Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-497-2013.pdf
PDF · 102.02 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/497/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelára so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti odporkyni: C. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX I. J., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, so sídlom Seberíniho 9,821 03 Bratislava, IČO: 42 264 979 o zaplatenie sumy 100,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti istiny v sume 100,11 eur z a s t a v u j e .
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 9 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 100,11 eur od 8.6.2012 do 1.10.2013 vo výške 12,04 eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 100,11 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100,11 eur od 8.6.2012 do zaplatenia a to v časti 31,11 eur za nezaplatené služby a v časti 61 eur z titulu náhrady škody.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.1.2012 č. S dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 12.1.2012, prílohou k dodatku k zmluve o pripojení, všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb v spoločnosti Orange Slovensko, a.s., prehľadom poskytnutých služieb, faktúrami (č.l. 14-17 spisu), s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a pojednával aj v neprítomnosti vedľajšieho účastníka, ktorý sa na pojednávanie bez ospravedlnenia napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavil a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Odporkyňa uznala pohľadávku navrhovateľa čo do základu aj čo do výšky, uviedla, že celú istinu uhradila navrhovateľovi už v októbri 2013, doklad o zaplatení stratila. Uviedla ďalej, že je navrhovateľovi ochotná uhradiť uplatňovaný úrok z omeškania, náhradu trov konania si neuplatnila. K veci uviedla, že až dodatočne sa dozvedela z médií, že nebola povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu 61 eur z titulu uplatňovanej náhrady škody, resp. zmluvnej pokuty, nakoľko sa jedná o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.
Zo zmluvy o pripojení č. S. zo dňa 12.1.2012 v spojení s dodatkom k zmluve o pripojení vyplýva, že odporkyňa požiadala o poskytovanie telekomunikačných služieb zo strany navrhovateľa - mobilný internet, uvedený prístroj od navrhovateľa obdržala za akciovú cenu v sume 19 eur. Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 12.1.2012 odporkyňa požiadala o poskytnutie telekomunikačných služieb zo strany navrhovateľa - mobilný internet. Navrhovateľ sa zaviazal odporkyni poskytnúť zľavu zo spotrebiteľskej ceny akciového internetového prístroja, zároveň sa navrhovateľ zaviazal predať a odovzdať odporkyni internetový prístroj za akciovú cenu 19 eur. Odporkyňa sa zaviazala po dobu 24 mesiacov zotrvať vo vzťahu k navrhovateľovi, platiť cenu služieb v súlade so všeobecnými podmienkami, nedať svojím konaním žiaden podnet, aby pred uplynutím doby 24 mesiacov bol navrhovateľ nútený skončiť platnosť zmluvy alebo dodatku k nej z dôvodu zavinenia odporkyne pre nesplnenie alebo porušenie niektorých zo zmluvných povinností, ku ktorým sa odporkyňa zaviazala, prípadne porušenia zmluvných povinností zo strany odporkyne, v prípade ukončenia zmluvy pred uplynutím 24 mesiacov zo strany navrhovateľa sa odporkyňa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 61 eur. Predajná cena internetového prístroja s DPH bola 80 eur.
Z predložených faktúr súd zistil, že odporkyňa napriek splatnosti faktúr neuhradila navrhovateľovi cenu poskytnutých služieb spolu v sume 39,11 eur, hovorné uhradila navrhovateľovi až v nezistenom období v mesiaci október 2013.
Z písomného podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 21.2.2014 vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh v časti istiny 100,11 eur späť, v tejto časti žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že odporkyňa po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu istinu uhradila dňa 1.10.2013. Navrhovateľ trval na návrhu v časti uplatňovaného ročného úroku z omeškania vo výške 9 % z istiny 100,11 eur za obdobie od 8.6.2012 do 1.10.2013 vo výške 12,04 eur. Výšku trov konania ponechal na rozhodnutie súdu.
Vedľajší účastník písomným podaním doručeným súdu dňa 8.1.2014 oznámil svoj vstup do konania, keď poukázal na skutočnosť, že pokiaľ v danom prípade boli porušené zmluvné povinnosti, na základe ktorých si navrhovateľ voči odporkyni uplatňuje zmluvnú pokutu, túto by mal súd skúmať z hľadiska jej prijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /v znení k 28. 2. 2010/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka /v znení k 28. 2. 2010/ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom navrhovateľa a k nemu predložených príloh posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa ako nárok na zaplatenie dohodnutej ceny poskytnutých služieb z právneho vzťahu účastníkov založeného na základe uzavretia zmluvy o pripojení podľa cit. ustanovenia § 43 ods.1, 2 cit. zákona č. 610/2003 Z.z., s predmetom poskytovania odplatných elektronických komunikačných služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných v cit. zákone a v zmluve o pripojení, keď účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, poskytol odporkyni telekomunikačné služby, ktorých úhradu si uplatnil v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami a predloženými faktúrami. Odporkyňa si však povinnosť uhradiť faktúry navrhovateľovi za poskytnuté služby poskytované v súlade s predmetnou zmluvou nesplnila v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými jej boli účtované mesačné poplatky za užívanie poskytnutých služieb, poskytnuté služby uhradila navrhovateľovi dňa 1.10.2013, súčasne uhradila aj uplatňovanú výšku náhrady škody, resp. zmluvnú pokutu vo výške 61 eur.
Časť žalovanej sumy 61 eur predstavuje náhradu škody ako rozdiel ceny poskytnutého internetového zariadenia, ktorého predajná cena bola 80 eur a ceny 19 eur zaplatenej odporkyňou v zmysle dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 12.1.2012. Súd považoval požiadavku navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody 61 eur za nedôvodnú a v tejto časti by súd návrh zamietol, takto súd už nemal možnosť rozhodnúť z dôvodu, že odporkyňa uvedenú sumu zaplatila spolu s hovorným dňa 1.10.2013.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Z rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že navrhovateľ potom ako sú mu zamietané žalobné návrhy, v ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť navrhovateľa zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť
ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale domáha sa ako aj v tomto konaní náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 131,00 eur, a zaplatenie ktorého sa odôvodňuje vznikom škody vzniknutej porušením povinnosti odporkyne. Navrhovateľ ďalej poukazuje na Čl. III. bod 3.7 Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Vo veci nebolo zo strany navrhovateľa preukázané už splnenie predpokladu uvedeného a to protiprávneho úkonu vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Súd má za to, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal súd navrhovateľovi z priznanej sumy požadovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, výška ktorého úroku z omeškania bola platná v čase vzniku predmetného vzťahu a to od 8.6.2012 do uhradenia pohľadávky t.j. do 1.10.2013 v sume 12,04 eur, keď odporkyňa bola ochotná uhradiť navrhovateľovi aj celý uplatňovaný úrok z omeškania, nielen z titulu hovorného.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní prevažne úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, keďže táto si náhradu trov konania neuplatnila. Súd skonštatoval, že odporkyňa by vo veci mala prevažný úspech, keďže hovorné predstavovalo sumu 39,11 eur a uplatňovaná náhrada škody, ktorú si navrhovateľ uplatňoval na základe neprijateľných zmluvných podmienok by predstavovala sumu 61 eur, teda odporkyňa by mala vo veci prevažný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15. dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.