Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Em-1-2013.pdf
PDF · 99.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1Em/1/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske vo veci výkonu rozhodnutia o návrat maloletých detí U. R., nar. XX.XX.XXXX a E. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Francúzskej republiky a Slovenskej republiky, do krajiny obvyklého pobytu, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov: otca L. H. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX K. G. Z. L. G. M., XXXXX D., O.B., štátny občan Francúzskej republiky, zastúpený advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, a matky C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX J., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., MBA , advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/6C, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje výkon rozhodnutia, ktorý je vedený na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1Em/1/2013 za n e p r í p u s t n ý.
II. Súd výkon rozhodnutia, ktorý je vedený na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1Em/1/2013 z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2013 sa otec maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu domáhal výkonu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2013, č.k. 1P/123/2011-669, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.05.2013 a právoplatnosť dňa 02.09.2013. Otec návrh odôvodnil tým, že matka maloletých detí dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2013, č.k. 1P/123/2011-669 a odmieta maloleté deti vrátiť do krajiny ich obvyklého pobytu a naďalej maloleté deti neoprávnene zadržiava na území Slovenskej republiky. Matka odmieta vrátiť maloleté deti do krajiny ich obvyklého pobytu aj napriek skutočnosti, že otec zabezpečil vo Francúzsku samostatné ubytovanie pre matku s maloletými deťmi, za ktoré sa zaviazal aj platiť, zložil finančnú hotovosť na bankový účet s výlučným disponentom matkou, vopred zaplatil matke aj maloletým deťom otvorené letenky do Francúzska a vopred zabezpečil a zaplatil odvoz matky aj maloletých detí z J. ( kde matka maloleté deti neoprávnene zadržiava) na letisko a orgány sociálnych záležitosti vo Francúzsku sa zaviazali matke poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení poberania dávok prináležiacich rodičom maloletých detí.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.03.2013, č.k. 1P/123/2011-669 súd nariadil návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu do Francúzskej republiky, nariadil matke, aby vrátila maloleté deti do Francúzskej republiky do 3 dní od doručenia rozhodnutia a v prípade, že matka maloleté deti nevráti do Francúzskej republiky v stanovenej lehote, je otec maloletých detí oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletých detí na územie Francúzskej republiky. Vyššie uvedené uznesenie bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/267/2013-760 zo dňa 13.08.2013.
Uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 1Em/1/2013-19 zo dňa 04.06.2013 súd ustanovil maloletým deťom opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Dňa 04.07.2013 súd vyzval povinnú matku na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu, povinná matka však na výzvu súdu v stanovenej lehote nereagovala a preto súd uznesením č.k. 1Em/1/2013-141 zo dňa 15.10.2013 nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/123/2011-669 zo dňa 15.03.2013, nariadil odňatie mal. U. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. R., nar. XX.XX.XXXX matke C. R. a ich odovzdanie otcovi L. H. D. G. dňa 16.10.2013 o 08.00 hod. a poveril otca maloletých detí realizáciou výkonu návratu detí do krajiny obvyklého pobytu, do Francúzska. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2013.
Dňa 16.10.2013 o 8,00 hod. sa uskutočnila realizácia výkonu rozhodnutia na Základnej škole, ul. Športovcov 372/1 v J., Y. L.. Priebeh výkonu rozhodnutia je zdokumentovaný v "Zápisnici o úkone v rámci výkonu rozhodnutia podľa § 13 vyhlášky MS SR č. 474/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí" spísanej vyšším súdnym úradníkom dňa 16.10.2013 ( na č.l. 162a spisu ). Pri realizácii výkonu rozhodnutia obe maloleté deti negatívne reagovali na výkon rozhodnutia, nachádzali sa v zlom psychickom stave a preto k nim bola privolaná Rýchla zdravotná pomoc. Následne boli maloleté deti odvezené do nemocnice a hospitalizované. Výkon rozhodnutia nebolo možné zrealizovať vzhľadom k odvezeniu maloletých detí do nemocnice, ktoré sa nachádzali v kolapsovom stave, na pokraji nervového zrútenia, čo vyplýva zo správy nemocnice na čl. 170 spisu a z prepúšťacích správ maloletých detí na č.l. 196 - 201 spisu.
Zo správy Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o., zo dňa 17.10.2013 vyplýva, že pri realizácii výkonu rozhodnutia došlo u maloletých detí ku kolapsovému stavu ( č.l. 170 spisu ).
Z prepúšťacej správy maloletej E. z Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o. zo dňa 18.10.2013 vyhotovenej MUDr. Jankou Hudecovou, ošetrujúcou lekárkou ( č.l. 196 spisu ) súd zistil, že maloletá bola privezená na det. odd. lekárom RZP, ktorý bol privolaný do školy k dieťaťu na pokraji nervového zrútenia. Dieťa na základe vykonávania súdneho rozhodnutia - odobratie dieťaťa matke do starostlivosti otca reagovalo neprimerane, podľa zdelenia lekára RZP neutišiteľne plakalo, jačalo, triaslo sa pri pohľade na otca, odmietalo komunikovať. Na základe uvedených prejavov akútneho emočného stresu prítomný lekár podal sedatívnu liečbu a indikoval prevoz na det. oddelenie, kde bolo dieťa akútne hospitalizované s matkou a sestrou, ktorá mala podobné prejavy. Priebeh hospitalizácie je vyjadrený nasledovne: " X- ročné dievča bolo privezené na oddelenie lekárom RLP s klinickými známkami akútneho emočného stresu, po podaní sedatívnej liečby. Pri prijatí dominuje výrazný negativizmus voči okoliu, úzkosť, strach, vegetatívne je nestabilná, s tachykardiou, zvýšeným tlakom, hyperventiluje. Odmieta komunikáciu a kontakt so všetkými osobami, vyžaduje len osobný až telesný kontakt s matkou a sestrou. Po prijatí je uložená na lôžko spolu s matkou a sestrou v izolovanom prostredí, kde pokračuje v kľudovom režime a medikácii anxiolytikami. Postupne sa dieťa ukľudňuje , normalizujú sa vegetatívne funkcie, pretrváva silná fyzická viazanosť na matku. Na 2.deň po stabilizácii klinického stavu bolo realizované psychologické vyšetrenie. Dieťa v stabilizovanom stave bolo prepustené do ambulantného sledovania ". V prepúšťacej správe je uvedené odporúčanie pokračovať v kľudovom režime v domácom prostredí a vylúčení akútnych stresových podnetov a pokračovaní v pravidelných psychoterapeutických stretnutiach dieťaťa.
Z prepúšťacej správy maloletej U. z Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o. zo dňa 18.10.2013 vyhotovenej MUDr. Jankou Hudecovou, ošetrujúcou lekárkou (č.l. 199 spisu ) súd zistil, že dieťa bolo privezené na detské oddelenie lekárom RZP, ktorý bol privolaný do školy k dieťaťu na pokraji nervového zrútenia. Dieťa na základe vykonávania súdneho rozhodnutia - odobratie dieťaťa matke do starostlivosti otca reagovalo neprimerane, podľa zdelenia lekára RZP plačlivá, exhaltovaná, po príchode matky odmieta komunikovať s okolím, pevne sa drží matky. Na základe uvedených prejavov akútneho emočného stresu prítomný lekár podal sedatívnu liečbu a indikoval prevoz na detské oddelenie. Dieťa bolo akútne hospitalizované s matkou a sestrou, ktorá mala podobné prejavy. Priebeh hospitalizácie je v správe vyjadrený nasledovne : " X - ročné dievča bolo privezené na oddelenie lekárom RLP s klinickými známkami akútneho emočného stresu, po podaní sedatívnej liečby. Pri prijatí vegetatívne nestabilná, prítomná tachykardia, hypertenzia, zvýšená potivosť, v emočnom prejave dominuje výrazná
úzkosť a strach. Odmieta komunikáciu a kontakt so všetkými osobami, vyžaduje len osobný až telesný kontakt s matkou. Uložená je na lôžko spolu s matkou a sestrou v izolovanom prostredí, kde pokračuje v kľudovom režime a medikácii anxiolytikami. Postupne sa dieťa ukľudňuje, normalizujú sa vegetatívne funkcie, pretrváva silná psychická a fyzická viazanosť na matku. V správe je uvedené odporúčanie, a to doporučenie kľudového režimu, vylúčenie akútnych stresových podnetov a pokračovanie v pravidelných psychoterapeutických stretnutiach.
