Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/43/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného CCRB a.s., so sídlom Olivova 948/6, Praha, Česká republika, IČO 24723576, zastúpeného Mgr. Martinom Strakom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 9, Bardejov, adresa pre doručovanie Londýnská 674/55, Praha - Vinohrady, Česká republika proti povinnej T. T., bydliskom A. XXX/X, U., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou D. R., J. Okresného súdu Prievidza, o vymoženie 12 669,94 Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. septembra 2012, č. k. -34, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že 17. 08. 2012 doručil tamojšiemu súdu súdny exekútor JUDr. Peter Molnár žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú zdôvodnil priloženým exekučným titulom a návrhom oprávneného. Navrhol vykonať exekúciu pre vymoženie istiny vo výške 12.669,94 Kč s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie špecifikoval. Súd prvého stupňa konštatoval, že oprávnený je právnickou osobou iného štátu - ČR a predložený exekučný titul je tzv. cudzím rozhodnutím (Rozhodčí nález sp. zn. zo dňa 16.04.2012). Pre posúdenie uznania a vykonanie rozhodcovského nálezu nepoužil nariadenie Rady /ES/ č. 44/2001, a to v zmysle kapitoly I. článok 1 ods. 2 písm. d). Pre priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu sa v zásade vyžadujú dve štádia, a to je konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia a druhé štádium je vlastný výkon tohto uznaného rozhodnutia. ČR a SR sú viazané Dohovorom o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z 10. 06. 1958, ktorý pre Československú republiku nadobudol účinnosť 10. 10. 1959 a tento dohovor je záväzný aj pre ČR. Súd prvého stupňa poukázal na to, že pred samotným výkonom rozhodcovského nálezu sa vyžaduje uznávacie konanie, ktoré evidentne v predmetnej veci neprebehlo a oprávnený ani návrh na uznanie nepodáva. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal uznávacím konaním aj podľa Zmluvy medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. 10. 1992. Vychádzajúc z uvedenej úpravy obsiahnutej v medzinárodných normách dospel k záveru, že pokiaľ oprávnený navrhuje priamo vykonať cudzie rozhodnutie, ktoré je potrebné uznať v osobitnom uznávacom konaní, a len po tomto konaní je možné viesť exekúciu, je potrebné žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Exekučný titul, ktorým je pripojený rozhodcovský nález, nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože jeho výkonu bráni absencia nostrifikačného konania. Pre uvedený rozpor exekučného titulu, a tým i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia s medzinárodnými normami, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi normami, súd prvého stupňa žiadosť zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa a . Poukázal na ustanovenia článku 22 až 24 Medzinárodnej zmluvy medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave

niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29. 10. 1992 a mal za to, že tam uvedené podmienky boli splnené. Uviedol, že z obsahu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo zrejmé, čoho sa oprávnený domáha a výslovný návrh na posúdenie splnenia podmienok uvedenej medzinárodnej zmluvy nebol potrebný. V predmetnej veci nie je potrebné žiadne uznávacie konanie. S ohľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa .

Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01. 08. 2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodčí nález sp. zn. zo dňa 16. 04. 2012, vydaný rozhodcom JUDr. Jiřím Novákom, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť 01. 06. 2012 a vykonateľnosť 05. 06. 2012.

V posudzovanej veci je teda nepochybné, že exekučným titulom má byť rozhodcovský nález vydaný rozhodcom v Českej republike. Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, je možné nútene vykonať v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov, rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov a verejné listiny o takýchto právnych vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov a v prípade členských štátov Európskej únie aj rozhodnutia komunitárnych orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v dvoch

možných právnych režimoch. Prvým je o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a druhým uzatvorená medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia.

V oblasti uznania a výkonu českého rozhodcovského rozhodnutia platí v prvom rade zmluva medzi Českou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zo dňa 29. 10. 1992, uverejnená v Zbierke Zmluva je konštruovaná odlišne od väčšiny ostatných dvojstranných zmlúv, a to predovšetkým tým, že samostatne upravuje uznanie a výkon rozhodnutia v rôznych oblastiach súkromného práva.

Otázky uznania a výkonu rozhodnutí v majetkových veciach sú upravené v článku 22 a nasledujúcich predmetnej zmluvy, kde písmeno c) tohto článku sa týka rozhodcovských nálezov. Vecné predpoklady uznania a výkonu sú upravené v článku 23 zmluvy. Spôsob uznania a výkonu rozhodnutí je jednoznačne vymedzený v článku 24 zmluvy, podľa ktorého návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

Okrem uvedenej zmluvy je v danej veci potrebné prihliadnuť aj na ustanovenia až o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a tiež na právnu úpravu v Dohovore o uznaní a výkone rozhodcovských rozhodnutí uverejnenom vo vyhláške č. - Newyorský dohovor.

Podľa , o rozhodcovskom konaní účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Ak cudzí rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovská zmluva nie je vyhotovená v štátnom jazyku Slovenskej republiky, účastník konania zabezpečí jej úradný preklad do tohto jazyka.

Podľa , o rozhodcovskom konaní uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.

Podľa o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.

Na základe vyššie uvedených právnych noriem odvolací súd konštatuje, že pri uznávaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozhodnutia oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie navrhne aj uznanie takéhoto rozhodnutia. K návrhu prikladá aj originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa potom nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že exekučný súd naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nestačí podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale účastník (oprávnený) je povinný súčasne s týmto návrhom podať aj návrh na uznanie cudzieho rozhodcovského nálezu ako exekučného titulu na výkon exekúcie v Slovenskej republike. V prejednávanej veci je nepochybné, že oprávnený sa uznania výkonu cudzieho rozhodcovského nálezu riadnym návrhom nedomáhal a zároveň nepredložil príslušné podklady, ktoré sú potrebné k takémuto neformálnemu uznávaciemu procesu. Predloženému rozhodcovskému nálezu potom nemožno za daných okolností priznať účinky spôsobilého exekučného titulu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou uznania a spôsobilosti cudzieho rozhodcovského rozhodnutia na výkon exekúcie v Slovenskej republike a následne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .