Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-6-2014.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu R. E., trvale bytom Q. XX/XXX, XXX XX A. Q., právne zast. JUDr. Júliusom Kvetanom - advokátom, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovaným v 1. rade K. M., trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX L., v 2. rade T. M., trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX L., zastúpený opatrovníčkou Q. W., pracovníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, v konaní o zaplatenie 1550,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu 01.03.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 1550,- eur spolu so 6%-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 25.02.2011 až do zaplatenia, vrátane trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že 04.08.2011 uzavrel so žalovanými dohodu o uznaní dlhu v ktorej uznali svoj dlh voči žalobcovi, čo do dôvodu a výšky 1550,- eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne z tejto sumy od 25.02.2011 až do zaplatenia. Dlh vznikol na základe skutočnosti, že dlžníci - žalovaní prestali splácať pôžičku od Pohotovosti zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 03.06.2009. Žalovaní nereagovali ani na výzvu na úhradu. K žalobe doložil žalobca dohodu o uznaní dlhu zo 04.08.2011 a výzvu na zaplatenie dlžnej sumy z 10.01.2013.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 28.03.2013, ktorý bol však následne zrušený, pretože sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaných. Po vykonanom šetrení pobytu, súd žalovanému v 2. rade ustanovil opatrovníka, pretože jeho aktuálny pobyt sa nepodarilo zistiť.
Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa okrem právneho zástupcu žalobcu nedostavil žalobca, žalovaní v 1. a v 2. rade a súdom ustanovený opatrovník žalovaného v 2. rade. Súdom ustanovený opatrovník svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Následne súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým so žalobou, dohodou o uznaní dlhu, výzvou na úhradu, výzvou súdu na právnemu zástupcovi žalobcu na doloženie dokladov od Pohotovosti, s.r.o., právnym zástupcom žalobcu doloženými dokladmi a to : oznámením o splatení úveru č. XXXXXXX (čl. 50), výzva na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy č. 8760087 (čl. 51) a zápisnicou spísanou pred súdnym exekútorom (čl. 52), ako aj s vyjadrením právneho zástupcu
žalobcu, vykonaným šetrením pobytu žalovaného v 2. rade a uznesením o ustanovení opatrovníka a zistil tento skutkový stav.
Z Dohody o uznaní dlhu zo dňa 04. augusta 2011 (čl.4) vyplýva z článku I., že dlžníci - žalovaní uznávajú svoj dlh voči veriteľovi - žalobcovi, čo do dôvodu a výšky, a to vo výške 1550,- eur spolu s úrokom vo výške 6% z tejto sumy od 25. februára 2011 do jeho zaplatenia. Dlh vznikol na základe skutočnosti, že dlžníci prestali splácať pôžičku od právneho subjektu Pohotovosť, s.r.o., ktorú im priznal na základe zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 03.06.2009 (článok I. Dohody o uznaní dlhu).
Podľa článku II. tejto dohody, dlžníci sa zaväzujú, že veriteľovi uhradia tento dlh v mesačných splátkach po 100,- eur, počnúc dňom podpisu tejto dohody a to pod stratou výhody splátok. Splátky budú uhrádzať poštovou poukážkou.
Z výzvy na úhradu z 10.01.2013 (čl. 6) vyplýva, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy.
Z oznámenia o splatení úveru (čl. 50) vyplýva, že Pohotovosť, s.r.o. oznámila žalobcovi ako dlžníkovi, že jeho dlh zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 03.06.2009 bol v plnej výške uhradený 29.12.2011. Zároveň mu táto spoločnosť ponúkla možnosť čerpať ďalší úver.
Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.08.2011 (čl. 51) vyplýva, že Pohotovosť, s.r.o. vyzýva žalobcu ako dlžníka na úhradu dlžného úveru zo zmluvy č. XXXXXXX.
Zo zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom úrade Bratislava zo dňa 03.05.2011 (čl. 52) vyplýva, že bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému - žalobcovi ako dlžníkovi. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.
