Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/50/2014

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. I. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky M. Š., J.. X.X.XXXX, Y. Č. G. X. Č.. X, E., Č. V. a Q. O. H., J.. X.X.XXXX, Y. Č. G. X. Č.. X, E., Č. V., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Vy h l a s u j e s a, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci návrhu matky zo dňa 18.2.2014 na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Z a s t a v u j e s a konanie vo veci návrhu matky zo dňa 18.2.2014 na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojim návrhom zo dňa 18.2.2014 podaným na tunajšom súde dňa 19.2.2014 domáhala, aby súd zveril mal. I. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať ne výživu mal. dcéry výživným vo výške 140,--eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žila v spoločnej domácnosti deväť rokov. V roku 2010 sa im narodila spoločná dcéra I. H.. Počas ich spolužitia si otec maloletej našiel priateľku a tak sa rozhodli, že ich spolužitie ukončia. Ona asi desať rokov žije v Českej V., kde aj pracovala. Momentálne ešte obývajú dvojizbový byt spoločne na ulici X. Č.. X, E., Česká V.. S otcom maloletej sa dohodli, že tento odíde z ich spoločnej domácnosti. Ona je toho času na materskej dovolenke a na návšteve u svojej mamy a starej mamy. Naďalej chce žiť v Č. republike.

K návrhu doložila kópiu pasu mal. dieťaťa, z ktorej vyplynulo, že toto sa narodilo v meste Kyjov v Českej republike.

Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“/, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa Článku 9 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa Článku 9 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

Podľa Článku 10 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:

a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním,

alebo

b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:

i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;

iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;

iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa Článku 3 písm. d. / Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Podľa Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Vo všeobecnosti platí, že podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu vtedy, ak toto má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa judikatúry ES pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia ES č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu./ rozhodnutie č. C-523/07/.

V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU -prípad Mercredi v. Caffe z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia.

Samotná matka vo svojom návrhu uviedla, že žije na území Č. republiky už 10 rokov, naďalej tam plánuje aj žiť spolu s dieťaťom a toho času je s ním na Slovensku len na návšteve u svojej matky a starej matky. Podľa kópie cestovného pasu maloletej, táto sa narodila v Č. republike. Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných príslušných článkov Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v nadväznosti na ich výklad skrz rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU a č. C-523/07, súd dospel k záveru, že maloletá Viktória nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale ho má na území Českej republiky, a preto tunajší súd v zmysle Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 vyslovil svoju neprávomoc a zároveň vzhľadom na absenciu uvedenej právomoci tunajšieho súdu, predmetné konanie aplikujúc ust. aj zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci.