Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/39/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, B., za účasti intervienta na strane žalobcu: Odborový zväz KOVO, IČO: 308 040 78, Bajkalská 16025/29A, Bratislava, proti žalovanému: Základná organizácia Odborového zväzu KOVO VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., v likvidácii, J. Jonáša 1, Bratislava, IČO: 307 792 O1, org. číslo:XX-XXXX-XXXX, o určenie, že členstvo žalobcu v Odborovom zväze KOVO evidované u žalovaného vrátane všetkých práv a povinností spojených s členstvom v Odborovom zväze KOVO trvá naďalej, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že členstvo žalobcu v Odborovom zväze KOVO evidované u žalovaného vrátane všetkých práv a povinností spojených s členstvom v Odborovom zväze KOVO trvá naďalej.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že uznesenie žalovaného z 8. novembra 2016 o vylúčení žalobcu z členstva v Odborovom zväze KOVO (ďalej len ,,OZ KOVO“) potvrdené revíznou komisiou žalovaného je neplatné a členstvo žalobcu v KOVO naďalej trvá. Súčasne s podaním žaloby sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení: Súd pozastavuje účinky uznesenia žalovaného z 8. novembra 2016 o vylúčení žalobcu z členstva v KOVO potvrdené revíznou komisiou žalovaného a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej s tým, že do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej žalobcovi trvá členstvo v KOVO. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je zamestnancom zamestnávateľa, a to spoločnosti V. Q., a.s. od X.XX.XXXX. V roku 1994 sa stal riadnym členom KOVO. Podl'a článku 20 bodu l. Stanov KOVO, si člen KOVO uplatňuje svoje práva a plní svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v KOVO prostredníctvom len jednej základnej organizácie KOVO. Touto základnou organizáciou, prostredníctvom ktorej sa uplatňujú práva a povinnosti vyplývajú cez členstva v KOVO, je žalovaný. Žalovaný je organizačnou jednotkou KOVO s vlastnou právnou subjektivitou. Žalovaný je odborovou organizáciou, ktorá vznikla 3.04.1993 s pôsobením u zamestnávatel'a V. Q., a.s., ktorý je právnym nástupcom V. B., spol. s r.o. Žalovaný je tak v súlade so Stanovami Odborového zväzu KOVO organizačnou zložkou KOVO s prideleným organizačným číslom XX-XXXX-XXXX a Štatistickým úradom pri deleným IČO: 307 792 01. Štatutárnym orgánom žalovaného je výbor. Tento orgán je príslušným odborovým orgánom oprávneným konat' v mene žalovaného vo vzt'ahu k tretím osobám. Na účely je člen príslušného odborového orgánu, tzn. výboru, zástupcom zamestnancov, a to na účely Š 240 . Na základe posledných volieb, ktoré sa konali do výboru žalovaného v dňoch 9.05.2016 až 20.05.2016, bol za člena výboru zvolený žalobca a stal sa tak členom štatutárneho orgánu žalovaného. Žalobca zastával funkciu člena výboru aj v období pred vol'bami do orgánov Základnej organizácie KOVO, tzn. vo funkčnom období rokov 2012 až 2016. Z titulu svojej funkcie predsedu dielenského výboru - úsek č. II.

( 1-13 NSF, lanovka), ktorý je z titulu svojej funkcie súčasne členom výboru, tzn. členom štatutárneho orgánu žalovaného, bol zamestnávatel'om na základe dohody dlhodobom uvol'není zamestnanca zo dňa a 22.12.2012 v znení dodatku č. 1 z 30.06.2016 dlhodobo uvol'nený na výkon odborovej funkcie, a to konkrétne na funkciu člena výboru s náhradou mzdy v rozsahu zodpovedajúcom 37,5 hodiny týždenne ( na tzv. plný úväzok). Uvedené bolo realizované v súlade s 136 ods. 1 a 3 a v spojení s . Okrem vyššie uvedeného žalobca bol na základe volebného poriadku Odborového zväzu KOVO podl'a článku 16 Stanov KOVO zvolený Regionálnou radou predsedov odborového zväzu KOVO, a to konkrétne Regionálnou radou predsedov regiónu č. l, pod ktorú patrí Bratislavský a Trnavský kraj, aj za revízora účtov Odborového zväzu KOVO, čím sa stal aj členom revíznej komisie KOVO s povinnost'ou plnit' si povinnosti vyplývajúce pre neho aj z tejto funkcie, tzn. voči KOVO, a to v rozsahu stanovenom v článku 19 Stanov Odborového zväzu KOVO. Dňa 08.09.2016, tzn. potom ako boli uskutočnené vol'by do orgánov žalovaného, ktoré boli vyhodnotené v prítomnosti notárky JUDr. F. V., rozhodol štatutárny orgán žalovaného uznesením č. 1 z 8.09.2016 0 vylúčení žalobcu z členstva z Odborového zväzu KOVO (d'alej len „rozhodnutie o vylúčení"), a to z dôvodu, že žalobca:

- riadne nevykonával funkciu, do ktorej bol riadne zvolený, a to tým, že počas výkonu práce sa žalobca stretol s predsedom Odborového zväzu KOVO p. M. F., a to bez vedomia v tom čase predsedu výboru žalovaného ( pána I. Q.). Týmto konaním žalobca údajne porušil článok 7 ods. 2 Stanov Odborového zväzu KOVO, a to riadne vykonávat' funkciu, do ktorej bol zvolený a z tejto činnosti sa zodpovedat' orgánu, ktorý ho zvolil.

- konal v rozpore s pravidlami slušnosti a to tak, že si údajne robil počas konania volieb v dňoch od 09.05.2016 do 20.05.2016 volebnú kampaň na volenú odborovú funkciu predsedu výboru žalovaného, na ktorú taktiež kandidoval, a to v závode zamestnávatel'a v F..

