Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/176/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Q. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Franekom, advokátom so sídlom v Lučenci, Komenského 17 proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR, Bratislava, Štúrova 2 o náhradu škody vo výške 2.727,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.374,85 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.374,85 Eur od 14.08.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 1.352,15 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.352,15 Eur od 14.08.2012 až do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 19.12.2011 v zmysle čiastočného späťvzatia návrhu zo dňa 20.01.2014 domáhal voči odporcovi náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, a súčasne sa domáhal aj zaplatenia nemajetkovej ujmy, spolu vo výške 2.727,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.08.2012 až do zaplatenia. Konkrétne si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody vo výške 2.027,- Eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia za obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní, a tiež si uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 700,- Eur. V návrhu poukázal navrhovateľ na to, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Rimavskej Sobote zo dňa 11.02.2007 pod Č.: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestné činy krádeže a porušovania domovej slobody, pričom jeho sťažnosť proti uvedenému uzneseniu bola Okresnou prokuratúrou Rimavská Sobota zamietnutá. Dňa 08.01.2008 bola Okresnou prokuratúrou Rimavská Sobota podaná na navrhovateľa obžaloba zo pod č. XPv XXX/XXXX-XX. Okresný súd Rimavská Sobota svojim rozsudkom č. XT/X/XXXX zo dňa 20.01.2009 navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Odvolací súd svojim uznesením č. XTo/XXX/XXXX zo dňa 30.06.2009 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Odporca sa vyjadril k návrhu navrhovateľa na pojednávaniach dňa 20.01.2014 a dňa 24.02.2014, pričom uviedol, že žiada návrh zamietnuť v plnom rozsahu. Spochybnil dôvodnosť, účelnosť a výšku odmeny v súvislosti so všetkými úkonmi obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje nárok na ich náhradu voči odporcovi. Poukázal na to, že navrhovateľ si nedôvodne uplatnil nárok na náhradu trov trestného konania v rozpore s , pretože pri výpočte žalovanej sumy vo výške 2.027,- Eur vychádzal z dohody s právnym zástupcom na zmluvnej odmene vo výške dvojnásobku tarifnej odmeny pri následnom použití 30 % zľavy. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia o existencii zásahu do jeho cti, pričom v konaní prezentoval len svoje subjektívne pocity o tom, že si bližšie neurčení ľudia mysleli o ňom určité veci súvisiace s trestným konaním. Pokiaľ ide o nezvolenie navrhovateľa v komunálnych voľbách v roku 2010, tak nebolo preukázané, že takýto postoj voličov súvisel práve s trestným konaním vedeným proti navrhovateľovi. Odporca vyslovil nesúhlas s uplatneným nárokom na úrok z omeškania, pričom uviedol, že súd nie je povinný priznať úrok z omeškania z nároku na náhradu škody spočívajúcej v trovách trestného konania podľa a súčasne súd vôbec nemôže priznať úrok z omeškania z nároku na nemajetkovú ujmu, nakoľko v čase rozhodovania súdu o tomto nároku sa ešte nemôže dostať odporca do omeškania s jeho plnením.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom v zmysle čiastočného späťvzatia návrhu zo dňa 20.01.2014, vyjadrením odporcu zo dňa 26.07.2012, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/X/XXXX vrátane spisu OR PZ v Rimavskej Sobote Č.M.: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX a spisu Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote sp. zn. XPv XXX/XXXX, Vyúčtovaním odmeny advokáta zo dňa 31.01.2008, Vyúčtovaním odmeny advokáta zo dňa 08.07.2009, faktúrami č. XXXXXX, XXXXX P. XXXXXX, výpoveďami odporcu a zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 20.01.2014, vyjadrením zástupcu navrhovateľa zo dňa 31.01.2014, výpismi z účtu zástupcu navrhovateľa a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 16.09.2008 preukazujúcimi úhradu trov právneho zastúpenia zo strany navrhovateľa, výpoveďami navrhovateľa, jeho zástupcu a odporcu na pojednávaní dňa 24.02.2014.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s námietkou orgánu verejnej moci konajúceho v mene odporcu vyslovenou na pojednávaní dňa 24.02.2014, v ktorej sa poukazuje na to, že Generálna prokuratúra SR nie je tým štátnym orgánom, ktorý má konať v mene štátu podľa , pričom týmto orgánom je Ministerstvo vnútra SR, nakoľko úkon odoberania pachových stôp, ako aj vydanie uznesenia o vznesení obvinenia proti navrhovateľovi realizovali pracovníci patriaci do rezortu Ministerstva vnútra SR. Súd konštatuje, že v priebehu konania, ale aj v čase rozhodovania súdu, bola príslušná konať v mene štátu (odporcu) Generálna prokuratúra SR v zmysle účinného do 31.12.2012, resp. podľa . v spojení s písm. f) účinného od 01.01.2013, a preto súd považuje predmetnú námietku za nedôvodnú. Podľa účinného do 31.12.2012 bola príslušná konať v mene štátu (odporcu) Generálna prokuratúra SR, nakoľko navrhovateľ spájal vznik škody s postupom vyšetrovateľa aj prokurátora, a preto podal žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na MV SR aj na GP SR, pričom prvá začala vo veci konať práve GP SR, keď oznámila svoje stanovisko navrhovateľovi listom zo dňa 26.07.2012, ktoré doručila jeho zástupcovi dňa 14.08.2012. MV SR reagovalo na žiadosť navrhovateľa až listom zo dňa 16.10.2012, ktorý bol zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 23.10.2012. Aj podľa . v spojení s písm. f) účinného od 01.01.2013 bola príslušná konať v mene štátu (odporcu) Generálna prokuratúra SR, nakoľko v trestnej veci vedenej proti navrhovateľovi prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia a neskôr podal obžalobu príslušnému súdu.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu orgán verejnej moci príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa . v spojení s písm. f) o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.

