Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-221-2013.pdf
PDF · 92.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/221/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou vo veci mal. T. D., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, dieťaťa rodičov: S. D., nar. X.X.XXXX, bytom T., F. XX, zastúpenej v konaní Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova 6 a G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, v konaní o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Vzájomný návrh matky na zvýšenie výživného zo dňa X.X.XXXX v znení rozšíreného návrhu zo dňa XX.X.XXXX, z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodne návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX pod č.k. 41P/237/2012 otec maloletej žiadal znížiť súdom stanovené výživné na mal. T. D., nar. X.X.XXXX, zo sumy 150 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne od podania návrhu do budúcna, a to z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného na mal. T. rozsudkom OS KE II sp. zn. 36C/167/2010 zo dňa 28.9.2011, došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, a to najmä tým, že sa mu podstatne znížil príjem. Poukázal, že v uvedenom rozsudku príslušný súd pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu otca z dohody o pracovnej činnosti, z podpory otca v nezamestnanosti, ktorú poberal z ÚPSVaR a z odstupného pri skončení pracovného pomeru, pričom v súčasnosti jeho jediným príjmom je mzda z pracovného pomeru vo výške XXX eur mesačne. Je zamestnaný v spoločnosti N., s.r.o., kde pracuje na pracovnej pozícii rozvozca tovaru. Žiadne iné príjmy nemá. Pred vznikom pracovného pomeru v spoločnosti N., s.r.o. bol zamestnaný u V. T. - S., so sídlom C. XX, XXX XX T., IČO: XXXXXXXX, na pracovnej pozícii skladník /predavač - pracovník odbytu. Súčasne od poslednej úpravy výživného na mal. T. vzrástli aj jeho výdavky, nakoľko bol nútený zabezpečiť si bývanie, pretože mal. T. spolu s matkou zostali žiť v byte č. XX na F. ulici v T., ktorý je v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou dieťaťa s tým, že vynakladá zvýšené mesačné výdavky na bývanie a má výdavky na stravu, pričom tieto sú vo výške XXX eur mesačne. Okrem týchto výdavkov spláca úver poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. vo výške XX eur mesačne, pričom tento záväzok vznikol rodičom mal. T. ešte za trvania manželstva.
K návrhu na zníženie výživného sa vyjadrila matka v podaní doručenom súdu dňaXX.XX.XXXX. So znížením výživného na mal. T. nesúhlasila. Mala za to, že k zmene pomerov na strane otca nedošlo, avšak naopak, k zmene pomerov došlo na strane mal. T., ktorá nastúpila do 1.ročníka strednej školy - N. M., a teda v danom prípade by prichádzala do úvahy potreba výživné zvýšiť a nie ho znižovať.
Dňa X.X.XXXX právny zástupca matky doručil Okresnému súdu Košice II podanie označené ako „Vzájomný návrh matky na zvýšenie výživného“ a dňa XX.X.XXXX podanie označené ako „Rozšírenie vzájomného návrhu matky na zvýšenie výživného“. Z obsahu podaní súd zistil, že dôvodom vzájomného návrhu je vyplatené odstupné vo výške XX.XXX,XX eur , ktoré bolo otcovi vyplatené zamestnávateľom D. plynárenským priemyslom a.s. J.. Podľa matky otec takto vysokú sumu odstupného v poslednom konaní zamlčal, preto má za to, že sa pomery na strane otca zmenili podstatným spôsobom, ale práve naopak ako to on uvádza, a tieto odôvodňujú zvýšenie výživného na mal. T. D.. Svoj vzájomný návrh odôvodnili aj tým, že došlo k zmene pomerov vo vzťahu k mal. T., ktorá toho času navštevuje strednú školu, o čom svedčí potvrdenie N. T., M. X zo dňa X.X.XXXX. Už tento samotný fakt svedčí o potrebe platiť výživné na mal. T. vo zvýšenej miere a už nie, aby došlo ku zníženiu výživného zo strany otca na maloletú. Vzájomným návrhom sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. T. zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX a od X.X.XXXX do budúcna vo výške XXX eur mesačne.
Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 41P/237/2012-164 zo dňa X.XX.XXXX zamietol návrh otca na zníženie výživného na mal. T. D., nar. X.X.XXXX. V konaní o návrhu otca na zníženie výživného na mal. T. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzájomný návrh matky na zvýšenie výživného zo dňa X.X.XXXX v znení rozšíreného vzájomného návrhu zo dňa XX.X.XXXX vylúčil na samostatné konanie. Predmetný rozsudok sa stal právoplatným XX.XX.XXXX.
Vzájomný návrh matky na zvýšenie výživného zo dňa X.X.XXXX v znení rozšíreného vzájomného návrhu zo dňa XX.X.XXXX bol ďalej na OS KE II. vedený pod č.k. 41P/221/2013.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na mal. T. D., nar. X.X.XXXX, určená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 36C/167/2010-40 zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX tak, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. T. sumou XXX eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z príjmu otca od X.X.XXXX, ktorý dosahoval z dohody o pracovnej činnosti , podľa ktorej dostával za hodinu vykonanej práce dohodnutú odmenu vo výške X.XXX eur. Predtým, ako sa otec zamestnal u nového zamestnávateľa, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Košice a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške XXX eur mesačne a taktiež mu bolo pri skončení jeho pôvodného pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške dvoch mesačných platov.
