Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-240-2013.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/240/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľky E., toho času Q., štátnej občianky SR, proti odporcovi Q., štátnemu občanovi SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté XX. X. 1984, vedené v knihe manželstiev matričného úradu Q. vo zväzku XX ročník 1984 na strane XXX pod poradovým číslom X, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd 13. 8. 2013 návrh na rozvod manželstva účastníkov konania.
V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli XX. X. 1984 na bývalom Mestskom národnom výbore v Q.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. S odporcom sa poznajú takmer od detstva. Keď mala 16 rokov, začali spolu chodiť. V 17-tich rokoch otehotnela a vzali sa. Prvý rok bývali u rodičov, neskôr v rôznych podnájmoch, a až v roku 1990 dostali 3-izbový družstevný byt, v ktorom bývajú dodnes. Počas manželstva sa narodili dve deti, I., nar. XX. X. XXXX a I., nar. XX. X. XXXX, ktorí sú dnes už dospelí a samostatní. Odporca po celý čas nadmerne užíval alkohol. V jeho opojení bol agresívny, žiarlivý, útočil na ňu fyzicky aj psychicky. Niekoľkokrát s deťmi odišla ku rodičom, no na jeho naliehanie, prosby a sľuby, že sa zmení a pôjde sa liečiť, sa k nemu vždy vrátila. Po pár dňoch sa všetko vrátilo do starých koľají. V roku 2004 po ďalšom fyzickom útoku už privolala na odporcu policajnú hliadku, ktorá ho vzala do vyšetrovacej väzby, kde strávil cca. 1 mesiac. Po tejto skúsenosti sa odporca nachvíľu zmenil, ambulantne sa liečil zo závislosti od alkoholu a ich vzťahy sa zlepšili. Následne súd mu vymeral 2 ročný podmienečný trest, počas ktorého sa opäť vrátil k alkoholu, no snažil sa svoju agresivitu držať na uzde. Prestal na ňu útočiť fyzicky. No psychicky ju ničiť neprestal. Neustále žiarli, kontroluje ju, bombarduje telefonátmi, aj keď je v práci, finančne neprispieva na chod domácnosti a zo všetkých ich problémov viní iba ju. Keďže deti sú v súčasnosti samostatné, nič ju pri odporcovi nedrží . Rozhodla sa, že si svoj život už nenechá ničiť a chce sa rozviesť.
Odporca v svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh na rozvod žiada zamietnuť. Namietal, že navrhovateľka v návrhu uvádza dôvody, ktoré sa mali odohrať v minulosti, pričom reálny stav ich manželstva je v súčasnosti úplne iný. Potvrdil, že je pravdou, že v minulosti bol súdne potrestaný za trestný čin majúci charakter domáceho násilia. Po jeho odsúdení však už viedli riadny život. Upustil od požívania alkoholu v nadmernom množstve, s manželkou vychádzali dobre, aj keď nevylučuje nejaké hádky, ktoré podľa neho vznikali z bežného spôsobu života. Návrh manželky na rozvod ho prekvapil aj z toho dôvodu, že v prechádzajúcom období spoločne pracovali mimo územia Slovenskej republiky a ich
spoločný život bol v podstate bezproblémový. Zarobené finančné prostriedky používali na zabezpečenie chodu domácnosti a pomoc ich rodinným príslušníkom. Tvrdenie navrhovateľky o jeho neprispievaní na domácnosť je podľa neho zavádzajúce. V písomnom vyjadrení tiež uviedol, je v súčasnosti je jeho manželka dlhodobo pracovne v zahraničí a nezdržiava sa v mieste trvalého bydliska. Dôvody, ktoré jeho manželku viedli k podaniu návrhu, si nevie vysvetliť.