Ďalej súd skúmal, či navrhovateľ splnil podmienku v zmysle , t.j. či podal na príslušný orgán verejnej moci žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 26.07.2012 vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím dňa 11.06.2012, pričom odporca túto žiadosť vyjadrením zo dňa 26.07.2012 ako nedôvodnú odmietol.

Zástupca navrhovateľa potvrdil, že vyjadrenie odporcu zo dňa 26.07.2012 mu bolo doručené dňa 14.08.2012.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym záverom:

Nárok na náhradu škody - trov trestného konania vo výške 2.027,- Eur Z návrhu na začatie konania súd zistil, že si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody v súvislosti s trovami jeho obhajoby v trestnom konaní vo výške 2.027,- Eur, pričom poukázal na konanie vedené na OR PZ v Rimavskej Sobote pod Č.: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX, konanie vedené na Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote pod č.k. -46, konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod č.k. XT/X/XXXX a konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č.k. XTo/XXX/XXXX.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/X/XXXX, ktorého súčasťou je aj spis OR PZ v Rimavskej Sobote ČVS: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX a spis Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. XPv XXX/ XXXX, súd zistil nasledovné skutočnosti:

- dňa 01.11.2005 podal Štefan Bášti trestné oznámenie z dôvodu krádeže vykonanej vlámaním do jeho rodinného domu č. 391 nachádzajúceho sa v Hajnáčke, pričom výška škody predstavovala sumu 3.983,27 Eur,

- zo Správy Prezídia PZ o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 24.04.2006 súd zistil, že pachová stopa odobratá z podlahy pred príborníkom v kuchyni rodinného domu č. 391 v Hajnáčke sa zhodovala s porovnávacou pachovou stopou odobratou navrhovateľovi,

- uznesením ČVS: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX zo dňa 11.02.2007 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie za trestný čin krádeže a trestný čin porušovania domovej slobody,

- uznesením Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota č.k. XPv XXX/XXXX-XX zo dňa 21.02.2007 bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia,

- dňa 08.01.2008 bola podaná obžaloba zo strany Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota na navrhovateľa na Okresný súd Rimavská Sobota z dôvodu spáchania trestného činu krádeže a trestného činu porušovania domovej slobody, pričom ako dôkaz proti navrhovateľovi bola označená Správa o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 24.04.2006,

- rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. XT X/XXXX-XXX zo dňa 20.01.2009 bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený,

- uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -277 zo dňa 30.06.2009 boli odvolania prokurátora a poškodených Š. A. P. R.Í. A. zamietnuté.