- porušil článok 11 bodu 2 písm. d) Stanov Odborového zväzu KOVO, podl'a ktorého je základným princípom fungovania žalovaného programová a akčná jednota a keďže žalobcovi bola na zasadnutí výboru (štatutárneho orgánu) žalovaného vyslovená nedôvera jednomysel'ne, ja aj táto skutočnost' dôvodom na vylúčenie. Ihned' po zasadnutí výboru (štatutárneho orgánu) žalovaného sa uskutočnilo zasadnutie revíznej komisie žalovaného, ktorá preskúmala rozhodnutie o vylúčení a potvrdila dôvodnost' a legitímnost' vylúčenia s tým, že žalobca prestáva byt' členom KOVO odo dňa 09.09.2016. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až 13.09.2016, ked' mu bolo doručené rozhodnutie o vylúčení spolu so stanoviskom revíznej komisie žalovaného. Dôsledkom tohto rozhodnutia o vylúčení žalobcu z členstva v KOVO bol nielen zánik členstva podl'a článku 9 bodu l . písm. d) Stanov KOVO, ale v dôsledku zániku členstva v KOVO aj zánik funkcie člena výboru, tzn. člena štatutárneho orgánu žalovaného, ako aj zánik funkcie člena revíznej komisie KOVO, a to podl'a článku 28 bodu 13. písm. e) Stanov KOVO. Uvedené rozhodnutie tak zásadne zasiahlo do právneho postavenia žalobcu, ktorý prestal byt' zástupca zamestnancov na účely ako člen príslušného odborového orgánu u zamestnávatel'a dlhodobo uvol'neného na výkon odborovej funkcie na funkčné obdobie 2016 až 2020, a súčasne prestal byt' zástupca členov KOVO evidovaných prostredníctvom žalovaného, ktorí ho do funkcie riadne zvolili, avšak neodvolali. Uvedeným rozhodnutím tak bol úplne znemožnený výkon akejkol'vek odborovej činnosti. Žalobca v žalobe poukazoval na ustanovenie podľa ktorého je zamestnávatel' povinný zaradit' zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko, ak došlo okrem iného k skončeniu výkonu činnosti pre odborovú organizáciu. Nakoľko pracovná pozícia žalobcu už bola zrušená, zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nebude možné, a preto pravdepodobne vznikne vo vzt'ahu k žalobcovi dôvod na skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Okrem vyššie uvedeného rozhodnutím o vylúčení žalovaného bolo d'alej porušené ústavné právo žalobcu na slobodu združovania podl'a článku 37 ods. I , podl'a ktorého právo slobodne sa združovat' s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, a to prostredníctvom odborovej organizácie, ktorej činnost' má slúžit' na uvedenú ochranu. Žalobca sa stal členom KOVO prostredníctvom žalovaného dobrovol'ne a individuálne s ciel'om, aby požíval ochranu pred opatreniami, ktoré smerujú k obmedzovaniu a porušovaniu práv vrátane práva na združovanie. Žalobca bol autoritatívnym a bezprecedentným spôsobom vylúčený z členstva v KOVO na základe rozhodnutia žalovaného o jeho vylúčení, a to z dôvodov, ktoré nie sú relevantnými dôvodmi, pre ktoré je vôbec možné vylúčit', resp. pozbavit' člena členstva v KOVO. Súčasne boli hrubým spôsobom porušené práva člena KOVO, ktoré žalobcovi priznávajú samotné Stanovy KOVO na základe oprávnenia daného v o združovaní v znení neskorších predpisov, konkrétne citovaného zákona. Žalobca zdôraznil, že sa žiadneho porušenia Stanov KOVO nedopustil, resp. nedopustil sa konania, ktorým by porušil článok 7 ods. 2 Stanov Odborového zväzu KOVO, a

to riadne vykonávat' funkciu, do ktorej bol zvolený a z tejto činnosti sa zodpovedat' členom a orgánu, ktorý ho zvolil. Z vyššie uvedenej povinnosti vyplýva, že žalobca ako predseda dielenského výboru, a tým aj člen štatutárneho orgánu žalovaného (člen výboru), ktorý bol zvolený do tejto funkcie orgánom žalovaného, konkrétne dielenským úsekom č. II. - H3 NSF, lanovka, sa za výkon funkcie a za svoju činnost' z nej vyplývajúcu zodpovedá výlučne členom a orgánu, ktorý ho do funkcie zvolil. Týmto orgánom je dielensky úsek č. II. - 1--13 NSF, lanovka a nie štatutárny orgán žalovaného alebo predseda štatutárneho orgánu žalovaného, ktorým bol v čase vydania rozhodnutia o vylúčení pán I. Q.. Členmi, ktorým sa za svoju činnost' zodpovedá sú tí členovia, ktorí boli zaradení pod dielenský úsek č. II - H3 NSF, lanovka a sú preto oprávnení volit' ako aj odvolávat' predsedu dielenského výboru ako svojho zástupcu zamestnancov u zamestnávatel'a, ktorým sa zodpovedá za svoju činnost'. Žalobca riadne vykonával svoju funkciu člena štatutárneho orgánu žalovaného (člena výboru). Bol na tú to odborovú funkciu dlhodobo uvol'nený, tzn. bol dlhodobo uvol'nený na výkon funkcie člena výboru, a to z pracovného pomeru k zamestnávatel'ovi, a to podl'a časti 7 bodu 7.5 platnej kolektívnej zmluvy a z tohto dôvod u sa na neho ustanovenia o pracovnom čase nevzt'ahovali, pretože bol na dlhodobej prekážke v práci v zmysle Š 136 a Š 137 ods. 5 písm. c) . Podl'a článku 6 bodu 6.4 Dohody o dlhodobom uvol'není zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne z 22.12.2012 v znení dodatku č. 1 z 30.06.2016 zamestnanec je povinný aj počas dlhodobého uvol'nenia rešpektovat' pracovný poriadok a iné interné predpisy zamestnávatel'a týkajúce sa oblasti BOZP v spoločnosti, pravidlá týkajúce sa disciplíny s výnimkou ustanovení o pracovnom čase a prítomnosti na pracovisku a všetkých d'alších ustanovení, ktoré tieto ustanovenia pracovného poriadku v budúcnosti nahradia, resp. budú upravovat' obdobné záležitosti. Žalobca nebol počas dlhodobého uvol'nenia na výkon odborovej funkcie v pracovnom pomere k žalovanému. Výkon odborovej funkcie tak nebol realizovaný k žalovanému v pracovnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzt'ahu. Z tohto dôvodu sa preto nemohol dopustit' ani porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, a ani žiadneho porušenia Stanov KOVO, a to tým, že sa v pracovnej dobe stretol s predsedom KOVO pánom X.. M. F., ked'že žalobca žiadnu pracovnú dobu vo vzt'ahu k žalovanému s prihliadnutím na vyššie u vedené právne skutočnosti ani objektívne nemá. Z rozhodnutia o vylúčení pritom ani nie je zrejmé, kedy presne sa s predsedom KOVO stretol. Uvedený dôvod je pritom tak absurdný, pretože stretnutie s predsedom KOVO, ktorého bol žalobca členom, nemôže byt' žiadnym porušením Stanov KOVO. Naopak je právom každého člena KOVO požiadat' o stretnutie s vedením KOVO, na ktorom má člen právo slobodne vyjadrovat' svoje názory, predkladat' námety a návrhy na zlepšenie práce orgánov KOVO. Žalobca má právo vyslovovat' kritiku na činnost' všetkých orgánov a funkcionárov KOVO a požadovat' ochranu pred postihom za ňu. Naviac žalobca tým, že zastával aj funkciu člena revíznej komisie KOVO, má právo stretnút' sa aj so štatutárnym zástupcom KOVO aj v súvislosti s výkonom funkcie člena revíznej komisie KOVO, k čomu aj viackrát v minulosti došlo. Žalobca nikdy pri stretnutí s predsedom KOVO a ani pri stretnutiach s inými funkcionármi zväzu nerealizoval žiadne právne úkony, ktorými by zaväzoval akýmkol'vek spôsobom žalovaného, čím by porušoval článok 23 bod 3. Stanov KOVO. Konaním žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnych povinnosti člena KOVO, ani k porušeniu článku 7 bodu 2. písm. f) Stanov KOVO. Zo žiadneho ustanovenia Stanov nevyplýva, že člen KOVO má zakázané stretávat' sa s funkcionármi odborového zväzu, súčasne z nich nevyplýva, že člen, ktorý vykonáva funkciu v odborovom orgáne, v danom prípade u žalovaného, má počas výkonu funkcie zakázané stretnút' sa s najvyšším predstavitel'om KOVO, ktorý je pritom zriad'ovatel'om žalovaného ako organizačnej jednotky KOVO. Vytýkané konanie žalobcovi v rozhodnutí o vylúčení žalovaného nie je možné vyhodnotit' ako konanie, ktorým by žalobca porušil svoju povinnost' riadneho výkonu svojej funkcie, alebo inú stanovenú povinnost' podl'a Stanov KOVO, ale ide svojvol'né, účelové a šikanózne konanie žalovaného s ciel'om pozbavit' žalobcu za každú cenu nielen výkonu funkcie, ale aj členstva v KOVO, a to bezprecedentným rozhodnutím. Pokiaľ ide o druhý dôvod vylúčenia, ktorým je konanie v rozpore s pravidlami slušnosti, a to v podobe návštev závodu zamestnávateľa v Martine počas konania volieb v období od 9. mája 2016 do 20. Mája 2016 a údajnej realizácii volebnej kampane, žalobca v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle volebného poriadku žalovaného, ktorými sa riadili voľby do orgánov žalovaného, a ktorými sa riadila aj volebná komisia, nie je upravené žiadne volebné moratórium, alebo zákaz vstupu do priestorov zamestnávateľa vrátane závodu zamestnávateľa v F.. Uvedený dôvod vylúčenia je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nezmyselný a účelový, keďže v rozhodnutí o vylúčení žalovaný sám priznáva, že zákaz realizácie volebnej kampane sa v ustanoveniach Volebného poriadku žalovaného nenachádza a do budúcne je potrebné pripraviť zmenu pravidiel Volebného poriadku. Žalobca zdôrazňuje, že si počas konania volieb do orgánov žalovaného žiadnu volebnú kampaň nerobil v závode žalovaného v F.. Dňa 12.05.2016 sa stretol v F. s kolegom z výbor, konkrétne predsedom dielenského výboru v F. P. D. v čase cca od 12.00

