Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-22-2013.pdf
PDF · 118.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-8Cb/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v právnej veci navrhovateľa: H. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX Y., proti odporcovi: X. J. J - F., miesto podnikania W. XXXX/XX, XXX XX Y., H.: XX XXX XXX, zast.: AK JUDr. Silvia Tatarková, s. r. o., E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie sumy 5.222,50,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.572,50,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.572,50,-Eur od 30. 12. 2009 do 10. 06. 2010 a sumu 2.650,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 2.650,-Eur od 22. 03. 2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 313,-Eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 0,-Eur, ktoré mu je odporca povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 03. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.222,50,-Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporca mal ku dňu 31. 12. 2011 v nebytových priestoroch stavby sup. č. XXXX umiestnenú prevádzku fitnes centra, a to na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi odporcom ako nájomcom a Q. B. ako prenajímateľom. O existencii označenej nájomnej zmluvy navrhovateľ sa dozvedel v priebehu súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 9C/15/2010, v ktorom sa voči odporcovi domáhal vypratania nebytových priestorov pôvodne z dôvodu neexistencie právneho titulu na užívanie nebytových priestorov odporcom. Od nájomnej zmluvy navrhovateľ odstúpil podaním zo dňa 10. 06. 2010 pre neplatenie nájomného odporcom, a to s odkazom na zmluvné dojednanie v čl. VI odst. 2, ods. 2 zmluvy, a teda došlo k zmene právne dôvodu, na základe ktorého sa domáhal vypratania nebytového priestoru. Dňom 23. 05. 2008, kedy Správou katastra Ružomberok bol povolený vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N64/2008, NZ 21218/2008, navrhovateľ podľa ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa. Odporcovi vznikla povinnosť platiť nájomné podľa dojednania čl. V. nájomnej zmluvy k jeho rukám. Odporca podľa vyjadrení v priebehu súdneho konania 9C/15/2010 mal vedomosť o zmene vlastníckeho práva z Q. B.. Odporca k dnešnému dňu vôbec neplatil a nezaplatil za užívanie nebytových priestorov v stavbe sup. č. 2350. Za obdobie od marca 2009 do zániku nájomnej zmluvy, t. j. do 10. 06. 2010 navrhovateľ žiadal od odporcu dlžné nájomné v zmysle čl. V. nájomnej zmluvy vo výške 2.572,50,-Eur (mesačné nájomné v sume 171,50,-Eur bez DPH). Po zániku nájomnej zmluvy za obdobie 10 mesiacov od marca 2011 do decembra 2011, odporca nebytové priestory vypratal až ku dňu 31. 12. 2011, navrhovateľ požaduje od odporcu zaplatenie sumy vo výške 2.650,-Eur z titulu
bezdôvodného obohatenia, keďže odporca nebytové priestory užíval bez právneho dôvodu (30,-Eur za 1 m2 /ročne, plocha nebytového priestoru užívaná odporcom má rozlohu podlahovej plochy 106,75 m2). Ďalej navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že požaduje spätné dlžné nájomné a poukázal na obchodno právnu povahu vzťahu medzi účastníkmi konania, a to s odkazom na ustanovenie § 261 ods. 1, ods. 6 Obchodného zákonníka, ktoré odkazuje na príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ako aj na § 720 Občianskeho zákonníka a na úpravu Zákona č. 116/1990 Zb., pri zachovaní pôsobnosti Obchodného zákonníka. Teda v danom prípade ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah medzi odporcom a navrhovateľom. S vyššie uvedením korešponduje aj znenie § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka „pri použití tejto časti zákona podľa ods. 1, 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu“; pri vzniku nájomného vzťahu účastníci zmluvy o nájme mali povahu podnikateľov a je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkala ich podnikateľskej činnosti. Aj keď odporca je v zmluve o nájme nebytových priestorov označený rodným číslom a nie identifikačným číslom, z povahy zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená pre podnikateľské účely, lebo tak, ako navrhovateľ aj odporca vystupovali ako podnikatelia, vyplýva to zo samotného znenia zmluvy, ktorého neoddeliteľnou prílohou je geometrické zobrazenie pôdorysu objektu s popisom, že sa jedná o súčasť zmluvy pre účel fitnes centra. Odporca v daných priestoroch prevádzkoval podnikateľskú činnosť a z časového rozostupu medzi uzatvorením zmluvy a obdržaním podnikateľského oprávnenia pre odporcu bol odstup 25 dní, teda zo zámeru a z povahy zmluvy jasne vyplýva, že zmluva bola uzatvorená pre podnikateľské účely a medzi podnikateľmi. V ďalšom vyjadrení navrhovateľ poukázal, že odporcovi bola oznámená resp. preukázaná zmena vlastníctva k prenajatej veci, teda že navrhovateľ vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa v celosti, pričom odkázal na výsledky dokazovania v konaní vedenom pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 9C/15/2010, o ktorom rozhodovali aj Krajský súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky, a z ktorého dokazovania vyplýva, že odporca nemal žiadne pochybnosti o tom, že došlo k prevodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k budove sup. č. 2350 pre katastrálne územie Ružomberok z Q. B. na navrhovateľa ako nového vlastníka.
Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 12. 08. 2013 platobný rozkaz č. k. 1Rob/33/2013, ktorý v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca dňa 20. 08. 2013 odpor, v ktorom uviedol, že dňa 01. 01. 2005 bola medzi ním a Q.om B.gom uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, kde prevádzkoval fitnes centrum. Nájomné uhradil za celú dobu vopred, teda až do 31. 12. 2011, čo aj Q. B.g písomne potvrdil. Odporca ďalej poukázal, že navrhovateľ neustále bez akéhokoľvek dôvodu toto potvrdenie spochybňuje a považuje ho za nedostatočné bez relevantnej dôkaznej sily. Ďalej odporca svoj odpor odôvodnil tým, že dňa 21. 05. 2008 uzatvoril navrhovateľ H. S.a s Q.om B.gom formou notárskej zápisnice sp. zn. N 64/2008, NZ 21218/2008 kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, kde vykonával spomínanú prevádzku fitnescentra odporca. Odporca poukázal, že Q. B.g ako predávajúci upovedomil H.a S.u ako kupujúceho o existencii nájomného vzťahu, ako aj o uhradenom nájomnom. Odporca ďalej uviedol, že originál zmluvy o nájme nebytových priestorov dal k nahliadnutiu navrhovateľovi a zároveň ho aj dňa 14. 12. 2009 písomne oboznámil a opätovne mu potvrdil existenciu nájomnej zmluvy, ktorú však navrhovateľ úplne nerešpektoval. Navrhovateľ vstúpil už do existujúceho právneho vzťahu, v ktorom nájomné už bolo zaplatené vopred za celé obdobie nájmu, pričom táto skutočnosť bola deklarovaná jednak nájomcom, teda ako odporca, ako aj pôvodným prenajímateľom. Zmena vlastníctva nemôže ísť na ujmu odporcu ako nájmu predmetnej nehnuteľnosti. Keďže v čase prevodu mal všetky svoje záväzky voči pôvodnému prenajímateľovi odporca splnené, navrhovateľ nemá žiadny právny nárok, na základe ktorého by od neho požadoval zaplatenie spornej sumy. Odporca poukázal, že on si záväzok splnil a teda záväzkový vzťah je medzi navrhovateľom a pôvodným prenajímateľom Q.om B.gom. Odporca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 2670/98 zo dňa 10. 10. 2010, ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III US 150/03 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/192/2004. Zároveň odporca z dôvodu opatrnosti uplatnil námietku premlčania, nakoľko podľa jeho názoru uvedený vzťah by mal súd považovať nie ako obchodno právny, ale občiansko právny vzťah, a to vzhľadom na to, že navrhovateľ je v liste vlastníctva vedený ako fyzická osoba, nie ako fyzická osoba podnikateľ a má za to, že daný nájomný vzťah sa má posudzovať podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a pokiaľ vzťahy nie sú upravené týmto zákonom, tak platí ustanovenie Občianskeho zákonníka a teda v danom prípade premlčacia doba je tri roky.