Z odôvodnenia rozsudku č.k. XT X/XXXX-XXX zo dňa 20.01.2009 súd zistil, že:

- npor. Milan Kojnok ako kriminalistický technik OR PZ v Rimavskej Sobote odoberal dňa 01.11.2005 pachovú stopu z podlahy na mieste činu - v rodinnom dome č. 391 v Hajnáčke,

- porovnávaciu pachovú stopu od navrhovateľa, P. C. P. D. N. odoberal dňa 28.03.2006 ppor. V.. F. Š.,

- ppor. V.. F. Š. potvrdil, že kurz kriminalistických technikov absolvoval od marca 2006 do februára 2007, pričom dňa 28.03.2006 ešte nemal ukončené potrebné odborné školenie na odoberanie pachových stôp,

- ppor. V.. F. Š. absolvoval odborné školenie na odobratie pachových stôp dňa 09.03.2007,

- podľa čl. 4 odsek 3 Nariadenia Prezidenta PZ SR č. 10 zo dňa 25.05.1998, odber porovnávacej (pachovej) stopy vykoná len policajt kriminálnej polície, ktorý absolvoval odborné školenie na túto špeciálnu činnosť,

- podľa čl. 4 odsek 5 Nariadenia Prezidenta PZ SR č. 10 zo dňa 25.05.1998, pri odoberaní porovnávacích (pachových) stôp od viacerých osôb k jednému prípadu je nutné, aby porovnávaciu stopu od každej osoby zaistil iný technik alebo policajt oprávnený vykonávať túto činnosť,

- ppor. V.. F. Š. vykonal odobratie porovnávacích pachových stôp v rozpore s čl. 4 odsek 3 a 5 Nariadenia Prezidenta PZ SR č. 10 zo dňa 25.05.1998, jednak preto, že sám odobral takéto stopy od 3 osôb (vrátane navrhovateľa), a tiež preto, že v čase odberu nemal absolvované odborné školenie na túto špeciálnu činnosť,

- jediný dôkaz (aj to len nepriamy) svedčiaci proti navrhovateľovi nebol získaný v súlade s , pričom jeho získanie bolo vykonané aj v rozpore s Nariadením Prezidenta PZ SR č. 10 zo dňa 25.05.1998, a preto vznikli pochybnosti ohľadne osoby páchateľa trestného činu.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , prvá veta o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

S poukazom na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov možno konštatovať, že rovnaké následky, aké sa v citovanom zákonnom ustanovení uvádzajú v súvislosti so zmenou alebo zrušením nezákonného rozhodnutia, sa spájajú aj s oslobodením obžalovaného spod obžaloby.