hod. do 15.30 hod. Jeho vstup bol riadne nahlásený na vedení závodu v F., pri rešpektovaní povinností, ktoré mu vyplývali vo vzťahu k zamestnávateľovi z Dohody o dlhodobom uvoľnení. Žiadnym spôsobom nevyrušoval zamestnancov pri výkone ich práce, ani s nimi neviedol žiadnu verbálnu komunikáciu, nerozdával žiadne letáky, komunikoval s predsedom dielenského výboru o pracovných záležitostiach a to v kancelárii, ktorá je určená na činnosť žalovaného v závode zamestnávateľa v F.. Súčasne vopred informoval o tomto pracovnom stretnutí aj protikandidáta pána I. Q., čím konal slušne a korektne. Uvedené fakticky znamená, že žalobca bol účelovo vylúčený z členstva z KOVO za konanie, ktorého sa jednak ani nedopustil, pričom ak by k takémuto konaniu (k realizácii volebnej kampane) aj došlo, nemohlo by to byť porušenie žiadnych volebných pravidiel, a to ani Stanov KOVO, ani Volebného poriadku žalovaného, keďže volebný poriadok žalovaného v čase konania volieb takéto zákazy vôbec neobsahoval ani neupravoval. Pokiaľ ide o tretí dôvod vylúčenia, žalobca uvádza, že žalovaný ani nerozumie tomu, o čom rozhoduje a z akých dôvodov, pretože takýto nezmysel by nemohol do dôvodu vylúčenia vôbec uviesť. Žalobca zdôrazňuje, že vyslovenie nedôvery zo strany štatutárneho orgánu žalovaného členovi výboru, tzn. členovi štatutárneho orgánu, je v rozpore so základným princípom fungovania činnosti žalovaného ako organizačnej jednotky KOVO podľa čl. 11 bod 2 Stanov KOVO, ktorým je okrem iného ,,priama zodpovednosť členom“ v rozpore s Volebným poriadkom žalovaného. V zmysle toho princípu platí, že člen vykonávajúci funkciu v odborovom orgáne v danom prípade v štatutárnom orgáne žalovaného zodpovedá za výkon funkcie členom a orgánu, ktorý ho do funkcie zvolil. . Tento orgán, resp. osoby, ktoré boli oprávnené voliť žalobcu vo voľbách, ktoré sa konali v dňoch 9. až 12.5.2016 sú oprávnené ho z funkcie riadnym podľa Volebného poriadku hlasovaním odvolať, ak žalobca riadne nevykonáva funkciu do ktorej bol zvolený. Dôsledkom odvolania pritom nie je zánik členstva, ale len zánik funkcie v štatutárnom orgáne žalovaného. Štatutárny orgán žalovaného nie je oprávnený vyslovovať žalobcovi nedôveru. Táto skutočnosť následne nemôže byť ani dôvodom na vylúčenie z členstva v KOVO. K uvedenej skutočnosti, t.j. k odvolaniu žalobcu z funkcie člena štatutárneho orgánu podľa Volebného poriadku do dňa 09.09.2016, t.j. ku dňu vylúčenia nedošlo, preto je postup žalovaného svojvôľou. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že predmetné rozhodnutie o vylúčení považuje za rozhodnutie, na ktoré štatutárny orgán nemal právomoc v zmysle Stanov KOVO. Poukazoval na čl. 9 bod 4 Stanov podľa ktorého rozhoduje o vylúčení člena z odborového zväzu základná organizácia odborového zväzu a to na základe konania člena, ktoré je v rozpore so stanovami, programom odborového zväzu, pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia. Právomoc nebola priznaná priamo štatutárnemu orgánu žalovaného, t.j. výboru žalovaného, ale najvyššiemu orgánu žalovaného. Podľa č. 22 stanov KOVO je najvyšším orgánom základnej organizácie KOVO členská schôdza alebo konferencia. Táto rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa členov odborového zväzu evidovaných v základnej organizácii KOVO. Stanovy KOVO v žiadnom svojom ustanovení nepriznávajú kompetenciu vylúčenia člena z KOVO štatutárnemu orgánu žalovaného. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že prijatie rozhodnutia o vylúčení žalobcu z členstva v KOVO nebolo v právomoci výbor ako štatutárneho orgánu žalovaného, ale v kompetencii konferencie žalovaného odhliadnuc od uvedeného, že na vylúčenie žalobcu neboli dané vecné dôvody. Aj z tohto dôvodu považuje žalobca jeho vylúčenie z členstva v KOVO za neplatné. Žalobca d'alej zdôraznil, že pri jeho vylúčení z členstva v Odborovom zväze KOVO boli porušené jeho práva, ktoré mu priznávajú samotné stanovy Odborového zväzu KOVO, resp. nebol dodržaný určený postup. Odhliadnuc od toho, že rozhodnutie o vylúčení prijal orgán, ktorý na to nemal právomoc, podl'a článku 7 bodu l. písm. l) Stanov Odborového zväzu KOVO patrí medzi práva člena aj právo člena zúčastnit' sa rokovania v tých prípadoch, ked' odborový orgán rokuje a rozhoduje o jeho činnosti, správaní sa ako aj jeho st'ažnosti. Odborový orgán je povinný člena na toto rokovanie včas pozvat' a nemôže bez jeho účasti rokovat' a rozhodovat', s výnimkou prípadu, ked' člen súhlasí, aby sa rokovalo a rozhodovalo v jeho neprítomnosti, alebo ked' sa bez uvedenia vážnych dôvodov na rokovanie nedostavil. Zasadnutie štatutárneho orgánu, na ktorom došlo k žalobcovmu vylúčeniu nepredchádzala žiadna pozvánka na zasadnutie, z ktorého by bolo zrejmé, že na tomto zasadnutí bude predmetom rokovania rozhodovanie o vylúčení, resp. konania žalobcu, pre ktoré by inak mal byt' z členstva v Odborovom zväze KOVO vylúčený. Ak už sa týmto účelovým spôsobom rozhodlo o vylúčení na zasadnutí štatutárneho orgánu žalovaného (výboru), ktorý na rozhodovanie o vylúčení ani nemal právomoc, žalobca predpokladal, že bude mat' možnost' vysvetlit' celú situáciu na revíznej komisií žalovaného, ktorá potvrdzuje rozhodnutie o vylúčení a na zasadnutí tohto orgánu sa dovolat' nápravy tohto absurdného postupu konania žalovaného. Z písomného vyhotovenia rozhodnutia o vylúčení a zo stanoviska revíznej komisie, ktoré obdržal žalobca a ž. 13.09.2016, sa dozvedel, že revízna komisia žalovaného zasadala bezprostredne po zasadnutí štatutárneho orgánu žalovaného a v žalobcovej neprítomnosti potvrdila rozhodnutie o vylúčení žalobcu. Na predmetné zasadnutie revíznej komisie žalovaného, žalobca nebol nielenže včas, ale vôbec pozvaný,