Podaním zo dňa 17. 10. 2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 10. 2013 navrhovateľ sa vyjadril k podanému odporu, pričom poukázal, že tvrdenia odporcu sú totožné ako uvádzal v konaní vedenom
pred Okresným súdom Ružomberok, sp. zn. 9C/15/2010. Zároveň navrhovateľ v zmysle § 95 ods. 1 OSP zmenil žalobný návrh tak, že okrem zaplatenia istiny vo výške 5.222,50,-Eur požaduje aj zákonné úroky, a to s poukazom na ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka účinného od 15. 01. 2001 a požaduje zákonné úroky vo výške 9,5% z istiny od 22. 03. 2009 až do zaplatenia.
Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 30. 10. 2013 pod sp. zn. 8Cb/22/2013 uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu na začatie konania a ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.
Podaním zo dňa 20. 11. 2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 11. 2013 odporca predložil Okresnému súdu Ružomberok návrh na prerušenie konania z dôvodu podania podnetu na podanie mimoriadneho dovolania cestou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 28. 11. 2013 uznesenie pod sp. zn. 8Cb/22/2013, ktorým návrh odporcu na prerušenie konania zo dňa 20. 11. 2013 zamietol.
Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, ako i na skutočnostiach v ňom uvádzaných. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvajú v celom rozsahu, ako aj na rozšírenom petite, ktorý súdu zaslali, pokiaľ ide o splatnosť nájomného za obdobie od marca 2011 do 31. 12. 2011, tak uviedli, že bolo to robené na premlčaciu dvojročnú lehotu, ktorá sa vzťahuje na bezdôvodné obohatenie a teda od podania návrhu od 01. 03. 2011 do 31. 12. 2011. Splnomocnená zástupkyňa poukázala na písomné vyjadrenia zo dňa 20. 12. 2013 s tým, že navrhovateľ nedisponuje žiadnou výzvou na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, teda nájomného, ale poukazuje na celé rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo diktované v civilnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/15/2010, z ktorého vyplýva aj požiadavka na zaplatenie úhrady za žalované obdobie za prenájom. Písomnú výzvu na vypratanie nehnuteľnosti za vyššie uvedené obdobie odporcovi nedali, avšak poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že v prípade, ak nebola doručená výzva na zaplatenie nájomného, tak sa považuje za výzvu doručenie návrhu na začatie konania.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní navrhla, aby návrh navrhovateľa bol zamietnutý, pretože ho považujú za nedôvodný, poukázala na skutočnosť, že odporca v tomto konaní nemá pasívnu legitimáciu. Ako dôvod uviedla, že odporca uzavrel v roku 2005 nájomnú zmluvu s pôvodným prenajímateľom pánom B.gom, na základe tejto nájomnej zmluvy bolo uhradené nájomné za celú dobu trvania nájmu. Túto skutočnosť pán B.g ako pôvodný prenajímateľ písomne potvrdil a poukázali aj na listinný dôkaz o úhrade celého nájomného. Následne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a pánom B.gom ako pôvodným vlastníkom, pán B.g upovedomil navrhovateľa o tom, že existuje tento nájomný vzťah, ako aj o tom, že nájomné bolo zaplatené za celú dobu vopred. Navrhovateľ teda vstúpil už do existujúceho nájomného vzťahu, v rámci ktorého bol záväzok odporcu splnený. Pokiaľ ide o splatnosť nájomného, tak nájomné je stanovené na určitú dobu splatnosti, dokedy musí byť zaplatené, aby mohlo byť k dispozícii nájomcovi. Nikde nie je uvedené, že nájomca nemôže uhradiť celé nájomné vopred, čo aj odporca urobil a tak sa aj vyhol prípadnému omeškaniu v budúcnosti. Z uvedeného dôvodu majú za to, že navrhovateľ si svoje nevysporiadané záväzky má vysporiadať s pánom B.gom a nie s odporcom. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,5 %, s týmto odporca tiež nesúhlasí, pretože nárok považujú za premlčaný, preto z dôvodu opatrnosti vzniesli námietku premlčania voči uplatnenému nároku navrhovateľa týkajúce sa aj úroku z omeškania. Ďalej právna zástupkyňa odporcu poukázala aj na komunikáciu medzi navrhovateľom a odporcom ohľadom nájmu, pričom prístup navrhovateľa bol taký, že od odporcu chcel zaplatiť celú sumu, alebo sa má vysťahovať, pričom považuje za neštandardný postup navrhovateľa, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol v máji roku 2008 a prvá písomná komunikácia s odporcom bola až v decembri 2009, teda takmer po 1 a pol roku. Počas tohto obdobia vôbec navrhovateľ neriešil splatnosť nájmu, neriešil to preto, lebo pánom B.gom mu bolo oznámené a deklarované, že nájomné už bolo uhradené vopred.