Z psychologického vyšetrenia maloletých detí psychológom Mgr. Veronikou Dudovou zo dňa 17.10.2013 ( na č.l. 197 spisu ) súd zistil, že mal. E. po položení otázok týkajúcich sa otca sa opäť odmlčala, nálada skleslá, miestami dysforická, emotivita labilná, prítomná psychomotorická instabilita, vzťah k otcovi negatívny, výrazne odmietavý, v prežívaní dominuje strach a hnev, prítomné je vnímanie negatívnych pocitov od otca smerom k jej osobe, v spomienkach dominujú udalosti, keď sledovali ako otec ubližuje matke, búrlivá odmietavá reakcia týkajúca sa ich návratu do Francúzska- "radšej obidve zomrieme "!!!. Osobnosť detská, introvertná, aktuálne silno afektívne destabilizovaná po traumatickom zážitku, silne naviazaná na matku, prítomná separačná úzkosť.
Z psychologického vyšetrenia maloletých detí psychológom Mgr. Veronikou Dudovou zo dňa 17.10.2013 ( na č. l. 200 spisu ) súd zistil, že mal. U. po položení otázok týkajúcich sa otca sa opäť odmlčala, zaujala schúlený postoj, pozorované bolo intenzívne škriabanie si poštípaného miesta až jej začala tiecť krv, nálada skleslá, emotivita labilná, vzťah k otcovi negatívny, v prežívaní dominuje strach a smútok, prítomné je vnímanie negatívnych pocitov od otca smerom k jej osobe, v spomienkach dominujú udalosti, keď sledovali ako otec ubližuje matke, búrlivá odmietavá reakcia týkajúca sa ich návratu do Francúzska- "radšej obidve zomrieme "!!!. Osobnosť detská, introvertná, aktuálne silno afektívne destabilizovaná po traumatickom zážitku, silne naviazaná na matku , prítomná separačná úzkosť, škriabanie poštípaných miest u nej začína mať charakter sebapoškodzujúceho správania. Klinický psychológ v správe konštatoval na základe rozhovoru s maloletými a pozorovania ich prejavov, že zverenie detí do otcovej starostlivosti, ako i sťahovanie sa do Francúzska, by malo na psychiku obidvoch detí nezvratiteľný negatívny dopad. Dievčatá zároveň považujú za svoj domov Slovensko a za svoj materinský jazyk slovenčinu, na Francúzsko nemajú vytvorené žiadne väzby.
Kolízny opatrovník maloletých detí k výkonu rozhodnutia uviedol dňa 30.01.2014 a dňa 17.02.2014 na č.l. 242 a čl. 254 spisu, že počas výkonu rozhodnutia zo dňa 16.10.2013, na ktorom bol kolízny opatrovník prítomný, došlo k negatívnej reakcii maloletých detí, ktorá vyústila do privolania rýchlej zdravotnej pomoci a ich následnej hospitalizácie v NsP Partizánske. Poukázal na lekársku správu, z ktorej vyplýva, že maloleté deti vykazovali prejavy nervového zrútenia a emočného stresu s vegetatívnymi prejavmi. Ďalej uviedol, že maloleté deti boli prepustené z hospitalizácie dňa 18.10.2013 s odporučením dodržovania kľudového režimu, vylúčením stresových podnetov a potrebou pokračovania psychoterapeutických stretnutiach. K ďalšej realizácii výkonu rozhodnutia kolízny opatrovník zastáva názor, že nie je možné vylúčiť skutočnosť, že deti budú opätovne vystavené situácii, ktorá im spôsobí negatívny a psychický traumatizujúci stav a vzhľadom k uvedenému má za to, že takýto spôsob a realizácia výkonu rozhodnutia môže nepriaznivo vplývať na celkový fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí, čo nie je v súlade s najlepším záujmom. Uviedol tiež, že nie je v záujme detí vystavovať ich situáciám, ktoré im môžu spôsobovať negatívny a psychický traumatizujúci stav.