Podľa , prvá veta o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že rozsudkom č.k. -260 zo dňa 20.01.2009 bolo jednoznačne konštatované porušenie zákona pri získaní jediného dôkazu proti navrhovateľovi (t.j. bol vykonaný nesprávny úradný postup), v dôsledku čoho možno dospieť k záveru, že v rozpore so zákonom bolo vydané aj uznesenie vyšetrovateľa pod ČVS: ORP-2249/1-OVS-RS-2005 zo dňa 11.02.2007, ktorým bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie za trestný čin krádeže a trestný čin porušovania domovej slobody práve na základe tohto jediného nezákonného dôkazu (t.j. bolo vydané nezákonné rozhodnutie). Nezákonné bolo aj uznesenie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota č.k. -30 zo dňa 21.02.2007, ktorým bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Taktiež bolo nezákonné aj podanie obžaloby Okresnou prokuratúrou Rimavská Sobota na navrhovateľa dňa 08.01.2008 na Okresný súd Rimavská Sobota z dôvodu spáchania trestného činu krádeže a trestného činu porušovania domovej slobody na základe existencie jediného dôkazu voči navrhovateľovi získaného v rozpore so zákonom.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/X/XXXX vrátane spisu OR PZ v Rimavskej Sobote Č.: Y.-XXXX/X-Y.-T.-XXXX a spisu Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. XPv XXX/XXXX vyplýva, že zástupca navrhovateľa v rámci obhajoby vykonal nasledovné úkony: 1. príprava a prevzatie veci dňa 09.03.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur), 2. účasť na výsluchu dňa 17.04.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur), 3. účasť na výsluchu dňa 17.04.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur), 4. účasť na výsluchu dňa 17.04.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času vo výške 38,04 Eur), 5. účasť na výsluchu dňa 11.12.2007 v rozsahu do 2 hodín (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,04 Eur), 6. účasť na výsluchu dňa 21.12.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,13 Eur), 7. štúdium vyšetrovacieho spisu dňa 21.12.2007 (hodnota úkonu je 49,29 Eur + režijný paušál 5,91 Eur), 8. podanie návrhu zo dňa 31.01.2008 na vykonanie dôkazov (hodnota úkonu je 52,71 Eur + režijný paušál 6,31 Eur), 9. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.07.2008 (hodnota úkonu je 52,71 Eur + režijný paušál 6,31 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 37,77 Eur), 10. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 22.08.2008 (hodnota úkonu je 52,71 Eur + režijný paušál 6,31 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,77 Eur), 11. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (hodnota úkonu je 13,18 Eur + režijný paušál 6,31 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,77 Eur), 12. podanie návrhu zo dňa 22.09.2008 na doplnenie dokazovania (hodnota úkonu je 13,18 Eur + režijný paušál 6,31 Eu), 13. štúdium súdneho spisu dňa 25.11.2008 (hodnota úkonu je 52,71 Eur + režijný paušál 6,31 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 38,86 Eur), 14. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (hodnota úkonu je 13,18 Eur + režijný paušál 6,31 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 37,29 Eur), 15. účasť na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2009 (hodnota úkonu je 57,95 Eur + režijný paušál 6,95 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 39,39 Eur), 16. podanie vyjadrenia zo dňa 12.05.2009 k odvolaniu prokurátora (hodnota úkonu je 57,95 Eur + režijný paušál 6,95 Eur), 17. účasť na verejnom zasadnutí na odvolacom súde dňa 30.06.2009 (hodnota úkonu je 57,95 Eur + režijný paušál 6,95 Eur + náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času spolu vo výške 110,55 Eur). Ďalej súd zistil, že navrhovateľovi vznikli výdavky v súvislosti s úhradou poplatkov za CD nosiče obsahujúce zápisnice z hlavných pojednávaní, spolu vo výške 4,97 Eur. Vykonanie iných úkonov zástupcom navrhovateľa v rámci obhajoby, uvedených zástupcom navrhovateľa vo Vyúčtovaní odmeny advokáta zo dňa 31.01.2008 a vo Vyúčtovaní odmeny advokáta zo dňa 08.07.2009, z predmetného pripojeného spisu nevyplýva.

Zástupca navrhovateľa si vo Vyúčtovaní odmeny advokáta zo dňa 08.07.2009, vyčíslil odmenu za úkon právnej služby vo zvýšenej sume 3.176,- Sk (105,42 Eur) v roku 2008, resp. 115,90 Eur v roku 2009 oproti sume základnej sadzby tarifnej odmeny 52,71 Eur v roku 2008, resp. 57,95 Eur v roku 2009, pričom navrhovateľ si v návrhu uplatnil nárok na náhradu navýšenej odmeny v rozpore s Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014 zástupca navrhovateľa v rozpore so svojim vyúčtovaním zo dňa 08.07.2009 tvrdil, že si trovy trestného konania vyčíslil len vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, aj hoci sa s navrhovateľom dohodol na dvojnásobnej výške odmeny za jednotlivý úkon právnej služby.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

Podľa , prvá veta o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta (podľa až 14 vyhlášky č. ).

