania prostriedkov na jeho obnovu. Dôvodnou nie je ani námietka žalobcu, že pozemky sa nachádzajú v oblasti s intenzívnou rekreačnou výstavbou, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, na pozemkoch viazne zákonné vecné bremeno a za súčasnej situácie, nie je možná zmena bez ďalšieho. Tiež je potrebné rozlišovať medzi zastavaným územím obce podľa staveného zákona, ktorým je územie výhľadovo určené v územnom pláne na zastavanie a pojmom zastavané územie obce, ktorého hranice sú zapísané v katastri nehnuteľností, keď ide o dva rozdielne pojmy. Hranice zastavaného územia obce pre účely katastrálneho zákona vychádzajú z § 2 písm. j) zákona č. 220/2004 Z.z. podľa ktorého sa rozumie hranicou zastavaného územia obce hranica územia vytýčeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990. Na tomto mieste správny súd chce zvýrazniť, že správne orgány správne uzavreli, že rekonštruované elektrické vedenie bolo vybudované a je udržiavané vo verejnom záujme zásobovania obyvateľstva elektrickou energiou, čo je v súčasnosti základný energetický nosič, bez ktorého dodávky by vznikali závažné hospodárske a majetkové škody, a preto má ďalší účastník zákonom uloženú povinnosť tieto elektrické vedenia udržiavať v prevádzkyschopnom stave, pričom na uľahčenie zákonodarca spája s jeho činnosťou existenciu, trvanie zákonných vecných bremien (a v nových prípadoch aj zriaďovanie) nových vecných bremien k pozemkom tretích osôb.
26. Správny súd nezistil pri preskúmavaní právneho posúdenia veci žalovaným dospel k záveru, že správne orgány vec posúdili podľa správnych právnych predpisov, ktoré aj správne vyložili.
27. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je takou vadou, ktorá bráni vecnému preskúmaniu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, keď správny orgán svoje rozhodovacie dôvody oprie o skutočnosti, ktoré v konaní nezisťoval, prípadne, ktoré boli zistené v rozpore so zákonom, alebo ak z obsahu spisu nie je zrejmé, či dôkazy boli vykonané. Nepreskúmateľné je tiež také rozhodnutie, ak v jeho odôvodnení nie je náležite vecne opísaný skutkový stav, ktorý bol dôvodom pre jeho vydanie s uvedením dôkazov, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a ich vyhodnotením.
28. Rozhodnutie žalovaného uvedenými vadami netrpí. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú upravené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, že v ňom musia byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, t. j. zistený skutkový stav veci, úvahy orgánu verejnej správy pri hodnotení dôkazov a jeho správna úvaha pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Má obsahovať tiež vyrovnanie sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, z akých skutkových zistení vychádzal, uviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval a akým spôsobom danú právnu úpravu aplikoval na zistený skutkový stav veci. Výklad relevantných ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. resp. zákona 50/1976 Zb. týkajúcich sa vydania územného rozhodnutia k rekonštrukcii elektrického vzdušného vedenia bol súladný s ich obsahom a protichodnosť, či vzájomnú rozpornosť argumentácie správny súd nezistil. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia majú jasné právne závery, pričom správne orgány postupovali pri ich vydaní zákonným spôsobom a neporušili žiadne práva žalobcu, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutí. Správne orgány sa v napadnutých rozhodnutiach venovali tým skutočnostiam (aplikácia právnej úpravy podľa zákona č. 251/2012 Z.z., č. 50/1976 Zb., resp. 79/1957 Zb.), ktoré boli podstatné pre rozhodnutie, pričom sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré by mohli mať vplyv na konanie. Správny súd konštatuje, že správne orgány nemusia dať odpoveď na každú nastolenú otázku v konaní, ale je potrebné zodpovedať tie, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci a tie boli zodpovedané správne. Správny súd uvádza, že správne súdne konanie nie je samoúčelné, a preto zrušenie rozhodnutia preto, že podľa žalobcu sa správne orgány nedostatočne vysporiadali v odôvodnení s niektorou časťou, nemôže byť samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktoré je vecne správne, ak zrušenie rozhodnutia nemôže privodiť žalobcovi zlepšenie jeho právneho postavenia, čo v tomto prejednávanom prípade podľa názoru správneho súdu nemôže nastať. Z uvedených dôvodov vyhodnotil aj žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť v dôsledku zmätočnej argumentácie ako nedôvodnú.
29. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne
30. Správny súd po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je toho názoru, že záver, ktorý prvostupňový správny orgán zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s ustanoveniami zákona č. 251/2012 Z.z., č. 50/1976 Zb., resp. 79/1957 Zb.. Správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správnych orgánov neboli zistené porušenia správneho poriadku, resp. zákona vyššie uvedených zákonov, prípadne ústavných práv žalobcu. Správne orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, prijali jasné a správne skutkové závery, ktoré dostatočne odôvodnili a správne právne posúdili. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
31. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.