Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/17/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. februára 2014, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej veci obžalovaného M. O., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.2.2014 sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnuté uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa zamietol žiadosť obžalovaného M. O. o prepustenie z väzby na slobodu a podľa neprijal ponúknutú záruku podanú dôveryhodnou osobou Mgr. B. Q. k nahradeniu väzby.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť obžalovaný M. O. a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorú aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že ustanoveným obhajcom bol informovaný o lehotách vzťahujúcich sa k tejto problematike a dospel k záveru, že odvolací súd pri poslednom rozhodnutí o jeho sťažnosti nevenoval dostatočnú pozornosť ponúknutej záruke, a preto túto záruku, jej právnu silu považoval za novú skutočnosť, o ktorej v konečnom dôsledku nebolo v predchádzajúcom konaní rozhodnuté.

Zárukou, ktorou sa má nahradiť jeho väzba podal občan K. B. Q., ktorý je dôveryhodnou osobou a takúto záruku možno považovať za dostačujúcu na nahradenie väzby.

Krajský ako nadriadený orgán podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Obžalovaný M. O. je stíhaný pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr.zák. a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 8.11.2012 sp.zn. .

Do väzby bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.5.2012 sp.zn. z dôvodov uvedených v

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. O takej žiadosti súd musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie

iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že o podanej žiadosti obžalovaného M. O. o prepustenie z väzby na slobodu bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 18. novembra 2013.

Obžalovaný M. O. podaním zo dňa 4.12.2013 opätovne požiadal o prepustenie z väzby na slobodu s odôvodnením, že záruka dôveryhodnej osoby B. Q. nebola súdmi akceptovaná napriek tomu, že B. Q. svoje dôvody na súde aj osobne vysvetlil.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zárukou dôveryhodnej osoby sa zaoberal tak okresný, ako aj krajský súd v rozhodnutiach zo dňa 6.11.2013 sp.zn. a zo dňa 18.11.2013 sp.zn. , pričom tak okresný, ako aj krajský súd konštatovali, že záruku dôveryhodnej osoby vzhľadom na osobu obžalovaného nemožno považovať za dostatočnú na nahradenie väzby.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný M. O. požiadal o prepustenie z väzby na slobodu pred uplynutím tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2013, pričom vo svojej žiadosti o prepustenie neuviedol iné dôvody.

Ak obvinený žiada o prepustenie z väzby na slobodu pred uplynutím 30 dní po zamietnutí jeho predchádzajúcej žiadosti o prepustenie na slobodu a neuvedie iné dôvody, súd o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu nerozhodne a obvineného o tom vyrozumie prípisom.

Lehotu 30 dní uvedenú v treba počítať od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí predchádzajúcej žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu (R 33/80).

Obžalovaný teda požiadal o prepustenie z väzby na slobodu pred uplynutím 30-dňovej lehoty od posledného rozhodnutia a okresný súd o jeho žiadosti rozhodol napriek tomu, že o takej žiadosti sa nerozhoduje a obvineného je o tom potrebné vyrozumieť prípisom.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o sťažnosti obvineného M. O. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.