Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-136-2014.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/136/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, zastúpená konateľom a advokátom Mgr. Tomášom Rašovským, proti odporkyni: P. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., A. XX/XX, o zaplatenie sumy 490,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 13Ro/818/2012-21 zo dňa 8. júla 2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 13Ro/818/2012-31 zo dňa 2. septembra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie o zaplatenie istiny vo výške 448,25 eura s 0,0256 % úrokom z omeškania denne zo sumy 448,25 eura od 03. 11. 2012 do zaplatenia a o zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 42,53 zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi vrátil zo zaplatenej časti súdneho poplatku za návrh sumu 19,80 eura prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po právoplatnosti tohto uznesenia. Okresný súd Komárno opravným uznesením zo dňa 2. septembra 2013 č. k. 13Ro/818/2012-31 opravil III. výrok svojho uznesenia č. k. 13Ro/818/2012-21 zo dňa 08. 07. 2013 tak, že tento správne znie: „Súd žalobcovi vracia zo zaplatenej časti súdneho poplatku za návrh sumu 19,87 eur prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd opravuje aj posledný odsek odôvodnenia svojho uznesenia č. k. 13Ro/818/2012-21 zo dňa 08. 07. 2013 tak, že tento správne znie: „Súd v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol aj o vrátení sumy 19,87 eur žalobcovi zo zaplatenej časti súdneho poplatku za návrh, keď zo zaplatenej sumy vo výške 26,50 eur mu vracia sumu krátenú o 6,63 eur, a to prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 1, § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 vety prvej, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ sa písomným podaním doručeným súdu dňa 12. 11. 2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bola odporkyni uložená povinnosť na zaplatenie sumy istiny vo výške 448,25 eura s príslušenstvom v podobe 0,026 % úroku z omeškania denne zo sumy 448,25 eura od 03. 11. 2012 do zaplatenia ako aj kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 42,53 eura (úhrnom 490,78 eura). V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavrel dňa 28. 09. 2007 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1.161,79 eura, ktoré bola odporkyňa povinná splácať v pravidelných mesačných splátkach po 29,01 eura. Túto povinnosť neplnila riadne a včas, a preto navrhovateľ výzvou z 27. 09. 2011 vyzval odporkyňu na úhradu sumy 517,26 eura do 15 dní od odoslania výzvy. Suma vo výške 490,78 eura podľa tvrdení navrhovateľa pozostávala z istiny vo výške 397,13 eura (dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do zosplatnenia + zosplatnená istina), úroku z uvedenej istiny do zosplatnenia vo výške 16,46 eura a úroku zo zosplatnenej istiny vo výške 34,66 eura. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil aj nárok na kapitalizovaný denný úrok z omeškania od
zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 42,53 eura. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh kolkovými známkami vo výške 26,50 eura, čo predstavuje súdny poplatok vo výške 6 % zo sumy 448,25 eura. Vzhľadom na to, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok len zo sumy vo výške 448,25 eura označenej ako istina, pričom do základu poplatku nezahrnul aj sumu 42,53 eura, ktorých zaplatenia sa domáha titulom kapitalizovaného úroku z omeškania, súd výzvou z 08. 03. 2013 vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku za návrh sumou 2,50 eura podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň ho poučil o právnych následkoch nezaplatenia poplatku. Navrhovateľ dňa 22. 03. 2013 doručil súdu písomné podanie označené ako „Výzva na doplatenie súdneho poplatku - odpoveď“, v ktorom poukázal na skutočnosť, že v petite návrhu je samostatne uvedená suma istiny, suma kapitalizovaného úroku z omeškania, úrok z omeškania, suma súdneho poplatku a trov konania. Suma istiny bola použitá za základ poplatku, ktorý bol uhradený spolu s návrhom. V ďalšom poukázal na znenie § 7 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. a § 121 ods. 3 zákona č. 41/1964 Zb. označeného ako Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.). Mal za to, že dodatočné vyrubenie súdneho poplatku z kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý je iba príslušenstvom pohľadávky, nemá právny základ. Aby bolo príslušenstvo zahrnuté do základu poplatku, musí byť samostatným predmetom poplatkového úkon, a teda predmetom samostatného konania. S poukazom na uvedené a § 10 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. považuje vyrubenie predmetného súdneho poplatku za právne nepodložené. V tomto smere súd prvého stupňa zastal názor, že uplatnením nároku aj na zaplatenie sumy 42,53 eura titulom kapitalizovaného úroku z omeškania, popri nároku na zaplatenie istiny vo výške 448,25 eura s príslušenstvom, si navrhovateľ podľa názoru konajúceho súdu uplatnil ďalší peňažný nárok. Podľa poznámky pod číslom 6 k položke 1 sadzobníka súdneho poplatku (Príloha 1 zákona č. 71/1992 Zb.) ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou. V danom prípade je úrok z omeškania za obdobie ohraničené úkonmi žalobcu vyčíslené konkrétnou sumou, teda je samostatným predmetom poplatkového úkonu, a tak sa v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 71/1192 Zb. zahrnie do základu poplatku. Mal za to, že o peňažnom nároku v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 42,53 eura môže viesť samostatné konanie a aj v danom prípade by konanie o tejto časti návrhu mohol, pri splnení podmienok uvedených v § 112 ods. 2 OSP, vylúčiť na samostatné konanie. Ak by príslušenstvo pohľadávky vyčíslené pevnou sumou malo byť predmetom poplatkového úkonu iba v prípade, keď by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia vyčísleného príslušenstva pohľadávky v samostatnom konaní, ako to navrhovateľ tvrdil vo svojom podaní doručenom súdu 29. 05. 2013, cena príslušenstva by sa nezahrnula do základu, ako to predpokladá § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ale naopak, cena príslušenstva vyčíslená pevnou sumou, teda cena predmetu poplatkového úkonu, by v takom prípade tvorila samotný základ poplatku v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona. Keďže navrhovateľ v súdom určenej lehote doplatok súdneho poplatku za návrh vo výške 2,50 eura nezaplatil, napriek poučeniu súdu o následkoch nezaplatenia, súd v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. V súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol aj o vrátení sumy 19,87 eura žalobcovi zo zaplatenej časti súdneho poplatku za návrh, keď zo zaplatenej sumy vo výške 26,50 eura mu vracia sumu krátenú o 6,63 eura, a to prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil, keď na danú vec aplikoval správnu normu, ale jej obsah nesprávne interpretoval. Poukázal na to, že v petite žalobného návrhu bola samostatne uvedená suma istiny, suma kapitalizovaného úroku z omeškania, úrok z omeškania, suma súdneho poplatku a suma trov právneho zastúpenia. Suma istiny bola v návrhu použitá ako základ poplatku, ktorý bol následne v konaní uhradený spolu s návrhom. Uviedol, že právne posúdenie prvostupňového súdu, že kapitalizované príslušenstvo pohľadávky je samotným peňažným nárokom, ktorý musí byť zahrnutý do základu pre výpočet súdneho poplatku je nesprávne. Podľa jeho názoru cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu. V predmetnej veci bolo síce vyčíslené príslušenstvo istiny na základe výzvy súdu, avšak v tomto prípade nejde o samostatné konanie, teda ani samotný predmet poplatkového úkonu. Zdôraznil, že predmetom konania v tomto prípade je jeden nárok - pohľadávka spolu s príslušenstvom a nie viac nárokov, kapitalizovaný úrok teda nie je samostatným nárokom, ale len príslušenstvom nároku, resp. predmetu konania. Vyčíslenie časti úroku z omeškania vo vyššie uvedenom prípade nemôže byť
považované za samostatný nárok a následne byť predmetom poplatkového úkonu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 24,60 eura. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu. V zmysle položky č. 1a) sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu konania 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura. Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, pretože správne vyhodnotil charakter v čase začatia konania vyčísleného príslušenstva pohľadávky. Súd prvého stupňa správne vyzval poplatníka úkonu - navrhovateľa na doplatok súdneho poplatku vo výške 2,50 eura, pričom ho poučil o následkoch nezaplatenia (nedoplatenia) súdneho poplatku. V zmysle § 7 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia 490,78 eura s príslušenstvom v podobe 0,026 % úroku z omeškania denne zo sumy 448,25 eura od 03. 01. 2012 do zaplatenia ako aj kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 42,53 eura. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ, ako poplatník poplatkového úkonu (podaného návrhu na začatie konania) bol povinný zaplatiť súdny poplatok zo sumy 448,25 eura a taktiež zo sumy, ktorú žalobca označil a „právne posúdil“ ako úrok z omeškania 42,53 eura. V prípade ak príslušenstvo pohľadávky je v čase začatia konania účastníkom navrhujúcim poplatkový úkon vyčíslené pevnou sumou, zahŕňa sa táto suma do základu pre výpočet súdneho poplatku za poplatkový úkon. Teda prvostupňový súd správne konanie zastavil, pretože navrhovateľ ani na výzvu súdu, a ani v lehote na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu súdny poplatok vo výške 4 eur nedoplatil (nezaplatil), čím nesplnil podmienku konania. Na margo vecne správneho postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd záverom dodáva, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s § 7 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch v zmysle ktorého sa cena príslušenstva zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu, ako aj v súlade s Cpj 35/1986, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R18/1987, str. 97 ods. 2 a 3, podľa ktorého „Na cenu príslušenstva prihliadajú súdy len vtedy, ak je toto príslušenstvo samo predmetom úkonu, z ktorého má byť vyrubený súdny poplatok. Ak je už v čase vzniku poplatkovej povinnosti známa výška príslušenstva pohľadávky, vymeria sa súdny poplatok podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.“ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom uvádza, že takéto vybavenie veci (zastavenie konania), nebráni účastníkovi novým návrhom uplatniť svoj nárok v konaní pred súdom. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.