Na pojednávaní konanom 21. 2. 2014 navrhovateľka na rozvode jednoznačne trvala. Odporca s návrhom na rozvod naďalej nesúhlasil.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že najväčším problémom v ich manželstve bolo odporcove časté užívanie alkoholu. Uviedla, že počas 30-ročného trvania manželstva odporca užíval alkohol, po ktorom bol vždy agresívny. Často preto utekala s deťmi k svojej mame. Odporca jej následne sľuboval, že sa polepší, a tak sa nakoniec k nemu vždy vrátila. Keď bol triezvy, bol „v pohode“. Bolo aj obdobie jedného roka, kedy odporca nepil, a vtedy bolo dobre. Je tomu však už 15 rokov dozadu. Potom zasa začal. Rodina šla bokom. Prvoradí boli pre neho alkohol a kamaráti. Vždy sa bála, že jej niečo spraví. 20.júna minulého roku bola po 30 rokoch na guláši. Odporca sa opil. Volal jej, že niekto druhý mu zdvihol mobil. Potom volal synovi, že je s niekým iným. Syn jej volal, aby prišla domov, lebo otec je opitý. Volala aj políciu. Vtedy sa rozhodla, že to bude riešiť rozvodom. Prekáža jej odporcova žiarlivosť. Od tejto udalosti odišla k mame a s odporcom spolu nežijú. 8 mesiacov v roku pracuje v zahraničí, 4 mesiace je doma. Synovia sú už samostatní. S odporcom komunikuje, aj synovia. Z odporcu má však strach, nechce s ním viac zotrvať v manželstve. Aj po tom, čo podala návrh, volal jej, pričom vedela, že je opitý. Dala mu množstvo šancí na to, aby sa polepšil. Vždy ju však sklamal.
Odporca na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka sa neustále vracia k obdobiu spred 10-tich rokoch, kedy na ňu fyzicky zaútočil. Tvrdil, že svoj trest si už odpykal. Uznal si chybu. Chce to uzavrieť, ale manželka mu to často pri hádkach vytýka. Za posledných 8 mesiacov mal 2 - 3 krát vypité. Robil všetko, čo chcela. Staral sa o domácnosť. Ani raz jej nenadával. Keď odišla, ochorel na srdce. V minulosti nepil 3 roky, nie 1 rok, ako tvrdí navrhovateľka. Bolo to v rokoch 2004 - 2007, keď bola v Taliansku. Potom boli spolu v Nemecku. V júni, keď bola na guláši, ozval sa mu nejaký chlap. Povedal mu, aby jej nevyvolával a dal jej pokoj. Ráno, keď prišla domov, vyskočil. Ale dal si kávu a šiel do roboty. Keď sa vrátil, už doma nebola. Navrhoval, aby navrhovateľka počkala 8 mesiacov, kedy bude pracovne v Taliansku, a potom sa uvidí. 30 rokov manželstva nie súd 2 roky.
Navrhovateľka s týmto návrhom nesúhlasila, na rozvode jednoznačne trvala.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie v celom rozsahu navrhovanom účastníkmi konania a zistil nasledujúce skutočnosti:
Zo sobášneho listu súd zistil, že manželstvo účastníkov konania uzavreté 14. 1. 1984 je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok vo zväzku 13, ročník 1984, na strane 114, pod poradovým číslom 3.
Z výpovedi účastníkov zhodne s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci vyplýva, že z manželstva účastníkov pochádzajú 2 deti, synovia I., narodený XX. X. XXXX a I., narodený XX. X. XXXX. U oboch manželov ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese Q.
Manželia teda vstupovali do manželstva vo veku svojich cca 18 rokov za situácie, kedy navrhovateľka bola tehotná a očakávala narodenie prvého syna I..
Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T 49/2004 súd ďalej zistil, že voči odporcovi bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) a d) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 1T 49/2004 - 130 z 25. 11. 2004, právoplatným od 28. 1. 2005, bol odporca uznaný vinným, že v období najmenej od 1. 9. 1999 pod vplyvom požitého alkoholu navrhovateľke a synom, s ktorými žil v spoločnej domácnosti, opakovane nadáva, budil ich zo spánku, vyhrážal sa im zabitím, fyzicky ich napádal bitkou, navrhovateľku ako svoju manželku neustále ponižoval, sústavne sledoval, zaobchádzal s ňou pohŕdavo, vulgárne jej nadával pred deťmi a na verejnosti, citovo ju vydieral vyžadovaním pohlavného styku, budil ju zo spánku a nútil vstať a pripraviť jedlo, zakazoval jej pozerať televízor, fyzicky ju napádal a bil dlaňami po hlave a tvári, pričom v decembri 2013 sa jej vyhrážal zabitím nožom v ruke, čím vyvolával u všetkých strach a stres a ohrozoval ich psychické a fyzické zdravie, prečo viac krát odišli zo spoločnej domácnosti k starej matke. Týmto rozsudkom bol odporca odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.