pričom predmetom tohto jej zasadnutia boli konania žalobcu resp. činnost' a správanie na základe ktorého štatutárny orgán žalovaného rozhodol o jeho vylúčení. Týmto konaním žalovaného došlo preukázatel'ne k porušeniu práva žalobcu ako člena Odborového zväzu, ktoré jednoznačne vyplýva z článku 7 bodu 1. písm. l) Stanov. Z uvedeného vyplýva, že konanie žalovaného bolo účelové s ciel'om zbavit' sa žalobcu za každú cenu pričom pri tomto postupe boli porušené viaceré ustanovenia Stanov KOVO, ktorými je žalovaný povinný sa riadit', čoho dôsledkom je neoprávnený zásah do jeho ústavného práva na slobodu združovania, a súčasne neoprávnené pozbavenie funkcie v odborovom orgáne, do ktorej bol riadne zvolený na funkčné obdobie 2016 až 2020, čo má priamy vplyv na jeho právne postavenie v pracovnom pomere u zamestnávatel'a, ako aj na jeho právne postavenie v KOVO. Žalobca najprv podal proti konaniu a rozhodnutiu žalovaného st'ažnost' na Odborový zväz KOVO, (st'ažnost' z 13.09.2016), ktorá bola vyhodnotená ako opodstatnená, pretože výsledkom bolo prijatie uznesenia predsedníctva Odborového zväzu KOVO č. 414/2016 zo 14.09.2016 ako uznesenie vyššieho orgánu Odborového zväzu KOVO, ktorým v zmysle oprávnenia daného v zmysle článku 28 bodu 7. Stanov KOVO zrušilo rozhodnutie o vylúčení a bolo pre žalobcu súčasne záväzné podl'a článku 28. bod 7 Stanov KOVO, pretože sa ním naprávalo bezprávie a bezprecedentné konanie žalovaného, ktoré vzniklo absurdným rozhodnutím o vylúčení žalobcu z Odborového zväzu KOVO. Žalovaný v zastúpení v tom čase svojho štatutárneho orgánu predmetné uznesenie vôbec nerešpektoval, považoval ho za bezpredmetné, na ktoré nebola daná právomoc a neumožnil žalobcovi realizovat' jeho práva člena KOVO a člena výboru, čoho dôkazom je, že dňa 20.09.2016 vyhlásil vol'by na funkciu člena výboru predsedu dielenského výboru úseku č. II. (hala 1-13-NSF). Dňa 20.09.2016 podal žalobca na najvyšší orgán KOVO medzi zjazdmi, a to na Radu KOVO, opätovnú st'ažnost' na konanie žalovaného. Rada KOVO dňa 23.09.2016 prijala uznesenie, ktorým zrušila rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu a nariadila žalovanému opätovne postupovat' v súlade s týmto uznesením a rešpektovat' všetky jeho práva spojené so združovaním v KOVO (práva spojené s členstvom a funkciou, do ktorej bol riadne zvolený). Rozhodnutie najvyššieho orgánu KOVO bolo pre žalobcu v zastúpení žalovaného ako jeho organizačnú zložku záväzné a preto bol povinný sa týmto uznesením riadit', (článok 28 bod 7 v spojení s článkom 20 bod 7 Stanov KOVO) ak už nerešpektoval ani uznesenie predsedníctva Rady KOVO. Žalovanému bolo doručené 27.09.2009. Dňa 04.10.2016 požiadal žalobca písomne štatutárny orgán žalovaného o umožnenie výkonu práv a povinností člena KOVO vrátane výkonu funkcie člena výboru. Dňa 05.10.2016 žalovaný prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu svojím uznesením č. 3 zotrval na správnosti vylúčenia žalobcu z členstva z KOVO. Jeho zmena je možná až potom, čo o zákonnosti/nezákonnosti vylúčenia štatutárnym orgánom právoplatne rozhodne príslušný súd. V prípade, ak súd určí, že žalovaný neplatne vylúčil žalobcu z členstva v Odborovom zväze KOVO bude žalovaný predmetné rozhodnutie rešpektovat'. Z vyššie u vedeného vyplýva, že napriek vyššie uvedeným dôvodom a opodstatneným st'ažnostiam nebolo vôbec odstránené porušovanie Stanov KOVO vo vzt'ahu k žalobcovi, a to ani po zásahu zo strany orgánov odborového a súčasne tak nie je odstránené- bezprávie, ku ktorému došlo svojvol'ným a účelovým rozhodnutím žalovaného o vylúčení. Žalovaný od 11.10.2016 pre porušovanie Stanov KOVO vstúpil do likvidácie z tohto dôvod u je štatutárnym orgánom žalovaného podl'a článku 23 bodu 6. Stanov Odborového zväzu KOVO likvidátor. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam neexistuje preto stav právnej istoty vo vzťahu k osobe žalobcu, pretože je neisté jeho postavenie, a to tak vo vzt'ahu k zamestnávatel'ovi ako aj vo vzt'ahu k žalovanému, ako aj k KOVO, pretože všetko je spochybňované. V záujme vylúčit' akékol'vek pochybnosti ohl'adne postavenie žalobcu je vyriešenie otázky, či rozhodnutie o vylúčení žalovaného z členstva z KOVO je platné alebo neplatné zásadné a jej vyriešenie má význam na súčasné a budúce právne postavenie žalobcu. Z tohto dôvodu je preto daný naliehavý právny záujem na určení, či uznesenie o vylúčení žalobcu z občianskeho združenia je platné s poukazom na zákon č. 83/ 1990 Zb. o združovaní v znení neskorších predpisov, na podklade ktorého boli v Stanovách KOVO priznané práva člena, ktoré boli podl'a názoru žalobcu rozhodnutím žalovaného porušené, čoho dôsledkom je nedôvodné vylúčenie, resp. pozbavenie členstva, a to v rozpore so Stanovami KOVO z dôvodov, ktoré sú u vedené v žalobnom návrhu. Dôsledkom tohto postupu žalovaného je porušenie ústavného práva na slobodu združovania.