Od XX.X.XXXX otec bol zamestnaný v spoločnosti S. s.r.o., C. XX, T. na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi S. s.r.o. ako zamestnávateľom a G. D. ako zamestnancom, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do XX.X.XXXX, za dohodnutú mzdu XXX eur mesačne, na pozícii skladník /predavač - pracovník odbytu.
Od XX.X.XXXX otec je zamestnaný v spoločnosti N., s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi zamestnávateľom N., s.r.o. a G. D. ako zamestnancom, na dobu neurčitú, za dohodnutú mzdu XXX eur mesačne, na pozícii: rozvozca tovaru. Podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX priemerná hrubá mzda otca činila XXX,XX euro, odvody v priemere XX,XX euro, čistá mzda vo výške XXX,XX euro.
Matka je zamestnaná ako živnostníčka v odbore kaderníckych a kozmetických služieb. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok XXXX príjem matky činil X.XXX eur, výdavky matky činili X.XXX,XX eur, základ dane X.XXX,XX eur (mesačný základ dane XXX,XX eur). Podľa vyjadrenia matky jej čistý príjem je asi XXX eur mesačne.
Čo sa týka príjmov z roku XXXX u matky, daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok XXXX v čase rozhodovania súdu nebolo splatné, preto súd vychádzal čo sa týka príjmu len z vyjadrenia matky a z daňového priznania k dani z príjmov za rok XXXX.
Podľa potvrdenia D. plynárenského priemyslu, a.s., C. L. XX/s, J. zo dňa X.X.XXXX, otec G. D., nar. XX.XX.XXXX, pracoval v organizácii do XX.X.XXXX. Pracovný pomer ukončil programom podpory - dohodou a výška jeho odstupného bola XX.XXX,XX eur.
V školskom roku XXXX/XXXX je mal. T. D. žiačkou X.B triedy N. T., M. 7. A. skutočnosť bola preukázaná Potvrdenia o návšteve školy.
Dňa XX.XX.XXXX podala matka maloletej návrh na rozvod manželstva. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 36C/167/2010-40 zo dňa XX.X.XXXXX, právoplatným XX.XX.XXXX.
Na Okresnom súde Košice II. je na základe návrhu zo dňa XX.X.XXXX vedené konanie sp. zn. 24C/114/2012 v právnej veci S. D. c/a G. D. o vyporiadanie J. po rozvode (t.j. rodičov maloletej T.). Z predloženého spisu súd zistil, že predmetom vyporiadania okrem iného je i X-izbový byt č. XX na F. ulici v T. (kde t.č. býva matka s mal. T.) a odstupné, ktoré bolo vyplatené otcovi maloletej v súvislosti s ukončením pracovného pomeru v D. v roku XXXX. V predmetnej veci malo byť pojednávanie dňa X.X.XXXX, ktoré však odročené na deň X.X.XXXX z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnom riešení sporu.
Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX matka zotrvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného spätne dozadu od XX.XX.XXXX tak, že za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX žiadala zvýšiť výživné na mal. zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne a od X.X.XXXX do budúcna na sumu XXX eur mesačne. Zmenu pomerov videla v tom, že maloletá v školskom roku XXXX/XXXX nastúpila do l. ročníka strednej školy, čím sa zvýšili náklady na maloletú. X. pomerov matka videla i na strane otca, čo sa týka vyplatenia 20 - násobku odstupného otcovi, v súvislosti s ukončením pracovného pomeru otca v D. plynárenskom priemysle.
Právny zástupca matky na pojednávaní dňa XX.X.XXXX poukázal na možnosť využitia inštitútu tezaurácie výživného, vzhľadom na odstupné ktoré boli otcovi maloletej vyplatené (zloženie určitej peňažnej sumy výživného, ktoré sa stane splatným až v budúcnosti, na účet oprávneného ), ktorý inštitút je možno využiť aj vtedy, keď povinný rodič aktuálne získal väčší príjem (napr. zdedil určitý majetok alebo predal nehnuteľnosť). Za obdobie od XX.XX.XXXX do budúcna navrhoval sumu XXX eur mesačne s tým, že pokiaľ mal. T. nenadobudne plnoletosť, (asi 16 -17 mesiacov), otec by zložil 16 resp. 17 x 100 eur naraz na účet zriadený v prospech maloletej a zároveň by otec ďalej uhrádzal sumu 150 eur mesačne a zvyšných XXX eur by sa poukázala z tejto zloženej sumy.