Detská lekárka maloletých detí MUDr. Eva Gondová doručila tunajšiemu súdu dňa 17.02.2014 vyjadrenie k zdravotnému stavu maloletých detí a k realizácii výkonu rozhodnutia ( č.l. 248 spisu ). Z jej vyjadrenia súd zistil, že maloleté deti sú prihlásené do jej zdravotnej starostlivosti od augusta 2010, čo je 3,5 roka. Počas tohto obdobia deti zažívajú opakovane negatívne záťažové situácie, ktoré vyplývajú z neustáleho posudzovania vzájomného vzťahu ich biologického otca- Francúza, ktorý má záujem presťahovať ich do krajiny ich narodenia - Francúzska. Ďalej uviedla, že krátko po presťahovaní boli maloleté deti vyšetrené psychológom Dr. Pastorekovou a pre zhoršenie zdravotného stavu boli hospitalizované na pedopsychiatrickej klinike DFN Bratislava - E. v apríli 2013 a U. v máji 2013. Maloleté deti boli veľmi dôkladne a odborne vyšetrené a na základe zhodnotenia celkovej situácie v oboch prípadoch je detskými psychiatrami doporučené, aby deti zostali naďalej v starostlivosti matky a kontakt s otcom treba zabezpečiť len v prítomnosti matky. Detská lekárka poukázala na skutočnosť, že na
zdravotný stav maloletých detí negatívne vplýva celé dianie doteraz, ktoré eviduje 3,5 roka a ktorého svedkami sú maloleté deti. Podľa slov ošetrujúcej detskej lekárky maloleté deti zažívajú situácie, na ktoré sa nedá zabudnúť a ktoré ich budú ťažiť v celom ďalšom vývoji, žijú pod psychickým tlakom, v chronickom strese, v neistote z blízkej budúcnosti. Deti opakovane odmietli kontakt s otcom, o vycestovaní do Francúzska ani nehovoriac. Podľa slov lekárky situácia je stále nedoriešená, resp. hlavne nedoriešená v prospech detí a tiež podľa nej nie je normálne, aby celý deň maloleté deti trávili pod matkiným dozorom, či v škole, na krúžku, samozrejme aj cestou do školy a zo školy a aby ani nevychádzali z domu, nehrali sa vonku, nechceli nikam ísť a to všetko len z pretrvávajúceho strachu z možného stretnutia s otcom. V závere uviedla, že rozhodnutie o návrate detí do Francúzska by bolo v najlepšom záujme maloletých detí vtedy, keby sa na túto skutočnosť tešili a nemali z celej situácie dlhodobý stres, situácia je však v danom prípade opačná.
Zo správy PhDr. Jany Prekopovej, klinického psychológa, v ktorého odbornej psychologickej starostlivosti sú maloleté deti, doručenej tunajšiemu súdu dňa 19.02.2014 ( č.l. 255 spisu ) súd zistil, že u maloletých detí sa od realizácie výkonu rozhodnutia, t.j. od 16.10.2013 výrazne pohoršil spánok, budia sa v noci s plačom, kopajú, mykajú sa a spánok je celkovo nekľudný. Do školy chodia so strachom, aj na sedení odmietli, aby ich matka počkala v čakárni, čo im predtým nerobilo problém, obe maloleté deti reagovali až panicky. Maloleté deti podľa slov klinického psychológa prežívajú neprirodzený strach z toho, že sa to zopakuje, von chodia len s dospelými. Stále rozprávajú obe o tom, že majú zlý sen, že boli unesené, obe odmietajú komunikovať na čokoľvek, čo sa týka ich otca a odchodu do krajiny, vyhýbajú sa i cieleným otázkam. Spozorované bolo celkové zhoršenie výkonnosti v škole. V závere klinický psychológ uviedol, že návrat detí do krajiny pokladá za maximálne traumatizujúci za akýchkoľvek okolností, vzhľadom na reakcie, stav detí, ako prežívali eventuálne sa nervovo zrútili v 10/13 a doposiaľ reagujú anxiozne-depresívne, v niektorých situáciách až regresne. Klinický psychológ sa domnieva sa, že iba negatívny dopad by mal taký krok, ako je odobratie detí a vrátenie k otcovi a pokladá takýto výkon rozhodnutia a realizáciu za absolútne traumatizujúci, a nepredstaviteľným množstvom psychických problémov. Uviedol tiež, že len samotná situácia, že sa dané nariadenie nezastavilo a deti nemôžu slobodne zostať s matkou na Slovensku, ktoré pokladajú za svoj domov spôsobuje iba fixovanie ich traumy, čo nezostáva bez ujmy na ich psychickom zdraví.
Oprávnený otec prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd pokračoval vo výkone rozhodnutia ( č.l. 206 - 210 spisu).
Povinná matka prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby súd prerušil výkon rozhodnutia alebo výkon rozhodnutia zastavil ( č.l. 237 - 239 spisu ).
Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidla medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
Podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo dvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 vetá prvá a tretia Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 272 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len " OSP " ) súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe vykonateľného rozhodnutia súdu.
Podľa § 268 ods. 1 písm. e) OSP výkon rozhodnutia sa zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.
Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/123/2011, citovanej medzinárodno - právnej úpravy, právnej úpravy Slovenskej republiky zistil nasledovné. Ustanovenie § 268 ods. 1 OSP taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd výkon rozhodnutia zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Skončenie súdneho výkonu rozhodnutia bude závislé od jeho samotného priebehu. Zastaviť výkon rozhodnutia v zmysle § 268 ods. 1 písm. e) OSP možno vtedy, ak pokračovanie výkonu rozhodnutia by sa priečilo zásadám výkonu rozhodnutia. Pritom môže ísť o akýkoľvek dôvod, ktorý nie je taxatívne uvedený v zákone. Jeho podmienkou však je, že rozhodnutím bola vyslovená neprípustnosť výkonu rozhodnutia. V danom prípade súd v priebehu výkonu rozhodnutia zistil, že výkon rozhodnutia nie je v súlade s najlepším záujmom detí, dokonca je v príkrom rozpore s najlepším záujmom detí. Uvedené má súd za preukázané z prepúšťacích správ Nemocnice s poliklinikou Partizánske, n.o. , lekárskych správ psychologickej ambulancie Mgr. Veroniky Dudovej, psychológa, lekárskej správy ošetrujúceho detského lekára MUDr. Evy Gondovej, lekárskej správy klinického psychológa PhDr. Jany Prekopovej, ako aj oznámení kolízneho opatrovníka maloletých detí. Záujem dieťaťa musí byť podľa č. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Ak by realizácia výkonu rozhodnutia bola v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa môže tento záujem prevážiť nad záujmom oprávneného rodiča, tak ako je to skonštatované v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a slobody vo veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo dňa 06.07.2010. Súd poukazuje najmä na to, že súd ale i iné orgány zúčastnené na realizácii výkonu rozhodnutia majú mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa. Súd ma za to, že v tomto štádiu vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi by výkon rozhodnutia neprebehol bez vážnych následkov pre ďalší vývoj maloletých detí. Súd má navyše za to, že ak maloleté deti vo veku X a X rokov otca absolútne odmietajú a je jedno z akéhokoľvek dôvodu, a napriek tomu sú tieto nútené k odňatiu matke a odovzdaniu otcovi, tak v tomto prípade by takýto výkon rozhodnutia bol v rozpore so záujmom maloletých detí, ktorý záujem je súd povinný v prvom rade skúmať a tento hájiť. Navyše je potrebné zdôrazniť, že nielen otec, ale aj deti majú svoje práva stanovené tak Dohovorom o právach dieťaťa, ako aj Zákonom o rodine, keď Dohovor o právach dieťaťa obsahuje úpravu, podľa ktorej má dieťa oddelené od jedného alebo obidvoch rodičov právo udržiavať osobné pravidelné kontakty s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že sa jedná o právo rodičov a dieťaťa, no nie povinnosť dieťaťa a že aj toto právo môže byť vylúčené, ak je v rozpore so záujmom dieťaťa. Ak deti trpia syndrómom tzv. zavrhnutého rodiča, čomu by naznačovali aj skutkové zistenia vyjadrené v lekárskych správach, tak pri násilnej exekúcii detí by tu existovalo zjavné riziko, že by mohlo dôjsť k poškodeniu fyzického alebo duševného zdravia detí, čo však nie je ani nemôže byť účelom výkonu rozhodnutia upraveného ustanoveniami OSP. V danom prípade súd v priebehu výkonu rozhodnutia zistil, že výkon rozhodnutia nie je v najlepšom záujme maloletých detí a preto by bolo v rozpore s ich najlepším záujmom v tomto výkone rozhodnutia pokračovať. Uvedené jednoznačne vyplýva zo správ a odborných posudkov lekárov, správy ošetrujúceho detského lekára, posudkov klinického psychológa a stanoviska kolízneho opatrovníka, ktoré súd vzal do úvahy a pri rozhodovaní postupoval analogicky podľa ustanovenia § 268 ods. 1 písm. e) OSP a vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný, pretože existuje dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať a výkon rozhodnutia zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).