Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/217/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa: GE Money, a. s., IČO: 17324220, Bottova 7, Bratislava, zastúpeného MCGA legal, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti odporkyni: F. Š., N.. XX. XX. XXXX, N. C. A. A. XXXX/X, A., C.. Č.. na N. V., zast. opatrovníčkou Ľ. C., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 2.801,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. februára 2011 č. k. -49 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 2.801,96 Eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere na nákup vozidla a záložnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou. V konaní úspešnej odporkyni súd podľa náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Rozhodol tak s poukazom na odporkyňou dôvodne vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, na ktorý sa podľa neho vzťahuje trojročná premlčacia doba v zmysle občianskoprávnej úpravy. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená úverová zmluva č. XXXXX, na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.601,54 Eur (108.500,- Sk) na nákup v zmluve špecifikovaného motorového vozidla. Odporkyňa sa zaviazala úver navrhovateľovi splácať v 48. pravidelných mesačných splátkach vo výške 147,33 Eur, v ktorých boli zahrnuté aj náklady na havarijné poistenie (14,28 Eur). Splátky boli splatné vždy k 24. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc 24. 03. 2005 s tým, že posledná splátka mala byť uhradená dňa 24. 02. 2009.

Odporkyňa uhradila len prvú splátku a ďalšie splátky úveru riadne nesplácala, v dôsledku čoho navrhovateľ využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, listom zo dňa 25. 05. 2005 k 09. 06. 2005. Zmluva odstúpením zanikla a odporkyni vznikla podľa čl. 6 bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere povinnosť zaplatiť navrhovateľovi všetky nezaplatené splátky za dobu do účinnosti odstúpenia, primerané výdavky veriteľa spojené s odstúpením od zmluvy, najmä spojené s vymáhaním dlžných splátok, vyhľadaním, zaistením, dopravou a predajom vozidla. Náhradu týchto nákladov si

navrhovateľ vyčíslil v odstúpení od zmluvy na sumu 7.588,59 Eur, pričom odporkyňu vyzval na úhradu tejto sumy do 03. 07. 2005.

S odkazom na ust. , 506 , , prvostupňový súd konštatoval, že nároky uplatnené v tomto konaní vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Ust. treba podľa neho aplikovať aj na právne vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú . Súčasne poukázal na špeciálne interpretačné pravidlo zakotvené priamo v ust. týkajúce sa výkladu obsahu zmluvného vzťahu, ak je jednou zmluvnou stranou spotrebiteľ, a podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania uplatnenej odporkyňou mal konajúci súd za to, že napriek charakteru zmluvného vzťahu účastníkov konania ako absolútneho obchodu ( ), v danom prípade v záujme zvýšenej ochrany odporkyne, vystupujúcej v postavení spotrebiteľa, je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa príslušných ustanovení , nakoľko táto je pre spotrebiteľa priaznivejšia, než premlčacia doba upravená v ust. .

Súd tiež zdôraznil, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť , keďže aplikácia prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom zmysle, t. z. aplikácii . Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Vzhľadom na uvedené zhrnul, že navrhovateľom uplatnený nárok bolo možné uplatniť prvý raz dňa 03. 07. 2005 (vychádzajúc z dátumu splatnosti uvedeného v odstúpení od zmluvy o úvere). Premlčacia doba preto podľa § 101 O. Z. uplynula najneskôr dňom 03. 07. 2008. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu až dňa 26. 02. 2009, bol nepochybne podaný až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 O. Z.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý prvostupňový rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní pomerne rozsiahlo zdôvodnil svoj názor, podľa ktorého otázka premlčania sa v danom prípade mala posudzovať podľa ustanovení , v zmysle ktorých jeho nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby.

Uviedol, že zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzatvorená podľa o spotrebiteľských úveroch a ust. . V bode 10.4. Všeobecných obchodných podmienok zmluvy (verzia 1/2005) sa navrhovateľ a odporkyňa dohodli na nasledovnom: „Vzťahy veriteľa a klienta výslovne neupravené úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami sa riadia ustanoveniami “. V zmysle bodu 10.6. VOP klient uzavretím zmluvy prehlásil v súlade s ustanovením , že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv vzniknutých veriteľovi voči nemu zo zmluvy na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začína táto doba bežať. Takéto prehlásenie sa vzťahuje i na práva vzniknuté odstúpením od zmluvy. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd nesprávne posúdil ako vzťah občianskoprávny, pričom správne mal postupovať v zmysle ustanovení , ako aj v zmysle dohody strán pri riešení vzťahov podľa ustanovení . Podľa bodu 10.6. VOP premlčacia doba bola medzi účastníkmi konania predĺžená na 10 rokov, a preto by uplynula až dňa 03. 07. 2015. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 03. 2008 vo veci sp. zn. , podľa ktorého na zmluvu o úvere uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa vzťahuje , ktorý je osobitným zákonom vo vzťahu k . Zdôraznil povahu zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorá je naviac v upravená komplexne. V nadväznosti na navrhovateľom uplatnený zmluvný úrok

z omeškania poukázal na rad rozhodnutí druhostupňových súdov, ktorými odôvodňoval primeranosť uplatneného nároku.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd vec prejednal podľa , bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť za súčasného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Predmetom prejednávanej veci je záväzok odporkyne zo zmluvy o úvere, uzatvorenej s navrhovateľom podľa V zmysle ustanovenia sa záväzkový vzťah medzi veriteľom a odporkyňou spravuje, bez ohľadu na povahu jeho účastníkov, ustanoveniami tretej časti . Súd prvého stupňa správne subsumoval zmluvu o úvere pod klasickú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. S poukazom na postavenie ako špeciálneho právneho predpisu pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa však súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný nárok nebol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe plynúcej podľa , nakoľko aj v prípade absolútnych obchodov, akým je zmluva o úvere, nemôžu byť použité žiadne iné ustanovenia (vrátane právnej úpravy premlčania), ktoré by zhoršovali postavenie spotrebiteľa. Otázku premlčania preto posudzoval podľa právnej úpravy obsiahnutej v , ktorá je pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšou.

Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa a zhodne s odvolateľom má za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa ( a nasl.), aj napriek tomu, že sa jedná o záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorému vnútroštátna i medzinárodná legislatíva poskytuje pomerne veľmi širokú ochranu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa a na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iných, taxatívne vypočítaných, aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ().

Podľa touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vzniknú pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Opatrenia na ochranu spotrebiteľa ako slabšej a znevýhodnenej strany zmluvného vzťahu sú premietnuté jednak v ustanoveniach ( a nasl. O. Z.), ako aj v osobitných právnych predpisoch (zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a iné). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej moci, sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane tých, ktoré v zmysle ustanovenia predstavujú absolútne obchodnozáväzkové vzťahy (napr. vzťahy zo zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ). Zákonodarca postupnými legislatívnymi zmenami, ktorými transponoval smernice Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľských záujmov, rozširoval použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na všetky zmluvy uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom, bez ohľadu na ich právnu formu. Ani zákonodarcom sledovanú ochranu spotrebiteľa premietnutú do ustanovení a nasl. O. Z. nemožno extenzívnym výkladom rozšíriť na aplikáciu akýchkoľvek ustanovení, ktoré by mohli byť v danom prípade pre spotrebiteľa výhodnejšie, o to viac v závislosti od toho, či je nositeľom žalovaného práva alebo povinnosti. Opačný záver by, ako konštatoval Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 24. 07. 2012, sp. zn. , znamenal výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov, a to nad rámec vyváženia nerovnoprávneho postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, a vniesol by do týchto vzťahov právnu neistotu. Súčasne by spotrebiteľovi, na úkor jeho zmluvného partnera, mohol ponúknuť možnosť výberu právnej úpravy pre neho výhodnejšej, bez ohľadu na to, či by jej zmyslom v danom prípade bolo zmiernenie jeho nerovnovážneho postavenia napr. v dôsledku dohodnutej neprijateľnej obchodnej podmienky. Uvedené platí práve aj pri riešení otázky plynutia premlčacej doby pri záväzku zo zmluvy o úvere, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov aplikujú ustanovenia tretej časti v zmysle ustanovenia , ktorý je zároveň záväzkom zo spotrebiteľskej zmluvy. Komplexná právna úprava premlčania v stanovuje štvorročnú všeobecnú premlčaciu dobu, na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, v zmysle ktorej je všeobecná premlčacia doba trojročná. Rozdielnosť v dĺžke premlčacej doby upravenej v týchto dvoch súkromnoprávnych kódexoch, nemá žiadnu spojitosť s ochranou spotrebiteľa a aj podľa odvolacieho súdu právnu úpravu premlčania nemožno ponímať ako právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľa. Rovnako tiež nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že právna úprava premlčania v civilnom kódexe je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Ak by bol spotrebiteľ v postavení veriteľa a nie dlžníka, výhodnejším by preňho logicky bola dlhšia premlčacia doba podľa . Ak by preto napríklad odporkyňa v postavení veriteľa žalovala z tohto zmluvného záväzku

navrhovateľa (dlžníka) v čase po uplynutí trojročnej premlčacej doby a pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, súd prvého stupňa by otázku premlčania žalovaného nároku posudzoval podľa právnej úpravy v , ktorá by bola pre spotrebiteľa v tomto prípade výhodnejšou. Ako ďalší príklad môže slúžiť aj úprava premlčania uznaného dlhu, ktorý sa podľa premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe a podľa v novej štvorročnej premlčacej dobe, čo tiež nasvedčuje záveru odvolacieho súdu o tom, že ustanovenia o premlčaní nemožno považovať za ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa. Podľa odvolacieho súdu je neprípustné a neprijateľné, aby spotrebiteľ argumentoval a bránil sa občianskoprávnou alebo

obchodnoprávnou úpravou v závislosti od toho, či mu poskytuje zvýhodnenie ako nositeľovi práva alebo nositeľovi povinnosti, bez ohľadu na účel tejto právnej úpravy.

S poukazom na splatnosť žalovaného dlhu dňa 03. 07. 2005 a v nadväznosti na vyššie uvedenú právnu argumentáciu a ustanovenie a , nasledujúcim dňom si mohol navrhovateľ svoju pohľadávku z úverovej zmluvy uplatniť na súde v štvorročnej premlčacej dobe. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 26. 02. 2009, a preto je potrebné konštatovať, že námietka premlčania nebola odporkyňou uplatnená dôvodne.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania zamietol, podľa v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd meritórne prejedná navrhovateľom v štvorročnej premlčacej dobe uplatnený nárok voči odporkyni a pri hodnotení zistených skutočností bude vychádzať s príslušných ustanovení , v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a subsidiárne aj ustanovení ( ). Pri posudzovaní prijateľnosti obchodných podmienok dohodnutých medzi dodávateľom a spotrebiteľom v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, je na mieste aplikácia príslušných zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.