Zo všetkých týchto doložených dokladov vyplýva, že Pohotovosť, s.r.o. poskytla žalobcovi ako dlžníkovi úver pod číslom zmluvy XXXXXXX zo dňa 03.06.2009, ktorý následne žalobca ako dlžník vyplatil. Z uvedených listín vyplýva, že dlžníkom z tejto zmluvy o úvere bol žalobca a žalovaní neboli účastníkmi tejto zmluvy o úvere. V Dohode o uznaní dlhu z 4.8.52011 je uvedená tá istá zmluva s Pohotovosťou, s.r.o. ( to isté číslo zmluvy XXXXXXX a dátum jej uzavretia 03.06.2009).
Podľa § 558 uznanie dlhu Občianskeho zákonníka (OZ), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy od žalovaných z dôvodu Dohody o uznaní dlhu zo dňa 04.08.2011.
Súd konštatuje, že táto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože neobsahuje podstatné náležitosti tohto úkonu, tak ako to vyžaduje vyššie uvedený § 558 OZ a jej obsah je neurčitý a nezrozumiteľný.
Konkrétne v tejto dohode o uznaní nie je určito a zrozumiteľne uvedené právny dôvod vzniku tohto záväzku žalovaných, čo je podstatná náležitosť tohto právneho úkonu - uznania dlhu podľa § 558, aby bol považovaný za platne uzavretý právny úkon. Z tohto dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný. Samotné písomné uvedenie textu: čo do dôvodu a výšky, nezbavuje a nenahrádza právnu špecifikáciu
dôvodu (napríklad kúpna zmluva a nezaplatená cena, dlžné nájomné, pôžička a podobne), ktorá musí byť podľa § 558 uvedená ako podstatná náležitosť v uznaní dlhu, či už ako jednostranného právneho úkonu alebo dvojstranného právneho úkonu.
Rovnako je neplatná aj dohoda, čo sa týka výšky úroku, ktorý je uvedený v článku I. dohody o uznaní dlhu: spolu s úrokom vo výške 6% z tejto sumy od dňa 25. februára 2011 do jeho zaplatenia. Takáto dohoda ohľadom úroku je neurčitá a nezrozumiteľná, pretože z nej nevyplýva, či sa jedná o ročný úrok z omeškania alebo mesačný, alebo o iné obdobie. Taktiež z toho nevyplýva, či sa jedná o úrok z omeškania, alebo iný úrok.
Súd zdôrazňuje, že po poučení, právny zástupca žalobcu, nemal ďalšie návrhy na dokazovanie a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie v tejto veci za skončené.
Podľa súčasného právneho stavu v civilnom kontradiktórnom - sporovom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravda.
Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť a ex offo nezisťuje tzv. materiálnu pravdu. Je na účastníkoch a ich zástupcoch, aby do vyhlásenia dokazovania súdom za skončené uviedli nielen svoje tvrdenia, ale aj doložili dôkazy na ich preukázanie. V opačnom prípade súd vychádza po ukončení dokazovania, keď účastníci už nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie zo skutkového stavu, ktorý dovtedy vyšiel najavo.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. dôkazná povinnosť, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci majú teda zo zákona najmä podľa § 120 ods. 1 O.s.p., takzvanú povinnosť tvrdenia a takzvanú dôkaznú povinnosť. Táto povinnosť vyplýva aj z § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a § 101 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V tomto prípade žalobca neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal svoje tvrdenia, pričom samotná dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatná, tak ako je to uvedené vyššie a sama o sebe nezakladá právny dôvod na priznanie žalovanej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžníkom vo vzťahu k Pohotovosti, s.r.o. zo zmluvy č. XXXXXXX z 03.06.2009 bol žalobca. Táto zmluva o úvere je uvedená aj v článku I. dohody o uznaní dlhu.
Rovnako žalobca v konaní nepreukázal do skončenia dokazovania žiadne iné skutočnosti, napríklad platne písomne uzavretú dohodu o prevzatí dlhu, o pristúpení k záväzku, o ručení a podobne a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak žalovaným náhradu trov konania nepriznal, hoci boli v konaní úspešní, pretože im žiadne trovy konania nevznikli a žiadne si neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.