Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/282/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: W. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Š. H. XXX/XX, občan SR proti odporkyni: W. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., X. W. XXX/X, občianka SR, o návrhu na určenie výživného na manžela, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť Okresnému súdu Piešťany súdny poplatok vo výške 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2013 domáhal určenia výživného od manželky v sume 5 eur, z dôvodu jeho nezamestnanosti. Súd navrhovateľa vyzval na odstránenie vád podania uznesením zo dňa 27.11.2013. Navrhovateľ podaním 06.12.2013 odstránil vady podania a súčasne opísal rozhodujúce okolnosti odôvodňujúce jeho návrh. V návrhu uviedol, že je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi a nežije s manželkou v spoločnej domácnosti.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že sa sama stará o tri maloleté deti, na ktoré je navrhovateľ povinný platiť výživné, pričom od októbra 2012 nezaplatil ani časť. Jej manžel je zdravý muž, ktorý sa svojou lenivosťou nie je schopný zamestnať, chodí len na brigády. Nemieni ho v jeho lenivosti podporovať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 06.12.2013, uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 02.07.2013, rozhodnutím ZŠ, Školská ulica 4, Vrbové zo dňa 06.02.2014, predpisom mesačných zálohových platieb do fondu opráv Bytového družstva so sídlom v Trnave zo dňa 14.01.2014, rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.01.2013, výzvou na zaplatenie daňového nedoplatku č. 146 zo dňa 07.11.2013 vydaného Mestom Vrbové, potvrdenie Školskej jedálne pri Materskej škôlke Šípkové zo dňa 25.10.2013, ako i ostatného obsahu spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ s odporkyňou sú manželmi, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 07.04.2011. Je súčasne poberateľom hmotnej núdze vo výške 60,50 eur.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že na príslušnom úrade práce mu povedali, že nebude mať nárok na sociálne dávky, pokiaľ si nepodá návrh na určenie výživného na manžela. V minulosti mu výplatu sociálnych dávok pozastavili práve z dôvodu, že nebolo súdom rozhodnuté o výživnom na manžela. Vyplatené sociálne dávky musí teraz vrátiť, tieto spláca v dohodnutých splátkach. Vyplácanie sociálnych dávok bolo obnovené, pričom podmienkou na ich vyplácanie je práve toto konanie. Naposledy podnikal v oblasti stavebníctva, v súčasnosti je evidovaný na úrade práce. Aktívne sa zaujíma o prácu, avšak do dnešnej doby sa mu nepodarilo sa riadne zamestnať. Občas chodí na brigády. Žije v rodinnom dome v podnájme, nájomné platí vo výške 60 eur. Má tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, je si vedomý nedoplatku na výživnom voči nim, keďže vďaka svojej zlej finančnej situácii neplatí výživné. Tento nedoplatok vyrovná hneď ako sa zamestná. S deťmi sa stretáva, chodievajú za ním aj na víkendy, podľa dohody s odporkyňou a keď sú u neho, postará sa o ne a keď niečo potrebujú, tak im to kúpi. Okrem toho deti vozieva do škôlky autobusom, čo vychádza cca 25 eur mesačne, jedna cesta ho stojí 1,40 eur. S odporkyňou sú stále manželmi, nežijú však v spoločnej domácnosti, odporkyňa má priateľa. Na tunajšom súde prebieha už tretím rokom rozvodové konanie. Obnoviť manželské spolužitie nemieni.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že s určením vyživovacej povinnosti na manžela nesúhlasí. Navrhovateľ od októbra 2012 neplatí výživné na deti, ktoré sú vo veku 5,6 a 3,5 roka, všetky chodia do materskej škôlky v Šípkovom, pričom ich tam vozí odporkyňa, čo je nákladné. Býva s deťmi v byte, ktorý vlastnil jej nebohý otec, po ktorom prebieha dedičské konanie. Je zamestnaná v Tescu, zarába cca 404 eur mesačne, v čom je zahrnutý aj daňový bonus na deti. V súvislosti s bytom má výdavky vo výške 200 eur, školné 14 eur mesačne, strava v škôlke stojí 60 eur mesačne. Tiež platí životné poistky vo výške 22,50 eur. Maloleté deti chodia na pravidelné zdravotné kontroly na imunológiu a následne užívajú lieky, čo je v prepočte asi 5 eur mesačne a po uhradení všetkých nevyhnutných výdavkov jej na živobytie a bežný chod rodiny ostáva naozaj minimum. Býva v spoločnej domácnosti aj s priateľom, ktorý jej čiastočne prispieva na domácnosť. Rozvodové konanie vedené na tunajšom súde bolo odročené na neurčito, nakoľko odporca všetko popieral a musia sa teraz zúčastniť psychologickej poradne v Novom Meste nad Váhom.

Podľa , manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa , vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z porovnania jednotlivých ustanovení zákona upravujúcich hierarchiu jednotlivých druhov vyživovacích povinností vyplýva prednostné postavenie výživného medzi manželmi. Má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom (). Vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v zmysle o pomoci v hmotnej núdzi (povinnosť prioritne si uplatniť nároky v zmysle zákona o rodine).

Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásady právnej úpravy vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádzajú z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, ktorá je založená na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Uvedené vyplýva zo záväzku zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach podniknúť vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb v manželstve, resp. zo základných zásad zákona o rodine, t.j. že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach, ako aj zo základnej právnej vety vymedzujúcej vzťahy medzi manželmi (manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach).

V súvislosti s ustanovením § 71 treba uviesť, že uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého obsahom sa stáva všetko, čo nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Tento inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (relatívna neplatnosť). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Pokiaľ dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, na návrh niektorého z nich rozhodne súd.

Z takéhoto právnoteoretického vymedzenia vyplýva, že za existencie spoločného hospodárenia, zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti. V prípade nezhody o použití bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže manžel podať žalobu ( ) o úpravu práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne by sa mohol domáhať určenia povinnosti druhému manželovi uspokojovať spoločné potreby rodiny v zmysle zákona o rodine. Od účinnosti novely (), t.j. od 1. januára 1992, doplnením sa prelomila striktnosť uvedených ustanovení a manželom sa poskytla možnosť upraviť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov odchylne od zákonnej úpravy, a to troma spôsobmi:

- rozšírením o veci, ktoré by inak v zmysle zákona do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrili,

- zúžením o niektoré (špecifikované v dohode) veci v zmysle všeobecnej zákonnej úpravy patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a

- dohodou, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva.

Žiadny z týchto spôsobov úpravy nemá vplyv na existenciu a rozsah vyživovacej povinnosti manželov. Na všetky tieto dohody sa vyžaduje forma notárskej zápisnice. V dvoch z týchto prípadov (pri zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyhradení jeho vzniku ku dňu zániku manželstva) môže medzi manželmi dôjsť k disproporciám v majetkovej oblasti, a tým aj k rozdielom v ich životnej úrovni, čo je v rozpore s proklamovanou zásadou ich rovnakého postavenia. Rovnako je to v prípade zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov v priebehu trvania manželstva. V takýchto prípadoch má inštitút výživného medzi manželmi svoje opodstatnenie.

Napriek tomu súdna prax rešpektuje prípady, keď manželia spolu nehospodária, ako aj pojmový znak vyživovacej povinnosti, a to použitie týchto prostriedkov výlučne pre potreby oprávnenej osoby (hoci ide o prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), a rozhoduje o osobných potrebách v rámci inštitútu vyživovacej povinnosti manželov aj v prípade neupraveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva.

Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní.

Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.

Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym rozhodnutím neprichádza do úvahy. Návrh v prípade riadneho a dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti by súd musel zamietnuť. Zákon súdu umožňuje zasahovať do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.

Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.

Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Pri bezdetnom manželstve a oddelenom spolužití by nebolo možné vziať do úvahy starostlivosť manžela - navrhovateľa o vlastnú domácnosť. Domácnosť podľa tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s ustanovením ide o širokú definíciu, podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent

peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné uplatnenie). Tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne.

Súd pred rozhodnutím vo veci samej obstará (v rámci prípravy pojednávania a na pojednávaní) podklady pre záver o životnej úrovni manželov, t.j. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, v rámci rozhodovania prihliadne na osobnú starostlivosť o domácnosť, či žijú spolu, na už uvedené špecifiká, dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, prípadne skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi, zákonné kritériá uvedené v § 75, na základe čoho určí výživné vo výške, ktorá by mala zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp. návrh zamietne.

S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na vykonané dokazovanie a zistený stav veci, súd dospel k právnemu záveru, že návrh nebol poddaný dôvodne. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu súd skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady na rozhodnutie o výživnom na manžela. Napriek tomu, že navrhovateľ je osobou poberajúcou dávku v hmotnej núdzi, je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho príjem je len vo výške 60,50 eur, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd zaviazal odporkyňu - manželku navrhovateľa, starajúcu sa o tri maloleté deti, platiť navrhovateľovi výživné. Súd má jednoznačne preukázané, že navrhovateľ neplatí deťom výživné, v dôsledku čoho podala odporkyňa na neho trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , a bolo začaté trestné konanie Uznesením OR PZ v Trnave sp. zn. ČVS: ORP-909/2-OVK-TT-2013 zo dňa 02.07.2013. Okrem toho u súdneho exekútora W.. R.. M. M. prebieha exekúcia vo veci zmeškaného výživného. Odporkyňa sama z vlastného príjmu zabezpečuje kompletnú starostlivosť trom maloletým deťom.

Napriek skutočnosti, že predmetný návrh navrhovateľ podal len z dôvodu možnosti uplatnenia si svojho nároku na sociálne dávky, súd tento návrh posúdil ako nedôvodný a hlavne v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na skutočnosť, že si žiadne neuplatnila.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa z.č. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.

Podľa . č. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa z. č. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku sú oslobodení: navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v

konaní o jeho zvýšení, ako aj v konaní o uplatnení práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

Súd v zmysle uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 16, eur na účet tunajšieho súdu, pričom vychádzajúc z položky 8 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov z. č. v znení neskorších predpisov, z návrhu na určenie výživného medzi manželmi je výška súdneho poplatku vo výške 2% z ceny predmetu najmenej 16,50 eura.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, -f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).