Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-404-2005.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Er/404/2005
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 (pôvodne Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO: 35 937 874, pričom vec sa týkala pobočky Dolný Kubín, J. Ťatliaka č. 2052/4), proti povinnému: HeEm, s.r.o. v likvidácii, vymazaný z obchodného registra dňom 11.01.2013, naposledy so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1831/46, v exekučnom konaní pre vymoženie 2.755,96 eura (83.026,- Sk), takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie, ktoré začalo na základe návrhu pôvodne oprávneného zo dňa 07.09.2005, doručeného súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi, Exekútorský úrad Dolný Kubín, Radlinského 1728/47 dňa 12.09.2005, pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej voči povinnému vykonateľným platobným výmerom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín č. 1181/03/4 zo dňa 14.06.2004 vo výške 2.755,96 eura a trov exekúcie, zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi, Exekútorský úrad Dolný Kubín, Radlinského 1728/47 trovy exekúcie vo výške 21,38 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor František Radzo písomným podaním podaným na tunajší súd 11.12.2013 dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Preto žiadal, aby súd exekučné konanie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť mu trovy exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 33,33 eura.
Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 1657/L zistil, že dňom 11.01.2013 došlo podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka k výmazu obchodnej spoločnosti HaEm, s.r.o. v likvidácii, so sídlom M. R. Štefánika 1831/46, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 599 796 z obchodného registra Okresného súdu Žilina, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 4K 34/2011-86 zo dňa 27.02.2012, ktorým bolo konkurzné konanie dlžníka zastavené pre nedostatok majetku.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení - Exekučný poriadok (ďalej už len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 11.01.2013 vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím povinný stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Je teda iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, preto súd postupujúc podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Pre prípad zastavenia exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 33,33 eura, ktoré podľa predloženého vyúčtovania pozostávajú, a to v zmysle vyhotovenej časovej špecifikácie z hodinovej odmeny vo výške 19,92 eura +3,98 eura za 3 hodiny, ktoré exekútor mal vynaložiť na vykonanie týchto úkonov: zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie 40 min., vyhotovenie upovedomenia o zač. exekúcie 50 min., výzva na poskytnutie súčinnosti oprávnenému 30 min., návrh na zmenu účastníka 15 min., žiadosť o preddavok 15 min. a návrhu na zastavenie a vyúčtovanie 30 min., z paušálnej odmeny vo výške 6,64 eura + DPH 1,33 eura za tieto úkony: získanie poverenia 3,32 eura, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eura. Náhradu hotových výdavkov si exekútor uplatnil za poštovné vo výške 1,46 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/404/2005 a spisu súdneho exekútora EX 223/05, po preskúmaní účelnosti, hospodárnosti a skutočného vykonania priznal exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhlášky spolu za 2 hodiny vo výške 13,28 eura, paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 3,32 eura (získanie poverenia na vykonanie exekúcie). V rámci paušálnej odmeny súd nepriznal exekútorovi paušálnu odmenu, ktorú si uplatnil podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 3,32 eura, nakoľko súd mal zo spisu súdneho exekútora preukázané doručovanie v uvedenom prípade poštou, za čo patrí exekútorovi náhrada výdavkov vynaložených na poštovné, ktoré si exekútor v rámci trov exekúcie uplatnil a súd mu ich priznal. Súd je toho názoru, že v prípade priznania náhrady hotových výdavkov aj paušálnej odmeny za doručovanie by znamenalo duplicitu. Priznanie paušálnej odmeny je namieste tam, kde exekútor doručuje písomnosti osobne, resp. prostredníctvom svojho zamestnanca, nie prostredníctvom pošty. Z odmeny súd priznal exekútorovi náhradu DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH s účinnosťou od 01.01.2011 bola stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 3,32 eura (20% zo sumy 16,60 eura). Súd tak v súvislosti s DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď sa novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012, podľa názoru súdu, pre nedostatok úpravy týkajúcej sa DPH v čase začatia exekúcie, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku. Náhradu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi za vynaložené poštovné vo výške 1,46 eura.
Odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd na rozdiel od predloženého vyúčtovania priznal exekútorovi za 2 začaté hodiny vo výške 13,28 eura, a to tak, že do súčtu uvedeného času započítal čas, ktorý exekútor mohol reálne, hospodárne a účelne vynaložiť v rozsahu po 50 minút na úkon vypracovania upovedomenia o začatí exekúcie, v rozsahu 30 min. na vypracovanie výzvy povinnému na poskytnutie súčinnosti a v rozsahu po 15 min. na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, žiadosti o preddavok a návrhu na zmenu účastníka. Do súčtu uvedeného času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd v tomto prípade vôbec nezapočítal čas, ktorý mal exekútor vynaložiť na úkon špecifikovaný ako „zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a „vyúčtovanie trov pri zastavení“, pretože tieto úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na vykonanie týchto úkonov nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené potom predstavujú spolu 21,38 eura (odmena §§14,15=16,60, DPH z odmeny=3,32 eura, hot. výdavky=1,46 eura), ktoré trovy je oprávnený v tomto exekučnom konaní s poukazom na § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výroku 2/ tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd
v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.