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu. Jedna dvanástina výpočtového základu v roku 2007 bola vo výške 49,29 Eur. Jedna dvanástina výpočtového základu v roku 2008 bola vo výške 52,71 Eur. Jedna dvanástina výpočtového základu v roku 2009 bola vo výške 57,95 Eur.

Z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 31.01.2008 a z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 08.07.2009 súd zistil, že si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu trov konania aj za ďalšie úkony právnej služby v rámci jeho obhajoby, a to: 1. nahliadnutie do spisu dňa 14.03.2007, 2. prejednanie ďalšieho postupu s klientom dňa 04.04.2007, 3. jednanie s MVDr. Rákossym dňa 13.04.2007, 4. návšteva vedeckej knižnice v Banskej Bystrici dňa 26.04.2007, 5. prejednanie ďalšieho postupu s klientom dňa 30.10.2007, 6. jednanie s klientom vo veci samej dňa 11.12.2007, 7. prejednanie ďalšieho postupu s klientom dňa 16.05.2008. Z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 31.01.2008 súd zistil, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu výdavkov za telefón a poštovné, spolu vo výške 3,32 Eur. Z Vyúčtovania odmeny advokáta zo dňa 08.07.2009 súd zistil, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu výdavkov za telefón a poštovné, spolu vo výške 2,65 Eur.

Súd neakceptoval uvedené úkony právnej služby a hotové výdavky z nasledovných dôvodov: Z pripojeného trestného spisu nevyplýva, že by zástupca navrhovateľa vykonal úkon nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu dňa 14.03.2007. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa jednania medzi ním a jeho zástupcom v dňoch 04.04.2007, 30.10.2007, 11.12.2007 a 16.05.2008 uskutočnili. Ak navrhovateľ tvrdí, že tieto jednania realizované boli, mal povinnosť súdu preukázať pravdivosť tohto svojho tvrdenia vrátane preukázania, že v rámci týchto úkonov boli prerokované nové procesnoprávne alebo hmotnoprávne významné skutočnosti. Súd poukazuje aj na to, že jednania dňa 30.10.2007 a dňa 16.05.2008 sú datované na čas práceneschopnosti zástupcu navrhovateľa. Pokiaľ ide o návštevu vedeckej knižnice zástupcom navrhovateľa dňa 26.04.2007, tak súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že k vykonaniu tohto úkonu skutočne došlo a súčasne nebol preukázaný žiadny relevantný výsledok uvedenej návštevy knižnice.

Taktiež nebolo preukázané uskutočnenie jednania zástupcu navrhovateľa s MVDr. Rákossym dňa 13.04.2007, ako aj účel a relevantný výsledok tohto jednania. Náhrada hotových výdavkov advokáta, konkrétne telekomunikačných a poštovných výdavkov je súčasťou náhrady hotových výdavkov podľa vyhlášky č. , a preto nie je možné ju priznať duplicitne tak, ako to žiada navrhovateľ, t.j. raz ako súčasť režijného paušálu a druhý raz ako samostatný nárok. Iné výdavky, než uvedené v , by bolo možné priznať, len ak by išlo o výdavky účelne vynaložené a táto skutočnosť by bola súdu riadne preukázaná. Navrhovateľ však súdu žiadne dôkazy v tomto smere nepredložil.

Podľa navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu. Podľa , prvá veta , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa pís. a) vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa , prvá veta vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu v roku 2007 bola vo výške 5,91 Eur. Jedna stotina výpočtového základu v roku 2008 bola vo výške 6,31 Eur. Jedna stotina výpočtového základu v roku 2009 bola vo výške 6,95 Eur.

Nakoľko navrhovateľ v súvislosti so svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa vykonania predmetných úkonov jeho zástupcom v rámci obhajoby a hotových výdavkov nepredložil resp. nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, dospel súd k záveru, že nie je možné navrhovateľovi priznať nárok na náhradu trov konania za predmetné úkony a náhradu hotových výdavkov.