Odporca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých vyjadrení, ktoré urobila jeho právna zástupkyňa a dodal, že po ukončení zmluvy, ktorú mal s predchádzajúcim nájomcom priestory opustil bez toho, aby vytváral nejaké problémy. Uvedené priestory opustil dňa 31. 12. 2011, aj keď priestory mali prejsť do jeho vlastníctva.
Svedkyňa S.ína Y.ová na pojednávaní uviedla, že je družkou odporcu a od cudzích ľudí sa dozvedeli, že ich budova ide do exekúcie, nik im nepovedal, ani pán B.g, ani pán S.a, že uvedenú nehnuteľnosť kúpili. Mysleli si, že kúpil krčmu, ktorá je z druhej strany, nakoľko táto sa prerábala, avšak neprišiel k nim po celú dobu upozorniť, že kúpil aj ich priestor a teda že je novým majiteľom. Svedkyňa potvrdila, že bola
svedkom toho, ako navrhovateľ im poslal tri dni pred Vianocami list o tom, že majú vypratať nehnuteľnosť, alebo zaplatiť spätne nájom tri roky dozadu, odvtedy ako to kúpil. Následne prišiel navrhovateľ aj s pánom B.gom, ktorí sa medzi sebou hádali, kde uviedol, že odpredal mu krčmu, a že odporcovi má podpísať priestory na fitnescentrá.
Svedok Q. B.g na pojednávaní vypovedal, že bol 76% vlastníkom celej nehnuteľnosti a odpredal časť uvedenej nehnuteľnosti, ktorú vlastnil navrhovateľovi formou notárskej zápisnice, ktorú podpísali v Dolnom Kubíne spolu s navrhovateľom. Odporca mal v nájme časť nehnuteľností, ktorú vlastnil svedok a ktorú aj odpredal navrhovateľovi. S odporcom mali urobené geometrické plány s reálnym rozdelením tohto priestoru, ktorý mal prejsť do jeho vlastníctva. Boli podané zmluvy na kataster nehnuteľností, týkalo sa toho reálneho rozdelenia priestoru a navrhovateľ mal ísť urobiť dodatočné zmluvy so svedkom ako aj s odporcom ohľadom prepisu tých priestorov, ktoré mal odporca v nájme. Uvedené zmluvy už nestihli urobiť, nakoľko navrhovateľ tvrdil, že o týchto zmluvách nevedel. V pôvodnom konaní sa snažili dokázať, že tieto zmluvy existovali a boli odkonzultované aj so súdnym exekútorom Janicom zo Žiliny. Vzťah medzi svedkom a odporcom bol na základe nájomnej zmluvy, kde sa odporca zaviazal uhrádzať mesačné nájomné. Svedok potvrdil, že odporca uhradil celé tak, ako to písomne potvrdil dňa 29. 12. 2009 za celú dobu dohodnutého nájmu. Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľa oboznámil pri uzatváraní kúpno- predajnej zmluvy o existencii nájomnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú svedok s odporcom, ako aj o tom, že nájomné bolo riadne a vopred uhradené.