Otec maloletej s návrhom na zvýšenie výživného na pojednávaní dňa XX.X.XXXX nesúhlasil. Považuje ho za bezdôvodný aj z toho dôvodu, že pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti otca, kde mu bolo určené výživné vo výške XXX eur mesačne, súd vychádzal z príjmu otca vo výške XXX resp. XXX eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal, že došlo k zmene výšky príjmu na strane otca, pričom jeho čistý príjem v súčasnosti predstavuje XXX eur mesačne. Čo sa týka odstupného, suma 27.000 eur je v hrubom a po zrážkach a odvodoch výška odstupného činí cca XX.XXX eur. Predmetné odstupné sa zohľadňuje v konaní účastníkov o vyporiadanie BSM. Okrem toho sa jedná o príjem jednorazový, nie pravidelný, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného do budúcna. Podľa otca ide o návrh špekulatívny, keďže následne sa matka domáha aj určenia spätného výživného, na priznanie ktorého nevidí dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože ak nástupom na strednú školu vznikli maloletej zvýšené výdavky, tak si to mala matka uplatniť návrhom v septembri 2012 a nie až o vyše po roku. Tak isto je toho názoru, že už doteraz určená suma bežného výživného vo výške XXX eur mesačne je problémom pre otca, vzhľadom na príjem otca. Nesúhlasil ani s inštitútom tezaurácie výživného, nakoľko platenie výživného vo výške XXX eur mesačne k príjmu otca vo výške XXX eur mesačne je nereálne.
Zástupca kolízneho opatrovníka doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a výšku výživného ponechal na zváženie súdu.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného súd neberie d o úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný berie na seba.
V danom prípade pri rozhodovaní o zmene výživného, teda o zvýšení výživného na mal. dieťa, súd porovnával okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa riadil ust. § 78 ods. l, ust. § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine.
Je nesporné, že akékoľvek zvýšenie výživného na mal. dieťa je v záujme a v prospech maloletého. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, posledná vyživovacia povinnosť otca na maloletú bola určená rozsudkom OS KE II, právoplatným XX.XX.XXXX, kedy bola maloletá žiačkou 2.stupňa základnej školy a bola určená vo výške XXX eur mesačne. Ako z rozsudku ďalej vyplýva, súd vychádzal z čistého priemerného mesačného príjmu otca za obdobie od X.X.XXXX - XX.X.XXXX v sume XXX,XX eur a ďalej z dohody o pracovnej činnosti zo dňa X.X.XXXX, podľa ktorej patrila otcovi za vykonanú prácu odmena vo výške X,XXX eur za hodinu. U matky, ktorá v tom čase bola živnostníčkou, súd vychádzal z daňového priznania k dani z príjmov FO za rok XXXX, zo základu dane X.XXX,XX eur. Je nesporné aj to, že od roku XXXX došlo k zmene pomerov na strane maloletej tým, že sa stala v školskom roku XXXX/ XXXX študentkou strednej školy (gymnázia), čím sa nepochybne zvýšili výdavky na maloletú a teraz je študentkou 2. ročníka gymnázia. Keďže daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok XXXX nie je splatné v čase rozhodovania súdu, u matky súd vychádzal z posledného známeho daňového priznania za rok XXXX, kde základ dane činil X.XXX,XX eur, teda u matky došlo k zníženiu daňového základu v porovnaní z predchádzajúcim stavom. Na druhej strane došlo i k podstatnému zníženiu príjmov na strane otca, ktorého podľa predložených podkladov čistý mesačný príjem toho času činí cca XXX eur (brutto XXX eur mesačne, predtým priemerný čistý mesačný prijem otca činil XXX eur). Vychádzajúc z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu, súd mal za to, že i keď došlo k zmene pomerov na strane maloletej T., doteraz súdom určená výška výživného XXX eur mesačne je dostatočná vzhľadom na vek a potreby maloletej na jednej strane a príjem otca na strane druhej. Keďže príjem otca činí XXX eur mesačne v čistom, po odrátaní výživného na maloletú T. v sume XXX eur zostáva k dispozícii otcovi suma XXX eur mesačne. Preto súd vzájomný návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ako celok, to znamená od podania návrhu do budúcna z dôvodu výšky príjmu otca a čo sa týka spätného výživného od roku XXXX, okrem príjmu otca aj z dôvodu nezistenia či nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane matky resp. maloletej. Čo sa týka odstupného, ktoré bolo otcovi vyplatené vo výške XX.XXX,XX eur (v hrubom) počas rozvodového konania a ktoré otec vo väčšom rozsahu zamlčal (otec priznal len 2 mesačné odstupné namiesto 20 - násobku), súd je toho názoru, že sa jedná jednorazový príjem otca, pričom ide o finančné prostriedky získané za trvania manželstva, preto patria do BSM a budú predmetom vyporiadania BSM, čo je zrejmé aj zo spisu OS KE II č.k. 24C/114/2012 a z vyjadrení účastníkov konania. Taktiež súd nevyhovel návrhu matky na tezauráciu výživného z dôvodu nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. l písm. a ) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť (§ 42 ods. 3), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.