2. Dňa 30.11.2016 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu kauzálnej príslušnosti uvedeného súd. 3.Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 28.12.2016 č.k. -135 návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 4. Proti tomto uzneseniu podal žalovaný odvolanie.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.01.2018 č.k. -194 uznesenie Okresného súdu Bratislava III potvrdil. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že výbor žalovaného ako bývalý štatutárny orgán žalovaného prijal dňa 8.9.2016 rozhodnutie v podobe uznesenia č. 1, dôsledkom ktorého bolo vylúčenie žalobcu z členstva v KOVO, Výbor žalovaného, ako bývalý štatutárny orgán žalovaného vykonával svoju činnosť len do 11.10.2016, kedy z nižšie uvedených dôvodov zanikol. Dôsledkom skutočnosti, že dňa 11.10.2016 rozhodla Rada KOVO na svojom zasadnutí o likvidácii Základnej organizácie KOVO V. Q., a.s. s cieľom jej konsolidácie bolo, že zanikol výbor základnej organizácie (štatutárny orgán žalovaného do 11.10.2016), ktorého kompetencie od 11.10.2016 vykonávajú tak vo vzťahu k členom ako aj vo vzťahu k zamestnávateľovi a štátnym a iným orgánom a organizáciám menovaní likvidátori (súčasný štatutárny orgán žalovaného). Z týchto dôvodov a z pozície likvidátora ako súčasného štatutárneho orgánu žalovaného, žalovaný uvádza, že sa nevie plnohodnotne vyjadriť ku skutočnej existencii dôvodov, ktoré viedli výbor žalovaného (niekdajší štatutárny orgán žalovaného) k prijatiu uznesenia č. 1 zo dňa 08.09.2016 o vylúčení žalobcu z KOVO k postupu, ktorý žalovaný uplatnil na vylúčenie z KOVO by žalovaný chcel vyjadriť pochybnosť o správnosti, resp. legálnosti a legitimite postupu bývalého výboru žalovaného, a to najmä s ohľadom na znenie, v tom čase platných (platné k 8.9.2016) príslušných ustanovení Stanov KOVO (čl. 9 bod 4 stanov). Bývalý výbor základnej organizácie žalovaného až do ukončenia svojej činnosti tj. do 11.10.2016 trval na svojich vykonaných krokoch vedúcich vylúčeniu žalobcu z členstva v KOVO o čom svedčí aj prijatie uznesenia č. 3 zo strany bývalého výboru žalovaného z 5.10.2016. Vzhľadom k vykonaným krokom bývalého štatutárneho orgánu žalovaného, ktoré smerovali k vylúčeniu žalovaného z členstva v KOVO, ako aj s ohľadom na prijaté uznesenie č. 3 z 5.10.2016 žalovaný rozumie krokom žalobcu, ktoré smerovali k podaniu žaloby, pričom má za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ako súčasný štatutárny orgán žalovaného uvádza, že vo vzťahu k členstvu žalobcu k KOVO a vo vzťahu k s tým súvisiacich práv člena bude plne rešpektovať príslušné rozhodnutia súdov. 7. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 09.03.2017 súdu oznámili ich vstup do konania ako intervienti na strane žalovaného. 8. Uznesením zo dňa 10.10.2019, č.k. -261 vstup I. E., F. F., J. O., F. H., H. B., G. Q., Q. O., D. O., I. Q., E. N. a P. P. do konania ako intervientov na strane žalovaného nepripustil. 9. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 11.02.2022 Odborový zväz KOVO oznámil jeho vstup do konania ako intervienta na strane žalobcu. 10.Na pojednávaní nariadenom na deň 26.05.2022 právna zástupkyňa žalobcu navrhla prikázať predmetnú vec inému súdu, keď nejde o pracovnoprávny spor. 11. Dňa 02.06.2022 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o príslušnosti súdu a zároveň návrhu na prikázanie veci inému súdu. 12.Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.06.2022, č.k. -321 rozhodol, že v spore je príslušný konať Okresný súd Bratislava IV. Dňa 08.07.2022 bol spis postúpený tunajšiemu súdu. 13.Podaním doručeným tunajšiemu súdu 27.04.2023 žalobca navrhol pripustiť zmenu žalobného návrhu. 14. Uznesením zo dňa 08.08.2023, č.k. -361 súd zmenu žaloby pripustil. Aktuálne žalobný návrh znie:

- súd určuje, že členstvo žalobcu v Odborovom zväze KOVO evidované u žalovaného vrátane všetkých práv a povinností spojených s členstvom v Odborovom zväze KOVO trvá naďalej,

- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovaciu žalobu, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

15.Podľa (ďalej len ,p“), žalobou sa možno domáhať rozhodnutia o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa žalobou sa možno domáhať rozhodnutia o ,,určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu“. Podľa dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu pri tomto rozdelení vylúčiť ,,vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie ,,práva“, teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr.

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa , výpovede nájmu bytu podľa , uznesenia valného zhromaždenia podľa , alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. V iných prípadoch sú žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti neprípustné. Teda, nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. V posudzovanej veci sa jedná o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je (právo žalobcu na členstvo v Odborovom zväze KOVO). Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že dôsledkom rozhodnutia o vylúčení žalobcu z členstva v Odborovom zväze KOVO na ktoré, podľa žalobcu neboli splnené vecné ani procesné dôvody predpokladané Stanovami Odborového zväzu bol nielen zánik členstva a práv a povinností spojených s členstvom, zánik funkcie člena výboru, tzn. člena štatutárneho orgánu žalovaného, zánik funkcie člena revíznej komisie Odborového zväzu KOVO. Žalobca ďalej uviedol, že uvedené rozhodnutie z 08.09.2016 naďalej zásadným spôsobom aj v súčasnosti zasahuje do jeho právneho postavenia, jeho práv a povinností vyplývajúcich z členstva (napr. nemohol by byť opätovne zvolený do štatutárneho orgánu žalovaného) a stať sa tak zástupcom zamestnancov na účely ako člen príslušného odborového orgánu, tzn. realizovať svoje členské práva a povinnosti. Ďalším dôkazom preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je napr. aj skutočnosť, že člen je povinný riadne vykonávať funkciu do ktorej bol zvolený a z tejto činnosti sa zodpovedať členom a orgán, ktorý ho zvolil. Žalobca v súčasnosti zastáva funkciu člena revíznej komisie. Nevyhovením žalobnému návrhu by došlo k zásahu do právneho postavenia žalobcu v podobe zániku funkcie člena revíznej komisie Odborového zväzu KOVO a to z dôvodu zániku členstva vylúčením, na ktoré neboli zo strany žalovaného dané žiadne vecné dôvody. Naviac, rozhodnutie o vylúčení z členstva v Odborovom zväze vydal z procesného hľadiska orgán žalovaného, ktorý na to vôbec nebol oprávnený. Rozhodnutie orgánu žalovaného bolo svojvoľné, odporujúce Stanovám Odborového zväzu KOVO. Intervient na strane žalobcu k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení uviedol, že žalobca vykonáva funkciu člena revíznej komisie Odborového zväzu KOVO. Zamietnutím žaloby by došlo k zániku tejto jeho funkcie. Tento právny status je dočasne riešený vydaným neodkladným opatrením. Zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila, že neexistuje zákonný dôvod na podanú žalobu z dôvodu, že od 01.07.2016 stratil účinnosť zákona o združovaní občanov, ktorý zaručoval ochranu členom združenia, teda aj domáhať sa určenia neplatnosti uznesení štatutárnych orgánov združení. Žalobu považuje za nedôvodnú. Neexistujú dôvody odôvodňujúce stav naliehavého právneho záujmu. Navrhla žalobu zamietnuť. Právna zástupkyňa žalobcu v nadväznosti vyjadrenie zástupkyne žalovaného uviedla, že práve vzhľadom na vypustenie zákona o združovaní občanov preukázali naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Podľa názoru súdu, žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V súčasnosti u žalobcu naďalej existuje stav právnej neistoty, ktorá bola len dočasne vyriešená nariadeným neodkladným opatrením. Je nevyhnutné definitívne rozhodnutím vo veci samej určiť, či členstvo žalobcu v Odborovom zväze KOVO vrátane práv a povinností s tým spojených naďalej trvá alebo netrvá. Je daný naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení vo vzťahu k osobe žalobcu a to nielen v súčasnosti, ale aj do budúcnosti. Je splnená táto procesná podmienka žalovateľnosti. Inými slovami, predmetom tohto konania je určenie trvania členstva, teda právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a to podanou určovacou žalobou podľa . Žalobca v konaní preukázal, že existuje naliehavý právny záujem na určení trvania jeho členstva k KOVO a to z dôvodu, že dôsledkom platného rozhodnutia o vylúčení by bol nielen zánik členstva žalobcu podľa čl. 9 bod 1 písm. d) Stanov KOVO a práv a povinností spojených s členstvom, ale v dôsledku zániku členstva v KOVO aj zánik funkcie člena výboru, tzn. člena štatutárneho orgánu žalovaného (túto funkciu zastával do 31.01.2021 na základe aj vydaného neodkladného opatrenia, ktoré pozastavilo účinky zániku členstva v KOVO vylúčením), a v súčasnosti najmä zánik funkcie člena revíznej komisie KOVO podľa čl. 28 bod 13 písm. e) Stanov KOVO, do ktorej bol žalobca 24.06.2022 opätovne na ďalšie volebné obdobie opätovne zvolený. 16. V ďalšom sa súd zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. 17. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov strán sporu, intervienta na strane žalobcu, oboznámením listín: Stanovy odborového zväzu KOVO, Volebný poriadok ZO KOVO VW SK, Dohodou o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne, Kolektívnou zmluvou, Uznesením VZO KOVO VW č. 1 o vylúčení člena p. A. A. z členstva KOVO zo dňa 08.09.2016, Stanoviskom Revíznej komisie ZO KOVO VW SK k vylúčeniu člena p. A. A. z členstva