V rámci dokazovania sa súd okrem oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedka Q.a B.ga, svedkyne S.íny Y.ovej a oboznámením sa aj s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9C/15/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:
Odporca v právnom postavení nájomcu uzatvoril dňa 01.01.2005 s Q.om B.gom v právnom postavení prenajímateľa (v tom čase spoluvlastníkom budovy súp. č. 2350 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXX-in k celku) nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli nebytové priestory o podlahovej ploche XXX,XX m2 nachádzajúce sa budove (na LV označenej ako „školský objekt“) súp. č. XXXX na ulici I. Z., v Y., postavenej na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, pre obec a k.ú. Y., za účelom prevádzkovania fitnes centra zo strany odporcu (ďalej len „nebytové priestory“). V článku II. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to od 01.01.2005 do 31.12.2011. V článku V. nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 62.004,-Sk ročne bez DPH, pričom odporca sa zaviazal nájomné platiť pravidelne mesačne vo výške 6.149,-Sk s DPH, a to najneskôr do 21. dňa príslušného kalendárneho mesiaca v hotovosti. V článku VI. bod 2. nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca do 60 dní od doručenia písomného napomenutia prenajímateľa neuhradí dlžné nájomné. Na základe kúpnej zmluvy spísanej dňa 21.05.2008 formou notárskej zápisnice sp.zn. N 64/2008, NZ 21218/2008 sa navrhovateľ stal podielovým spoluvlastníkom stavby súp. č. XXXX, a to v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti XXX/XXXX-in k celku, čím podľa § 680 ods. X Občianskeho zákonníka vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa a odporca v právnom postavení nájomcu bol oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi (t.j. Q.ovi B.govi) len čo mu bola zmena oznámená, alebo nadobúdateľom preukázaná. Z výpovede Q.a B.ga vyplynulo, že došlo k zmene vlastníctva predmetnej budovy, a to oznámil odporcovi, ako aj navrhovateľovi, ktorému oznámil existenciu právneho vzťahu medzi pôvodným prenajímateľom a odporcom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca po tom ako došlo k zmene vlastníckeho práva neplatil navrhovateľovi nájomné, pričom namietal, že svojho záväzku platiť nájomné sa zbavil splatením nájomného za celú dobu nájmu, t.j. obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2011, už Q.ovi B.govi, t.j. právnemu predchodcovi navrhovateľa. Výzvou zo dňa 22.12.2009 odporcovi doručenou toho istého dňa požiadal navrhovateľ odporcu o zaplatenie nájomného od 01.06.2008 do 31.12.2009 z titulu nezaplateného nájomného. Navrhovateľ dňa 10. 06. 2010 odstúpil od zmluvy. Následne po odstúpení od nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľa začal odporca užívať predmetné nebytové priestory bez právneho dôvodu, teda navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie nájomného z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu.
Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené.3)Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31. 01. 2013 prvá a druhá alinea, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Súd mal za preukázané, že odporca v právnom postavení nájomcu uzatvoril dňa 01. 01. 2005 s Q.om B.gom v právnom postavení prenajímateľa nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli nebytové priestory o podlahovej ploche XXX,75m2 nachádzajúce sa v budove sup. č. XXXX na ulici I. Z. postavenej na pozemku parc. KN „C“ č. XXXX, zapísané v liste vlastníctva č. XXXXX pre obec k. ú. za účelom prevádzkovania fitness centra zo strany odporcu. Zmluvní účastníci sa dohodli, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2011 a zmluvné strany sa dohodli aj na nájomnom vo výške 62.004,-Sk ročne bez DPH, ktoré mal odporca uhrádzať pravidelne mesačne vo výške 6.149,-Sk s DPH, najneskôr do 21. dňa príslušného kalendárneho mesiaca v hotovosti. Súd uvedený záväzkový vzťah považuje podľa ustanovení § 261 ods. 1, ods. 9 Obchodného zákonníka ako aj na ustanovenie § 720 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov za obchodno - záväzkový vzťah. Odporca je v Zmluve o nájme nebytových priestorov je označený rodným číslom a prenajímateľ IČO-m, teda ako podnikateľ, avšak z povahy a obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola uzatvorená pre podnikateľské účely, a to na prevádzkovania fitness centra. S poukazom na tieto skutočnosti súd uvedený záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom posudzoval podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda súd neprihliadol na námietku premlčania daného záväzkovo - právneho vzťahu vznesenú právnou zástupkyňou odporcu, nakoľko premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákona je 4 roky.