Podľa odôvodnenia vyššie uvedeného trestného rozsudku znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Annu Uhrovou pre účely uvedeného trestného konania bola u odporcu zistená porucha osobnosti, prejavujúca sa hlavne nevyrovnanosťou, výbušnosťou a nezdržanlivosťou. Zároveň bola tiež zistená prítomnosť chorobnej závislosti od alkoholu v III. štádiu podľa Jellineka.
Uznesením č. k. 1T 49/04 - 170 zo 17. 12. 2008, právoplatným 17. 12. 2008, Okresný súd Kežmarok vyslovil, že odporca sa počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia osvedčil. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že odporca pravidelne absolvoval uložené ambulantné protialkoholické liečenie a podľa vyjadrenia navrhovateľky v skúšobnej dobe sa v spoločnej domácnosti správal slušne.
Z výpovedi účastníkov ďalej zhodne vyplýva, že navrhovateľka v júni 2013 odišla zo spoločnej domácnosť s odporcom k svojej matke, a to po tom, čo medzi manželmi došlo k verbálnemu konfliktu v súvislosti s jej účasťou na guláši a navrhovateľka po návrate domov zo strachu pred odporcom zavolala políciu. Od tejto doby manželia spolu nežijú. Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie spoločnej domácnosti. Argumentuje, že manželovi už neverí, pokiaľ ide o jeho správanie (žiarlivosť a psychické týranie) pod vplyvom alkoholu. Má za to, že mu dala už množstvo šancí, pričom ju vždy sklamal. Prekáža jej jeho žiarlivosť. Má z manžela strach. Odporca navrhovateľke vyčíta, že stále sa vracia a vyčíta mu minulosť, a nereaguje na jeho správanie v poslednej dobe, kedy sa snaží zmeniť.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd prijal vo veci skutkový záver, že manželia už cca 8 mesiacov nežijú spolu a nevytvárajú harmonické trvalé životné spoločenstvo, ktoré je hlavným účelom manželstva. Preto súd manželstvo účastníkov považoval za vážne rozvrátené. Vzhľadom na postoj navrhovateľky, ktorá nemá záujem o obnovenie trvalého spolužitia s odporcom, ktorá má z odporcu strach, na skutočnosť, že reálne sa navrhovateľka zdržiava a bude niekoľko mesiacov zdržiavať a pracovať v zahraničí, ako aj na vzťahy manželov, ktoré sú poznačené niekoľkoročným domácim násilím
odporcu k navrhovateľke aj k synom, na osobnostné vlastnosti odporcu a jeho chorobnú závislosť na alkohole (bez ohľadu na obdobia abstinencie) súd zastáva názor, že nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia účastníkov. Preto súd rozvrat manželstva považoval nielen za vážny, ale aj za trvalý. Deti pochádzajúce z manželstva sú už dospelé. O to viac by v tomto svojom štádiu manželstvo malo byť spoločenstvom, v ktorom manželia spolu harmonicky žijú, rešpektujú svoju dôstojnosť, vzájomne si pomáhajú a sú si vzájomnou citovou, fyzickou a ekonomickou oporou. Z pohľadu aj dospelých detí je podstatné, aby manželia ako rodičia vytvorili harmonický zväzok, čo sa účastníkom už dlhodobo nedarí a nie je pre to daný vzhľadom na všetky uvedené okolnosti veci ani reálny predpoklad v budúcnosti. Manželia manželstvo uzatvárali veľmi mladí. Aj keď odporca má snahu uzavrieť minulosť, vzťahy manželov sú poznačené domácim násilím odporcu v minulosti k navrhovateľke ako aj k celej rodine. Nemožno neakceptovať postoj navrhovateľky, ktorá má stále z odporcu strach a ktorá k správaniu odporcu v budúcnosti vzhľadom aj na jeho závislosť na alkohole nemá dôveru.
Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci v konaní o rozvod manželstva v zásade nemajú právo na náhradu trov konania. Naviac, v danej veci ani jeden z účastníkov o náhradu trov konania nepožiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.