KOVO zo dňa 08.09.2016, sťažnosťou žalobcu zo dňa 13.09.2016, Uznesením predsedníctva Rady KOVO zo dňa 14.09.2016, Stanoviskom ZO VW SK čl. 118, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: Dňa 08.09.2016 Výbor základnej organizácie Odborového zväzu KOVO Volkswagen prijal uznesenie o vylúčení žalobcu z členstva KOVO. Ako dôvody vylúčenia uviedol, že žalobca riadne nevykonával funkciu do ktorej bol zvolený a to tým, že počas výkonu práce sa stretol s predsedom KOVO p. M. F. a to bez vedomia v tom čase predsedu výboru žalovaného p. I. Q.. Týmto konaním žalobca porušil čl. 7 ods. 2 Stanov KOVO, a to riadne vykonávať funkciu do ktorej bol zvolený a z tejto činnosti sa zodpovedať orgánu, ktorý ho zvolil. Ako druhý dôvod, pre ktorý bol žalobca vylúčený z členstva KOVO žalovaný uviedol, že žalobca konal v rozpore s pravidlami slušnosti a to tak, že si údajne robil počas konania volieb v dňoch od 9. mája do 20.mája 2016 volebnú kampaň na volenú odborovú funkciu predsedu výboru žalovaného, na ktorú tiež kandidoval v závode zamestnávateľa v F.. A ako tretí dôvod uviedol, že žalobca porušil čl. 11 bod 2 písm. d) Stanov KOVO, podľa ktorého je základným princípom fungovania žalovaného programová a akčná jednota a keďže žalobcovi bola na zasadnutí výboru (štatutárneho orgánu) žalovaného vyslovená nedôvera jednomyseľne. V ten istý deň Revízna komisia ZO KOVO VW SK vylúčenie žalobcu z členstva v KOVO potvrdila. 18. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní k dôvodom vylúčenia žalobcu z Odborového zväzu KOVO k prvému dôvodu vylúčenia uviedla, že Stanovy, ani žiadny vnútorný predpis žalovaného nezakazujú členovi stretávanie sa s funkcionármi a najmä so štatutárnym orgánom žalovaného. Žalobca má práva a povinnosti vyplývajúce mu z členstva nielen voči žalovanému, ale aj voči Odborovému zväzu KOVO. Z toho jasne vyplýva potreba komunikácie aj s funkcionármi KOVO. Stanovy KOVO ani žiadny iný vnútorný predpis KOVO alebo žalovaného neobsahuje žiadny postih za takéto konanie. Vylúčenie z členstva je zásadnou otázkou, ktorá zasahuje do právneho statusu žalobcu, preto žalovanému možnosť takéhoto vylúčenia musí vyplývať zo Stanov KOVO, alebo iného vnútorného predpisu, ktorý v tomto prípade neexistuje. K druhému dôvodu vylúčenia žalobcu z členstva v KOVO poukazovala na skutočnosť, že žalovaný môže o vylúčení z členstva rozhodovať len v rámci a medziach jeho vnútorných predpisov a predpisov KOVO, ktoré sú preňho záväzné. Volebný poriadok žalovaného, ani KOVO neobsahujú ustanovenia o akomkoľvek tzv. volebnom moratóriu, resp. neobsahujú zákaz na konanie z ktorého žalovaný vychádzal. K tretiemu dôvodu vylúčenia žalobcu z KOVO zopakovala, že vylúčiť člena z členstva KOVOM môže len najvyšší orgán, čo je v danom prípade u žalovaného konferencia. Výbor žalovaného nemal právomoc takéto rozhodnutie prijať. Žalobca aktívne zastáva funkciu člena revíznej komisie KOVO. V predmetnej veci sa tak fakticky rozhoduje nielen o zániku členstva žalobcu v KOVO ale aj zániku funkcie člena revíznej komisie KOVO. 19.Intervient na strane žalobcu na pojednávaní uviedol, že aj člena za to, že sa stretol so štatutárnym zástupcom KOVO za to, že navštívil Martin, o čom nebolo preukázané, že sa jednalo o volebnú kampaň a za to, že si údajne neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z funkcie je aj z morálneho hľadiska úplne absurdné. Žalobca bol do funkcie zvolený členskou základňou a nie výborom. Tzn., že v zmysle Stanov KOVO sa člen zodpovedá tým osobám, ktorými bol do funkcie zvolený. 20. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný trvá na dôvodoch vylúčenia, keď žalobca si riadne nevykonával funkciu, do ktorej bol riadne zvolený, stretával sa s vtedajším predsedom pánom F., konal v rozpore s pravidlami slušnosti, robil kampaň na volenú funkciu predsedu orgánu žalovaného. 21.Z listinných dôkazov súd zistil: 22. Z Dohody o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne zo dňa 22.12.2012 uzavretej medzi spoločnosťou V. Q., a.s. a A. A. súd zistil, že zmluvné strany sa na základe oznámenia výsledkov volieb do Výboru základnej organizácie Odborového zväzu KOVO Volkswagen Slovakia, a.s. (ďalej len ,, VZO KOVO VW SK“) ako odborového orgánu pôsobiaceho u zamestnávateľa, dohodli na dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie člena Výboru základnej organizácie Odborového zväzu KOVO Volkswagen. 23.Z Dodatku č. 1 k vyššie uvedenej Dohode o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne zo dňa 22.12.2012 súd zistil, že na základe oznámenia výsledkov volieb do VZO KOVO VW SK a ako odborového orgánu pôsobiaceho u zamestnávateľa, dohodli na uzatvorení Dodatku č. 1 tak, že týmto dodatkom sa mení čl. 6 záverečné ustanovenia ods. 6 a 8 nasledovne: Dohoda nadobúda účinnosť od 01.07.2016 a jej platnosť končí 30.06.2020. 24.Z uznesenia Výboru základnej organizácie Odborového zväzu KOVO Volkswagen zo dňa 08.09.2016 súd zistil, že VZO KOVO VW SK prijal uznesenie o vylúčení žalobcu z členstva KOVO. Ako dôvody vylúčenia žalobcu z členstva KOVO VZO KOVO VW SK v podstate uviedol, že žalobca