Právnym titulom na užívanie predmetných nebytových priestorov zo strany odporcu bola nájomná zmluva zo dňa 01. 01. 2005 a uvedený záväzok zanikol dňa 10. 06. 2010, a to odstúpením od nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľa z dôvodu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi nájomné v lehote 60 dní od doručenia písomnej výzvy, ani po tom, ako bol na zaplatenie nájomného vyzvaný výzvou doručenou dňa 22. 12. 2009, vzniklo navrhovateľovi podľa čl. VI. ods. 2 nájomnej zmluvy právo odstúpiť od predmetnej zmluvy. Tým, že odporca nebytové priestory užíval na podnikateľskú činnosť - fitnes centrum, bol povinný zaplatiť navrhovateľovi nájomné za obdobie od 01. 03. 2009 do 10. 06. 2010 v celkovej výške 2.572,50,-Eur (výška nájomného za jeden mesiac bola dohodnutá v nájomnej zmluve vo výške 5.167,-Sk bez DPH, čo je 171,51,-Eur bez DPH), teda súd priznal uplatnený nárok navrhovateľa z titulu nezaplatenia nájomného zo strany odporcu.
Následne po odstúpení od nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľa začal odporca užívať predmetné nebytové priestory bez právneho dôvodu, teda navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.650,-Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu. Pri určení výšky sumy prenájmu nehnuteľnosti súd vychádzal z vyjadrení realitných kancelárií pôsobiacich v okrese Ružomberok, Liptovský Mikuláš, z ktorých mal za preukázanú všeobecnú výšku nájmu nehnuteľnosti rovnakej výmery a rovnakej kvality v roku 2010, pričom výška nájmu sa pohybovala v rozpätí od 28,-Eur za m2 na jeden rok až do 40,-Eur za 1 m2 na jeden rok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal celý uplatnený nárok navrhovateľa vo výške 2.650,-Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko predmetné nebytové priestory užíval odporca od marca 2011 do decembra 2011 bez právneho dôvodu.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.572,50,-Eur od 30. 12. 2009 až do 10. 06. 2010, nakoľko odporca tým, že dlžnú sumu neuhradil do 29. 12. 2009 v zmysle výzvy zo dňa 22. 12. 2009, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Taktiež súd priznal aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky vo výške 5,75% ročne zo sumy 2.650,- Eur od 22. 03. 2013 až do zaplatenia, pretože navrhovateľ nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že by vyzval odporcu na zaplatenie nájomného za obdobie, kedy ho užíval bez právneho dôvodu, a preto prvýkrát sa mohol odporca dostať do meškania dňom podania návrhu na začatia konania, t. j. 22. 03. 2013, výška úroku je v súlade s ustanovením platného Obchodného zákonníka § 369 ods. 1 a s poukazom na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013, účinného do 01. 02. 2013.
V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal omeškanie odporcu s plnením záväzku jednak z titulu nájomného a z titulu bezdôvodného obohatenia, t. j. za obdobie od 22. 03. 2009 až do zaplatenia. Súd z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli zistil, že omeškanie z titulu nájomného nastalo od dňa 30. 12. 2009 až do 10. 06. 2010 a z titulu bezdôvodného obohatenia nastalo dňom od 22. 03. 2013 až do zaplatenia, t. j. dňom podania návrhu na začatie konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 OSP a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, aj keď mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, účelné vynaložené trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 313,-Eur. Nakoľko si navrhovateľ nevyčíslil trovy právneho zastúpenia, súd vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 0,-Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu Krajskému súdu v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP),
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie