Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1104-2008.pdf
PDF · 78.01 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/1104/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: František Vallo, nar.22.9.1956, bytom Horná 9, Modra, zast.JUDr.Alena Vagačová, advokátka, Metodova 7, Bratislava proti povinnému : K. V., nar.XX.X.XXXX,bytom Z. XX, X. B. o vymoženie X.XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.Márii Novákovej, Exekútorský úrad Matejkova 13, Bratislava titulom náhrady trov exekúcie 43,18 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd dňa 22.1.2009 vydal na základe návrhu oprávneného a žiadosti exekútora poverenie pre exekútora JUDr.Máriu Novákovú, Exekútorský úrad Matejkova 13, Bratislava na vykonanie exekúcie.
Prípisom zo dňa 12.5.2009 exekútor zaslal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 71,11 eur.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods.l Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súd podľa § 203 ods 1,2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia
Sp.zn. 15Er/1104/2008
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 37 ods. 1, veta druhá) Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 14 ods.1 Vyhlášky č.288/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej vyhlášky), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa odseku 2 § 14 - paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestové náhrady, poštové a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd exekúciu na základe návrhu oprávneného s poukazom na § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku zastavil. V priebehu exekúcie neboli exekútorom zistené žiadne finančné prostriedky, ani žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok vo vlastnícke povinného, z predaja ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Lustráciou údajov z katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti na území SR. Lustráciou v evidencii motorových vozidiel exekútor zistil, že povinný nie je evidovaný ako držiteľ motorového vozidla. Proti povinnému sa evidujú viaceré exekúcie a v čase podania podnetu na zastavenie exekúcie sa povinný nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou bez pracovného zaradenia.
Súd exekútorovi priznal trovy exekúcie podľa Vyhlášky č.288/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej vyhlášky) a to:
Podľa § 14 ods.1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Súd iba poznamenáva, že odmena vo výške 33,19 eur je paušálnou odmenou exekútora, minimálnou odmenou, ktorá mu prináleží v tom prípade, ak odmena za jednotlivé
úkony, ktoré vykoná a sú odmeňované podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky nepresiahne sumu 33,19 eur, čo je v danom prípade splnené ( získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie údajov cez ŽR, zisťovanie platiteľa mzdy povinného SP, zisťovanie majetku povinného 2x ), keďže exekútorovi mohla byť priznaná náhrada iba za tieto úkony, to znamená 6x po 3,32 eur, čo je menej ako 33,19 eur.
Exekútor si uplatni odmenu vo výške 39,84 eur, keď ju žiadal priznať za úkony, na ktoré mu podľa súdu nárok nevznikol:
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, v danom prípade ide o jeden úkon exekútora doručovaný oprávnenému a povinnému,
Sp.zn. 15Er/1104/2008
- zisťovanie zamestnania cez ÚVTOS a 5x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko realizácie týchto úkonov v spise exekútora preukázaná nebola.
Súd priznal exekútorovi odmenu podľa § 22 ods. 1 vyhlášky a to poštovné vo výške 2,80 eur ( 2x doporučená zásielka do vlastných rúk po 1,40 eur ).
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady ( exekútorom označené ako ostatné náklady ) neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške.
Súd priznal exekútorovi 20%DPH v súlade s § 196 Exekučného poriadku vo výške 7,19 eur, nakoľko exekútor preukázal, že je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty a jeho daňová povinnosť vznikne až právoplatnosťou tohto uznesenia.
Súd pri rozhodovaní o výške trov exekúcie objektívne a reálne zhodnotil činnosť exekútora za použitia citovaných príslušných právnych predpisov a po naštudovaní predloženého exekútorského spisu č. EX 66/2008 trovy exekúcie určil sumou 43,18 eur.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a vyúčtovania trov exekúcie, exekúciu zastavil v súlade s § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, nakoľko zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekúcie. O povinnosti platiť trovy exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 43,18 eur, nakoľko súd má povinnosť (nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje a súd vo svojom rozhodnutí zaviazal oprávneného len na náhradu nevyhnutných trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
Sp.zn. 15Er/1104/2008
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.