Súčasne súd konštatuje, že skutočnosť týkajúca sa zaplatenia trov právneho zastúpenia zo strany navrhovateľa v plnom rozsahu, ktoré sú teraz predmetom konania, nebola medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku sporná.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v súvislosti s jeho obhajobou advokátom podľa a vo výške 1.374,85 Eur s tým, že návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody v prevyšujúcej sume 652,15 Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania podľa , tretia veta vo výške 9 % ročne zo sumy 1.374,85 Eur od 14.08.2012 až do zaplatenia. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 14.08.2012 bola platná úroková sadzba vo výške 1 %, ktorej zvýšenie o osem percentuálnych bodov podľa vládneho nariadenia č. predstavuje 9 %. Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 14.08.2012, nakoľko odporca oznámil zástupcovi navrhovateľa svoje zamietavé stanovisko k návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím dňa 14.08.2012.

Podľa , tretia veta o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa vl. nar. č. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 700,- Eur Z návrhu na začatie konania súd zistil, že si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 700,- Eur. V návrhu aj na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014 navrhovateľ uviedol, že nedôvodným obvinením a trestným stíhaním jeho osoby zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa výrazne znevážilo jeho dobré meno, utrpela jeho vážnosť a dobrá povesť u ľudí v Hajnáčke, výrazne sa zhoršili jeho susedské vzťahy, a taktiež nebol z rovnakého dôvodu opätovne zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva v komunálnych voľbách v roku 2010.

Podľa pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo. Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať. Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014 navrhovateľ uviedol, že po jeho obvinení z krádeže cítil, že "sa na mňa ľudia škaredo pozerali", "akoby si ľudia za mojim chrbtom šuškali o mne", a tiež cítil, že po dedine (Hajnáčke), ale aj okolitých dedinách, kde ho poznajú, "si to ľudia povedia". Podľa názoru navrhovateľa "preto nebol zvolený ako poslanec do obecného zastupiteľstva v roku 2010", pričom uviedol, že nebol zvolený len tesným rozdielom hlasov oproti druhému kandidátovi. Na druhej strane navrhovateľ potvrdil, že v roku 2006 bol v komunálnych voľbách zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva, pričom počas celého volebného obdobia nikto z obecných poslancov, ale ani z občanov obce, nenavrhol jeho odvolanie z funkcie. Všetci v obecnom zastupiteľstve obce Hajnáčka vyslovili navrhovateľovi podporu s tým, že tomuto obvineniu jeho osoby neveria. Navrhovateľ tiež uviedol aj to, že nevie uviesť skutočný dôvod, prečo nebol opätovne zvolený do obecného zastupiteľstva. Súčasne navrhovateľ uviedol, že priamo mu nikto nikdy nič zlé nepovedal, s okolitými susedmi, okrem Báštiovcov, vychádza dobre, vie, že ľudia mu veria, a aj jeho najbližší príbuzní, priatelia a známi mu povedali, že mu veria a nemajú o ňom žiadne pochybnosti. Dokonca jeden človek, navrhovateľovi menej známy, ho podporil, keď mu po oslobodení spod obžaloby uviedol, že "spravodlivosť je vyšia".

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na nemajetkovú ujmu, pretože v konaní nepredložil, resp. nenavrhol vykonať jediný dôkaz na potvrdenie pravdivosti svojich tvrdení o tom, že bola vo veľkej miere narušená jeho vážnosť v okolí, čo pociťuje až doteraz, že bola značne narušená jeho dobrá povesť a znevážené jeho dobré meno v mieste jeho bydliska, že si ho okamžite všetci

zaškatuľkovali ako zlodeja a zločinca, a preto pociťuje odmeranosť mnohých osôb v obci. Navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi jeho obvinením v roku 2006 a jeho nezvolením do obecného zastupiteľstva v roku 2010.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 700,- Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

Nárok na náhradu trov konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov, pričom postupoval v zmysle

Podľa , ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.