riadne nevykonával funkciu do ktorej bol zvolený a to tým, že počas výkonu práce sa stretol s predsedom KOVO p. M. F. a to bez vedomia v tom čase predsedu výboru žalovaného p. I. Q.. Týmto konaním žalobca porušil čl. 7 ods. 2 Stanov KOVO, a to riadne vykonávať funkciu do ktorej bol zvolený a z tejto činnosti sa zodpovedať orgánu, ktorý ho zvolil. Ako druhý dôvod, pre ktorý bol žalobca vylúčený z členstva KOVO žalovaný uviedol, že žalobca konal v rozpore s pravidlami slušnosti a to tak, že si údajne robil počas konania volieb v dňoch od 9.mája do 20.mája 2016 volebnú kampaň na volenú odborovú funkciu predsedu výboru žalovaného, na ktorú tiež kandidoval v závode zamestnávateľa v F.. A ako tretí dôvod uviedol, že žalobca porušil čl. 11 bod 2 písm. d) Stanov KOVO, podľa ktorého je základným princípom fungovania žalovaného programová a akčná jednota a keďže žalobcovi bola na zasadnutí výboru (štatutárneho orgánu) žalovaného vyslovená nedôvera jednomyseľne. 25.Zo sťažnosti žalobcu zo dňa 13.09.2016 súd zistil, že žalobca sa uvedeným podaním adresovaným Odborovému zväzu KOVO sťažuje na postup výboru základnej organizácie, ktorý rozhodol o jeho vylúčení z členstva. Žiadal odborový zväz o preskúmanie a preverenie súladu jeho vylúčenia so Stanovami KOVO, či dôvody jeho vylúčenia sú dôvodmi, pre ktoré člena možno vylúčiť. 26.Z uznesenia Predsedníctva Rady KOVO zo dňa 14.09.2016 súd zistil, že Predsedníctva Rady KOVO zrušilo v celom rozsahu Uznesenie KOVO VZO KOVO VW SK zo dňa 08.09.2016 o vylúčení A. A. z členstva v KOVO. 27.Zo stanoviska ZO KOVO VW SK bez dátumu na čl. 118 spisu súd zistil, že základná organizácia na zrušenie uznesenia reagovala tým, že Uznesenie ZO KOVO VW SK zo dňa 08.09.2016 o vylúčení bolo vydané v súlade so Stanovami KOVO a Uznesenie Predsedníctva Rady KOVO nemá právomoc ho zrušiť.

28.Právne súd vec posúdil nasledovne: 28.1. Podľa čl. 2 bod 1 Stanov Odborové zväzu KOVO (ďalej len požiadavky svojich členov, obhajovať ich zamestnanecké, mzdové, pracovné, sociálne, kultúrne práva a záujmy ako aj základné demokratické a občianske práva v súlade s programom odborového zväzu. 28.2. Podľa čl. 4 bod 1 Stanov členstvo v odborovom zväze je založené na princípoch dobrovoľnosti a individuálnosti. 28.3. Podľa čl. 4 bod 2 Stanov členom odborového zväzu sa môže stať každý bez ohľadu na pohlavie, národnosť, štátnu príslušnosť, rasu, politické a náboženské presvedčenie, ak sa stotožňuje so stanovami a programom odborového zväzu. 28.4. Podľa č. 6 bod 1 Stanov členstvo v odborovom zväze sa zakladá podaním prihlášky a vzniká zaevidovaním člena v základnej organizácii odborového zväzu, po súhlase príslušného orgánu základnej organizácie. 28.5. Podľa čl. 7 ods. 2 písm. a) Stanov člen je povinný dodržiavať stanovy, vnútrozväzové predpisy, plniť uznesenia orgánov odborového zväzu a základnej organizácie odborového zväzu a podieľať sa na plnení programu odborového zväzu. 28.6. Podľa čl. 7 bod 2 písm. f) Stanov člen je povinný riadne vykonávať funkciu do ktorej bol zvolený a z tejto činnosti sa zodpovedať členom a orgánu, ktorý ho zvolil. 28.7. Podľa čl. 9 bod 1 písm. d) Stanov členstvo v odborovom zväze zaniká vyňatím člena z evidencie členov odborového zväzu z dôvodu vylúčenia. 28.8. Podľa čl. 9 bod 4 Stanov o vylúčení člena z odborového zväzu rozhodne základná organizácia odborového zväzu, a to na základe konania člena, ktoré je v rozpore so stanovami, programom odborového zväzu, pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia. Vylúčenie člena potvrdzuje revízna komisia tejto základnej organizácie odborového zväzu. Súčasne s vylúčením zanikajú všetky práva člena. 28.9. Podľa čl. 13 ods. 1 Stanov zjazd odborového zväzu je najvyšším orgánom odborového zväzu. Volí predsedu aj podpredsedu rady odborového zväzu. 28.10. Podľa čl. 19 bod 1 Stanov revízna komisia je najvyšším revíznym orgánom odborového zväzu vykonávajúcim kontrolu v jeho orgánoch a základných organizáciách odborového zväzu. V mene revíznej komisie vystupuje predseda, podpredseda alebo poverený revízor účtov. Za svoju činnosť zodpovedá zjazdu odborového zväzu. 28.11. Podľa čl. 19 ods. 4 Stanov revíznu komisiu odborového zväzu tvoria revízori účtov zvolení v regionálnych radách predsedov. 28.12. Podľa čl. 20 bod 1 Stanov člen odborového zväzu uplatňuje svoje práva a plní svoje povinnosti vyplývajúce mu z členstva len prostredníctvom jednej základnej organizácie odborového zväzu. 28.13. Podľa čl. 20 bod 4 písm. d) Stanov základná organizácia odborového zväzu v zmysle týchto stanov je najmä základná organizácia odborového zväzu pôsobiaca u viacerých zamestnávateľov.

28.14. Podľa čl. 20 bod 7 Stanov základná organizácia odborového zväzu sa riadi uzneseniami svojich orgánov, stanovami odborového zväzu, vnútrozväzovými predpismi a zneseniami príslušných orgánov odborového zväzu. 28.15. Podľa čl. 22 bod 1 Stanov najvyšším orgánom základnej organizácie odborového zväzu je členská schôdza alebo konferencia. Rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa členov odborového zväzu evidovaných v tejto základnej organizácii odborového zväzu 28.16. Podľa čl. 23 bod 3 Stanov v mene výboru základnej organizácie je oprávnený konať predseda výboru základnej organizácie alebo iný poverený člen tohto orgánu. Výbor základnej organizácie je oprávnený splnomocniť ku konaniu za základnú organizáciu i funkcionárov a špecialistov odborového zväzu. Splnomocnené osoby sú oprávnené konať za základnú organizáciu v rozsahu a za podmienok uvedených v splnomocnení. 28.17. Podľa čl. 23 bod 6 Stanov v základných organizáciách, ktoré zanikajú likvidáciou, plní funkciu štatutárneho orgánu s právomocami v rozsahu danom vnútrozväzovým predpisom likvidátor určený v zmysle článku 26, bod 5 a 6 týchto stanov. 28.18. Podľa čl. 28 bod 7 Stanov uznesenia vyšších orgánov odborového zväzu sú záväzné pre nižšie orgány odborového zväzu, základné organizácie odborového zväzu a členov. 28.19. Podľa čl. 28 bod 13 písm. e) Stanov mandát člena orgánu sa končí zánikom členstva v odborovom zväze. 28.20. Podľa o združovaní občanov práva a povinnosti člena združenia upravujú stanový združenia. 28.21. Podľa ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení výkonu verejnej funkcie alebo činnosti pre odborovú organizáciu, po školení alebo po skončení zdokonaľovacej služby, mimoriadnej služby a civilnej služby alebo zamestnankyňa (zamestnanec) po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky () alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény (karanténne opatrenie), je zamestnávateľ povinný zaradiť ich na ich pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, musí ich zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu je dôvodné vyhovieť. 30. V posudzovanej veci mal súd preukázané, že žalovaný dňa 08.09.2016 uznesením rozhodol o vylúčení žalobcu z členstva KOVO z dôvodov, že:

- riadne nevykonával funkciu do ktorej bol zvolený a to tým, že počas výkonu práce sa stretol s predsedom KOVO p. M. F. a to bez vedomia v tom čase predsedu výboru žalovaného p. I. Q.. Týmto konaním žalobca údajne porušil čl. 7 ods. 2 Stanov KOVO, a to riadne vykonávať funkciu do ktorej bol zvolený a z tejto činnosti sa zodpovedať orgánu, ktorý ho zvolil,

- konal v rozpore s pravidlami slušnosti a to tak, že si údajne robil počas konania volieb v dňoch od 9.mája do 20.mája 2016 volebnú kampaň na volenú odborovú funkciu predsedu výboru žalovaného, na ktorú tiež kandidoval v závode zamestnávateľa v F.,

- porušil čl. 11 bod 2 písm. d) Stanov KOVO, podľa ktorého je základným princípom fungovania žalovaného programová a akčná jednota a keďže žalobcovi bola na zasadnutí výboru (štatutárneho orgánu) žalovaného vyslovená nedôvera jednomyseľne, je aj táto skutočnosť dôvodom na vylúčenie.

31. Vyhodnotením listinných ako aj ostatných dôkazov súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu z členstva KOVO zo dňa 08.09.2016 je nedôvodné. 32. K prvému dôvodu vylúčenia súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v tom, že zo žiadneho z ustanovení Stanov KOVO nevyplýva, že by mal člen KOVO zakázané sa stretávať so zástupcami KOVO, resp. jeho štatutárnym orgánom. Žalobca sa tak konaním spočívajúcim v stretnutí sa s predsedom KOVO nemohol dopustiť žiadneho porušenia povinnosti člena KOVO a nedošlo ani k porušeniu čl. 7 ods. 2 Stanov KOVO. V rozhodnutí o vylúčení ani nie je uvedené, kedy sa mal tohto údajného porušenia žalobca dopustiť. Tiež, je zrejmé, že žalobca ako člen revíznej komisie KOVO má právo a taktiež mu vyplýva z jeho funkcie potreba stretávania sa s predstaviteľmi KOVO. Vytýkané konanie žalobcovi v rozhodnutí o vylúčení nie je možné vyhodnotiť ako konanie, ktorým by žalobca porušil svoju povinnosť riadneho výkonu svojej funkcie alebo inú stanovenú povinnosť vyplývajúcu zo Stanov KOVO. K druhému dôvodu vylúčenia žalobca predloženými listinnými dôkazmi, najmä Volebným poriadkom preukázal, že sa konaním spočívajúcim v robení údajne volebnej kampane nemohol dopustiť porušenia volebného poriadku žalovaného, či Stanov KOVO, keďže takýto zákaz ,

resp. volebné moratórium volebný poriadok žalovaného (platný a účinný v čase vydania rozhodnutia o vylúčení) a ani Stanovy KOVO neobsahujú. K tretiemu dôvodu vylúčenia žalobcu je potrebné uviesť, že podľa čl. 7 bod 2 písm. f) Stanov KOVO sa člen vykonávajúci funkciu v odborovom orgáne zodpovedá za výkon funkcie členom a orgánu, ktorý ho do funkcie zvolil. Tento orgán je oprávnený ho z funkcie riadnym hlasovaním podľa Volebného poriadku aj odvolať, ak žalobca nevykonáva riadne svoju funkciu. Dôsledkom napokon však nie je zánik členstva v KOVO, ale zánik funkcie do ktorej bol zvolený. Z uvedeného dôvodu štatutárny orgán žalovaného nebol oprávnený vyslovovať žalobcovi nedôveru a v dôsledku toho rozhodnúť o jeho zániku členstva v KOVO. Rovnako sa súd stotožňuje s názorom žalobcu v tom, že žalovaný sa na pojednávaní nevyjadril k dôvodom vylúčenia žalobcu z členstva v KOVO, ale iba stroho uviedol, že to bolo rozhodnutie vtedajšieho vedenia žalovaného a že v podstate trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný tak v konaní argumenty žalobcu v tejto časti nepoprel a ani sa nesnažil ich žiadnymi dôkazmi vyvrátiť. V neposlednom rade je prednes zástupkyne žalovaného tiež v rozpore s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, kde žalovaný okrem iného uviedol, že sa nevie plnohodnotne vyjadriť ku skutočnej existencii dôvodov, ktoré viedli výbor žalovaného (niekdajší štatutárny orgán žalovaného) k prijatiu uznesenia č. 1 zo dňa 08.09.2016 o vylúčení žalobcu z KOVO. K postupu, ktorý žalovaný uplatnil na vylúčenie z KOVO by žalovaný chcel vyjadriť pochybnosť o správnosti , resp. legálnosti a legitimite postupu bývalého výboru žalovaného, a to najmä s ohľadom na znenie, v tom čase platných (platné k 8.9.2016) príslušných ustanovení Stanov KOVO (čl. 9 bod 4 stanov). Bývalý výbor základnej organizácie žalovaného až do ukončenia svojej činnosti tj. do 11.10.2016 trval na svojich vykonaných krokoch vedúcich vylúčeniu žalobcu z členstva v KOVO o čom svedčí aj prijatie uznesenia č. 3 zo strany bývalého výboru žalovaného z 5.10.2016. Vzhľadom k vykonaným krokom bývalého štatutárneho orgánu žalovaného, ktoré smerovali k vylúčeniu žalovaného z členstva v KOVO, ako aj s ohľadom na prijaté uznesenie č. 3 z 5.10.2016 žalovaný rozumie krokom žalobcu, ktoré smerovali k podaniu žaloby, pričom má za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Aj z tohto vyjadrenia žalovaného možno vyvodiť záver, že žalobou uplatnený nárok žalobcu svojim spôsobom de facto uznal. V neposlednom rade je potrebné poukázať na čl. 22 Stanov KOVO podľa ktorého je najvyšším orgánom základnej organizácie KOVO členská schôdza alebo konferencia. Tá rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa členov odborového zväzu evidovaných v základnej organizácii KOVO. Následne sú demonštratívne vymenované kompetencie členskej schôdze alebo konferencie. Z druhej vety vyššie uvedených Stanov KOVO je zrejmé, že členská schôdza alebo konferencia rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa členov. Zásadnou otázkou týkajúcou sa člena KOVO, ktorý je evidovaný prostredníctvom základnej organizácie je aj podľa názoru súdu je aj otázka zániku členstva, v danom prípade z tak vážneho dôvodu, ako je vylúčenie. Predmetné uznesenie o vylúčení žalovaného z členstva z KOVO zo dňa 08.09.2016 prijal Výbor základnej organizácie KOVO. 33. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 34. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) Neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.